Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/8/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobcu : E.A., bývajúci v H., O.X., zastúpený JUDr. J.V., advokátom Advokátskej

kancelárie so sídlom v P., P.X.,

proti žalovaným : 1/ H.B.P., a.s., M.X.,

IČO: X. a 2/ S.P. so sídlom v B., A.X.,

o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá vec sa viedla

na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 31. augusta 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 31. augusta 2006 sp.zn.

a rozsudok Okresného súdu Prievidza z 3. februára 2006 č.k. -31 v časti

o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Prievidza

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza (súd prvého stupňa) rozsudkom z 3. februára 2006

č.k. -31 uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 120 000,- Sk do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu proti žalovanej 2/ vo zvyšku zamietol a proti

žalovanému 1/ ju zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal z toho, že z dôvodu vzniku nároku

na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa žalobca

si mohol tento nárok uplatniť len proti žalovanej 2/, nie aj proti žalovanému 1/. Uviedol, že

na strane žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. o odškodňovaní

bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov v platnom znení.

Za primerané považoval zvýšenie predstavujúce sedemnásobok základného počtu bodov.

Keďže žalobcovi už bol vyplatený dvojnásobok náhrady zistený lekárom, vyhovel žalobe

len v rozsahu päťnásobku základného počtu bodov a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p „vzhľadom na čiastočný

úspech navrhovateľa“.

Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu

súdu prvého stupňa v časti o trovách konania, uznesením z 31. augusta 2006 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. Žalovaným 1/

a 2/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia

uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval

ustanovenie , pretože žalobca mal v konaní len čiastočný úspech. Podľa

odvolacieho súdu v danej veci neprichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3

, pretože „výška prisúdenej sumy je výsledkom posúdenia základu uplatneného nároku

a nie jeho výšky.“

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, na základe podnetu žalobcu, podal generálny

prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie,

a pre rovnaké vady i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania, zrušiť a vec

vrátiť v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa z dôvodu, že spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že sú

tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, čím je daný základ žalobou uplatneného nároku. Keďže určenie

výšky plnenia záviselo od úvahy súdu, boli z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania

naplnené všetky zákonné predpoklady pre použitie ustanovenia (žalobca

mal v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie záviselo od úvahy súdu). Pre posúdenie

aplikácie tohto ustanovenia nie je právne významné, v akom rozsahu žalobca žiadal priznať

mimoriadne zvýšenie odškodnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia. Žalobcovi

z hmotného práva nevyplývalo právo na konkrétne plnenie, ale nárok na plnenie mu vznikol

až rozhodnutím súdu, ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom rozsahu (konštitutívne

rozhodnutie). Či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určenie, aký rozsah zvýšenia

odškodnenia je primeraný, závisí plne na úvahe súdu. Ak súd žalobe čo do jej právneho

základu vyhovel a žalobu sčasti zamietol iba nad určitú výšku zvýšenia priznaného

základného odškodnenia, nemohol o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle zásady

zodpovednosti za výsledok.

Žalobca navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Žalovaná 2/ (jej pobočka v P.) navrhla mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie

zrušiť, pretože súd rozhodoval o úrazovej dávke, o ktorej nemal právomoc rozhodovať, resp.

mimoriadne dovolanie zamietnuť, pretože nie je dôvodné a nie je splnená ani podmienka jeho

podania vyžadujúca ochranu práv a zákonom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací

súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne

sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( v spojení s

ods. 2 ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna

z týchto vád (s výhradou žalovanej 2/ týkajúcou sa právomoci súdu sa dovolací súd

nezaoberal, pretože predmetom dovolacieho konania, vymedzeným rozsahom mimoriadneho

dovolania, nebola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale iba trovy konania).

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutej časti rozhodnutia

odvolacieho súdu, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení ( ),

a to v nesprávnej aplikácii v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania

medzi žalobcom a žalovanou 2/. Generálny prokurátor tak robí dôvodne.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu právo.

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd

priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

V zmysle platia o trovách konania dve základné zásady, t.j. že sa hradia

len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu

trov konania riadi mierou procesného úspechu ( a ). Ustanovenie

ods. 3 predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.

Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov

konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch: 1. ak účastník mal

neúspech v pomerne nepatrnej časti, 2. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku a 3. ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V poslednom prípade

z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že úvaha súdu sa môže týkať len skutkových

okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ňou rieši základ

uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia z hľadiska rozhodovania

o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné

právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením

právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej

veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu

(v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume

účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou

výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (prípadne znaleckého posudku). Ak je

tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia.

V danej veci sa žalobca domáhal zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia nad sumu stanovenú v , vyhlášky č. o odškodňovaní

bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Súdy nižších

stupňov dospeli k záveru, že návrh žalobcu je čo do právneho základu opodstatnený (sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa) a čiastočne jeho návrhu vyhoveli. Určenie samotnej

výšky plnenia (rozsahu zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia) bolo

nepochybne závislé na ich úvahe, čo v konaní ani namietané nebolo. Preto boli splnené všetky

zákonné predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa

(žalobca mal v konaní čiastočný úspech a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy

súdu). Súdy nižších stupňov mali preto na danú vec aplikovať predmetné ustanovenie a

žalobcovi, hoci mal v konaní čiastočný úspech, priznať plnú náhradu trov konania. Treba

súhlasiť s tvrdením generálneho prokurátora, že pre posúdenie aplikácie

nie je právne významné to, v akom rozsahu žiadal žalobca priznať zvýšenie odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia v pomere k súdom priznanej výške plnenia, ako to

nesprávne ustálil krajský súd.

Z toho vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu o náhrade trov konania spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto

dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa v spojení s ,

keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonnom chránených záujmov účastníka konania a túto

ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a pre tie isté vady

i rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania v zmysle § 243b ods. 1, 2

v spojení s zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: