Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/279/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. A. T., advokátky

so sídlom v K., zastúpenej JUDr. A. R., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému Š. H.,

bývajúcemu v U., zastúpenému JUDr. M. M., advokátom so sídlom v B. o zaplatenie

197 985 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. júna 2007

sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne a žalovaného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom z 25. novembra 2005 č.k. -43 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 197 985,40 Sk s 8 % úrokom z omeškania od

9. apríla 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 32 295 Sk, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zo strany žalovaného došlo

k odstúpeniu od zmluvy o podielovej odmene a poskytovaní právnej pomoci, teda žalobkyni

patrí za poskytnutú právnu pomoc odmena vo výške tarifnej odmeny, keďže zmluva bola

zrušená, čím nastal právny stav, ako keby k dohode o podielovej odmene medzi účastníkmi

konania nebolo došlo.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 18. júna 2007 sp.zn.

potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobkyni 162 366,70 Sk s 8 % úrokom z omeškania od 13. apríla 2005 do zaplatenia

a v prevyšujúcej časti rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Náhradu trov konania

žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný odstúpil od

zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, v rámci ktorej bola uzatvorená aj dohoda o podielovej

odmene. Vzhľadom na odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci nemohla

žalobkyňa už poskytovať právnu pomoc a tým jej nemohol vzniknúť ani nárok na vyplatenie

dohodnutej podielovej odmeny. Za dovtedy vykonanú právnu pomoc jej však patrí odmena

v súlade s ust. vyhlášky č. vo výške tarifnej odmeny. Pri výpočte

tejto odmeny vychádzal odvolací súd z hodnoty predmetu sporu o ochranu osobnosti, ktorý

bol daný výškou nemajetkovej ujmy v rozsahu 2 000 000 Sk. Pokiaľ ide o odstupné žiadané

žalobkyňou, v tejto časti nepovažoval odvolací súd žalobu za dôvodnú, vychádzajúc z názoru,

že na odstupné, v prípade platného ukončenia zmluvy o právnej pomoci, nebol zákonný

podklad v ustanoveniach vtedy platnej vyhlášky č. upravujúcich odmenu

a náhrady advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobkyňa ako aj žalovaný.

Žalobkyňa v podanom dovolaní poukazovala na to, že súd nesprávne postupoval,

pokiaľ jej nepriznal nárok na odmenu aj za rokovanie s klientom dňa 9. novembra 2004.

V tejto súvislosti poukazovala na to, že v predmetný deň so žalovaným prerokovávala

predmetnú vec a preto trvala na tom, aby dovolací súd za tento právny úkon jej priznal

odmenu vo výške 16 650 Sk. V ďalšej časti podaného dovolania poukazovala na to, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne aj vo výroku o trovách konania. Žiadala, aby aj

vzhľadom na pomer úspechu v konaní, jej boli priznané trovy vo výške 64 %. Z týchto

dôvodov žiadala zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Žalovaný v podanom dovolaní taktiež žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch dovolania poukazoval na to, že

rozsudok odvolacieho súdu nie je náležite odôvodnený. V tejto súvislosti uviedol, že odvolací

súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z akých právnych úvah vychádzal, keď ho zaviazal na

náhradu úrokov z omeškania vo výške 8 % ročnej úrokovej sadzby. Podľa jeho zistení v čase

omeškania bola diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska vo výške 3 % a jej

dvojnásobok bol vo výške 6 %. Neodôvodnením rozhodnutia mu teda bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Ďalej poukazoval na to, že odvolací súd sa náležitým spôsobom

nevysporiadal ani s jeho argumentáciou a obranou, v ktorej poukazoval na to, že v prípade

odstúpenia od zmluvy o poskytovaní právnych služieb a podielovej odmene patrí žalobkyni

len odstupné vo výške vzniknutých nákladov ku dňu odstúpenia zvýšených o 100 %.

V takomto prípade nemôže patriť žalobkyni náhrada z titulu tarifnej odmeny, pretože takáto

dohoda pre prípad odstúpenia od zmluvy nebola medzi účastníkmi uzatvorená. V súvislosti

s výškou tarifnej odmeny nebola vzatá do úvahy ani argumentácia, že právo na ochranu

osobnosti je hodnotou, u ktorej je pojmovo vylúčené jej vyjadrenie v peniazoch. Vzhľadom

na to nebolo možné pri výpočte tarifnej odmeny vychádzať z hodnoty predmetu sporu tak,

ako to urobil odvolací súd, ale bolo treba vychádzať z ceny predmetu plnenia, ktorý je

neoceniteľný peniazmi. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že v konaní došlo k vadám

podľa ust. , pričom bolo konanie taktiež postihnuté inou vadou, ktorá má za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Účastníci sa vzájomne k podaným dovolaniam nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V preskúmavanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom tak, že čiastočne potvrdil

rozsudok okresného súdu, pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 162 366,70 Sk s 8 %

úrokom z omeškania od 13. apríla 2005 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti rozsudok zmenil

tak, že žalobu zamietol.

Dovolanie žalobkyne smerovalo proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým v prevyšujúcej časti zamietol jej nárok na peňažné plnenie a to pokiaľ ide

o sumu 16 650 Sk a v ostatnej časti dovolanie smerovalo proti výroku o trovách konania.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň

podania návrhu na prvostupňovom súde.

Žaloba na Okresnom súde Humenné bola podaná 18. apríla 2005. Minimálna mzda

k tomuto dňu bola podľa v znení zmien

o minimálnej mzde 6 900 Sk. Jej trojnásobok predstavuje 20 700 Sk. Žalobkyňa v dovolacom

konaní žiadala sumu 16 650 Sk, teda napadla výrok o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy, preto dovolanie s ohľadom na nebolo

prípustné. Pokiaľ dovolanie žalobkyne ďalej smerovalo proti výroku o trovách konania, teda

výroku majúceho v rozsudku odvolacieho súdu povahu uznesenia, dovolanie nebolo prípustné

podľa Dovolanie žalobkyne teda nebolo prípustné podľa

ani podľa a dôvody prípustnosti dovolania v zmysle

v prípade žalobkyne zistené neboli. Dovolací súd preto jej dovolanie odmietol.

Pokiaľ ide o dovolanie žalovaného, toto smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku

odvolacieho súdu, t.j. tak potvrdzujúcemu ako aj zmeňujúcemu, pričom ako dôvod

prípustnosti dovolania uviedol žalovaný ust. a

Dovolanie podľa je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti

zamietol žalobu žalobkyne na peňažné plnenie, je vo vzťahu k žalovanému v jeho prospech,

lebo v tejto časti žalobkyňa nebola úspešná. V tejto časti teda žalovaný nebol dotknutý na

svojich právach. Preto ak aj išlo o zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, nebol

žalovaný subjektívne oprávnenou osobou na podanie dovolania proti tomuto výroku.

Dovolací súd sa preto dovolacími námietkami žalovaného smerujúcimi proti zmeňujúcemu

výroku rozsudku odvolacieho súdu nezaoberal.

Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu,

táto v zmysle ustanovenia neprichádzala do úvahy pre nesplnenie podmienok

uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Dovolací súd nezistil prípustnosť dovolania

v tejto časti ani podľa ustanovenia Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania

podľa , na ktorú poukazoval žalovaný tvrdiac, že nenáležitým

odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

V zmysle v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Zo zákonnej inštrukcie a štruktúry odôvodnenia možno vyvodiť, že ide o všeobecný

návod, ktorý sa musí používať v úzkej spojitosti s konkrétnou vecou, o ktorej súd koná

a rozhoduje. Žalovaný v podanom dovolaní vytýkal, že odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia

neuviedol, z akých úvah vychádzal, keď zaviazal žalovaného na náhradu úrokov z omeškania

vo výške 8 % ročnej úrokovej sadzby, keď diskontná sadzba určená Národnou bankou

Slovenska v čase omeškania žalovaného bola 3 %, a teda jej dvojnásobok bol 6 % a nie 8 %.

Výšku úroku z omeškania podľa ustanovuje

vykonávací predpis. Týmto je , ktoré v uvádza, že výška

úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska

platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania je teda

daná právnym predpisom.

Pokiaľ odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia poukázal aj v spojení s rozsudkom súdu

prvého stupňa na ustanovenie právneho predpisu o omeškaní žalovaného ako dlžníka ku

konkrétnemu dňu omeškania, tak vo svojom rozhodnutí dostatočne odôvodnil priznanie

nároku na úroky z omeškania. Aj svoje ďalšie právne závery odvolací súd náležite a riadne

odôvodnil. Dovolací súd poznamenáva, že v rámci skúmania požiadaviek zákona na riadne

odôvodnenie rozsudku sa nemôže zaoberať jeho vecnou správnosťou, teda aj správnosťou

v otázke výšky priznaných úrokov.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 243b ods. 4

v spojení s aj dovolanie žalovaného v celom rozsahu

odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm.c/

(s použitím analógie) v spojení s

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. januára 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :