Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/45/2013

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P., a. s., R., IČO: X.,

zastúpeného JUDr. D. R., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému: F., T., IČO: X.,

zastúpeného E., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v B., o náhradu škody

a príslušenstvo, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 24. mája 2012, č. k. – 556 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

z 10. júla 2012 č. k. – 584, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 24. mája 2012, č. k. – 556 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

z 10. júla 2012 č. k. – 584 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. -241

zo dňa 09. 01. 2006 zamietol ţalobu vo zvyšku nároku, zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanému

5 000 Sk nákladov znalečného a trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu ţalovaného

JUDr. D. L. v sume 8 626 000 Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej zaviazal

ţalobcu uhradiť na účet súdu vedený v štátnej pokladnici náklady znalečného v sume 24 600

Sk do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobou

zo dňa 11. 12. 2002 si ţalobca uplatnil voči ţalovanému nárok na náhradu škody v sume

542 774 877 Sk istiny s príslušenstvom z toho titulu, ţe dňa 02. 01. 2002 vyhlásil ţalovaný

obchodnú verejnú súťaţ, kde predmetom predaja bola majetková účasť predstavujúca 86,99

% podielu akcií na základnom imaní spoločnosti S., a. s., so sídlom P.. Oznámenie o tejto

obchodnej súťaţi ţalovaný uverejnil na svojej internetovej stránke a v niektorých denníkoch.

Ţalobca sa do tejto súťaţe prihlásil, zaplatil registračný poplatok v sume 125 000 Sk a získal

od poradcu informačné memorandum. Následne ţalobca vypracoval a predloţil ţalovanému

svoju ponuku, pričom zabezpečenie finančného krytia kúpnej ceny preukázal predloţením

zmluvy o splátkovom úvere č. 670/2002 uzavretej s T., a. s. Ţalobcovi bolo zo strany

ţalovaného oznámené, ţe ním predloţený návrh do súťaţe nebol zahrnutý z dôvodu, ţe

nezodpovedá podmienkam obchodnej verejnej súťaţe. Predmetnú súťaţ vyhrala spoločnosť

D.D., s. r. o., ktorej boli akcie predstavujúce podiel 86,99 % na základnom imaní spoločnosti

S., a. s., B., predané za celkovú sumu 351 000 000 Sk, t. j. za podstatne menej ako bola cena

ponúknutá ţalobcom (408 000 000 Sk). Z tohto titulu ţalobcovi vznikla škoda, ktorú vyčíslil

ako ušlý zisk vo výške 529 189 877 Sk, vynaloţené náklady vo výške 13 585 000 Sk, spolu

542 774 877 Sk s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, ţe predmetná suma je aj

predmetom sporu, pričom úrok z omeškania bol stanovený 18 % ročne od 04. 04. 2002

aţ do zaplatenia. Ţalobca sa prihlásil do obchodnej verejnej súťaţe vyhlásenej ţalovaným,

kde bola predmetom predaja majetková účasť predstavujúca 86,99 % podielu akcií

na základnom imaní v spoločnosti S., a. s., B.. Dôvodom nezaradenia do súťaţe bolo

nesplnenie podmienky na predloţenie dokladu preukazujúceho finančné krytie kúpnej ceny,

nakoľko úverový prísľub T., a. s., poskytnutý ţalobcovi, nebol vymáhateľný. V tejto

súvislosti poukázal ţalobca na ustanovenie , podľa ktorého

návrh moţno zaradiť do súťaţe, len keď jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam

súťaţe. Poukázal tieţ na ustanovenia a , podľa ktorého sa

posudzuje pri porušení povinnosti náhrada škody a ušlý zisk. Nakoľko ţalobca na

pojednávaní dňa 25. 10. 2004 vzal svoj návrh čiastočne späť v časti o zaplatenie 10 000 000

Sk, prvostupňový súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 a 3

Vo veci vykonal súd prvého stupňa znalecké dokazovanie znalcom z odboru

ekonomika a podnikanie, Ing. D., CSc, ktorý zodpovedal otázky poloţené súdom,

a to tak, ţe v podnikateľskom pláne boli zohľadnené všetky zodpovedajúce ukazovatele

v danom hospodárskom odvetví, a dokument spĺňa náleţitosti v zmysle plánu predaja.

V odpovediach na otázky tieţ vyslovil, ţe pri údajoch uvádzaných v podnikateľskom zámere

nemoţno vierohodne stanoviť mieru primeraného zisku.

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania ustálil, ţe predloţený návrh na uzavretie

budúcej kúpnej zmluvy a úverová zmluva preukazujúca finančné krytie kúpnej ceny, ktorých

predloţenie, v súlade s podmienkami súťaţe v zmysle plánu predaja, bolo podmienkou

zaradenia do súťaţe, nespĺňali podmienky súťaţe, a preto nebol návrh do súťaţe zahrnutý.

Pritom dôvodom na nezahrnutie návrhu záujemcu do súťaţe bolo i nesplnenie čo i len

ktorejkoľvek jednej z podmienok súťaţe v zmysle plánu predaja. Podľa podmienok súťaţe

mohla byť za platnú a akceptovateľnú ponuku povaţovaná len ponuka, ktorá spĺňala všetky

podmienky. Jednou z týchto podmienok bola povinnosť záujemcu predloţiť návrh textu

zmluvy o budúcej zmluve pozostávajúcu z vyplnenej záväznej časti textu zmluvy v zmysle

plánu predaja. Návrh zmluvy musel byť záujemcom alebo osobou oprávnenou za neho konať

podpísaný a pravosť jeho podpisu musela byť overená na všetkých rovnopisoch. Ţalobca ako

záujemca však predloţil do súťaţe návrh zmluvy o budúcej zmluve nezodpovedajúci

uvedeným podmienkam, a to tým, ţe časť návrhu obsiahnutá v bode 12 ponuky ţalobcu

nebola krytá overeným podpisom, a nárok sa odchýlil od podmienok súťaţe takým spôsobom,

ktorý súťaţné podmienky neumoţnili. Ţalovaný preto nemohol akceptovať taký návrh,

pretoţe by nespĺňal podmienku overenia podpisu. Rovnako akceptáciou rozšíreného návrhu

by ţalovaný akceptoval návrh, ktorý bol v rozpore s podmienkami súťaţe, doplnený o ďalšie

ustanovenia, a to časť zmluvy obsiahnutú v bode 12 ponuky, pretoţe podmienky súťaţe

takéto odchýlenie neumoţňovali. Mimo toho, ţalobcom predloţená úverová zmluva

nezodpovedala podmienkam súťaţe minimálne čo sa týka čl. I bod 10.2 zmluvy, pretoţe tieto

ustanovenia smerovali k porušeniu zákazu uvedeného v ustanovení § 161e Obchodného

zákonníka. Prvostupňový súd ďalej zistil, ţe úverový prísľub, ani samotná zmluva, neboli

vymáhateľné, pretoţe úver nebol zročný, nakoľko jeho poskytnutie bolo podmienené,

a ku dňu prihlásenia sa ţalobcu do súťaţe nedošlo k splneniu všetkých podmienok. Súd teda

dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 284 Obchodného

zákonníka tzn., keďţe ţalobcom predloţený obsah návrhu nezodpovedal uverejneným

podmienkam súťaţe, nebol jeho návrh právom ţalovaným zahrnutý do súťaţe. Z toho dôvodu

ţalobu zamietol a náhradu trov posúdil podľa podľa úspechu účastníkov

v konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k.

286 zo dňa 06. 02. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 03. 2008, na odvolanie

ţalobcu, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa ,

a uloţil ţalobcovi povinnosť uhradiť v odvolacom konaní úspešnému ţalovanému náhradu

trov odvolacieho konania v sume 1 078 428 Sk podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1

. Odvolací súd, vo veci samej v podstatnej miere odkázal na správne dôvody

napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré si osvojil. S poukazom na dôvody odvolania,

ale aj na neúplnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, dodal, ţe Prezídium F. v súlade s § 28

ods. 8 v znení neskorších predpisov, vydalo dňa 12. 02. 2001

rozhodnutie č. 94/2001, ktoré v bode C) ukladá naloţenie s 86,99 % podielom akcií predajom

vo verejnej obchodnej súťaţi. Rozhodnutie zároveň stanovilo podmienky, kritériá

a účastníkov verejnej súťaţe. Tieto podmienky a kritériá bol vyhlasovateľ v plnom rozsahu

povinný premietnuť do zverejnených podmienok súťaţe. Fond národného majetku na základe

uvedeného vyhlásil v súlade s príslušnými ustanoveniami dňa 16. 03.

2001 verejnú obchodnú súťaţ na predaj 2 214 218 ks akcií, zverejnenú v dennej tlači

a na internetovej stránke fondu. Záujemcovia o kúpu majetkovej účasti fondu, ktorá bola

predmetom tejto obchodnej verejnej súťaţe, získali „Informačné memorandum pre obchodnú

verejnú súťaţ na podnikaní spoločnosti S., a. s., so sídlom v B.", s určenými podmienkami pre

účasť v obchodnej verejnej súťaţi a stanovenými kritériami. Záujemcovia mali moţnosť

zúčastniť sa prehliadky podniku, klásť manaţmentu otázky, k dispozícii mali aktuálne údaje

o podniku. Odvolací súd zdôraznil, ţe je osobitným zákonom

upravujúcim tzv. veľkú privatizáciu. Pouţitie iných právnych noriem, či uţ všeobecných

(), alebo iných osobitných (), je moţné len vtedy, ak

táto osobitná právna norma neupravuje príslušný vzťah. Konštatoval, ţe ţalobca prakticky ani

neodôvodnil základ ţaloby, na ktorom zakladá svoj nárok. Ide o preukázanie porušenia

povinnosti zo strany ţalovaného, a ak základ nie je preukázaný, výška škody a ostatné nároky

uţ nemôţu obstáť. Preto podľa odvolacieho súdu nie je na mieste ani návrh na zrušenie

rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, pretoţe napadnutý rozsudok prvostupňového súdu

je jasný, zrozumiteľný a dostatočne presvedčivý. Dodal, ţe do výberového konania súd

zasahovať nemôţe, ani skúmať jeho podmienky. Len v prípade, ţe by ţalobca verejnú súťaţ

vyhral a bol by ako súťaţiteľ vybraný, pričom by jeho práva neboli uspokojené, mohol by ich

súdne vymáhať. O takýto prípad ale v danej veci nešlo.

Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s ţiadajúc, aby dovolací

súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, ţe oboma rozhodnutiami bol porušený

zákon, nakoľko konajúce súdy sa v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami

, , ustanoveniami , , , , , ,

ods. 1, , , ustanovením ,

a podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov

účastníka konania na strane ţalobcu, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243 e, § 243f,

, , preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako aj

konania, ktoré im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods. 1

) v napadnutom rozsahu podľa v spojení s , a dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné, a uznesením č. k. -336

zo dňa 31. marca 2011 rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, ţe závery generálneho prokurátora

vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Dostatočne preukázal, ţe

napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bol porušený zákon

nedôsledným riadením sa týchto súdov zákonnými ustanoveniami , ,

ustanoveniami § 281, § 282 ods. 1, 2, § 284 ods. 1, § 286 ods. 1, § 344, , § 373, § 757

a ustanovením .

Skonštatoval, ţe tak zo strany prvostupňového súdu, ako aj zo strany odvolacieho

súdu, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci jednak nesprávnym výkladom správne

aplikovaných ustanovení na tento prípad, konkrétne ustanovení ,

, , , a jednak opomenutím aplikácie

ustanovení , 356 ods. 1, a ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ktorých náleţité pouţitie vyţadovalo riešenie daného prípadu. Opodstatnenosť

dovolacieho dôvodu - nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi niţších stupňov, je

evidentná v tom, ţe konajúce súdy nesprávne právne posúdili otázku, či súťaţný návrh

ţalobcu spĺňal podmienky súťaţe, a následne otázku, či ţalovaný porušil právnu povinnosť

zaradiť návrh do súťaţe a vykonať vyhodnotenie jeho výhodnosti porovnaním s ostatnými

prihlásenými návrhmi ( a ). Popritom,

dôvodnosť toho dovolacieho dôvodu vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu je zjavná

v jeho nesprávnom právnom posúdení predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu, keď

vyslovil, ţe ţalobca sa mohol súdne domáhať ochrany svojich práv len za predpokladu, ţe by

bol verejnú súťaţ vyhral, a bol by ako súťaţiteľ vybraný, a pritom by jeho práva neboli

uspokojené.

S názorom súdu, ktorý zamietol ţalobu z dôvodu, ţe neprišlo k porušeniu právnej

povinnosti na strane ţalovaného, čím nie je splnený predpoklad jeho zodpovednosti za škodu,

sa dovolací súd nestotoţnil, dôvodiac, ţe skutočnosť, ţe osobitný predpis (

Zb.) ukladá ţalovanému povinnosť postupovať za určitých okolností pri výbere zmluvného

partnera podľa ustanovení o obchodnej verejnej súťaţi, neznamená,

ţe na konanie ţalovaného nie sú aplikovateľné ustanovenia § 373 a § 757 Obchodného

zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Ak totiţ

ţalovaný, potom čo vyhlásil obchodnú verejnú súťaţ, porušil niektorú právnu povinnosť

ustanovenú , zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v jej príčinnej

súvislosti. Porušením právnej povinnosti, ktoré môţe zakladať zodpovednosť ţalovaného

za škodu, treba chápať aj porušenie povinnosti prijať ten súťaţný návrh, ktorý spĺňa

uverejnené podmienky súťaţe, a ktorý je pre vyhlasovateľa súťaţe objektívne najvýhodnejší

v zmysle ustanovení a . Rozhodujúcim

pre vyhodnotenie predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu je preto zistenie, či

ţalovaný porušil právnu povinnosť tým, ţe návrh ţalobcu nezaradil do súťaţe.

Pri posudzovaní tejto otázky neobstojí podľa názoru dovolacieho súdu právny záver súdu

prvého stupňa, nakoľko tento nevýhodnú námietku ţalobcu nachádzajúcu sa na č. 1. 147, ţe

časť súťaţných podmienok nebola uverejnená. Z oznámenia F. o vyhlásení verejnej

obchodnej súťaţe je skutočne zrejmé, ţe text informácie o podmienkach účasti v súťaţi je

skrátenou verziou Plánu predaja, ktorý uverejnený nebol. Pri verejnej obchodnej súťaţi zákon

vyţaduje uverejnenie obsahu podmienok súťaţe vhodným spôsobom. Od ustanovenia § 282

nie je moţné sa odchýliť pre jeho kogentnosť. Vyhlasovateľ súťaţe je

teda povinný zahrnúť do súťaţe všetky predloţené návrhy. V súlade s § 284 ods. 1

môţe byť vylúčený len návrh, ktorý nezodpovedá uverejneným

podmienkam, pričom prídavné meno „uverejneným" je súčasťou textu tohto zákonného

ustanovenia. V danom prípade skutočne došlo zo strany prvostupňového súdu len

k hodnoteniu súladu súťaţného návrhu ţalobcu s Plánom predaja, ktorý však uverejnený

nebol. Dovolací súd prisvedčil generálnemu prokurátorovi, ţe zo skutkového hodnotenia

obsahu súťaţného návrhu ţalobcu nevyplýva, ţe by sa tento návrh odchýlil od niektorej

uverejnenej podmienky súťaţe. Preto je namieste jeho názor o nesprávnom právnom

vyhodnotení veci prvostupňovým súdom, ak mal za to, ţe ţalovaný neporušil právnu

povinnosť tým, ţe návrh ţalobcu nezahrnul do súťaţe, a ţe súťaţný návrh ţalobcu nespĺňa

podmienky súťaţe obsiahnuté v Pláne predaja - t. j. de facto tie podmienky, ktorých

uverejnenie absentovalo.

Nesúlad súťaţného návrhu ţalobcu s podmienkami súťaţe, tak ako bol poňatý

prvostupňovým súdom, generálny prokurátor zhrnul do triády: 1. nesúlad - časť návrhu

zmluvy nebola krytá overeným podpisom, 2. nesúlad - návrh zmluvy sa odchýlil

od podmienok súťaţe svojím obsahom, 3. nesúlad - úverová zmluva predloţená ţalobcom

nebola vymáhateľná a nepodmienená, tzn. nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej

ceny v zmysle podmienok súťaţe.

Vznik prvého a druhého nesúladu súťaţného návrhu s podmienkami súťaţe bol podľa

názoru súdu prvého stupňa zapríčinený tým, ţe ţalobca v bode 12 ponuky (sprievodný list)

uviedol, za akých okolností môţe odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve, ktorej návrh

k sprievodnému listu priloţil, podpísal a podpis úradne osvedčil. V bode 12 sprievodného

listu ţalobca tieţ uviedol, kedy mu nevzniká povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. Je pravdou,

ţe legalizácia podpisu ţalobcu na sprievodnom liste chýba. Generálny prokurátor adekvátne

poukázal na to, ţe súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil text v bode 12 sprievodného listu

ako súčasť návrhu zmluvy o budúcej zmluve, pričom mal za to, ţe táto časť návrhu sa

odchyľuje svojím obsahom od podmienok uvedených v Pláne predaja. Dovolací súd je toho

názoru, ţe ţalobca sa nemohol odchýliť od podmienok obchodnej súťaţe tým, ţe

v sprievodnom liste upozornil na zákonnú moţnosť odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia

z dôvodu podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva

uzavrela. Generálny prokurátor upozornil na skutočnosť, ţe upravuje

pre obchodné záväzkové vzťahy clausulu rébus sic stantibus, ktorou sa prelamuje zásada

pacta sunt servanda. V zmysle tohto ustanovenia, zmluvná strana je oprávnená od zmluvy

odstúpiť vtedy, ak sa zmení základný účel zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolností,

za ktorých sa zmluva uzatvorila. V sprievodnom liste súčasne ţalobca pripomenul zákonnú

moţnosť zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu podľa ,

ako aj na následky skutočnosti, ţe zmluva je uzavretá v prípadnom omyle podľa § 49a

. Z tohto dôvodu nemôţe byt', ani podľa názoru dovolacieho súdu,

bod 12 sprievodného listu svojím obsahom odchýlením sa od podmienok uvedených v Pláne

predaja. Nemoţno ho povaţovať za vlastnú časť návrhu zmluvy, ktorú by bolo potrebné kryť

legalizáciou podpisu ţalobcu. Súd prvého stupňa teda vyhodnotil v rozpore s ustanovením

, ţe ţalobca sa v tejto časti neprípustne odchýlil od podmienok

súťaţe.

Nesprávne bolo aj vyhodnotenie tretieho nesúladu prvostupňovým súdom, t. j. jeho

konštatovanie, ţe ţalobca nesplnil podmienku predloţenia garancie na zaplatenie kúpnej ceny

v zmysle podmienok súťaţe, dôvodiac, ţe ţalobcom predloţená úverová zmluva (uzavretá

medzi ţalobcom a úverujúcou bankou) nezodpovedala podmienkam uvedeným v Pláne

predaja. Toto tvrdenie zaloţil súd prvého stupňa na tom, ţe úverová zmluva nebola právne

záväzná minimálne v č1. I bod 10.2, nakoľko tieto ustanovenia smerovali k porušeniu zákazu

uvedeného v . V tejto súvislosti správne poukázal generálny

prokurátor na ustanovenie , z čoho uzavrel, ţe skutočnosť, ţe

niektoré ustanovenia úverovej zmluvy boli v rozpore s ustanovením § 161e Obchodného

zákonníka, nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy.

Dovolací súd sa nestotoţnil s argumentáciou prvostupňového súdu, ţe úverový

prísľub, a ani samotná zmluva, neboli vymáhateľné, pretoţe tento nebol zročný, nakoľko

poskytnutie úveru bolo podmienené a ku dňu prihlásenia ţalobcu do súťaţe nedošlo

k splneniu všetkých podmienok uvedených v úverovej zmluve. V tomto smere poukázal

na relevantnosť tvrdení generálneho prokurátora v prospech vymáhateľnosti úverového

prísľubu, ako aj jeho sentenciu, ţe z uvedeného dôvodu nemohol súd prvého stupňa

konštatovať nesplnenie podmienky obchodnej súťaţe v časti nevymáhateľnosti úverového

prísľubu.

