Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. V, , IČO: X., zast.

JUDr. Ing. M. P., advokátom so sídlom proti žalovanému v 1. rade: B., s. r. o., S. IČO: X.,

v 2. rade: JUDr. D. K., advokát, N., o zaplatenie 2.788,29 eur (84 000,- Sk)

s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa

21. januára 2010, č. k. -272, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu

v Prešove zo dňa 21. januára 2010, č. k. -276, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

21. januára 2010, č. k. -272, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu

v Prešove zo dňa 21. januára 2010, č. k. -276 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 19. 04. 2005, č. k. 8Cb/47/2004–97 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 84 000,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške

12,5% ročne od 23. 10. 2004 do zaplatenia a trovy konania vo výške 32 158,-- Sk do 3 dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Žalovanému v 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dňa 30. 05. 1996 bola medzi žalobcom ako

mandantom a žalovaným v 1. rade ako mandatárom uzatvorená mandátna zmluva, predmetom

ktorej bol záväzok žalovaného zabezpečovať správu majetku žalobcu, t. j. vecí

hnuteľných, nehnuteľných a majetkových práv, viažucich sa k tomu majetku, ktorých presné

určenie bolo uvedené v prílohe č. 1 zmluvy. Zmluva sa uzatvorila na dobu určitú

do 30. 06. 2001. Dňa 27. 12. 2000 bola medzi M. V. v zastúpení B., s. r. o., ako mandantom

2

a žalovaným v 2. rade ako mandatárom uzatvorená mandátna zmluva, na základe ktorej sa

žalovaný v 2. rade zaviazal poskytovať právne služby pri správe majetku M. V., ktorú

mandant vykonával na základe Zmluvy o zabezpečovaní správy majetku M. V. zo dňa

24. 03. 1993 a jej doplnkov. Táto zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 02. 01. 2001

do 30. 06. 2001. Odmena za poskytované právne služby bola dohodnutá vo výške 14 000,--

Sk mesačne.

Prvostupňový súd po preskúmaní písomného vyhotovenia Mandátnej zmluvy zo dňa

27. 12. 2000 mal za to, že táto neobsahuje také náležitosti, z ktorých by sa dalo usudzovať, že

bola uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade ako mandatárom a žalobcom v zastúpení

žalovaným v 1. rade ako mandantom, a to z toho dôvodu, že označenie zmluvných strán, resp.

mandanta nie je v súlade s ustanovením článku V. Mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996.

Z takto uvedeného dôvodu preto súd mal za to, že Mandátna zmluva zo dňa 27. 12. 2000

nezaväzuje priamo žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb

žalovaným v 2. rade vo výške 14 000,--Sk mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade bol

oprávnený v zmysle článku III. ods. 1 Mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996 uzatvoriť

s žalovaným v 2. rade Mandátnu zmluvu zo dňa 27. 12. 2000 vo svojom vlastnom mene, keď

mal za to, že je potrebné pri zariaďovaní záležitostí pre žalobcu ako mandanta mať

k dispozícii právny servis.

Žalovaný v 1. rade teda mohol uhradiť dohodnutú odmenu za poskytovanie právnych

služieb žalovanému v 2. rade iba z výnosu zo spravovaného majetku v zmysle článku IV. ods.

1 Mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996, a to z toho dôvodu, že žalobca ako mandant sa

so žalovaným v 1. rade ako mandatárom nedohodli predmetnou Mandátnou zmluvou zo dňa

30. 05. 1996 na tom, že takáto odmena bude uhrádzaná nad rámec dohodnutej odplaty

v zmysle článku IV. ods. 1 Mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996 a že bude vyplácaná

zo spravovaného účtu mandanta.

Súd mal za to, že žalovaný v 1. rade tým, že vyplatil žalovanému v 2. rade peňažnú

sumu vo výške 84 000,-- Sk ako odmenu za poskytovanie právnej pomoci v 1. polroku roku

2001, porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, ktorý bol založený Mandátnou

3

zmluvou zo dňa 30. 05. 1996, pretože ustanovenia tejto Mandátnej zmluvy ho na to

neoprávňovali. Preto je povinný nahradiť žalobcovi škodu vo výške 84 000,-- Sk, ktorá sa

rovná výške neoprávnene vyplatenej sumy žalovanému v 2. rade.

Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku na náhradu spôsobenej škody

do omeškania deň po tom, ako ho žalobca vyzval na vrátenie neoprávnene použitých

finančných prostriedkov, resp. na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobou zo dňa

23. 10. 2003. Vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané, že si účastníci konania

dohodli výšku úroku z omeškania pre prípad, že by sa žalovaný dostal so splnením svojho

záväzku na náhradu škody do omeškania. Podľa Národnej banky Slovenska sa priemerná

úroková sadzba za strednodobé úvery, v čase uzatvorenia Mandátnej zmluvy v máji 1996,

pohybovala na úrovni 13,8%. Z tohto dôvodu preto súd mohol priznať žalobcovi nárok

na zaplatenie úroku z omeškania vo výške mesačná úroveň + 1% t. j. vo výške 14,8%. Keďže

však žalobca si uplatnil úrok z omeškania iba vo výške 12,5%, súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie takto vyčísleného úroku z omeškania od 23. 10. 2003 až do zaplatenia.

Súd mal tiež za to, že Mandátna zmluva zo dňa 27. 12. 2000 nie je v rozpore

s dobrými mravmi a súd nezistil žiadne ďalšie dôvody, ktoré by odôvodňovali prijať záver, že

bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Okolnosť, že žalovaný v l. rade uhradil odmenu

za poskytovanie právnych služieb žalovanému v 2. rade z účtu žalobcu a tým porušil svoje

povinnosti z uzatvorenej Mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996, nespôsobuje jej rozpor

s dobrými mravmi.

Z takto uvedených dôvodov preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia

Na odvolanie žalovaného v I. rade Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.

–131 zo dňa 22. 09. 2005 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti tak, že žalobu proti žalovanému v I. rade zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému v I. rade trovy konania vo výške 4 200,-- Sk. Dovolací súd rozsudkom zo dňa

22. 01. 2008 na dovolanie M. V. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

4

konanie, v ktorom odvolací súd rozsudkom č. k. –224 zo dňa

02. 07. 2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného v I. rade zaplatiť

žalobcovi sumu 28 000,-- Sk spolu s 12,5% úrokom z omeškania od 23. 10. 2004

do zaplatenia. V prevyšujúcej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu

zamietol.

V dôsledku dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k.

5 Obdo 37/2008–244 zo dňa 12. 08. 2009 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v jeho napadnutej

časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd rozsudkom č. k. –272

zo dňa 21. 01. 2010 rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí v časti istiny 56 000,-- Sk

s príslušenstvom potvrdil. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania

vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v I. rade tak, že žalovanému v I. rade náhradu trov

nepriznal. Žalovanému v I. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd vychádzal z ust.. § 376

, podľa ktorého poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak

nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo

nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Ak nájomcovia alebo

vlastníci bytov odvádzali na účet vo V. platby nájmu alebo služieb za užívanie bytu,

s odvedenými finančných prostriedkami mohlo byť hospodárené len vtedy, ak bol daný súhlas

tak žalobcu ako aj žalovaného v I. rade. Podľa zaužívanej praxe B. dával hromadné príkazy

na úhradu nákladov spojených so správou majetku mesta, kde neoprávnene do sumy

na úhradu uvádzal aj odmenu za právne služby poskytované JUDr. K. Keďže sa jednalo

o finančné prostriedky mesta, mesto malo overovať obsah návrhu hromadného príkazu

predkladaného B., či účtované položky za úhradu sú v súlade so zmluvou a zákonom alebo

dohodou účastníkov z mandátnej zmluvy. Ak nevidelo žiaden rozpor, mesto pospisovalo

hromadný príkaz a výplata sa uskutočnila. Nedbanlivosť mesta pri hospodárení s jeho

finančnými prostriedkami podľa § 376 sa vracia mestu zamietnutím nároku na náhradu škody,

ak mesto si nesplnilo svoju povinnosť, nekontrolovalo nakladanie s jeho finančnými

prostriedkami a spoluzavinilo to, že boli z finančných prostriedkov mesta platené aj služby,

ktoré mal platiť B. zo svojich finančných prostriedkov, ak uzavrel zmluvu o právnej pomoci

s JUDr. K., na čo nebol oprávnený a prekročil svoje oprávnenie z uzavretej mandátnej zmluvy

z roku 1996. Podľa bodu II. tieto činnosti mandatár mal vykonávať sám a vlastnými

5

prostriedkami. Podľa bodu IV. odseku 4 za vykonanie činností, ktoré sú predmetom záväzku

podľa tejto zmluvy, patrilo mandatárovi odplata vo výške 7% z ročných výnosov

zo spravovaného majetku. Mandatár je oprávnený zadávať dodávanie tovaru, prác a služieb

len za predpokladu, že ich vykonanie odsúhlasí mandant a na ich financovanie sú vyčlenené

prostriedky z rozpočtu mandanta (bod III. Mandátnej zmluvy).

jasne hovorí o tom, že poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak k jej vzniku došlo

aj spolupôsobením poškodenej strany, ktorá nedostatočne kontrovala hospodárenie so svojimi

prostriedkami. Nebolo to len v jednom prípade, ale v troch prípadoch s mesačným odstupom

po sebe. Ak mesto spolupodpisom hromadného príkazu dávalo súhlas na použitie mestských

finančných prostriedkov na vyplácanie právnej služby pre JUDr. K. a zanedbávalo svoju

povinnosť starať sa o finančné prostriedky od občanov mesta, nemá potom podľa § 376

právo na náhradu škody, ktorá mestu vznikla neoprávnenou výplatou

odmeny JUDr. K. za poskytované právne služby z uzatvorenej mandátnej zmluvy z roku

2000, Krajský súd je toho názoru, že žalobcovi nepatrí náhrada škody proti žalovanému v 1.

rade vo zvyšku vyplatenej sumy 56 000,-- Sk s príslušenstvom.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

2 Neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v 1. rade si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich náhrada

nebola priznaná.

V predmetnej veci vyhlásil odvolací súd dňa 21. 01. 2010 dopĺňací rozsudok, ktorým

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že návrh žalobcu

o zaplatenie istiny 56 000,-- Sk zamietol.

Z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku vyplýva, že mesto neplnilo svoju zodpovednosť

za správu finančných prostriedkov, ktoré mesto získalo od vlastníkov bytov a nájomcov bytov

vo vlastníctve mesta. Krajský súd na to reagoval výrokom, že potvrdzuje rozsudok súdu

prvého stupňa o zamietnutí v časti istiny 56 000,-- Sk s príslušenstvom. Nakoľko rozsudok

Okresného súdu Vranov nad Topľou 70 dňa 19. 04. 2005 č. k. -97 ukladal

žalovanému v l. rade zaplatiť žalobcovi 84 000,-- Sk spolu s 12,5% úrokom z omeškania

od 23. 10. 2004 do zaplatenia a trovy konania vo výške 32 158,-- Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku, potom výrok odvolacieho súdu, pokiaľ nesúhlasil s uloženou

6

povinnosťou pre žalovaného v 1. rade, nemal byť o potvrdení, že žalobcovi nepatrí náhrada

56 000,-- Sk s príslušenstvom, ale výrok mal znieť, že návrh žalobcu na zaplatenie istiny

56 000,-- Sk s príslušenstvom zamieta. Krajský súd postupom podľa

v dopĺňacom rozsudku určil, že mení rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti

tak, že návrh žalobcu na zaplatenie istiny 56 000,-- Sk s príslušenstvom zamieta.

Žalobca pôvodne žiadal zaplatenie istiny 84 000,-- Sk titulom náhrady škody

za neoprávnené vyplatenie odmeny za právne služby, kde prikázanie vyplatenia tejto sumy

z účtu mesta dal B. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 02. 07. 2008 č. k. -224

rozhodol o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 28 000,-- Sk spolu

s 12,5% ročným úrokom z omeškania od 23. 10. 2004 do zaplatenia. Zatiaľ nebolo

právoplatne rozhodnuté o zaplatení sumy 56 000,-- Sk s príslušenstvom. Výrok rozsudku

z 21. 01. 2010 o tom, že potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí v časti

zaplatenia istiny 56 000,-- Sk s príslušenstvom, priamo neriešil otázku odvolania žalovaného

v 1. rade proti rozsudku okresného súdu z 19. 04. 2005. Bolo potrebné doplniť podľa § 166

vynesený rozsudok a nárok žalobcu proti žalovanému v 1. rade o zaplatenie istiny

56 000,-- Sk s príslušenstvom zamietnuť.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v zákonom stanovenej

lehote podľa ust. , s poukazom na ust. a .

Uviedol, že odvolací súd sa dôsledne neriadil právnym názorom, pre ktoré bol

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

12. 09. 2009 zrušený rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 12. augusta 2009. Domnieva sa, že

súd nedoplnil dokazovanie v zmysle usmernenia dovolacieho súdu a v rozpore s jeho

vysloveným právnym záverom opätovne vo veci rozhodol, pritom sa náležite nevysporiadal

s listinnými dôkazmi ohľadne dispozičného oprávnenia k účtu, ktorý v zmysle zmluvných

podmienok bol oprávnený žalovaný v 1. rade ako mandatár.

Tvrdí, že mandatár postupoval v rozpore so svojimi povinnosťami. Mandatár žiadnym

spôsobom nepreukázal, že vykonávanie právnych služieb prostredníctvom tretej osoby bolo

hospodárnejšie. Mandátna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ako

konštatovali súdy, bola uzatvorená bez súhlasu žalobcu, teda žalobca o uzatvorení uvedenej

7

zmluvy nemal žiadnu vedomosť, nevedel o jej existencii, a ani nemohol predpokladať jej

uzatvorenie, keďže takéto oprávnenie pre žalovaného v 1. rade nevyplývalo z mandátnej

zmluvy zo dňa 30. 05. 1996. Žalovaný v 1. rade konal nad rozsah oprávnení, ktoré mu udelil

žalobca, preto z tohto konania zásadne nemôže byť zaviazaný žalobca, ktorý v dobrej viere

prezumoval dôveru.

Mandatár je povinný pristupovať k výkonu svojich oprávnení v zmysle zmluvy

s odbornou starostlivosťou a mandant v dobrej viere mu poskytne potrebné práva na výkon

činnosti. B. viedol ekonomické činnosti súvisiace so spravovaním majetku, teda aj

účtovníctvo a pripravovalo príkazy na úhradu, ktoré iba pri položkách, ktoré sú predmetom

sporu, neobsahovali špecifikáciu, resp. účel platby. Z tohto dôvodu nie možné hodnotiť ako

„dodatočné schválenie“ mandátnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 27. 12. 2000 ten

fakt, že vyplatenie odmien z účtu žalobcu smerovalo v prospech účtu JUDr. K., pretože nebol

preukázaný ani konkludentný súhlas zástupcov mesta s takým úkonom. Ak by bol

špecifikovaný účel platby na príkaze na úhradu, prejavilo by sa to na výpise z účtu žalobcu

slovným popisom prevedenej operácie – napr. JUDr. K. Režim spolupodpisovania príkazov

na úhradu zástupcami žalobcu a zástupcov spoločnosti B., s. r. o., platil až do 25. 05. 2001.

Po tomto dátume už disponoval s účtom výlučne žaloba. Ako je zrejmé, všetky úhrady

v prospech JUDr. K. sa uskutočnili do tohto dátumu, B. zo svojho účtu, ku ktorému mal

podpisový vzor iba štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade – Ing. M., uhradil JUDr. D. K.

dňa 25. 06. 2001 sumu 28 000,-- Sk.

Mandatár musí niesť dôsledky prekročenia svojho oprávnenia uzavrieť zmluvu

o právnej pomoci, keďže sa podľa názoru žalobcu nepreukázalo, že splnomocnenec – žalobca

schválil bez zbytočného odkladu takýto krok splnomocniteľa – žalovaného. Súd nepreukázal

vôľu žalobcu poskytnúť peňažné prostriedky zo svojho účtu v prospech žalovaného v 2. rade,

pretože nie je preukázané, že žalobca odsúhlasil takýto úkon a vyčlenil finančné prostriedky

z rozpočtu M.

Dôkazné bremeno zaťažuje povinnú stranu, avšak v predmetnom konaní nebolo

dôkazmi preukázané, že nesplnenie povinnosti žalovaného v 1. rade bolo spôsobené konaním

žalobcu, alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bol žalobca povinný.

8

Preto navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie.

K dovolaniu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru súd

správne posúdil vec v častiach jednotlivých rozsudkov. Dodal, že ak mesto chcelo obmedziť

činnosti vyplývajúce z Mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996, malo postupovať v zmysle

uzavretej mandátnej zmluvy a podľa § 574 ods. 3 Obch. zákonníka uložiť mandatárovi

nepokračovať v niektorých činnostiach. Takéto obmedzenie či písomný pokyn nebol mestom

daný vo vzťahu k mandatárovi, preto mohol B. na základe plnej moci z mandátnej zmluvy

do doby ukončenia mandátnej zmluvy naďalej zabezpečovať správu majetku mesta

a uzatvárať zmluvy na služby spojené so správou majetku mesta. Nemožno hovoriť o škode,

ak mestu boli poskytované právne služby a chýba tak predpoklad vzniku škody, že

poskytovanie takýchto právnych služieb by bolo v rozpore so záujmami žalobcu. Nemohlo

dôjsť k neoprávnenému majetkovému prospechu žalovaného v 1. rade na úkor žalobcu,

nakoľko finančné prostriedky boli vyplatené v prospech žalovaného v 2. rade z účtu žalobcu.

Navrhol, aby dovolací súd zamietol podané dovolanie žalobcu.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ods.. 1 ) po zistení, že dovolanie podal

účastník konania v zákonom stanovenej lehote ( ) skúmal, či smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno v zmysle a nasl. napadnúť dovolaním.

pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodov, z taxatívne uvedených v písm.. a/ až g/ a v prípadoch, uvedených

v

Dovolaním z dôvodov, uvedených v , je možné napadnúť každé

rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu

konania, pričom prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je daná vtedy, ak rozhodnutie

niektorou z vád, uvedených v tomto ustanovení skutočne trpí, t. j., ak sa stali skutočnosti,

z ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí alebo postupe odvolacieho súdu. K tomu, či

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád, uvedených v , prihliada

dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Ustanovenie spája prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu

9

odvolacieho súdu s takými vadami konania a rozhodnutia, ktoré robia rozhodnutie

odvolacieho súdu zmätočným. V danom prípade dovolací súd zistil, že v konaní

pred odvolacím súdom došlo k vade, uvedenej v

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 84 000,-- Sk spolu

s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne od 23. októbra 2004 do zaplatenia a trovy

konania vo výške 32 158,-- Sk do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamietol.

Odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa o zamietnutí v časti istiny 56 000,-- Sk s príslušenstvom a zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným

v 1. rade tak, že žalovanému v 1. rade náhradu trov nepriznal. Žalovanému v rade 1. nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Výrok rozsudku je vzhľadom na jeho zmätočnosť

nepreskúmateľný, keďže súd prvého stupňa žalobe v časti o zaplatenie sumy 56 000,-- Sk

s príslušenstvom vyhovel.

Uvedený rozsudok odvolací súd doplnil dopĺňacím rozsudkom, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že návrh žalobcu na zaplatenie

istiny 56 000,-- Sk s príslušenstvom zamietol.

Podľa ods.. 1, 2 , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti

predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník

do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý

nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím

rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu

účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

V citovanom ustanovení upravuje možnosť nápravy

procesnej chyby, ktorá spočíva v tom, že súd v rozsudku nerozhodol o niektorej časti

predmetu konania. V danom prípade však podmienky pre takýto postup splnené neboli,

pretože dopĺňacím rozsudkom odvolací súd nedoplnil svoje pôvodné rozhodnutie, ale o veci

opätovne rozhodol.

10

Podľa len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Odvolací súd preto nemohol dopĺňacím rozsudkom odstrániť nedostatky výroku

rozsudku, ktorý už v predmetnej veci vyhlásil, v dôsledku čoho možno konštatovať, že

uvedeným postupom odvolacieho súdu bola účastníkom konania odňatá reálna a efektívna

možnosť konať pred súdom, spočívajúca v práve z objektívneho hľadiska právne a skutkovo

argumentovať k vecnej a procesnej stránke prejednávanej veci.

Keďže existencia niektorej z procesných vád uvedených v je dôvodom

zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací súd

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

súd dovolací, rozsudok odvolacieho súdu č. k. –272 zo dňa 21. 01. 2010, ako aj

dopĺňací rozsudok č. k. –276 z toho istého dňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu uvedených rozhodnutí odvolacieho

súdu, nezaoberal sa dovolací súd námietkami, uvedenými v dovolaní.

O trovách pôvodného a dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom

rozhodnutí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová