Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/17/2006

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky -176

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Heleny

Haukvitzovej v právnej veci navrhovateľa: M, D, IČO: X, zastúpeného JUDr. I,

advokátom, S, X proti odporcom:

1/ B, s.r.o., S I č. X, X, IČO: X,

2/ J, advokát, N S, X, o zaplatenie 84 000 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. , na dovolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. septembra 2005 č. k. -131,

takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. septembra 2005 č. k.

-131 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozsudkom zo dňa 19.4.2005 č. k.

-97 uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 84 000 Sk

s 12,5% úrokom z omeškania p.a. od 23.10.2004 do zaplatenia a 32 158 Sk náhrady trov

konania. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vyslovil, že odporca v 2. rade nemá právo na

náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

navrhovateľ ako mandant a odporca v 1. rade ako mandatár uzavreli dňa 30.5.1996

mandátnu zmluvu podľa a nasl. na dobu určitú do 30.6.2001, predmetom

ktorej bol záväzok odporcu zabezpečovať správu majetku navrhovateľa, ktorý bol

vymedzený v prílohe č. 1 k zmluve. Dňa 27.12.2000 uzavrel navrhovateľ v zastúpení

odporcom v 1. rade ako mandant s odporcom v 2. rade ako mandatárom mandátnu

zmluvu, ktorou sa mandatár zaviazal poskytovať právne služby pri správe majetku

navrhovateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 2.1.2001 do 30.6.2001

s dohodnutou mesačnou odmenou 14 000 Sk, ktorá bola odporcovi v 2. rade vyplatená

z účtu navrhovateľa v celkovej výške 84 000 Sk, a ktorú žiada navrhovateľ vrátiť, a to od

odporcu v 1. rade z dôvodu porušenia povinnosti z mandátnej zmluvy z 24.3.1993

a alternatívne od odporcu v 2. rade z dôvodu neplatnosti zmluvy o poskytovaní právnej

pomoci pre rozpor s dobrými mravmi. Súd ako predbežnú otázku skúmal, či vo väzbe na

mandátnu zmluvu z 30.5.1996 mandátnu zmluvu zo dňa 27.12.2000 uzavrel ako mandant

navrhovateľ v zastúpení odporcom v 1. rade alebo priamo odporca v 1. rade a dospel

k záveru, že táto zmluva nezaväzuje navrhovateľa na zaplatenie odmeny odporcovi

v 2. rade za poskytovanie právnych služieb vo výške 14 000 Sk mesačne. Zmluvu bol

oprávnený uzavrieť vo svojom mene odporca v 1. rade, keď to považoval za potrebné pri

zariaďovaní záležitostí pre navrhovateľa, ale odmenu mohol hradiť iba z výnosu zo

spravovaného majetku. Z toho súd vyvodil, že odporca v 1. rade vyplatením odmeny

z prostriedkov navrhovateľa porušil povinnosť z mandátnej zmluvy uzavretej

s navrhovateľom, pretože jej ustanovenia ho k tomu neoprávňovali. S odkazom na

ustanovenia , a je preto povinný nahradiť navrhovateľovi škodu vo

výške neoprávnene vyplatenej sumy 84 000 Sk, a to spolu s úrokmi z omeškania podľa

v spojení s (v znení účinnom v čase vzniku omeškania) v uplatnenej

výške od 23.10.2003 do zaplatenia. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade žalobu zamietol

z dôvodu, že mandátna zmluva z 27.12.2000 nebola uzavretá v rozpore s dobrými

mravmi, ktorý by mal za následok jej neplatnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu proti odporcovi

v 1. rade a úspešnému odporcovi v 2. rade ich náhradu nepriznal, pretože si trovy

neuplatnil.

Krajský súd v Prešove na odvolanie odporcu v 1. rade rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu proti odporcovi v 1. rade zamietol

a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť mu 4200 Sk náhrady trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa síce dospel k správnemu

záveru, že poskytovanie právnych služieb pri správe majetku navrhovateľa malo byť

hradené z finančných prostriedkov odporcu v 1. rade, ktoré získal od navrhovateľa za

obstarávanie činností pri správe jeho majetku vo výške 7% z ročných výnosov zo

spravovaného majetku, ale neprihliadol na skutočnosť, že uzavretie mandátnej zmluvy

o poskytovaní právnej pomoci navrhovateľ dodatočne schválil vyplácaním odmien zo

svojho účtu odporcovi v 2. rade. Príkaz na úhradu odmeny z účtu navrhovateľa

spolupodpisoval aj jeho zástupca, čím navrhovateľ prejavil vôľu hradiť odmenu za

poskytované právne služby zo svojho účtu, čo znamená vyjadrenie súhlasu s mandátnou

zmluvou z 27.12.2000. Chýba tým predpoklad vzniku škody, že poskytovanie právnych

služieb bolo v rozpore so záujmami navrhovateľa. Vyplácanie odmeny odporcovi

v 2. rade bolo v súlade s mandátnou zmluvou uzavretou na základe plnomocenstva

obsiahnutého v mandátnej zmluve z roku 1996 medzi navrhovateľom a odporcom

v 1. rade. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142

ods. 1 tak, že úspešnému odporcovi v 1. rade priznal ich náhradu proti

navrhovateľovi.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie s návrhom, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnil podľa tým, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na obsah

mandátnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako mandantom a odporcom v 1. rade

ako mandatárom dňa 30.5.1996, podľa ktorej mal mandatár zabezpečovať správu

špecifikovaného majetku navrhovateľa, pričom na obstaranie vymedzených záležitostí

mandanta mu bola na právne úkony s tým spojené udelená plná moc (čl. V zmluvy). Dňa

27.12.2000 uzavrel odporca v 1. rade v zastúpení navrhovateľa a odporcom v 2. rade

mandátnu zmluvu o poskytovaní právnych služieb pri správe majetku navrhovateľa pre

mandanta, a to na dobu určitú od 2.1.2001 do 30.6.2001 za odmenu 14 000 Sk mesačne.

Navrhovateľ v konaní namietal jej absolútne neplatnosť podľa pre rozpor

s dobrými mravmi, pretože odporca v 2. rade na základe tejto zmluvy poskytoval právne

služby pre odporcu v 1. rade. Uzavretím tejto zmluvy sa odporca v 1. rade snažil obísť

ustanovenie o fixnej odplate za správu majetku navrhovateľa, čím zneužil postavenie

mandatára a dosiahol, že odmena odporcu v 2. rade bola vyplácaná nad rámec dohodnutej

odplaty vo výške 7% z ročných výnosov zo spravovaného majetku navrhovateľa. Súd

prvého stupňa mal za preukázané, že odporca v 1. rade bol oprávnený uzavrieť

s odporcom v 2. rade zmluvu vo vlastnom mene, ale nie v mene navrhovateľa, pretože

právny servis mal odporca v 1. rade zabezpečovať z vlastných prostriedkov. Odporca

v 1. rade zabezpečoval pre navrhovateľa správu jeho majetku už od roku 1993 na základe

zmluvy z 24.3.1993 a až do roku 2000 medzi nimi nebolo sporné, že odmena za právne

služby je hradená z odmeny za spravovanie majetku. V mandátnej zmluve z 30.5.1996

nebolo dohodnuté, že odmena za právne služby bude hradená nad rámec dohodnutej

odplaty a z následného správania zmluvných strán vyplynulo, že takáto odmena je

zahrnutá v odplate z výnosov zo spravovaného majetku. Dovolateľ ďalej namietal, že

odvolací súd mal prihliadnuť aj na obchodné zvyklosti medzi mandantom a mandatárom,

resp. na zaužívanú prax pri podpisovaní príkazov na úhradu z účtu navrhovateľa, kedy

odporca v 1. rade mu predkladal na podpis jednoduché, resp. hromadné príkazy na úhradu

bez doloženia faktúr a faktúrami boli dokladané iba platby nad 25 000 Sk.

Navyše, odmena pre odporcu v 2. rade bola odpisovaná z dvoch účtov, a to z účtu

č. X dňa 20.3.2001 suma 20 000 Sk, dňa 26.4.2001 suma 20 000 Sk a 16.5.2001 suma 16

000 Sk a z účtu č. X, ktorý bol iba účtom odporcu v 1. rade, bola dňa 25.6.2001 odpísaná

suma 28 000 Sk. Za týchto okolností namieta záver odvolacieho súdu, ktorý zo

skutočnosti, že príkaz na úhradu podpisoval okrem odporcu v 1. rade aj zástupca

navrhovateľa, vyvodil, že tým navrhovateľ odsúhlasil vyplácanie odmien odporcovi v 2.

rade. V príkazoch nebol špecifikovaný účel platby, preto už aj z toho dôvodu nemožno

podpis navrhovateľa hodnotiť ako dodatočné schválenie mandátnej zmluvy o poskytovaní

právnych služieb z 27.12.2000.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací

( ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ),

prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že

dovolanie je dôvodné.

Vychádzal pritom zo skutkového stavu, ako ho zistil súd prvého stupňa a stotožnil

sa so zhodným záverom oboch súdov, že podľa mandátnej zmluvy uzavretej 30.5.1996

medzi navrhovateľom ako mandantom a odporcom v 1. rade ako mandatárom, ktorou sa

mandatár zaviazal zabezpečovať správu majetku navrhovateľa, špecifikovaného v prílohe

č. 1 k zmluve, a to za odplatu vo výške 7% z ročných výnosov zo spravovaného majetku,

mala byť z tejto odplaty hradená aj prípadná odplata za právny servis. Rovnako sa

stotožňuje so záverom oboch súdov, že mandátna zmluva uzavretá dňa 27.12.2000 na

poskytovanie právnej pomoci nie je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Pre posúdenie

oprávnenosti žalobou uplatneného nároku treba vyriešiť otázku, či uzavretím tejto

mandátnej zmluvy odporcom v 1. rade v mene navrhovateľa odporca v 1. rade prekročil

svoje oprávnenie vyplývajúce z mandátnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom, a ak áno,

aké dôsledky z toho vyplývajú. Podľa názoru dovolacieho súdu, z ktorého zrejme

vychádzal aj odvolací súd, odporca v 1. rade uzavretím tejto zmluvy porušil svoju

zákonnú povinnosť uskutočňovať svoju činnosť v súlade so záujmami mandanta

a dohodnutím odplaty za poskytovanie právnej pomoci nad rámec odplaty vyplývajúcej

z jeho zmluvy s navrhovateľom konal nad rozsah oprávnení, ktoré mu udelil mandant,

preto z tohto konania zásadne nemôže byť zaviazaný navrhovateľ. Ustanovenia

upravujúce mandátnu zmluvu neriešia dôsledky prekročenia

oprávnenia mandatárom, preto treba vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej

v pri úprave plnomocenstva, najmä z jeho ustanovenia

a posúdiť, či navrhovateľ ako mandant prekročenie oprávnenia spočívajúce v navýšení

odplaty o odmenu za právne služby poskytované odporcom v 2. rade, dodatočne schválil.

I keď schválenie nemusí byť výslovné, stačí aj konkludentné, dovolací súd považuje záver

odvolacieho súdu o tom, že navrhovateľ toto prekročenie oprávnenia následne schválil

tým, že jeho zástupca podpísal odporcom v 1. rade predložený príkaz na úhradu odmeny

pre odporcu v 2. rade, prinajmenšom za predčasný, nemajúci oporu vo vykonanom

dokazovaní. Z obsahu mandátnej zmluvy z 30.5.1996 je nesporné, že úmyslom

navrhovateľa ako mandanta bolo dosiahnuť, aby za spravovanie jeho majetku platil

odplatu vo výške 7% z výnosu zo spravovaného majetku. Tento úmysel musel byť známy

aj odporcovi v 1. rade, ktorý ho až do roku 2000 rešpektoval. Zmluva nevylučovala, aby

zariaďoval potrebné záležitosti prostredníctvom tretej osoby, ale odmenu za takúto službu

mal hradiť zo svojej dohodnutej odplaty. Pokiaľ je pravdivé tvrdenie dovolateľa, že jeho

zástupca podpísal príkaz na úhradu, kde nebol špecifikovaný účel platby, resp. v jednom

prípade bola platba poukázaná z účtu, kde príkaz ani nebol viazaný na podpis

navrhovateľa, nemožno z jeho konania bez ďalšieho vyvodiť, že navrhovateľ tým zmenil

svoje stanovisko a schvaľuje vyplácanie odmeny za služby, ktoré mu dovtedy boli

poskytované v rámci dohodnutej odplaty, nad jej rámec. V tomto smere preto bude

potrebné doplniť dokazovanie a v závislosti od výsledku rozhodnúť, či navrhovateľ

priznanie odmeny skutočne schválil alebo nie s dôsledkom vzniku práva požadovať

náhradu škody spôsobenú konaním mandatára.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd napadnutý rozsudok podľa

ustanovenia , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov dovolacieho

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. januára 2008

JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: