Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bd6/380291.384c05.pdf
PDF · 132.71 KB
No categories available
1Obdo/17/2006
Legal thesis Official
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Obdo 17/2006-176
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Heleny
Haukvitzovej v právnej veci navrhovateľa: M, D, IČO: X, zastúpeného JUDr. I,
advokátom, S, X proti odporcom:
1/ B, s.r.o., S I č. X, X, IČO: X,
2/ J, advokát, N S, X, o zaplatenie 84 000 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 8Cb 47/04, na dovolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. septembra 2005 č. k. 4Cob 45/05-131,
takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. septembra 2005 č. k.
4Cob 45/05-131 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozsudkom zo dňa 19.4.2005 č. k.
8Cb 47/04-97 uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 84 000 Sk
s 12,5% úrokom z omeškania p.a. od 23.10.2004 do zaplatenia a 32 158 Sk náhrady trov
konania. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vyslovil, že odporca v 2. rade nemá právo na
náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
navrhovateľ ako mandant a odporca v 1. rade ako mandatár uzavreli dňa 30.5.1996
mandátnu zmluvu podľa § 566 a nasl. ObZ na dobu určitú do 30.6.2001, predmetom
ktorej bol záväzok odporcu zabezpečovať správu majetku navrhovateľa, ktorý bol
vymedzený v prílohe č. 1 k zmluve. Dňa 27.12.2000 uzavrel navrhovateľ v zastúpení
odporcom v 1. rade ako mandant s odporcom v 2. rade ako mandatárom mandátnu
zmluvu, ktorou sa mandatár zaviazal poskytovať právne služby pri správe majetku
navrhovateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 2.1.2001 do 30.6.2001
s dohodnutou mesačnou odmenou 14 000 Sk, ktorá bola odporcovi v 2. rade vyplatená
z účtu navrhovateľa v celkovej výške 84 000 Sk, a ktorú žiada navrhovateľ vrátiť, a to od
odporcu v 1. rade z dôvodu porušenia povinnosti z mandátnej zmluvy z 24.3.1993
a alternatívne od odporcu v 2. rade z dôvodu neplatnosti zmluvy o poskytovaní právnej
pomoci pre rozpor s dobrými mravmi. Súd ako predbežnú otázku skúmal, či vo väzbe na
mandátnu zmluvu z 30.5.1996 mandátnu zmluvu zo dňa 27.12.2000 uzavrel ako mandant
navrhovateľ v zastúpení odporcom v 1. rade alebo priamo odporca v 1. rade a dospel
k záveru, že táto zmluva nezaväzuje navrhovateľa na zaplatenie odmeny odporcovi
v 2. rade za poskytovanie právnych služieb vo výške 14 000 Sk mesačne. Zmluvu bol
oprávnený uzavrieť vo svojom mene odporca v 1. rade, keď to považoval za potrebné pri
zariaďovaní záležitostí pre navrhovateľa, ale odmenu mohol hradiť iba z výnosu zo
spravovaného majetku. Z toho súd vyvodil, že odporca v 1. rade vyplatením odmeny
z prostriedkov navrhovateľa porušil povinnosť z mandátnej zmluvy uzavretej
s navrhovateľom, pretože jej ustanovenia ho k tomu neoprávňovali. S odkazom na
ustanovenia § 373, § 378 a § 379 ObZ je preto povinný nahradiť navrhovateľovi škodu vo
výške neoprávnene vyplatenej sumy 84 000 Sk, a to spolu s úrokmi z omeškania podľa
§ 369 v spojení s § 502 ObZ (v znení účinnom v čase vzniku omeškania) v uplatnenej
výške od 23.10.2003 do zaplatenia. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade žalobu zamietol
z dôvodu, že mandátna zmluva z 27.12.2000 nebola uzavretá v rozpore s dobrými
mravmi, ktorý by mal za následok jej neplatnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu proti odporcovi
v 1. rade a úspešnému odporcovi v 2. rade ich náhradu nepriznal, pretože si trovy
neuplatnil.
Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu v 1. rade rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu proti odporcovi v 1. rade zamietol
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť mu 4200 Sk náhrady trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa síce dospel k správnemu
záveru, že poskytovanie právnych služieb pri správe majetku navrhovateľa malo byť
hradené z finančných prostriedkov odporcu v 1. rade, ktoré získal od navrhovateľa za
obstarávanie činností pri správe jeho majetku vo výške 7% z ročných výnosov zo
spravovaného majetku, ale neprihliadol na skutočnosť, že uzavretie mandátnej zmluvy
o poskytovaní právnej pomoci navrhovateľ dodatočne schválil vyplácaním odmien zo
svojho účtu odporcovi v 2. rade. Príkaz na úhradu odmeny z účtu navrhovateľa
spolupodpisoval aj jeho zástupca, čím navrhovateľ prejavil vôľu hradiť odmenu za
poskytované právne služby zo svojho účtu, čo znamená vyjadrenie súhlasu s mandátnou
zmluvou z 27.12.2000. Chýba tým predpoklad vzniku škody, že poskytovanie právnych
služieb bolo v rozpore so záujmami navrhovateľa. Vyplácanie odmeny odporcovi
v 2. rade bolo v súlade s mandátnou zmluvou uzavretou na základe plnomocenstva
obsiahnutého v mandátnej zmluve z roku 1996 medzi navrhovateľom a odporcom
v 1. rade. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi v 1. rade priznal ich náhradu proti
navrhovateľovi.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie s návrhom, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnil podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP tým, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na obsah
mandátnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako mandantom a odporcom v 1. rade
ako mandatárom dňa 30.5.1996, podľa ktorej mal mandatár zabezpečovať správu
špecifikovaného majetku navrhovateľa, pričom na obstaranie vymedzených záležitostí
mandanta mu bola na právne úkony s tým spojené udelená plná moc (čl. V zmluvy). Dňa
27.12.2000 uzavrel odporca v 1. rade v zastúpení navrhovateľa a odporcom v 2. rade
mandátnu zmluvu o poskytovaní právnych služieb pri správe majetku navrhovateľa pre
mandanta, a to na dobu určitú od 2.1.2001 do 30.6.2001 za odmenu 14 000 Sk mesačne.
Navrhovateľ v konaní namietal jej absolútne neplatnosť podľa § 39 OZ pre rozpor
s dobrými mravmi, pretože odporca v 2. rade na základe tejto zmluvy poskytoval právne
služby pre odporcu v 1. rade. Uzavretím tejto zmluvy sa odporca v 1. rade snažil obísť
ustanovenie o fixnej odplate za správu majetku navrhovateľa, čím zneužil postavenie
mandatára a dosiahol, že odmena odporcu v 2. rade bola vyplácaná nad rámec dohodnutej
odplaty vo výške 7% z ročných výnosov zo spravovaného majetku navrhovateľa. Súd
prvého stupňa mal za preukázané, že odporca v 1. rade bol oprávnený uzavrieť
s odporcom v 2. rade zmluvu vo vlastnom mene, ale nie v mene navrhovateľa, pretože
právny servis mal odporca v 1. rade zabezpečovať z vlastných prostriedkov. Odporca
v 1. rade zabezpečoval pre navrhovateľa správu jeho majetku už od roku 1993 na základe
zmluvy z 24.3.1993 a až do roku 2000 medzi nimi nebolo sporné, že odmena za právne
služby je hradená z odmeny za spravovanie majetku. V mandátnej zmluve z 30.5.1996
nebolo dohodnuté, že odmena za právne služby bude hradená nad rámec dohodnutej
odplaty a z následného správania zmluvných strán vyplynulo, že takáto odmena je
zahrnutá v odplate z výnosov zo spravovaného majetku. Dovolateľ ďalej namietal, že
odvolací súd mal prihliadnuť aj na obchodné zvyklosti medzi mandantom a mandatárom,
resp. na zaužívanú prax pri podpisovaní príkazov na úhradu z účtu navrhovateľa, kedy
odporca v 1. rade mu predkladal na podpis jednoduché, resp. hromadné príkazy na úhradu
bez doloženia faktúr a faktúrami boli dokladané iba platby nad 25 000 Sk.
Navyše, odmena pre odporcu v 2. rade bola odpisovaná z dvoch účtov, a to z účtu
č. X dňa 20.3.2001 suma 20 000 Sk, dňa 26.4.2001 suma 20 000 Sk a 16.5.2001 suma 16
000 Sk a z účtu č. X, ktorý bol iba účtom odporcu v 1. rade, bola dňa 25.6.2001 odpísaná
suma 28 000 Sk. Za týchto okolností namieta záver odvolacieho súdu, ktorý zo
skutočnosti, že príkaz na úhradu podpisoval okrem odporcu v 1. rade aj zástupca
navrhovateľa, vyvodil, že tým navrhovateľ odsúhlasil vyplácanie odmien odporcovi v 2.
rade. V príkazoch nebol špecifikovaný účel platby, preto už aj z toho dôvodu nemožno
podpis navrhovateľa hodnotiť ako dodatočné schválenie mandátnej zmluvy o poskytovaní
právnych služieb z 27.12.2000.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 OSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 OSP),
prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že
dovolanie je dôvodné.
Vychádzal pritom zo skutkového stavu, ako ho zistil súd prvého stupňa a stotožnil
sa so zhodným záverom oboch súdov, že podľa mandátnej zmluvy uzavretej 30.5.1996
medzi navrhovateľom ako mandantom a odporcom v 1. rade ako mandatárom, ktorou sa
mandatár zaviazal zabezpečovať správu majetku navrhovateľa, špecifikovaného v prílohe
č. 1 k zmluve, a to za odplatu vo výške 7% z ročných výnosov zo spravovaného majetku,
mala byť z tejto odplaty hradená aj prípadná odplata za právny servis. Rovnako sa
stotožňuje so záverom oboch súdov, že mandátna zmluva uzavretá dňa 27.12.2000 na
poskytovanie právnej pomoci nie je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Pre posúdenie
oprávnenosti žalobou uplatneného nároku treba vyriešiť otázku, či uzavretím tejto
mandátnej zmluvy odporcom v 1. rade v mene navrhovateľa odporca v 1. rade prekročil
svoje oprávnenie vyplývajúce z mandátnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom, a ak áno,
aké dôsledky z toho vyplývajú. Podľa názoru dovolacieho súdu, z ktorého zrejme
vychádzal aj odvolací súd, odporca v 1. rade uzavretím tejto zmluvy porušil svoju
zákonnú povinnosť uskutočňovať svoju činnosť v súlade so záujmami mandanta
a dohodnutím odplaty za poskytovanie právnej pomoci nad rámec odplaty vyplývajúcej
z jeho zmluvy s navrhovateľom konal nad rozsah oprávnení, ktoré mu udelil mandant,
preto z tohto konania zásadne nemôže byť zaviazaný navrhovateľ. Ustanovenia
Obchodného zákonníka upravujúce mandátnu zmluvu neriešia dôsledky prekročenia
oprávnenia mandatárom, preto treba vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej
v Občianskom zákonníku pri úprave plnomocenstva, najmä z jeho ustanovenia § 33
a posúdiť, či navrhovateľ ako mandant prekročenie oprávnenia spočívajúce v navýšení
odplaty o odmenu za právne služby poskytované odporcom v 2. rade, dodatočne schválil.
I keď schválenie nemusí byť výslovné, stačí aj konkludentné, dovolací súd považuje záver
odvolacieho súdu o tom, že navrhovateľ toto prekročenie oprávnenia následne schválil
tým, že jeho zástupca podpísal odporcom v 1. rade predložený príkaz na úhradu odmeny
pre odporcu v 2. rade, prinajmenšom za predčasný, nemajúci oporu vo vykonanom
dokazovaní. Z obsahu mandátnej zmluvy z 30.5.1996 je nesporné, že úmyslom
navrhovateľa ako mandanta bolo dosiahnuť, aby za spravovanie jeho majetku platil
odplatu vo výške 7% z výnosu zo spravovaného majetku. Tento úmysel musel byť známy
aj odporcovi v 1. rade, ktorý ho až do roku 2000 rešpektoval. Zmluva nevylučovala, aby
zariaďoval potrebné záležitosti prostredníctvom tretej osoby, ale odmenu za takúto službu
mal hradiť zo svojej dohodnutej odplaty. Pokiaľ je pravdivé tvrdenie dovolateľa, že jeho
zástupca podpísal príkaz na úhradu, kde nebol špecifikovaný účel platby, resp. v jednom
prípade bola platba poukázaná z účtu, kde príkaz ani nebol viazaný na podpis
navrhovateľa, nemožno z jeho konania bez ďalšieho vyvodiť, že navrhovateľ tým zmenil
svoje stanovisko a schvaľuje vyplácanie odmeny za služby, ktoré mu dovtedy boli
poskytované v rámci dohodnutej odplaty, nad jej rámec. V tomto smere preto bude
potrebné doplniť dokazovanie a v závislosti od výsledku rozhodnúť, či navrhovateľ
priznanie odmeny skutočne schválil alebo nie s dôsledkom vzniku práva požadovať
náhradu škody spôsobenú konaním mandatára.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd napadnutý rozsudok podľa
ustanovenia § 243b ods. 1, 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov dovolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. januára 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: