Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
476/380002.387611.pdf
PDF · 106.37 KB
No categories available
4Cdo/33/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci
navrhovateľky A. H., bývajúcej v R, pošta H, zastúpenej JUDr. B. K., advokátom so sídlom
vo V, M, o umorenie listiny, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4 UL
1/2006, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. októbra
2006 sp.zn. 12 Co 40/06 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 31. októbra
2006 sp.zn. 12 Co 40/06 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka podala na Okresnom súde Vranov nad Topľou 13. apríla 2006 návrh na
umorenie listiny – závetu, ktorý podľa jej tvrdenia mal zriadiť v prospech nej Š. P., zomrelý
X. V návrhu ďalej tvrdila, že závet mal byť z bytu poručiteľa odcudzený po jeho smrti.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 13. júna 2006 č.k. 4 UL 1/2006-8
vyzval toho, kto má u seba rukou napísaný závet poručiteľa Š. P., nar. X a zomrelého X
(správne X), podľa ktorého všetok majetok zanechal svojej krstnej dcére A. H., nar. X, aby sa
prihlásil na súde do jedného roka od uverejnenia tohto uznesenia a podľa možnosti túto listinu
predložil, alebo aby proti návrhu podal námietky. Zároveň rozhodol, že ak ďalší návrh na
umorenie listiny nebude podaný do jedného mesiaca od uplynutia jednoročnej lehoty, bude
konanie zastavené.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na odvolanie Slovenskej republiky, za ktorú
sa ako orgán konajúci v jej mene označil Krajský úrad v Prešove, uznesením z 31. októbra
2006 sp.zn. 12 Co 40/06 uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou zmenil tak, že návrh
zamietol a zároveň rozhodol o trovách konania. Zamietnutie návrhu odôvodnil nemožnosťou
umorenia závetu, ktorý je dispozitívnym úkonom poručiteľa, pričom v predmetnej veci
nebolo preukázané, či vôľa poručiteľa nakladať s majetkom týmto spôsobom trvala až do jeho
smrti, resp. či nebola zmenená.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Žiadala, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní
predovšetkým namietala, že jej nebolo doručené odvolanie proti uzneseniu súdu prvého
stupňa, v dôsledku čoho sa nemohla k nemu vyjadriť a tým bolo porušené jej právo na
spravodlivý proces. Poukazovala tiež na to, že odvolací súd považoval podanie Krajského
úradu v Prešove za odvolanie, hoci tento úrad nebol účastníkom konania a mohol vzniesť iba
námietky proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Nesúhlasila ani s právnym posúdením veci
odvolacím súdom v otázke spôsobilosti listiny závetu byť predmetom umorovacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
dovolateľka tvrdila, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Po predložení veci odvolaciemu súdu odvolací súd doručí odvolanie proti rozhodnutiu
ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy
k odvolaniu vyjadrili, ak to považujú za potrebné (§ 211 ods. 1 O.s.p. v znení do 30.6.2007).
Citované ustanovenie § 211 ods. 1 O.s.p. v znení platnom v čase začatia odvolacieho
konania zakladalo účastníkovi, ktorý odvolanie nepodal, právo na doručenie odvolania, a to
bez ohľadu na to, či smerovalo proti rozsudku alebo proti uzneseniu, a tiež právo vyjadriť sa
k odvolaniu. Odvolací súd podľa uvedeného ustanovenia bol povinný doručiť každé
odvolanie a porušenie tohto procesného postupu malo za následok vadu odvolacieho konania
v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., teda odňatie možnosti účastníkovi konať pred
súdom.
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odvolanie proti uzneseniu súdu
prvého stupňa odvolací súd nedoručil navrhovateľke. Tým jej neumožnil vyjadriť sa k nemu
a konanie zaťažil vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Dovolaciemu súdu
preto neostalo iné, než v dôsledku existencie tejto vady uznesenie odvolacieho súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Existencia uvedenej vady však nebráni dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k otázke
účastníctva v konaní o umorenie listín upraveného v ustanoveniach §§ 185i až 185s O.s.p.
a k otázke možnosti umorenia listiny obsahujúcej závet.
Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva
Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky denného
obehu (vstupenky, cestovné lístky a pod.), kupóny a talóny cenných papierov, listiny,
s ktorými je spojené právo uhrádzať určitej právnickej osobe v tuzemsku cenu tovaru
a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno uplatniť len nárok na vedľajšie plnenie
Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten kto je podľa listiny povinný plniť, ten kto má
listinu v držbe, a ten kto podal námietky podľa § 185m ods. 2 (§ 185k O.s.p.).
Aj napriek doslovnému zneniu citovaného ustanovenia § 185k O.s.p. treba podľa
názoru dovolacieho súdu pri jeho výklade, s prihliadnutím na zásadu spravodlivej ochrany
práv a právom chránených záujmov vyplývajúcu z ustanovení §§ 1 a 2 O.s.p., uplatniť
v otázke účastníctva širší výklad a za účastníka považovať každého, o kom súd už v čase
vydania uznesenia o výzve v zmysle § 185m ods. 2 O.s.p. dôvodne predpokladá, že by mohol
byť dotknutý na svojich právach a mať námietky proti návrhu na umorenie listiny, a komu
z tohto dôvodu uznesenie doručí. Doručenie uznesenia v takomto prípade zakladá zároveň
právo na podanie odvolania proti nemu.
Pokiaľ ide o otázku možnosti umorenia listiny obsahujúcej závet v konaní podľa
§ 185i a nasl. O.s.p. zastáva dovolací súd názor, že umorenie takejto listiny neprichádza do
úvahy. Citované ustanovenie § 185i ods. 1 O.s.p. umožňuje len umorenie takej stratenej alebo
zničenej listiny, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva, a ktorú nemožno inak nahradiť.
Odsek 3 tohto ustanovenia stanovuje výnimku z odseku 1, keď určité listiny, ktoré inak treba
predložiť na uplatnenie práva, z umorenia vylučuje. I keď odsek 1 uvedeného ustanovenia
bližšie nevymedzuje, čo treba rozumieť pod listinou, ktorú treba predložiť na uplatnenie
práva, z odseku 3 konkrétne označujúceho niektoré takéto listiny, aj z ďalších ustanovení
upravujúcich umorovacie konanie, teda systematickým výkladom možno vyvodiť, že listina
obsahujúca závet nie je listinou, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva. Ustanovenie § 185l
druhá veta i ustanovenie § 185s O.s.p. napríklad predpokladá osobu podľa listiny zaviazanú.
V prípade závetu takáto osoba neprichádza do úvahy. Závet je totiž jednostranným právnym
úkonom, ktorým fyzická osoba – poručiteľ robí v predpísanej forme dispozíciu svojím
majetkom pre prípad smrti. Závet je jedným z právnych dôvodov dedenia, teda prechodu práv
a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty. Občiansky zákonník v § 480
ods. 2 umožňuje poručiteľovi zrušenie závetu aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.
Pokiaľ hmotné právo upravuje takúto možnosť s právnymi dôsledkami zrušenia účinkov
závetu, je zároveň vylúčená možnosť domáhať sa v takomto prípade podľa procesných
predpisov umorenia listiny závetu. Listinu obsahujúcu závet možno v prípade jej zničenia
iným spôsobom než samotným poručiteľom, alebo v prípade jej straty počas života poručiteľa
nahradiť neskorším platným závetom. Ide o dispozitívnu listinu, ktorá má síce konštitutívnu
funkciu pre vznik právneho pomeru, nie je však hmotnoprávnou podmienkou pre prevod
a alebo zánik práva. Účinky dedenia či už zo zákona alebo zo závetu nastávajú okamihom
smrti poručiteľa. Podmienkou dedenia zo závetu je existencia platného závetu a nie
predloženie listiny obsahujúcej závet. Účinky dedenia zo závetu môžu nastať aj v prípade
straty alebo zničenia takejto listiny. Existenciu závetu, jeho obsah ako aj splnenie všetkých
náležitostí potrebných pre platnosť závetu spravidla dokazuje samotná listina obsahujúca
závet. V prípade jej straty alebo zničenia však nemožno vylúčiť dokázanie existencie platného
závetu v čase smrti poručiteľa inými procesnými prostriedkami.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2007
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :