Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/175/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku

a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci žalobcu: P, IČO:

X, zast. JUDr. D, advokátkou, Advokátska kancelária, P proti žalovanému: F, IČO: X, zast.

Mgr. Ing. V, advokátom, Advokátska kancelária, L, o náhradu škody a prísl. na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. januára 2006 č. k. – 241,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. januára

2006 č. k. – 241 p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume

1 078 428 Sk na účet jeho právneho zástupcu do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave ako súd prvostupňový zamietol žalobu

vo zvyšku nároku, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 5 000 Sk nákladov znalečného a trovy

právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného JUDr. D v sume 8 626 000 Sk do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia a ďalej žalobcu zaviazal uhradiť na účet súdu vedený v štátnej

pokladnici náklady znalečného v sume 24 600 Sk do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že žalobca žalobou z 11.12.2002 si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v sume

542 774 877 Sk istiny s príslušenstvom s tým odôvodnením, že 2.1.2002 žalovaný vyhlásil

obchodnú verejnú súťaž, kde predmetom predaja bola majetková účasť predstavujúca 86,99 %

podielu akcií na základnom imaní spoločnosti S Oznámenie o tejto obchodnej súťaži žalovaný

uverejnil na svojej internetovej stránke a v niektorých denníkoch. Žalobca sa prihlásil do tejto

súťaže, zaplatil registračný poplatok v sume 125 000 Sk a získal od poradcu informačné

memorandum. Žalobca vypracoval a predložil žalovanému svoju ponuku. Zabezpečenie

finančného krytia kúpnej ceny preukázal predložením zmluvy o splátkovom úvere č. 670/2002

uzavretej s T Žalovaný oznámil žalobcovi, že ním predložený návrh do súťaže nebol zahrnutý,

nakoľko nezodpovedá podmienkam obchodnej verejnej súťaže. Predmetnú súťaž nakoniec

vyhrala spoločnosť D, v ktorej boli akcie predstavujúce podiel 86,99 % na základnom imaní SP a

P predané za celkovú sumu 351 000 000 Sk t.j. podstatne menej ako 408 000 000 Sk, ako bola

cena ponúkaná žalobcom. Žalobcovi tým vznikla škoda, ktorú vyčíslil ako ušlý zisk v čiastke

529 189 877 Sk, vynaložené náklady vo výške 13 585 000 Sk, spolu 542 744 879 Sk

s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

Súd zistil, že predmetná suma je aj predmetom sporu, pričom úrok z omeškania bol

stanovený 18 % ročne a od 4.4.2002 až do zaplatenia. Žalobca sa prihlásil do obchodnej verejnej

súťaže vyhlásenej žalovaným kde predmetom predaja bola majetková súčasť predstavujúca

86.99 % podielu akcií na základnom imaní v spoločnosti S Nepochybne bol zaplatený aj

registračný poplatok, bola predložená ponuka a tiež zabezpečenie finančného krytia kúpnej ceny

splátkovým úverom č. 670/2002 uzavretým s T Dôvodom nezaradenia návrhu žalobcu do súťaže

bolo nesplnenie podmienky na predloženie dokladu na preukázanie finančného krytia kúpnej

ceny nakoľko úverový prísľub T poskytnutý žalobcovi nebol vymáhateľný. V tejto súvislosti

poukázal žalobca na ust. § 824 Obch. zák. podľa ktorého návrh možno zahrnúť do súťaže len,

keď jeho obsah prijatie spôsobom a v lehote ktorú určujú podmienky súťaže. Ďalej poukázal na

ust. § 373 a 379 Obch. zákonníka, podľa ktorého sa určuje pri porušení povinnosti náhrada

škody a ušlý zisk. Žalobca na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 25.10.2004 vzal

svoj návrh čiastočne späť v časti ohľadne 10 000 000 Sk a konanie v tejto časti bolo zastavené.

Vo veci bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcom Ing. D, CSc. ako znalca v obore

ekonomika a podnikanie, ktorý zodpovedal na položené otázky súdu a to tak, že

v podnikateľskom pláne boli zohľadnené všetky zodpovedajúce ukazovateľe v danom

hospodárskom odvetví a dokument spĺňa náležitosti v zmysle plánu predaja. Ďalej zodpovedal

aj na otázku že pri údajov uvádzaných v podnikateľskom zámere nemožno vierohodne stanoviť

mieru primeraného zisku.

Z vykonaného dokazovania ako aj listinných dôkazov dospel k záveru, že predložený

návrh na uzavretie budúcej zmluvy a úverová zmluva preukazujúca finančné krytie kúpnej ceny,

ktorých predloženie v súlade s podmienkami súťaže v zmysle plánu predaja, bolo podmienkou

zaradenia do súťaže, nespĺňali podmienky súťaže a preto nebol návrh do súťaže zahrnutý.

Pritom dôvodom na nezahrnutie návrhu záujemcu do súťaže bol i nesplnenie čo i len jednej

ktorejkoľvek z podmienok súťaže v zmysle plánu predaja. Podľa podmienok súťaže mohla byť

za platnú a akceptovateľnú ponuku považovaná len ponuka, ktorá spĺňala všetky podmienky.

Jednou z týchto podmienok bola povinnosť záujemcu predložiť návrh textu zmluvy o budúcej

zmluve pozostávajúcu z vyplnenej záväznej časti textu zmluvy v zmysle plánu predaja. Návrh

zmluvy musel byť záujemcom alebo osobou oprávnenou za neho konať podpísaný a pravosť jeho

podpisu musela byť overená na všetkých rovnopisoch. Navrhovateľ však predložil zo súťaže

návrh zmluvy o budúcej zmluve, ktorý nezodpovedal uvedeným podmienkam a to tým, že časť

návrhu obsiahnutá v bode 12 ponuky navrhovateľa nebola krytá overeným podpisom a nárok sa

odchýlil od podmienok súťaže takým spôsobom, ktorý súťažné podmienky neumožnili.

Predmetná časť zmluvy bola obsiahnutá v bode 12 ponuky, avšak nebola krytá overenými

podpismi. Žalovaný preto nemohol akceptovať taký návrh, pretože by nespĺňal podmienku

úradného overenia podpisu. Rovnako akceptáciu rozšíreného návrhu by žalovaný akceptoval

návrh, ktorý bol v rozpore s podmienkami súťaže, doplnený o ďalšie ustanovenia a to časť

zmluvy obsiahnutá v bode 12 ponuky, pretože podmienky súťaže takéto odchýlenie

neumožňovali. Mimo toho žalobcom predložená úverová zmluva nezodpovedala podmienkam

súťaže, minimálne čo sa týka čl. 1 bod 10.2 zmluvy, pretože tieto ustanovenia smerovali

k porušeniu zákazu uvedeného v ust. § 161e Obch. zák. Súd ďalej zistil, že úverový prísľub a ani

samotná zmluva neboli vymáhateľné, pretože úver nebol zročný, nakoľko jeho poskytnutie bolo

podmienené ku dňu prihlásenia sa žalobcu do súťaže nedošlo k splneniu všetkých podmienok. Na

základe toho súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval podľa ust. § 284 Obch. zák., podľa

ktorého návrh možno zahrnúť do súťaže len keď jeho obsah zodpovedá uverejneným

podmienkam súťaže. Nakoľko predložený návrh zo strany žalobcu podmienky súťaže nespĺňal,

nebol zaradený do súťaže. Súd preto zníženú žalobu zamietol. Náhradu trov posúdil podľa § 142

ods. 1 podľa úspechu účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Odôvodnil ho tým, že so závermi

prvostupňového súdu nie je možné súhlasiť. Súd si osvojil tvrdenie žalovaného, že návrh nebol

zahrnutý do súťaže z dôvodu, že návrh textu zmluvy o budúcej zmluve nezodpovedal určeným

podmienkam, čo neobstojí, nakoľko je toto účelovo vykonštruované. Žalobca iba využil zákonnú

možnosť a upozornil na ňu, kedy je možné, aby od zmluvy odstúpil. Takéto oprávnenie mu

vyplýva z § 344 až § 351 Obch. zák. Pri verejnej obchodnej súťaži ide o špecifický spôsob

uzatvárania zmlúv. Vyhlasovateľ nepodal úplný zmluvný návrh, ale vyzýva na podávanie

návrhov na uzavretie zmluvy, teda nemá charakter návrhu zmluvy. Obracia sa na neurčité osoby,

ktoré majú súťažiť o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy. Vyhlásenie súťaže je

jednostranným právnym úkonom, obchodná verejná súťaž predstavuje zvláštny postup pri

uzatváraní zmluvy. Od bežného postupu upraveného a nasl. sa

líši nielen tým, že prvý úkon smerujúci k uzatvoreniu zmluvy je adresovaný konkrétnej osobe, či

osobám, ale neurčitému počtu osôb ale aj tým, že proces kontraktácie nie je dvoj ale troj etapový.

Súd sa nesprávne stotožnil s názorom žalovaného v tom, že predložená úverová zmluva

nezodpovedala podmienkam súťaže pretože nebola právne záväzná. V zmysle súťažných

podmienok pre preukázanie finančného krytia kúpnej ceny mohol súťažiteľ predložiť buď

úverovú zmluvu, alebo zmluvu o uzavretí budúcej úverovej zmluve. Ide však o dva rôzne úkony,

z ktorých vyplývajú dva rôzne záväzky. Odvolateľ zotrval na tom, že v tomto prípade za

podmienok stanovenia žalovaným nie je úverový prísľub záväzok banky na poskytnutie úveru

z úverovej zmluvy. Preto neexistoval dôvod na nezaradenie návrhu žalobcu do súťaže a návrh

spĺňal podmienky. Keďže pojem úverový prísľub bol žalovaným použitý v podmienkach

verejnej súťaže, t.j. v obchodnom styku pre nepresnosti prejavu vôle žalovaného sa použije

interpretačné pravidlo podľa ust. § 266 ods. 3 Obch. zák., ktoré sa používa práve vtedy, ak výraz

pripúšťa rôzne výklady. Na základe toho sa pojem úverový prísľub vyloží na ťarchu žalovaného.

Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že dôvodom na nezaradenie do súťažného návrhu

žalobcu do súťaže nemohol byť vymáhateľný úverový prísľub, keďže žalobca predložil zmluvu

o úvere. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že ust. čl. 1 bod 10.2 písm. o/, q/ a r/ sú v rozpore s ust.

§ 161e ods. 1 Obch. zák. Náhrada škody podľa Obch. zák. je upravená ako objektívna

zodpovednosť, u ktorej sa neuplatňuje princíp, či strana ktorá porušila záväzok toto porušenie

zavinila, alebo nie. Iba v prípade naplnenia liberačných dôvodov, ktoré sú v zákone uvedené, nie

je daná zodpovednosť za škodu. Rozvádza ďalej, čo je predpokladom zodpovednosti za škodu

podľa všeobecnej úpravy v . Svoje odvolanie uzatvoril tým, že žalovaný

vylúčením žalobcu zo súťaže z dôvodov, ktoré si vykonštruoval porušil práva žalobcu, pretože

tento neporušil podmienky súťaže. Žalovaný postupoval protiprávne a v súvislosti s tým vznikla

žalobcovi uvedená škoda. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a to tak, že súd zaviaže

žalovaného zaplatiť žalobcovi 532 774 877 Sk spolu s úrokmi až do zaplatenia a nahradiť trovy

konania, všetko do 3 dní.

Na odvolanie žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Popiera údaje v ňom uvedené,

predovšetkým v tom, že žalobca splnil podmienky vyžadované vyhlasovateľom verejnej

obchodnej súťaže, ako jeden z rozhodujúcich z argumentov uvádza najvyššiu ponuku. K tomu

dodáva, že výška kúpnej ceny je len jedným z kritérií a to naviac až pri výbere najvhodnejšieho

návrhu spomedzi všetkých zo súťaže zahrnutých návrhov, teda návrhov, ktoré splnili všetky

podmienky súťaže. Žalobca však nesplnil viaceré podmienky, pričom dôvodom pre nezahrnutie

návrhu záujemcu do súťaže bolo nesplnené čo len jednej z jej podmienok. V tejto súvislosti

poznamenal že vyhlasovateľ si vyhradil právo odmietnuť všetky predložené návrhy. Vyplnený

záväzný text žalobca predložil ako prílohu k vlastnému návrhu, čiže neobstoja jeho konštrukcie

v súvislosti s charakterom tohto dokumentu obsiahnuté v odvolaní (bod 12 ponuky), ktorý

obsahoval špeciálne podmienky, ktoré mali byť súčasťou návrhu predloženého v prílohe. Išlo

o viaceré podmienky spočívajúce v liberačných dôvodoch zo strany žalobcu konkrétne právo

neuzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, právo odstúpiť od už uzavretej zmluvy a to bez

akýchkoľvek právnych následkov, čo pochopiteľne tiež stávalo ponuku žalobcu v porovnaní

s alternatívou do horšej pozície pri výbere najvhodnejšieho kandidáta a najmä týmto postupom

žalobca porušil podmienky na zaradenie do súťaže. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Obč. zák. v tom,

že prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, alebo obmedzenia

alebo aj iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Žalovaný mohol

akceptovať návrh len v celku, pretože ak by neakceptoval časť zmluvy obsiahnutú v bode 12

ponuky žalobcu akceptoval by len časť zodpovedajúcu záväznému textu zmluvy potom by jeho

prijatie obsahovalo výhrady, ktorý postup zákon nepripúšťa. Tak isto sa odvolal a pokiaľ ide

o preukázanie finančného krytia kúpnej ceny na správne zhodnotenie prvostupňovým súdom.

V ostatnom poukázal na svoje prednesy ako aj na správne závery prvostupňového súdu

a navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť z jeho správnych dôvodov a žalovanému

priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( , ), na pojednávaní

prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212

ods.1, ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový

súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil ( ).

Vo veci samej, odvolací súd v podstatnej miere odkazuje na správne dôvody napadnutého

rozhodnutia, ktoré si osvojuje. S poukazom na dôvody odvolania ale aj na neúplnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia, k tomu dodáva, že P v súlade s

v znení neskorších predpisov, vydalo dňa 12.2.2001 rozhodnutie č. 941/2001, ktoré v bode C)

rozhodnutia ukladá naloženie s 86,99 % podielom akcií predajom vo verejnej obchodnej súťaži.

Rozhodnutie zároveň stanovilo podmienky a kritériá a účastníkov verejnej súťaže, ktorým mohla

byť tuzemská a zahraničná právnická a fyzická osoba. Tieto podmienky a kritéria bol

vyhlasovateľ v plnom rozsahu povinný premietnuť do zverejnených podmienok súťaže. F na

základe uvedeného vyhlásil v súlade s príslušnými ustanoveniami dňa

16.3.2001 verejnú obchodnú súťaž na predaj 2 214 218 ks akcií, zverejnenej v dennej tlači a na

internetovej stránke fondu. Záujemcovia o kúpu majetkovej účasti fondu, ktorá bola predmetom

tejto obchodnej verejnej súťaže získali „Informačné memorandum pre obchodnú verejnú súťaž

na podnikaní spoločnosti S“, s určenými podmienkami pre účasť v obchodnej verejnej súťaži

a stanovenými kritériami. Záujemcovia mali možnosť zúčastniť sa prehliadky podniku, klásť

manažmentu otázky, k dispozícií mali aktuálne údaje o podniku.

je osobitným zákonom upravujúcim tzv. veľkú privatizáciu.

Použitie iných právnych noriem či už všeobecných () či iných osobitných

() je možné len vtedy, ak táto osobitná právna norma neupravuje príslušný

vzťah. Je nad mieru tohto odvolacieho konania rozoberať odlišnosť právnej úpravy v zákone

o veľkej privatizácie od iných, všeobecných či osobitných noriem, či už ide o podmienky

uzatvorenia privatizačnej zmluvy a o jednostranné odstúpenie od nej, dispozície s akciami a pod.

Žalobca prakticky ani neodôvodnil základ žaloby, na ktorom zakladá svoj nárok. Ide

o preukázanie porušenia povinnosti zo strany žalovaného a ak základ nie je preukázaný, výška

škody a ostatné nároky už pochopiteľne nemohli obstáť. Tak nie je na mieste ani návrh na

zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, pretože napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu je jasný, zrozumiteľný a dostatočne presvedčivý. Preto ho odvolací súd

potvrdil.

Do výberového konania súd zasahovať nemôže ani skúmať jeho podmienky. Len

v prípade, že by bol žalobca verejnú súťaž vyhral a bol by ako súťažiteľ vybraný, pritom by jeho

práva neboli uspokojené mohol by sa ich súdne domáhať. O taký prípad v danej veci nešlo.

Úspešný žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 1 283 295 Sk,

z ktorých ako účelne vynaložené náklady odvolací súd priznal v sume 1 078 250 Sk jeden úkon

právnej pomoci advokátom (účasť na odvolacom pojednávaní) + paušál 178 Sk, spolu

1 078 428 Sk ( v spojení s ). Nepriznal uplatňovanú DPH, pretože

nejde o nárok účastníka, ktorý má nárok na náhradu trov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 6. februára 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu