Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/37/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mesto V., IČO: X.,

zastúpeného

JUDr. I., advokát, N., V., proti odporcom: 1. B., s.r.o., S., V., IČO: X.,

2. J., advokát, N., V., o zaplatenie 2 788,28 Eur (84 000 Sk) vedenej na Okresnom súde vo

V. pod sp. zn. , na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo dňa

2. júla 2008 č. k. -224, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

2. júla 2008 č. k. v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd V. rozsudkom zo dňa 19. 04. 2005 č. k. zaviazal odporcu v

1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 84 000 Sk spolu s 12,5%-ným ročným úrokom

z omeškania od 23. 10. 2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 32 158 Sk. Vo

zvyšnej časti žalobu zamietol a vyslovil, že odporca v 2. rade nemá právo

na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za zistené,

že dňa 30. 05. 1996 došlo k uzavretiu mandátnej zmluvy medzi navrhovateľom ako

mandantom a odporcom v l. rade ako mandatárom na zabezpečenie správy majetku Mesta V..

Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30. 06. 2001. Dňa 27. 12. 2000 bola medzi Mestom

V. v zastúpení B.-u spol. s r.o. a odporcom

v 2. rade ako mandatárom uzavretá mandátna zmluva o poskytovaní právnej služby pri správe

majetku Mesta V.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 02. 2001

do 30. 06. 2001 s dohodnutou mesačnou odmenou 14 000 Sk. Podľa zistenia súdu dňa

20. 03. 2001 z účtu navrhovateľa bola vykonaná úhrada na účet odporcu v 2. rade vo výške

20 000 Sk, dňa 26. 04. 2001 obdobne bola zaplatená čiastka 20 000 Sk, dňa 16. 05. 2001 bola

z účtu navrhovateľa vykonaná úhrada pre odporcu v 2. rade 16 000 Sk a dňa 25. 06. 2001

ďalšia úhrada 20 000 Sk. Súd právny vzťah účastníkov hodnotil podľa § 566 a nasl.

.

Súd ako predbežnú otázku skúmal, či vo väzbe na mandátnu zmluvu z 30. 05. 1996

a mandátnu zmluvu zo dňa 27. 12. 2000 uzavrel ako mandant navrhovateľ v zastúpení

odporcom v 1. rade alebo priamo odporca v 1. rade a dospel k záveru, že táto zmluva

nezaväzuje navrhovateľa na zaplatenie odmeny odporcovi v 2. rade za poskytovanie právnych

služieb vo výške 14 000 Sk mesačne. Zmluvu bol oprávnený uzavrieť vo svojom mene

odporca v 1. rade, keď to považoval za potrebné pri zariaďovaní záležitostí pre navrhovateľa,

ale odmenu mohol hradiť iba z výnosu zo spravovaného majetku. Z toho súd vyvodil,

že odporca v 1. rade vyplatením odmeny z prostriedkov navrhovateľa porušil povinnosť

z mandátnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom, pretože jej ustanovenia ho k tomu

neoprávňovali. S odkazom na ustanovenia , a je preto povinný

nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške neoprávnene vyplatenej sumy 84 000 Sk, a to spolu

s úrokmi z omeškania podľa v spojení s v uplatnenej výške od 23. 10. 2004

do zaplatenia. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade žalobu zamietol z dôvodu, že mandátna

zmluva z 27. 12. 2000 nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, ktorý by mal za následok

jej neplatnosť.

Krajský súd rozsudkom č. k. -131 zo dňa 22. septembra 2005 na odvolanie

odporcu v 1. rade rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu proti

odporcovi 1. rade zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie s návrhom, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 22. januára 2008 č. k.

-176 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie s tým, že je potrebné vyriešiť otázku, či odporca v 1. rade neprekročil svoje

oprávnenie vyplývajúce z mandátnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom, a ak áno, aké

dôsledky z toho vyplývajú. Treba zistiť, či navrhovateľ priznané odmeny skutočne schválil,

alebo nie, a vyvodiť z toho dôsledok požadovanej náhrady škody spôsobenej konaním

mandatára.

Krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že

odporca v l. rade mohol uzavrieť zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s odporcom v 2. rade,

ak to odsúhlasil mandant, alebo mohol takúto zmluvu B., s.r.o. uzavrieť vo vlastnom mene

s tým, že odplata za poskytovanie právnej pomoci by išla z prostriedkov B. spol. s r.o.

Odporca v l. rade uzavrel bez súhlasu mesta v mene mesta mandátnu zmluvu

s JUDr. K., čím prekročil svoje oprávnenie dané mandátnou zmluvou zo dňa

30. 05. 1996. Ak vyplácal JUDr. K. z účtu PKB, kde sú prostriedky vlastníkov a nájomcov

bytov určené pre Mesto V., potom odporca v l. rade musí niesť dôsledky prekročenia svojho

oprávnenia uzavrieť zmluvu o právnej pomoci, ak sa nepreukáže, že splnomocnenec

neschválil bez zbytočného odkladu takýto krok splnomocniteľa. Účet v PKB bol účtom B.,

s.r.o., a s týmto účtom disponoval výlučne odporca v l. rade, preto pri výplate odmeny 28 000

Sk JUDr. K. nebol potrebný

súhlas mesta a mesto ani dodatočne výplatu takejto odmeny neodsúhlasilo. Protiprávnym

disponovaním s čiastkou 28 000 Sk zo strany odporcu v 1. rade vznikla mestu škoda, preto

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti odporcu v l. rade nahradiť

navrhovateľovi sumu 28 000 Sk spolu s 12,5%-ným ročným úrokom z omeškania

od 23. 10. 2004 do zaplatenia.

Ďalšie odmeny pre odporcu v 2. rade boli vyplácané z účtu Mesta V. – navrhovateľa,

kde dispozičné právo s účtom vo VÚB mal výlučne primátor mesta a ním poverený

pracovníci mesta. S týmto účtom nedisponoval B., spol. s r.o., ktorý len dával mestu podklady

na výplatu odmeny. Krajský súd je toho názoru, že Mesto V., ak preplatilo z účtu vo VÚB, t.

j. z vlastného účtu, odmeny za právne služby poskytované JUDr. K., schvaľovalo vyplatenie

tejto odmeny pre JUDr. K.. Naplnil sa predpoklad ust. , že

splnomocniteľ dodatočne schválil kroky odporcu v l. rade pri platení odmeny za poskytnutie

právnej služby JUDr. K. z uzavretej mandátnej zmluvy z roku 2000. Preto navrhovateľ sa

nemôže úspešne domáhať náhrady škody, ak s dodatočným vyplácaním odmien v rozsahu

56 000 Sk pre JUDr. K. súhlasil.

Krajský súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, kde bol odporca v 1. rade

zaviazaný na zaplatenie aj sumy 56 000 Sk spolu s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti

nad sumu 28 000 Sk žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. Navrhovateľ je povinný

nahradiť odporcovi v l. rade trovy konania v sume 1 400 Sk.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v zamietajúcej časti podal navrhovateľ dovolanie,

ako aj voči výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania

v sume 1 400 Sk. Dovolanie odôvodňuje v zmysle tým,

že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Odvolací súd sa dôsledne neriadil právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovenými v rozsudku sp. zn. zo dňa 22. 01. 2008.

Krajský súd dospel k záveru, že z účtu vo VÚB číslo 203296632/0200, z ktorého boli

dňa 16. 05. 2001 poukázané čiastky 16 000 Sk JUDr. K., ďalej 20 000 Sk dňa

26. 04. 2001 a 20 000 Sk dňa 20. 03. 2001, boli osobami oprávnenými disponovať s týmto

účtom Ing. M. M. - vtedajší primátor mesta, Ing. J. Š. – vtedajší prednosta MsÚ vo V., Ing.

A. L. – vedúca oddelenia, ako aj B. M. a R. P. – účtovníčky mesta. Zároveň konštatoval, že

dispozičné právo k tomuto účtu vo VÚB spoločnosť B., s.r.o., nemala. K tomu je nutné

podotknúť,

že v rozsudku Krajského súdu v Prešove je nesprávne uvedené číslo účtu 20329632/0200.

V danom kontexte teda nie je zrejmé, či sa jedná o zjavný omyl v písaní, alebo o nesprávne

skutkové zistenie. Tento záver odvolacieho súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

nezodpovedá predloženým listinným dôkazom a nie je v konečnom dôsledku správny.

V mandátnej zmluve zo dňa 30. 05. 1996 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom

v 1. rade je v záhlaví uvedené bankové spojenie Mesta V.; VÚB – V. č. ú. 23129 632/0200.

Podľa mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996 čl. III., financovanie činností spojených

s plnením záväzku mandatára podľa zmluvy vykonáva mandatár zo spravovaného účtu

mandanta, pričom na disponovanie s prostriedkami na účte

sa vyžadujú vždy dva podpisy, a to jeden podpis mandatára a jeden podpis mandanta.

V prípade, ak zo strany navrhovateľa dochádzalo k spolupodpisovaniu hromadných príkazov

na úhradu so zástupcom spoločnosti B., s. r. o., nebol na nich špecifikovaný účel platby. Z

tohto dôvodu nebolo teda možné pri podpisovaní zistiť, že platba, resp. časť z uhrádzanej

sumy smerovala práve na účet JUDr. K.. Z toho dôvodu nie je možné hodnotiť ako dodatočné

schválenie mandátnej zmluvy z 27. 12. 2000 ten fakt, že vyplatenie odmien z účtu

navrhovateľa smerovalo v prospech účtu odporcu v 2. rade. Režim spolu podpisovania

príkazov na úhradu zástupcami navrhovateľa a spoločnosti Bysterm, s.r.o., platil

do 25. 05. 2001. Po tomto dátume disponoval s účtom výlučne len navrhovateľ. Z doložených

dôkazov je zrejmé, že všetky úhrady uskutočnené v prospech odporcu v 2. rade sa realizovali

do tohto dátumu. Medzi mandantom a mandatárom vládla určitá dôvera, a preto sa aj zaužíval

úzus, že faktúrami sa preukazovali iba úhrady nad sumu 25 000 Sk. Navrhol, aby dovolací

súd v zmysle zrušil rozsudok Krajského sudu v Prešove sp. zn.

zo dňa 02. 07. 2008 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( )

prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že dovolanie

je dôvodné.

V predmetnej veci Najvyšší súd SR rozhodnutím zo dňa 22. januára 2008 sp. zn.

vyslovil právny záver, že v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996

odporca v 1. rade zabezpečoval správu majetku navrhovateľa za dohodnutú odplatu vo výške

7% z ročných výnosov zo spravovaného majetku a súčasne z tejto odplaty má byť hradená

aj prípadná odplata za poskytnutý právny servis. Stotožnil sa so záverom oboch súdov,

že mandátna zmluva zo dňa 27. 12. 2000 týkajúca sa poskytovania právnej pomoci nie je

neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Uzavretím tejto zmluvy však odporca v 1. rade ako

mandatár prekročil oprávnenie spočívajúce v navýšení odplaty o odmenu za právne služby

poskytované odporcom v 2. rade, t. j., že porušil svoju zákonnú povinnosť a nekonal v súlade

so záujmami mandanta ( ).

Dovolací súd považoval záver odvolacieho súdu o tom, že navrhovateľ toto

prekročenie oprávnenia následne schválil tým, že jeho zástupca podpísal odporcom v 1. rade

predložený príkaz na úhradu odmeny pre odporcu v 2. rade, za predčasný a nemal oporu

vo vykonanom dokazovaní. V prípade, ak príkaz na úhradu neobsahoval špecifikáciu, resp.

účel platby, nemožno z tohto konania bez ďalšieho vyvodiť záver, že navrhovateľ schválil

vyplatenie odmeny pre JUDr. K. nad rámec dohodnutej odplaty. Preto rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie .

Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je odvolací súd viazaný právnym názorom nadriadeného súdu (§ 243 ods. 5

, , ).

Odvolací súd nevykonal dokazovanie v intenciách dovolacieho súdu. V odôvodnení

napadnutého rozsudku konštatoval, že navrhovateľ ako splnomocniteľ v zmysle § 33 ods. 2

dodatočne schváliť odmeny pre JUDr. K. v čiastke 20 000 Sk zo dňa 20. 03. 2001, 20 000

Sk zo dňa 26. 04. 2001 a 16 000 Sk zo dňa 16. 05. 2001, keďže boli vyplatené z účtu

navrhovateľa, ktorý mal zriadený v peňažnom ústave – VÚB, a.s., V.. Dispozičné oprávnenie

k účtu mal len navrhovateľ – primátor a ním poverení pracovníci. Odporca v 1. rade s týmto

účtom nedisponoval, dával len podklady na vyplatenia odmeny. Tento záver Krajského súdu

v Prešove nemá oporu vo vykonanom dokazovaní

a nezodpovedá predloženým listinným dôkazom. V spise sa nenachádza relevantný dôkaz

o tom, že navrhovateľ svojim konaním prejavil vôľu poskytnúť peňažné prostriedky zo svojho

účtu za poskytnuté právne služby v prospech odporcu v 2. rade.

Podľa čl. III. mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996, mandatár ja oprávnený zadať

dodanie tovarov prác a služieb len za predpokladu, že ich vykonanie odsúhlasí mandant

a na ich financovanie sú vyčlenené prostriedky v rozpočte mandanta.

Financovanie činností spojených s plnením záväzku mandatára podľa zmluvy

vykonáva mandatár zo spravovaného účtu mandanta, pričom pre disponovanie

s prostriedkami na účte sú potrebné súčasne dva podpisy, a to jeden podpis zástupcu

mandatára a jeden podpis zástupcu mandanta.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku (strana 6) konštatuje, že odmena pre odporcu

v 2. rade bola vyplatená z účtu VÚB č. 20329632/0200, toto číslo účtu však nezodpovedá

uvedenému číslu účtu mandanta v zmluve zo dňa 30. 05. 1996, pričom predložené hromadné

príkazy týkajúce sa vyplatenia sporných platieb však boli zrealizované z účtu VÚB

č. 1820023129632 Vranou nad Topľou (čl. 188, 189, 190), a ani toto číslo nie je identické

s číslom účtu uvedeným v záhlaví zmluvy zo dňa 27. 12. 2000. S uvedenými číselnými

nezrovnalosťami sa odvolací súd náležite nevysporiadal, a nie je zrejmé, či sa jedná len

o chybu v písaní. Z obsahu mandátnej zmluvy a vzájomnej korešpondencie medzi sporovými

stranami - písomnými podaniami zo dňa 24. 05. 2001 a písomnými podaniami zo dňa

29. 05. 2001 (čl. 202, 204) je nesporné, že do 25. 05. 2001 príkazy k úhradám na účte VÚB

č. 182-23129632/0200 mali dávať zástupcovia mandatára aj mandanta a odporca v 1. rade mal

dispozičné právo k predmetnému účtu v rozhodnom období, čo potvrdil listom zo dňa

29. 05. 2001. Až po 25. 05. 2001 výlučne s účtom disponoval navrhovateľ, kedy už boli

platby v prospech odporcu v 2. rade uskutočnené.

Krajský súd nedoplnil dokazovanie v zmysle záverov Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako dovolacieho súdu a v rozpore s jeho vysloveným právnym záverom opätovne

vo veci rozhodol, pritom sa náležite nevysporiadal listinnými dôkazmi ohľadne dispozičného

oprávnenia k účtu, ktorý v zmysle zmluvných podmienok bol oprávnený spravovať odporca

v 1. rade ako mandatár (čl. III mandátnej zmluvy).

Na základe uvedených dôvodov, dovolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej

časti podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne odvolací súd aj o náhrade trov dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. augusta 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.