Dovolací súd zaujal v otázke kľúčového argumentu svedčiaceho v prospech ţalobcu,

stanovisko, ţe samotný Plán predaja je nejednoznačný vtom, či záujemca je, alebo nie je,

povinný predloţiť záväzný doklad preukazujúci krytie kúpnej ceny. Táto nejednoznačnosť

vyplýva z toho, ţe zatiaľ čo na č. l. 70 Plánu predaja sa uvádza, ţe „doklad musí byť právne

záväzný a vymáhateľný", na č. 1. 72 „záväznosť a dôveryhodnosť dokladu preukazujúceho

finančné krytie ceny" pokladá Plán predaja za hodnotiace kritérium výhodnosti súťaţnej

ponuky. Súhlasne s generálnym prokurátorom preto i dovolací súd zastáva názor, ţe ak je

záväznosť zábezpeky hodnotiacim kritériom pre výber jednej z viacerých ponúk, potom

a contrario nemôţe byť záväznosť zábezpeky aj podmienkou účasti v súťaţi. Znamenalo by

to, ţe v prípade, ak by prišlo k situácii, kedy by ţalobca predloţil „nezáväzný" úverový

prísľub, musel by ţalovaný povaţovať ponuku ţalobcu za vykonanú v súlade s Plánom

predaja a právnu „nezáväznosť" zábezpeky vyhodnotiť iba pri posudzovaní výhodnosti

ponuky ţalobcu vo vzťahu k iným ponúkam, pričom túto skutočnosť by musel zohľadniť

mierou 30 %-ného kritéria.

Dovolací súd zastáva názor, ţe ţalobcom predloţená ponuka bola v súlade

s uverejnenými podmienkami súťaţe a dokonca aj v súlade s neuverejneným Plánom predaja.

Ţalovaný preto porušil právnu povinnosť zaradiť návrh ţalobcu do súťaţe a vyhodnotiť ho

objektívnym porovnaním s druhým predloţeným súťaţným návrhom. Súdy túto otázku

vyhodnotili nesprávne a tým pádom sa následne nezaoberali skutkovým a právnym

posúdením ostatných predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu, najmä otázkou

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ţalovaného a vznikom škody.

Pre zistenie príčinnej súvislosti bude potrebné skutkovo a právne vyhodnotiť okolnosť, či by

ţalobcov návrh za predpokladu, ţe by bol do súťaţe zaradený, musel byť ţalovaným

vyhodnotený ako najvýhodnejšia súťažná ponuka.

Krajský súd v Bratislave po vrátení veci na ďalšie konanie napadnutým rozsudkom

z 24. mája 2012, č. k. – 556 rozhodol tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 17 684 886,38 Eur spolu s úrokom z omeškania 18% p. a. zo sumy

18 016 825,24 Eur, od 5.4.2002 do 12.4.2002, spolu Eur, s úrokom z omeškania 18 % p. a.

zo sumy 17.684 886,38 od 13.4.2002 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia a nahradiť ţalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, celkom v sume

915 564,87 Eur, na účet právneho zástupcu JUDr. D. R., vedený v O., a.s., č. účtu

8750359/5200 a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení sa odvolal na , podľa ktorého, kto poruší

povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane,

ibaţe preukáţe, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami, ktoré vylučujú

zodpovednosť. Ide o tzv. "liberačné dôvody", podľa .

Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je kumulatívne

splnenie podmienok a to porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

porušením povinnosti a vznikom škody, tzv. „kauzálny nexus". Pre ďalšie vedenie súdneho

sporu na súde prvého stupňa bolo nevyhnutné ustáliť skutočnosť, či bola porušená povinnosť,

ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

V prípade splnenia podmienok súťaţe tak, ako boli uvedené v podmienkach súťaţe,

ale nesprávne vyhodnotenie ( posúdenie F. v tom, ţe ţalobca údajne tieto podmienky spĺňa),

je nepochybne porušením právnej povinnosti, ktorá by v prípade osvojenia si právneho názoru

odvolacieho súdu, mala za následok absenciu právnej istoty a svojvôľu rozhodovania orgánov

verejnej moci, bez opory v zákone. Citované ustanovenie sa

aplikuje vţdy v prípade zodpovednosti za škodu, ktorá je spôsobená porušením povinnosti,

ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu, ktorý má obchodnoprávnu povahu. Dotknuté

ustanovenie je nevyhnutné aplikovať aj na porušenie iných povinností, ktoré vyplývajú

z . Pre riadne vedenie súdneho sporu je nevyhnutné skúmať prvú

podmienku, ktorá musí byť obligatórne spôsobená pre prípad zodpovednosti za škodu. Ide

o porušenie právnej povinnosti a týmto porušením je to, ak nebol do súťaţe zahrnutý návrh,

ktorý spĺňa uverejnené podmienky súťaţe. Podľa a nasl. , návrh

moţno zahrnúť do súťaţe len vtedy, ak jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam

súťaţe.

Od podmienok konania sa návrh môţe odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky

súťaţe pripúšťajú. Vzhľadom na to je nevyhnutné obligatórne skúmať súlad obsahu návrhu

s podmienkami súťaţe. Vzhľadom na viazanosť súdov niţšieho stupňa, je ustálená

nesprávnosť právneho posúdenia, ktorá spočívala v tom, ţe časť Zmluvy o budúcej zmluve

údajne nemala byť krytá overeným podpisom, návrh predloţenej zmluvy sa mal svojim

obsahom odchýliť od podmienok súťaţe a úverová zmluva nemala byť vymáhateľná a mala

byť podmienená, v dôsledku čoho nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej ceny

v zmysle podmienok súťaţe. Čo sa týka skutočnosti, ţe časť návrhu Zmluvy o budúcej

zmluve nebola krytá overeným podpisom, bod 12 dokumentu označeného ako „Údaje

a materiály", predkladané spoločnosťou P., a.s. v zmysle podmienok účasti vo verejnej súťaţi

(označovaný ako sprievodný list), nie je ani po obsahovej stránke a ani po formálnej stránke

súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve. Jedná sa o poukázanie na relevantné zákonné

ustanovenia, ktorými sú zmluvné strany viazané. Pri aplikácii výkladu, ţe sa má jednať

o doplnenie, alebo o Zmluvu o budúcej zmluve, by bolo moţné namietať, ţe k textu Zmluvy

nie je doloţený , prípadne ostatné ustanovenia platného právneho

poriadku, ktorým sú zmluvné strany viazané. Čo sa týka skutočnosti, ţe návrh predloţenej

zmluvy sa svojim obsahom odchýlil od podmienok súťaţe, ustanovenie bodu 12

Sprievodného listu obsahuje demonštratívny výpočet prípadov, kedy je v zmysle zákona

ţalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť - nie je viazaný uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve

tak, ako mu toto právo umoţňuje ustanovenie , podľa ktorého,

ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý v nej bol výslovne vyjadrený,

v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa uzavrela, môţe strana, ktorá je dotknutá

zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. Dotknutému zákonnému ustanoveniu korešponduje

aj obsah bodu 12 Sprievodného listu. Moţno konštatovať, ţe bod 12 Sprievodného listu

neobsahuje absolútny zoznam zákonných podmienok, kedy ţalobca nie je Zmluvou o budúcej

zmluve viazaný. Ide o prípad podľa a Obchodného

zákonníka. Čo sa týka názoru, ţe úverová zmluva nebola vymáhateľná a bola podmienená,

v dôsledku čoho nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle podmienok

súťaţe, uvedený záver bol odvodený do ustanovenia č. I, bod 10.2, nakoľko dotknuté

ustanovenie malo smerovať k porušeniu ustanovenia . Podľa

ustanovenia , spoločnosť nesmie v súvislosti

s nadobudnutím jej akcií tretími osobami poskytovať týmto osobám preddavky, pôţičky,

úvery, ani zábezpeky. S poukazom na ustanovenie neplatný je

právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom. Je nesporné, ţe v prípade rozporu dotknutého ustanovenia

so zákonom sa jedná o neplatné ustanovenie zmluvy, ale dotknutá neplatnosť nemôţe

spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 41

, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť

právneho úkonu, je neplatnou len jej časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho

obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, ţe túto časť nemoţno oddeliť

od ostatného obsahu. Pri zohľadnení podmienok Plánu predaja bolo nevyhnutné, aby podľa

čl. 70 Plánu predaja bol doklad právne záväzný a vymáhateľný, záväznosť zábezpeky a jej

vymáhateľnosť preukazuje čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu ţalobcu, ktoré predkladal

ako Čestné prehlásenie, podľa o preukazovaní pôvodu

finančných prostriedkov pri privatizácii, ktoré sa nachádza na str. 66 „Ponuky". Súčasne

skonštatoval, ţe úverová zmluva je produkt banky, do ktorého má klient moţnosť zasiahnuť

len v minimálnom rozsahu a je preto namieste vyvodiť záver, ţe vzhľadom na vyššie uvedenú

neplatnosť, nebolo dôvodné domáhať sa odstránenia dotknutej časti úverovej zmluvy voči

banke. Ţalovaný porušil právnu povinnosť zaradiť návrh ţalobcu do súťaţe a vyhodnotiť ho

objektívnym porovnaním s druhým predloţeným súťaţným návrhom. Dovolací súd ustálil

porušenie povinnosti odporcom a skonštatoval, ţe ponuka ţalobcu mala byť zaradená

do súťaţe.

Súd prvého stupňa skúmal predpoklady zodpovednosti za škodu a to otázku príčinnej

súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Pre posúdenie dôvodnosti, či by

ţalobcov návrh za predpokladu, ţe by bol do súťaţe zaradený, musel byť ţalovaným

vyhodnotený ako najlepšia súťaţná ponuka. Podľa názoru súdu sa za najvýhodnejšiu ponuku

povaţuje ponuka, ktorá prináša najvyššiu vyťaţenosť predaja, pričom je rozhodujúce

vzájomné hodnotenie kritérií. Výška kúpnej ceny predstavuje 50% váhy kritéria promptnosť

platby kúpnej ceny, závaţnosť a dôveryhodnosť dokladu preukazujúceho finančné krytie

ceny, výška prvej splátky a spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok predstavuje 30%-nú

váhu kritérií, skúsenosti v oblasti vodnej dopravy, prekladu a skladovania tovarov vodnou

cestou 10% a podnikateľský zámer predstavuje 10%. V súťaţi boli dvaja záujemcovia,

ţalobca a D., s.r.o. Výška kúpnej ceny u ţalobcu predstavovala 408 000 000 Sk, čo je 50%

váhy kritéria. U druhého účastníka, D.D., s.r.o., výška kúpnej ceny bola 351 000 000 Sk - 0%

váhy kritéria. Pri promptnosti kúpnej ceny, záväznosti a dôveryhodnosti dokladu, preukazujúc

finančné krytie ceny, výška prvej splátky a spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok

u ţalobcu a D.D., s.r.o., bol 15 dní od podpísania Zmluvy o odplatnom prevode, obaja

po 15% váhy kritéria. Čo sa týka skúsenosti v oblasti vodnej dopravy, prekladu a skladovania

tovarov a vodnou cestou, u ţalobcu ponuka na kúpu 86,99% majetkovej účasti F. 5%,

informačný materiál o záujemcovi 5%. Čo sa týka podnikateľského zámeru, váha kritéria

u obchodu je po 5%. Je nesporné, ţe ţalobca predloţil vyššiu ponuku na kúpnu cenu ako

druhý záujemca, spoločnosť D., s.r.o.

V konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 23/2005, ktorý vypracovala spoločnosť

Interaudit Trenčín, spol. s.r.o., ktorý konštatoval, ţe v podnikateľskom zámere ţalobcu boli

zohľadnené všetky rozhodujúce ukazovatele v danom hospodárskom odvetví. Vzhľadom

132

na skutočnosť, ţe najvyššiu výťaţnosť moţno klasifikovať u toho záujemcu, ktorý predloţí

najvyššiu kúpnu cenu, v prípade zaradenia ţalobcu do súťaţe mohol byť vyhodnotený ako

úspešný záujemca.

Podľa názoru prvostupňového súdu ţalovaný porušil povinnosť zahrnúť ţalobcu

do súťaţe, nakoľko preukázateľne splnil podmienky zaradenia záujemcu do súťaţe. Je

nesporné, ţe v dôsledku nezaradenia ţalobcu do súťaţe, nebola jeho ponuka vyhodnotená ako

najvýhodnejšia ponuka a z uvedeného dôvodu nemohol nadobudnúť akcie.

V príčinnej súvislosti s nezaradením ţalobcu do súťaţe, tento preukázateľne vynaloţil

celkové náklady 3 585 000 Sk, z toho zaplatenie registračného poplatku 125 000 Sk,

spracovateľský poplatok za vystavenie úverovej zmluvy 1 020 000 Sk vypracovanie due

diligence 1 590 000 Sk, finančný poradca 650 000 Sk a mediálna kampaň 200 000 Sk.

V prípade nadobudnutia akcií by mal ţalobca zisk, ktorý v dôsledku porušenia

povinnosti nedosiahol. Pri výpočte zisku vychádzal súd z 10% zisku, čo je výška, ktorá je

uvedená v podnikateľskom zámere v danom odvetví primeraná. Za roky 2002 aţ 2007, 10%

predpokladaných trţieb predstavuje sumu 811 112 200 Sk. Po zohľadnení dane z príjmu

v rozhodujúcom období, v sadzbe 25% (202 778 050 Sk), suma predpokladaného čistého

zisku je 608 334 150 Sk, z toho podiel na zisku, ktorý prináleţí k akciám zodpovedajúcim

86,99 % podielu na základnom imaní je 529 189 277 Sk.

Ţalobca sa v konaní domáha nároku na náhradu škody celkovo v sume skutočnej

škody 3 585 000 Sk a ušlý zisk 529 189 877 Sk. Pôvodne sa ţalobca domáhal vrátenia

zloţenej zábezpeky v sume 10 000 000 Sk, ale táto suma bola vrátená dňa 27.3.2002,

v dôsledku toho vzal ţalobca svoj návrh späť na pojednávaní dňa 27.3.2006.

Pred pojednávaním v predmetnej veci dňa 22.5.2012, súd prvého stupňa obdrţal

ţiadosť ţalovaného o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 24.5.2012 a súčasne

poţiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, z dôvodu potreby fyzickej

účasti právneho zástupcu ţalovaného na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I,

dňa 24.5.2012 o 10,00 hodine.

Súd prvého stupňa posúdil ţiadosť právneho zástupcu ţalovaného v súlade

s ustanovením , podľa ktorého sa pojednávanie môţe odročiť len z „dôleţitých

dôvodov". Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, účastník ktorý navrhuje odročenie

pojednávania, musí súdu oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel,

alebo odkedy sa mohol o ňom dozvedieť, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol

predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý navrhuje

odročenie pojednávania a deň, kedy sa účastník dozvedel o dôvode. Podľa § 119 ods. 4

, ak súd zistí, ţe existuje dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného

odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Konajúcemu súdu bola

dňa 22.5.2012 predloţená ţiadosť právneho zástupcu ţalovaného o ospravedlnenie neúčasti

na pojednávaní a ţiadosť o odročenie pojednávania. Právny zástupca ţalovaného JUDr.

Ing. N., uviedol ako dôvod na odročenie pojednávania predvolanie na pojednávanie

na Okresnom súde Bratislava I, so začiatkom o 10,00 hodine, pod č. k. ,

pričom podľa názoru právneho zástupcu ţalovaného, toto predvolanie bolo doručené skôr,

avšak bez uvedenia presného dátumu predmetného pojednávania. Konajúci súd preskúmal

ţiadosť právneho zástupcu ţalovaného podľa a skúmal, či v danom

prípade existuje „dôleţitý dôvod" na odročenie pojednávania.

Pri posúdení tohto dôvodu sa riadil Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn.: zo dňa 13.1.1999, vo veci ústavného práva podľa

Slovenskej republiky, v prípade kolízie dvoch termínov pojednávaní pred všeobecným súdom

a podľa názoru Ústavného súdu, uvedeného v bode 21 tohto nálezu, kolízia dvoch

pojednávaní toho istého účastníka, v tom istom termíne, na rozdielnych súdoch nie je

akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôleţitého dôvodu" na odročenie riadne

a včas vytýčeného pojednávania. V bode 3 nálezu Ústavného súdu, sp. zn.: ,

zo dňa 13.1.1999 sa hovorí, ţe posúdenie opodstatnenosti „Dôleţitého dôvodu" (§ 101 ods. 2

) v kaţdom prípade konkrétne patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Konajúci

súd vec posúdil s tým, ţe obe pojednávania sa konali v budove Krajského súdu, kde sídli aj

Okresný súd Bratislava I a vzhľadom k tomu, ţe konanie pod sp. zn.

prebiehalo na Okresnom súde Bratislava I od 10,00 hod., podľa názoru súdu bolo v silách

právneho zástupcu ţalovaného zúčastniť sa osobne na pojednávaní, vytýčenom v predmetnej

veci.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepoţiadal o odročenie

pojednávania z dôleţitého dôvodu, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto

účastníka, pričom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie. Vzhľadom

na ţiadosť právnej zástupkyne ţalobcu na pokračovanie v spore, konajúci súd po prijatí

procesného uznesenia podľa vec prejednal a rozhodol podľa stavu, v čase

rozhodnutia podľa

Výrok o nákladoch konania súd oprel o úspešnosť ţalobcu, ktorému priznal trovy

konania a právneho zastúpenia podľa , podľa predloţenej písomnej

špecifikácie, doručenej súdu dňa 31.5.2012. Ţalobca si uplatnil priznanie sumy 85 932,79 Eur

ako trovy konania na súde prvého stupňa, po zrušení rozhodnutí dovolacím súdom.

Špecifikáciu trov právneho zastúpenia za 2 právne úkony právnej sluţby vrátane DPH,

obsahuje príloha špecifikácie. Trovy dovolacieho konania vyčíslil právny zástupca ţalobcu

v sume 85 929,89 Eur (špecifikácia týchto trov za 2 právne úkony vrátane DPH, je uvedená

v prílohe). Trovy v sume 287 313,28 Eur poţaduje ţalobca ako trovy konania, priznané

ţalovanému v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn.: ,

a to rozsudkom č. k. zo dňa 9.1.2006. Nasledovne ţiada priznať sumu 165,97

Eur, ktorá predstavuje náklady zročného a sumu 286 330,74 Eur ako trovy právneho

zastupovania JUDr. D. L., advokáta a náklady znalečného 816,57 Eur. Sumu 322 367,79 Eur

poţaduje priznať titulom právneho zastupovania JUDr. D. T., advokátkou, za 9 úkonov

právnej sluţby, súdny poplatok v sume 16,60 Eur a trovy znalečného 165,97 Eur. Sumu

35 797,25 Eur si ţalobca uplatňuje titulom ich priznania odporcovi v konaní na Najvyššom

súde SR, pod sp. zn.: a to rozsudkom č. k. -286 zo dňa

6.2.2008. Súčasne ţalobca ţiada priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 99 206,41

Eur, ktoré spočívajú v trovách právneho zastupovania JUDr. D. T. za 2 právne úkony v sume

42 964,94 Eur, t.j. 85 928,84 Eur vrátane DPH a súdny poplatok 13 277,57 Eur. Celkove teda

konajúci súd priznáva ţalobcovi sumu 915 564,87 Eur nákladov konania, na účet právneho

zástupcu ţalobcu, uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť, tak ţe

súd ţalobu zamietne prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

písm. f) - ţalovanému sa postupom Krajského súdu v Bratislave odňala moţnosť konať

pred súdom, O.s.p písm. h) - súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav. Súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c)

), na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (

písm. d) ), vec nesprávne právne posúdil ( ) .

Odňatie moţnosti konať pred súdom vidí ţalovaný v skutočnosti, ţe súd prvého

stupňa, porušil jeho právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a právo byť prítomný

na konaní a osobne sa vyjadriť k svojej záleţitosti.

Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, ţe Krajský súd

v Bratislave absolútne nedostatočne bez akéhokoľvek logického usporiadania odôvodnil svoj

rozsudok, keď skonštatoval porušenie povinnosti ţalovaného zahrnúť ponuku (návrh) ţalobcu

do súťaţe bez bliţšieho právneho zdôvodnenia a posúdenia. Prvostupňový súd vôbec

nevysvetlil ako dospel k vzniku škody, najmä ušlého zisku a prečo ušlý zisk nezohľadnil

výšku ponúknutej kúpnej ceny (napriek skutočnosti, ţe ţalovaný opakovane v konaní

namietal spôsob určenia výšky škody). Rovnako sa prvostupňový súd nijakým spôsobom

nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo strany ţalovaného

a škodou (príčinnú súvislosť tak vnímal nedovoleným značne rozširujúcim výkladom).

Súd prvého stupňa vôbec neuviedol dôvody, v ktorých vidí porušenie právnej

povinnosti zo strany ţalovaného.

Krajský súd v Bratislave svojim postupom odňal ţalovanému moţnosť konať

pred súdom, keď napriek ţiadosti právneho zástupcu ţalovaného o odročenie pojednávania

konaného na Krajskom súde v Bratislave, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa

22.05.2012, t.j. včas, Krajský súd neodročil pojednávanie konané dňa 24.05.2012

a pojednával v neprítomnosti ţalovaného. Právny zástupca ţalovaného poţiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní konaných dňa 24.05.2012. Napriek skutočnosti,

ţe predmetná ţiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o jeho odročenie

obsahovala v zmysle emailovú, ako aj faxovú adresu právneho

172

zástupcu ţalovaného, na ktorú poţiadal právny zástupca ţalovaného o informovanie

o výsledku posúdenia návrhu, Krajský súd v Bratislave, neoznámil ţalovanému výsledok

posúdenia takéhoto návrhu a pojednával v neprítomnosti ţalovaného, pričom na predmetnom

pojednávaní rozhodol aj vo veci samej.

Súťaţný návrh podaný zo strany ţalobcu nezodpovedal súťaţným podmienkam

predovšetkým sa návrh zmluvy odchýlil od podmienok súťaţe svojim obsahom, časť návrhu

nebola krytá overeným podpisom a úverová zmluva predloţená ţalobcom bola v rozpore

so súťaţnými podmienkami, nakoľko nebola vymáhateľná a nepodmienená.

Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam ohľadne existencie príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi údajným porušením

povinnosti zo strany ţalovaného a údajnou škodou. Pravdepodobnosť príčinnej súvislosti

(resp. okolnosti nasvedčujúce jej existenciu), tak nepostačí na preukázanie existencie

príčinnej súvislosti zakladajúcej nárok na náhradu škody.

Ţalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú právnu teóriu, ako aj judikatúru

slovenských a českých súdov, podľa ktorej sa na existenciu príčinnej súvislosti medzi

porušením právnej povinnosti a škodou vyţaduje kumulatívne splnenie viacerých podmienok,

medzi nimi najmä:

1. vecná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou musí byť

vzťahom príčiny a jej následku. Z uvedeného dôvodu je v prvom rade nevyhnutné sa

zaoberať skutočnosťou, či vo vzťahu ku škode existuje viacero príčin alebo je len

jedna príčina. Ak existuje viacero príčin je potrebné zistiť ich vplyv a ohodnotiť

takýto vplyv vo vzťahu k následku - škode. Pri určení príčinnej súvislosti pritom nie

je rozhodujúca časová súvislosť, ale vecná súvislosť (uznesenie Najvyššieho súdu

SR, spis. zn.: 2M );

2. priamy a bezprostredný vzťah medzi príčinou a jej následkom. Príčinnú súvislosť

nemoţno vyvodzovať z niečoho, čo samé o sebe je uţ následkom škodnej udalosti

(R 7/1979). Doktrína zastáva názor, ţe príčinou vzniku škody môţe byť len tá

okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu (vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku)

spôsobila a nie okolnosť, na ktorej základe by bolo moţné určitý majetkový prínos

ešte len očakávať

3. škodlivý následok by nastal bez konania škodcu

Ţalovaný ďalej namietal, ţe predmetný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia predpokladu zodpovednosti za škodu - porušenia povinnosti ţalovaného zaradiť

ponuku ţalobcu do predmetnej súťaţe a to tým, ţe prvostupňový súd sa nedostatočne

vysporiadal s existenciou príčinnej súvislosti a túto poňal nedovoleným extenzívnym

výkladom, ţe prvostupňový súd nesprávne určil výšku škody (skutočnej škody a ušlého

zisku), a ţe predmetný rozsudok vo vzťahu k skutočnej škode nezohľadnil ust. § 284

ods. 3 .

Podľa názoru ţalovaného napadnutý rozsudok sa zameral len na výšku

predpokladaného zisku spoločnosti S., a.s., pričom nesprávne vyvodil závery o 10%

predpokladanom zisku zo znaleckého posudku č.23/2005 (nezaoberal sa moţným rozpätím

takéhoto zisku), a vo vzťahu k ušlému zisku sa nezaoberal celkovým dopadom na majetkovú

sféru ţalobcu, t.j. napr. nezohľadnil úbytok v majetkovej sfére ţalobcu.

Ţalovaný napokon uviedol, ţe prvostupňový súd na predmetnú právnu vec nesprávne

aplikoval ust. a sumy priznané ţalobcovi vo výroku predmetného rozsudku

nezodpovedajú sumám uvedeným v odôvodnení rozhodnutia.

Ţalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril tak, ţe odvolanie ţalovaného je

nedôvodné a navrhol, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Podľa názoru ţalobcu súd prvého stupňa postupoval správne, keď vo veci konal

a rozhodol. Ţalovaný sa mal na pojednávanie dostaviť, čo neurobil ani prostredníctvom

zástupcu a sám uvedeným úkonom (nekonaním) prezentoval postoj k prejedávanej veci.

Prístup ţalovaného nemoţno klasifikovať ako prejav úcty k právam iných, skôr by

bolo moţné sa domnievať, ţe sa jedná o mocenské zneuţitie pozície orgánu verejnej moci,

ktoré by mohlo pôsobiť zastrašujúco, čo v prostredí demokratického a právneho štátu

nemoţno pripustiť.

Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.03.2011 č. k. , vyslovil

právny názor, ktorým sú súdy prejednávajúce predmetnú právnu vec v celom rozsahu viazané.

Dovolací súd ustálil porušenie povinnosti ţalovaným a konštatoval, ţe Ponuka

navrhovateľa mala byť zaradená do súťaţe. Ţalovaný namieta, ţe súd prvého stupňa

neuviedol konkrétne dôvody rozhodnutia (uznesenia) dovolacieho súdu. Je nesporné, ţe

uvedeným postojom sa ţalovaný snaţí prelomiť zásadu deklarovanú v platnom právnom

poriadku, na základe ktorej je súd niţšieho stupňa viazaný právnym názorom súdu vyššieho

stupňa. Neprináleţí prvostupňovému súdu, aby preskúmaval správnosť a dôvodnosť záverov

súdu vyššieho stupňa, vrátane jeho odôvodnenia. Ţalovaný namieta neodôvodnenosť

a nepreskúmateľnosť, čo preukazuje spochybnením rozsudku dovolacieho súdu, čo nie je

zákonné.

Podľa názoru ţalobcu, nie je zrejmé, v čom je nesprávnosť právneho posúdenia

namietaná ţalovaným, nakoľko s touto sa v celom rozsahu vysporiadal dovolací súd,

a ţalovaný svoju námietku ţiadnym spôsobom neodôvodnil.

K namietanej nesprávnej výške škody ţalobca skonštatoval, ţe ţalovaný pouţil

nesprávne ustanovenia zákona a pouţitie odsek (3) v prípade

uplatneného nároku nie je relevantný, jedná sa o prípad, ak bol záujemca do súťaţe zaradený

(nie kedy bol nezákonne nezaradený). Výška zisku vychádza zo skutočných podmienok

a podnikateľského zámeru spracovaného ţalobcom, čo potvrdil aj nezávislý znalec, toto nie je

namieste spochybňovať. Zaplatenie kúpnej ceny bolo v celom rozsahu zohľadnené

v podnikateľskom zámere, tak ako vyplýva z obsahu súdneho spisu. Ušlý zisk vznikol

okamihom porušenia povinnosti ţalovaným, kedy ţalobca nemohol realizovať svoj

podnikateľský zámer. Dôkazy o uplatnenom nároku tvoria obsah súdneho spisu. Ţalovaný

porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (z podmienok súťaţe), a z uvedeného dôvodu

je v zmysle ustanovenia povinný nahradiť škodu tým

spôsobenú druhej strane. Suma priznaného nároku uvedená vo výroku rozhodnutia je správna,

tak ako vyplýva z obsahu spisu, je určená po prepočte ţalovanej sumy konverzným kurzom

30,1260 Sk = 1,00 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / /

po prejednaní veci podľa a dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalovaného je dôvodné.

Ţalovaný vo svojom odvolaní okrem iného namieta odňatie moţnosti konať

pred súdom, ku ktorému malo dôjsť predovšetkým tým, ţe odvolací súd prejednal vec

v neprítomnosti jeho zástupcu, hoci pre taký postup tu neboli zákonné podmienky.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa dňa 27. apríla 2012 určil termín

pojednávania na deň 24. mája 2012 o 11,00 hod. Predvolanie na toto pojednávanie zástupca

ţalovaného JUDr. Ing. V. N. prevzal dňa 02. mája 2012. V spise sa ďalej na č. l. 546

nachádza ţiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania

zo dňa 18.05.2012 doručená súdu prvého stupňa dňa 22.05.2012, v ktorej zástupca

ţalovaného ospravedlňuje svoju neúčasť ako aj neúčasť ţalovaného na pojednávaní a ţiada

o jeho odročenie z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde Bratislava

I a nemoţnosti zabezpečiť substitučné zastúpenie, nakoľko účastník trvá na jeho osobnej

účasti. Súčasne s poukazom na ustanovenie uviedol svoju elektronickú

adresu a faxové číslo, na ktoré ţiadal zaslať oznámenie o posúdení návrhu na odročenie

pojednávania.

Odvolací súd v prejednávanej veci nepostupoval podľa ustanovenia

a ţalovanému bezodkladne neoznámil, ako návrh na odročenie pojednávania posúdil,

a na pojednávaní konanom dňa 24. mája 2012, ktoré začalo o 11.00 hod. konštatoval

(zápisnica o pojednávaní pred súdom prvého stupňa č.l. 547 spisu), ţe na pojednávanie sa

zástupca ţalovaného nedostavil, a bude preto pojednávať v jeho neprítomnosti v súlade

s , nakoľko kolíziu dvoch pojednávaní nepovaţuje za dôleţitý dôvod

na odročenie pojednávania.

Týmto postupom súdu prvého stupňa bolo ţalovanému odňaté právo konať

pred súdom v zmysle

Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého

účastníka konania, a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,

ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení druhá veta

určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho

neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník resp. jeho zástupca sa na pojednávanie

nedostavil a nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Z obsahu spisu (č.l. 546, 547, 548) vyplýva, ţe zástupca ţalovaného svoju

neprítomnosť na pojednávaní odôvodnil kolíziou s iným pojednávaním, nesúhlasom účastníka

so substitučným zastupovaním a poţiadal z tohto dôvodu o odročenie pojednávania. Aj keď

dôvod uvedený účastníkom (jeho zástupcom) posudzuje vţdy súd, a to v súvislosti s ďalšími

právne a skutkovo významnými skutočnosťami a môţe teda prísť k záveru, ţe dôvod

v ţiadosti o odročenie pojednávania dôleţitý nie je, dôleţitým dôvodom pre odročenie

pojednávania pred súdom môţe byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu

účastníka konania, ak od účastníka nemoţno spravodlivo poţadovať, aby si zvolil iného

právneho zástupcu (porovnaj R 32/2002).

Ospravedlnenie neúčasti a ţiadosť o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu boli

odvolaciemu súdu doručené pred začatím pojednávania. Ak teda odvolací súd v novom

konaní vo veci, v ktorom bol viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu,

v zmysle ktorého mal vykonať dokazovanie ohľadne existencie predpokladov zodpovednosti

za škodu / príčinná súvislosť, vznik škody / prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti

právneho zástupcu ţalovaného / ktorý ţalovaného zastupoval v celom konaní /, a neoznámil

mu ako rozhodol o jeho návrhu na odročenia pojednávania, odňal mu moţnosť konať

pred súdom v zmysle ustanovenia

Odvolací súd teda dospel k záveru, ţe odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a)

v spojení s je daný.

Podľa názoru odvolateľa je napadnuté rozhodnutie tieţ nepreskúmateľné.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo

na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa SR, ktorého imanentnou súčasťou

je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999,

sťaţnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí z 1999 - I. tak, ţe rozhodnutie súdu

musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto

povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností

kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd

Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn.: vyslovil,

ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“.

Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil

v súlade s , čím účastníkom konania odňal moţnosť konať pred súdom.

Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia absentujú základné

poţiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol, ktoré dôkazy

predloţené zo strany ţalobcu i ţalovaného povaţuje za relevantné a ktoré dôkazy za také

nepovaţuje, a z akého dôvodu, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo. Súd prvého stupňa do odôvodnenia svojho

rozhodnutia len prevzal obsah podaní a právne závery ţalobcu, generálneho prokurátora

a dovolacieho súdu a dôsledne nepostupoval v zmysle rozhodnutia dovolacieho súdu.

Odvolací súd preto nemohol posúdiť správnu aplikáciu príslušnej hmotnoprávnej

normy na zistený skutkový stav. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú

a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval

na podstatné námietky a tvrdenia ţalovaného. Závery súdu prvého stupňa uvedené

v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné.

Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ust. § 157

ods. 2 , nie je dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo

porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ust. , zrušil a vec mu v súlade s ust. vrátil

na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave, 17. decembra 2013

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová