Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c95/369714.045206.pdf
PDF · 109.38 KB
No categories available
5Obdo/37/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Obdo/37/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mesto V., IČO: X.,
zastúpeného
JUDr. I., advokát, N., V., proti odporcom: 1. B., s.r.o., S., V., IČO: X.,
2. J., advokát, N., V., o zaplatenie 2 788,28 Eur (84 000 Sk) vedenej na Okresnom súde vo
V. pod sp. zn. 8Cb 47/04, na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa
2. júla 2008 č. k. 4Cob 22/2008-224, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
2. júla 2008 č. k. 4 Cob 22/2008 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd V. rozsudkom zo dňa 19. 04. 2005 č. k. 8Cb 47/0497 zaviazal odporcu v
1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 84 000 Sk spolu s 12,5%-ným ročným úrokom
z omeškania od 23. 10. 2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 32 158 Sk. Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a vyslovil, že odporca v 2. rade nemá právo
na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za zistené,
že dňa 30. 05. 1996 došlo k uzavretiu mandátnej zmluvy medzi navrhovateľom ako
mandantom a odporcom v l. rade ako mandatárom na zabezpečenie správy majetku Mesta V..
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30. 06. 2001. Dňa 27. 12. 2000 bola medzi Mestom
V. v zastúpení B.-u spol. s r.o. a odporcom
v 2. rade ako mandatárom uzavretá mandátna zmluva o poskytovaní právnej služby pri správe
majetku Mesta V.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 02. 2001
do 30. 06. 2001 s dohodnutou mesačnou odmenou 14 000 Sk. Podľa zistenia súdu dňa
20. 03. 2001 z účtu navrhovateľa bola vykonaná úhrada na účet odporcu v 2. rade vo výške
20 000 Sk, dňa 26. 04. 2001 obdobne bola zaplatená čiastka 20 000 Sk, dňa 16. 05. 2001 bola
z účtu navrhovateľa vykonaná úhrada pre odporcu v 2. rade 16 000 Sk a dňa 25. 06. 2001
ďalšia úhrada 20 000 Sk. Súd právny vzťah účastníkov hodnotil podľa § 566 a nasl.
Súd ako predbežnú otázku skúmal, či vo väzbe na mandátnu zmluvu z 30. 05. 1996
a mandátnu zmluvu zo dňa 27. 12. 2000 uzavrel ako mandant navrhovateľ v zastúpení
odporcom v 1. rade alebo priamo odporca v 1. rade a dospel k záveru, že táto zmluva
nezaväzuje navrhovateľa na zaplatenie odmeny odporcovi v 2. rade za poskytovanie právnych
služieb vo výške 14 000 Sk mesačne. Zmluvu bol oprávnený uzavrieť vo svojom mene
odporca v 1. rade, keď to považoval za potrebné pri zariaďovaní záležitostí pre navrhovateľa,
ale odmenu mohol hradiť iba z výnosu zo spravovaného majetku. Z toho súd vyvodil,
že odporca v 1. rade vyplatením odmeny z prostriedkov navrhovateľa porušil povinnosť
z mandátnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom, pretože jej ustanovenia ho k tomu
neoprávňovali. S odkazom na ustanovenia § 373, § 378 a § 379 OBZ je preto povinný
nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške neoprávnene vyplatenej sumy 84 000 Sk, a to spolu
s úrokmi z omeškania podľa § 369 v spojení s § 502 OBZ v uplatnenej výške od 23. 10. 2004
do zaplatenia. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade žalobu zamietol z dôvodu, že mandátna
zmluva z 27. 12. 2000 nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, ktorý by mal za následok
jej neplatnosť.
Krajský súd rozsudkom č. k. 4Cob 45/05-131 zo dňa 22. septembra 2005 na odvolanie
odporcu v 1. rade rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu proti
odporcovi 1. rade zamietol v celom rozsahu.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie s návrhom, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 22. januára 2008 č. k.
1 Obdo 17/2006-176 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie s tým, že je potrebné vyriešiť otázku, či odporca v 1. rade neprekročil svoje
oprávnenie vyplývajúce z mandátnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom, a ak áno, aké
dôsledky z toho vyplývajú. Treba zistiť, či navrhovateľ priznané odmeny skutočne schválil,
alebo nie, a vyvodiť z toho dôsledok požadovanej náhrady škody spôsobenej konaním
mandatára.
Krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že
odporca v l. rade mohol uzavrieť zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s odporcom v 2. rade,
ak to odsúhlasil mandant, alebo mohol takúto zmluvu B., s.r.o. uzavrieť vo vlastnom mene
s tým, že odplata za poskytovanie právnej pomoci by išla z prostriedkov B. spol. s r.o.
Odporca v l. rade uzavrel bez súhlasu mesta v mene mesta mandátnu zmluvu
s JUDr. K., čím prekročil svoje oprávnenie dané mandátnou zmluvou zo dňa
30. 05. 1996. Ak vyplácal JUDr. K. z účtu PKB, kde sú prostriedky vlastníkov a nájomcov
bytov určené pre Mesto V., potom odporca v l. rade musí niesť dôsledky prekročenia svojho
oprávnenia uzavrieť zmluvu o právnej pomoci, ak sa nepreukáže, že splnomocnenec
neschválil bez zbytočného odkladu takýto krok splnomocniteľa. Účet v PKB bol účtom B.,
s.r.o., a s týmto účtom disponoval výlučne odporca v l. rade, preto pri výplate odmeny 28 000
Sk JUDr. K. nebol potrebný
súhlas mesta a mesto ani dodatočne výplatu takejto odmeny neodsúhlasilo. Protiprávnym
disponovaním s čiastkou 28 000 Sk zo strany odporcu v 1. rade vznikla mestu škoda, preto
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti odporcu v l. rade nahradiť
navrhovateľovi sumu 28 000 Sk spolu s 12,5%-ným ročným úrokom z omeškania
od 23. 10. 2004 do zaplatenia.
Ďalšie odmeny pre odporcu v 2. rade boli vyplácané z účtu Mesta V. – navrhovateľa,
kde dispozičné právo s účtom vo VÚB mal výlučne primátor mesta a ním poverený
pracovníci mesta. S týmto účtom nedisponoval B., spol. s r.o., ktorý len dával mestu podklady
na výplatu odmeny. Krajský súd je toho názoru, že Mesto V., ak preplatilo z účtu vo VÚB, t.
j. z vlastného účtu, odmeny za právne služby poskytované JUDr. K., schvaľovalo vyplatenie
tejto odmeny pre JUDr. K.. Naplnil sa predpoklad ust. § 33 ods.2 Občianskeho zákonníka, že
splnomocniteľ dodatočne schválil kroky odporcu v l. rade pri platení odmeny za poskytnutie
právnej služby JUDr. K. z uzavretej mandátnej zmluvy z roku 2000. Preto navrhovateľ sa
nemôže úspešne domáhať náhrady škody, ak s dodatočným vyplácaním odmien v rozsahu
56 000 Sk pre JUDr. K. súhlasil.
Krajský súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, kde bol odporca v 1. rade
zaviazaný na zaplatenie aj sumy 56 000 Sk spolu s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti
nad sumu 28 000 Sk žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ je povinný
nahradiť odporcovi v l. rade trovy konania v sume 1 400 Sk.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v zamietajúcej časti podal navrhovateľ dovolanie,
ako aj voči výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania
v sume 1 400 Sk. Dovolanie odôvodňuje v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. tým,
že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Odvolací súd sa dôsledne neriadil právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovenými v rozsudku sp. zn. 1 Obdo 17/2006 zo dňa 22. 01. 2008.
Krajský súd dospel k záveru, že z účtu vo VÚB číslo 203296632/0200, z ktorého boli
dňa 16. 05. 2001 poukázané čiastky 16 000 Sk JUDr. K., ďalej 20 000 Sk dňa
26. 04. 2001 a 20 000 Sk dňa 20. 03. 2001, boli osobami oprávnenými disponovať s týmto
účtom Ing. M. M. - vtedajší primátor mesta, Ing. J. Š. – vtedajší prednosta MsÚ vo V., Ing.
A. L. – vedúca oddelenia, ako aj B. M. a R. P. – účtovníčky mesta. Zároveň konštatoval, že
dispozičné právo k tomuto účtu vo VÚB spoločnosť B., s.r.o., nemala. K tomu je nutné
podotknúť,
že v rozsudku Krajského súdu v Prešove je nesprávne uvedené číslo účtu 20329632/0200.
V danom kontexte teda nie je zrejmé, či sa jedná o zjavný omyl v písaní, alebo o nesprávne
skutkové zistenie. Tento záver odvolacieho súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
nezodpovedá predloženým listinným dôkazom a nie je v konečnom dôsledku správny.
V mandátnej zmluve zo dňa 30. 05. 1996 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom
v 1. rade je v záhlaví uvedené bankové spojenie Mesta V.; VÚB – V. č. ú. 23129 632/0200.
Podľa mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996 čl. III., financovanie činností spojených
s plnením záväzku mandatára podľa zmluvy vykonáva mandatár zo spravovaného účtu
mandanta, pričom na disponovanie s prostriedkami na účte
sa vyžadujú vždy dva podpisy, a to jeden podpis mandatára a jeden podpis mandanta.
V prípade, ak zo strany navrhovateľa dochádzalo k spolupodpisovaniu hromadných príkazov
na úhradu so zástupcom spoločnosti B., s. r. o., nebol na nich špecifikovaný účel platby. Z
tohto dôvodu nebolo teda možné pri podpisovaní zistiť, že platba, resp. časť z uhrádzanej
sumy smerovala práve na účet JUDr. K.. Z toho dôvodu nie je možné hodnotiť ako dodatočné
schválenie mandátnej zmluvy z 27. 12. 2000 ten fakt, že vyplatenie odmien z účtu
navrhovateľa smerovalo v prospech účtu odporcu v 2. rade. Režim spolu podpisovania
príkazov na úhradu zástupcami navrhovateľa a spoločnosti Bysterm, s.r.o., platil
do 25. 05. 2001. Po tomto dátume disponoval s účtom výlučne len navrhovateľ. Z doložených
dôkazov je zrejmé, že všetky úhrady uskutočnené v prospech odporcu v 2. rade sa realizovali
do tohto dátumu. Medzi mandantom a mandatárom vládla určitá dôvera, a preto sa aj zaužíval
úzus, že faktúrami sa preukazovali iba úhrady nad sumu 25 000 Sk. Navrhol, aby dovolací
súd v zmysle § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil rozsudok Krajského sudu v Prešove sp. zn.
4Cob 22/2008 zo dňa 02. 07. 2008 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O. s. p.)
prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.)
preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že dovolanie
je dôvodné.
V predmetnej veci Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 22. januára 2008 sp. zn.
1Obdo 17/2006 vyslovil právny záver, že v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996
odporca v 1. rade zabezpečoval správu majetku navrhovateľa za dohodnutú odplatu vo výške
7% z ročných výnosov zo spravovaného majetku a súčasne z tejto odplaty má byť hradená
aj prípadná odplata za poskytnutý právny servis. Stotožnil sa so záverom oboch súdov,
že mandátna zmluva zo dňa 27. 12. 2000 týkajúca sa poskytovania právnej pomoci nie je
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Uzavretím tejto zmluvy však odporca v 1. rade ako
mandatár prekročil oprávnenie spočívajúce v navýšení odplaty o odmenu za právne služby
poskytované odporcom v 2. rade, t. j., že porušil svoju zákonnú povinnosť a nekonal v súlade
so záujmami mandanta (§ 567 ods. 2 OBZ).
Dovolací súd považoval záver odvolacieho súdu o tom, že navrhovateľ toto
prekročenie oprávnenia následne schválil tým, že jeho zástupca podpísal odporcom v 1. rade
predložený príkaz na úhradu odmeny pre odporcu v 2. rade, za predčasný a nemal oporu
vo vykonanom dokazovaní. V prípade, ak príkaz na úhradu neobsahoval špecifikáciu, resp.
účel platby, nemožno z tohto konania bez ďalšieho vyvodiť záver, že navrhovateľ schválil
vyplatenie odmeny pre JUDr. K. nad rámec dohodnutej odplaty. Preto rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie .
Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je odvolací súd viazaný právnym názorom nadriadeného súdu (§ 243 ods. 5
O. s. p., § 226 O. s. p., § 243d ods. 1 O. s. p.).
Odvolací súd nevykonal dokazovanie v intenciách dovolacieho súdu. V odôvodnení
napadnutého rozsudku konštatoval, že navrhovateľ ako splnomocniteľ v zmysle § 33 ods. 2
OZ dodatočne schváliť odmeny pre JUDr. K. v čiastke 20 000 Sk zo dňa 20. 03. 2001, 20 000
Sk zo dňa 26. 04. 2001 a 16 000 Sk zo dňa 16. 05. 2001, keďže boli vyplatené z účtu
navrhovateľa, ktorý mal zriadený v peňažnom ústave – VÚB, a.s., V.. Dispozičné oprávnenie
k účtu mal len navrhovateľ – primátor a ním poverení pracovníci. Odporca v 1. rade s týmto
účtom nedisponoval, dával len podklady na vyplatenia odmeny. Tento záver Krajského súdu
v Prešove nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
a nezodpovedá predloženým listinným dôkazom. V spise sa nenachádza relevantný dôkaz
o tom, že navrhovateľ svojim konaním prejavil vôľu poskytnúť peňažné prostriedky zo svojho
účtu za poskytnuté právne služby v prospech odporcu v 2. rade.
Podľa čl. III. mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996, mandatár ja oprávnený zadať
dodanie tovarov prác a služieb len za predpokladu, že ich vykonanie odsúhlasí mandant
a na ich financovanie sú vyčlenené prostriedky v rozpočte mandanta.
Financovanie činností spojených s plnením záväzku mandatára podľa zmluvy
vykonáva mandatár zo spravovaného účtu mandanta, pričom pre disponovanie
s prostriedkami na účte sú potrebné súčasne dva podpisy, a to jeden podpis zástupcu
mandatára a jeden podpis zástupcu mandanta.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku (strana 6) konštatuje, že odmena pre odporcu
v 2. rade bola vyplatená z účtu VÚB č. 20329632/0200, toto číslo účtu však nezodpovedá
uvedenému číslu účtu mandanta v zmluve zo dňa 30. 05. 1996, pričom predložené hromadné
príkazy týkajúce sa vyplatenia sporných platieb však boli zrealizované z účtu VÚB
č. 1820023129632 Vranou nad Topľou (čl. 188, 189, 190), a ani toto číslo nie je identické
s číslom účtu uvedeným v záhlaví zmluvy zo dňa 27. 12. 2000. S uvedenými číselnými
nezrovnalosťami sa odvolací súd náležite nevysporiadal, a nie je zrejmé, či sa jedná len
o chybu v písaní. Z obsahu mandátnej zmluvy a vzájomnej korešpondencie medzi sporovými
stranami - písomnými podaniami zo dňa 24. 05. 2001 a písomnými podaniami zo dňa
29. 05. 2001 (čl. 202, 204) je nesporné, že do 25. 05. 2001 príkazy k úhradám na účte VÚB
č. 182-23129632/0200 mali dávať zástupcovia mandatára aj mandanta a odporca v 1. rade mal
dispozičné právo k predmetnému účtu v rozhodnom období, čo potvrdil listom zo dňa
29. 05. 2001. Až po 25. 05. 2001 výlučne s účtom disponoval navrhovateľ, kedy už boli
platby v prospech odporcu v 2. rade uskutočnené.
Krajský súd nedoplnil dokazovanie v zmysle záverov Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako dovolacieho súdu a v rozpore s jeho vysloveným právnym záverom opätovne
vo veci rozhodol, pritom sa náležite nevysporiadal listinnými dôkazmi ohľadne dispozičného
oprávnenia k účtu, ktorý v zmysle zmluvných podmienok bol oprávnený spravovať odporca
v 1. rade ako mandatár (čl. III mandátnej zmluvy).
Na základe uvedených dôvodov, dovolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 243b ods. 2, 4 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. augusta 2009
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.