Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c7a/390420.36ad61.pdf
PDF · 210.89 KB
No categories available
2Obo/45/2013
Najvyšší súd 2 Obo/45/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P., a. s., R., IČO: X.,
zastúpeného JUDr. D. R., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému: F., T., IČO: X.,
zastúpeného E., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v B., o náhradu škody
a príslušenstvo, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 24. mája 2012, č. k. 10Cb/1/2011 – 556 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
z 10. júla 2012 č. k. 10Cb/1/2011 – 584, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 24. mája 2012, č. k. 10Cb/1/2011 – 556 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
z 10. júla 2012 č. k. 10 Cb/1/2011 – 584 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. 36Cb/61/2002-241
zo dňa 09. 01. 2006 zamietol ţalobu vo zvyšku nároku, zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanému
5 000 Sk nákladov znalečného a trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu ţalovaného
JUDr. D. L. v sume 8 626 000 Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej zaviazal
ţalobcu uhradiť na účet súdu vedený v štátnej pokladnici náklady znalečného v sume 24 600
Sk do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobou
zo dňa 11. 12. 2002 si ţalobca uplatnil voči ţalovanému nárok na náhradu škody v sume
542 774 877 Sk istiny s príslušenstvom z toho titulu, ţe dňa 02. 01. 2002 vyhlásil ţalovaný
obchodnú verejnú súťaţ, kde predmetom predaja bola majetková účasť predstavujúca 86,99
% podielu akcií na základnom imaní spoločnosti S., a. s., so sídlom P.. Oznámenie o tejto
obchodnej súťaţi ţalovaný uverejnil na svojej internetovej stránke a v niektorých denníkoch.
Ţalobca sa do tejto súťaţe prihlásil, zaplatil registračný poplatok v sume 125 000 Sk a získal
od poradcu informačné memorandum. Následne ţalobca vypracoval a predloţil ţalovanému
svoju ponuku, pričom zabezpečenie finančného krytia kúpnej ceny preukázal predloţením
zmluvy o splátkovom úvere č. 670/2002 uzavretej s T., a. s. Ţalobcovi bolo zo strany
ţalovaného oznámené, ţe ním predloţený návrh do súťaţe nebol zahrnutý z dôvodu, ţe
nezodpovedá podmienkam obchodnej verejnej súťaţe. Predmetnú súťaţ vyhrala spoločnosť
D.D., s. r. o., ktorej boli akcie predstavujúce podiel 86,99 % na základnom imaní spoločnosti
S., a. s., B., predané za celkovú sumu 351 000 000 Sk, t. j. za podstatne menej ako bola cena
ponúknutá ţalobcom (408 000 000 Sk). Z tohto titulu ţalobcovi vznikla škoda, ktorú vyčíslil
ako ušlý zisk vo výške 529 189 877 Sk, vynaloţené náklady vo výške 13 585 000 Sk, spolu
542 774 877 Sk s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, ţe predmetná suma je aj
predmetom sporu, pričom úrok z omeškania bol stanovený 18 % ročne od 04. 04. 2002
aţ do zaplatenia. Ţalobca sa prihlásil do obchodnej verejnej súťaţe vyhlásenej ţalovaným,
kde bola predmetom predaja majetková účasť predstavujúca 86,99 % podielu akcií
na základnom imaní v spoločnosti S., a. s., B.. Dôvodom nezaradenia do súťaţe bolo
nesplnenie podmienky na predloţenie dokladu preukazujúceho finančné krytie kúpnej ceny,
nakoľko úverový prísľub T., a. s., poskytnutý ţalobcovi, nebol vymáhateľný. V tejto
súvislosti poukázal ţalobca na ustanovenie § 284 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
návrh moţno zaradiť do súťaţe, len keď jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam
súťaţe. Poukázal tieţ na ustanovenia § 373 a § 379 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa
posudzuje pri porušení povinnosti náhrada škody a ušlý zisk. Nakoľko ţalobca na
pojednávaní dňa 25. 10. 2004 vzal svoj návrh čiastočne späť v časti o zaplatenie 10 000 000
Sk, prvostupňový súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 a 3
Vo veci vykonal súd prvého stupňa znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ekonomika a podnikanie, Ing. D., CSc, ktorý zodpovedal otázky poloţené súdom,
a to tak, ţe v podnikateľskom pláne boli zohľadnené všetky zodpovedajúce ukazovatele
v danom hospodárskom odvetví, a dokument spĺňa náleţitosti v zmysle plánu predaja.
V odpovediach na otázky tieţ vyslovil, ţe pri údajoch uvádzaných v podnikateľskom zámere
nemoţno vierohodne stanoviť mieru primeraného zisku.
Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania ustálil, ţe predloţený návrh na uzavretie
budúcej kúpnej zmluvy a úverová zmluva preukazujúca finančné krytie kúpnej ceny, ktorých
predloţenie, v súlade s podmienkami súťaţe v zmysle plánu predaja, bolo podmienkou
zaradenia do súťaţe, nespĺňali podmienky súťaţe, a preto nebol návrh do súťaţe zahrnutý.
Pritom dôvodom na nezahrnutie návrhu záujemcu do súťaţe bolo i nesplnenie čo i len
ktorejkoľvek jednej z podmienok súťaţe v zmysle plánu predaja. Podľa podmienok súťaţe
mohla byť za platnú a akceptovateľnú ponuku povaţovaná len ponuka, ktorá spĺňala všetky
podmienky. Jednou z týchto podmienok bola povinnosť záujemcu predloţiť návrh textu
zmluvy o budúcej zmluve pozostávajúcu z vyplnenej záväznej časti textu zmluvy v zmysle
plánu predaja. Návrh zmluvy musel byť záujemcom alebo osobou oprávnenou za neho konať
podpísaný a pravosť jeho podpisu musela byť overená na všetkých rovnopisoch. Ţalobca ako
záujemca však predloţil do súťaţe návrh zmluvy o budúcej zmluve nezodpovedajúci
uvedeným podmienkam, a to tým, ţe časť návrhu obsiahnutá v bode 12 ponuky ţalobcu
nebola krytá overeným podpisom, a nárok sa odchýlil od podmienok súťaţe takým spôsobom,
ktorý súťaţné podmienky neumoţnili. Ţalovaný preto nemohol akceptovať taký návrh,
pretoţe by nespĺňal podmienku overenia podpisu. Rovnako akceptáciou rozšíreného návrhu
by ţalovaný akceptoval návrh, ktorý bol v rozpore s podmienkami súťaţe, doplnený o ďalšie
ustanovenia, a to časť zmluvy obsiahnutú v bode 12 ponuky, pretoţe podmienky súťaţe
takéto odchýlenie neumoţňovali. Mimo toho, ţalobcom predloţená úverová zmluva
nezodpovedala podmienkam súťaţe minimálne čo sa týka čl. I bod 10.2 zmluvy, pretoţe tieto
ustanovenia smerovali k porušeniu zákazu uvedeného v ustanovení § 161e Obchodného
zákonníka. Prvostupňový súd ďalej zistil, ţe úverový prísľub, ani samotná zmluva, neboli
vymáhateľné, pretoţe úver nebol zročný, nakoľko jeho poskytnutie bolo podmienené,
a ku dňu prihlásenia sa ţalobcu do súťaţe nedošlo k splneniu všetkých podmienok. Súd teda
dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 284 Obchodného
zákonníka tzn., keďţe ţalobcom predloţený obsah návrhu nezodpovedal uverejneným
podmienkam súťaţe, nebol jeho návrh právom ţalovaným zahrnutý do súťaţe. Z toho dôvodu
ţalobu zamietol a náhradu trov posúdil podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa úspechu účastníkov
v konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 20bo/175/2007-
286 zo dňa 06. 02. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 03. 2008, na odvolanie
ţalobcu, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O. s. p.,
a uloţil ţalobcovi povinnosť uhradiť v odvolacom konaní úspešnému ţalovanému náhradu
trov odvolacieho konania v sume 1 078 428 Sk podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p.. Odvolací súd, vo veci samej v podstatnej miere odkázal na správne dôvody
napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré si osvojil. S poukazom na dôvody odvolania,
ale aj na neúplnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, dodal, ţe Prezídium F. v súlade s § 28
ods. 8 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, vydalo dňa 12. 02. 2001
rozhodnutie č. 94/2001, ktoré v bode C) ukladá naloţenie s 86,99 % podielom akcií predajom
vo verejnej obchodnej súťaţi. Rozhodnutie zároveň stanovilo podmienky, kritériá
a účastníkov verejnej súťaţe. Tieto podmienky a kritériá bol vyhlasovateľ v plnom rozsahu
povinný premietnuť do zverejnených podmienok súťaţe. Fond národného majetku na základe
uvedeného vyhlásil v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka dňa 16. 03.
2001 verejnú obchodnú súťaţ na predaj 2 214 218 ks akcií, zverejnenú v dennej tlači
a na internetovej stránke fondu. Záujemcovia o kúpu majetkovej účasti fondu, ktorá bola
predmetom tejto obchodnej verejnej súťaţe, získali „Informačné memorandum pre obchodnú
verejnú súťaţ na podnikaní spoločnosti S., a. s., so sídlom v B.", s určenými podmienkami pre
účasť v obchodnej verejnej súťaţi a stanovenými kritériami. Záujemcovia mali moţnosť
zúčastniť sa prehliadky podniku, klásť manaţmentu otázky, k dispozícii mali aktuálne údaje
o podniku. Odvolací súd zdôraznil, ţe zákon č. 92/1991 Zb. je osobitným zákonom
upravujúcim tzv. veľkú privatizáciu. Pouţitie iných právnych noriem, či uţ všeobecných
(Občiansky zákonník), alebo iných osobitných (Obchodný zákonník), je moţné len vtedy, ak
táto osobitná právna norma neupravuje príslušný vzťah. Konštatoval, ţe ţalobca prakticky ani
neodôvodnil základ ţaloby, na ktorom zakladá svoj nárok. Ide o preukázanie porušenia
povinnosti zo strany ţalovaného, a ak základ nie je preukázaný, výška škody a ostatné nároky
uţ nemôţu obstáť. Preto podľa odvolacieho súdu nie je na mieste ani návrh na zrušenie
rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, pretoţe napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
je jasný, zrozumiteľný a dostatočne presvedčivý. Dodal, ţe do výberového konania súd
zasahovať nemôţe, ani skúmať jeho podmienky. Len v prípade, ţe by ţalobca verejnú súťaţ
vyhral a bol by ako súťaţiteľ vybraný, pričom by jeho práva neboli uspokojené, mohol by ich
súdne vymáhať. O takýto prípad ale v danej veci nešlo.
Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti
rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, mimoriadne dovolanie
podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p. ţiadajúc, aby dovolací
súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, ţe oboma rozhodnutiami bol porušený
zákon, nakoľko konajúce súdy sa v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami
§ 1, § 2 O. s. p., ustanoveniami § 281, § 282 ods. 1, 2, § 284 ods. 1, § 286 ods. 1, § 344, § 356
ods. 1, § 373, § 757 Obchodného zákonníka, ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka,
a podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov
účastníka konania na strane ţalobcu, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.), po zistení,
ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243 e, § 243f,
§ 243g, § 243h O. s. p., preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako aj
konania, ktoré im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods. 1
O. s. p.) v napadnutom rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p., a dospel
k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné, a uznesením č. k. 1 MObdV/5/2009-336
zo dňa 31. marca 2011 rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, ţe závery generálneho prokurátora
vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Dostatočne preukázal, ţe
napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bol porušený zákon
nedôsledným riadením sa týchto súdov zákonnými ustanoveniami § 1, § 2 O. s. p.,
ustanoveniami § 281, § 282 ods. 1, 2, § 284 ods. 1, § 286 ods. 1, § 344, , § 373, § 757
Obchodného zákonníka a ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka.
Skonštatoval, ţe tak zo strany prvostupňového súdu, ako aj zo strany odvolacieho
súdu, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci jednak nesprávnym výkladom správne
aplikovaných ustanovení Obchodného zákonníka na tento prípad, konkrétne ustanovení § 282,
§ 284 ods. 1, § 286 ods. 1, § 373 Obchodného zákonníka, a jednak opomenutím aplikácie
ustanovení § 344, 356 ods. 1, § 757 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 41 Občianskeho
zákonníka, ktorých náleţité pouţitie vyţadovalo riešenie daného prípadu. Opodstatnenosť
dovolacieho dôvodu - nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi niţších stupňov, je
evidentná v tom, ţe konajúce súdy nesprávne právne posúdili otázku, či súťaţný návrh
ţalobcu spĺňal podmienky súťaţe, a následne otázku, či ţalovaný porušil právnu povinnosť
zaradiť návrh do súťaţe a vykonať vyhodnotenie jeho výhodnosti porovnaním s ostatnými
prihlásenými návrhmi (§ 284 ods. 1 a § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka). Popritom,
dôvodnosť toho dovolacieho dôvodu vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu je zjavná
v jeho nesprávnom právnom posúdení predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu, keď
vyslovil, ţe ţalobca sa mohol súdne domáhať ochrany svojich práv len za predpokladu, ţe by
bol verejnú súťaţ vyhral, a bol by ako súťaţiteľ vybraný, a pritom by jeho práva neboli
uspokojené.
S názorom súdu, ktorý zamietol ţalobu z dôvodu, ţe neprišlo k porušeniu právnej
povinnosti na strane ţalovaného, čím nie je splnený predpoklad jeho zodpovednosti za škodu,
sa dovolací súd nestotoţnil, dôvodiac, ţe skutočnosť, ţe osobitný predpis (zákon č. 92/1991
Zb.) ukladá ţalovanému povinnosť postupovať za určitých okolností pri výbere zmluvného
partnera podľa ustanovení Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaţi, neznamená,
ţe na konanie ţalovaného nie sú aplikovateľné ustanovenia § 373 a § 757 Obchodného
zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Ak totiţ
ţalovaný, potom čo vyhlásil obchodnú verejnú súťaţ, porušil niektorú právnu povinnosť
ustanovenú Obchodným zákonníkom, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v jej príčinnej
súvislosti. Porušením právnej povinnosti, ktoré môţe zakladať zodpovednosť ţalovaného
za škodu, treba chápať aj porušenie povinnosti prijať ten súťaţný návrh, ktorý spĺňa
uverejnené podmienky súťaţe, a ktorý je pre vyhlasovateľa súťaţe objektívne najvýhodnejší
v zmysle ustanovení § 284 ods. 1 a § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozhodujúcim
pre vyhodnotenie predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu je preto zistenie, či
ţalovaný porušil právnu povinnosť tým, ţe návrh ţalobcu nezaradil do súťaţe.
Pri posudzovaní tejto otázky neobstojí podľa názoru dovolacieho súdu právny záver súdu
prvého stupňa, nakoľko tento nevýhodnú námietku ţalobcu nachádzajúcu sa na č. 1. 147, ţe
časť súťaţných podmienok nebola uverejnená. Z oznámenia F. o vyhlásení verejnej
obchodnej súťaţe je skutočne zrejmé, ţe text informácie o podmienkach účasti v súťaţi je
skrátenou verziou Plánu predaja, ktorý uverejnený nebol. Pri verejnej obchodnej súťaţi zákon
vyţaduje uverejnenie obsahu podmienok súťaţe vhodným spôsobom. Od ustanovenia § 282
Obchodného zákonníka nie je moţné sa odchýliť pre jeho kogentnosť. Vyhlasovateľ súťaţe je
teda povinný zahrnúť do súťaţe všetky predloţené návrhy. V súlade s § 284 ods. 1
Obchodného zákonníka môţe byť vylúčený len návrh, ktorý nezodpovedá uverejneným
podmienkam, pričom prídavné meno „uverejneným" je súčasťou textu tohto zákonného
ustanovenia. V danom prípade skutočne došlo zo strany prvostupňového súdu len
k hodnoteniu súladu súťaţného návrhu ţalobcu s Plánom predaja, ktorý však uverejnený
nebol. Dovolací súd prisvedčil generálnemu prokurátorovi, ţe zo skutkového hodnotenia
obsahu súťaţného návrhu ţalobcu nevyplýva, ţe by sa tento návrh odchýlil od niektorej
uverejnenej podmienky súťaţe. Preto je namieste jeho názor o nesprávnom právnom
vyhodnotení veci prvostupňovým súdom, ak mal za to, ţe ţalovaný neporušil právnu
povinnosť tým, ţe návrh ţalobcu nezahrnul do súťaţe, a ţe súťaţný návrh ţalobcu nespĺňa
podmienky súťaţe obsiahnuté v Pláne predaja - t. j. de facto tie podmienky, ktorých
uverejnenie absentovalo.
Nesúlad súťaţného návrhu ţalobcu s podmienkami súťaţe, tak ako bol poňatý
prvostupňovým súdom, generálny prokurátor zhrnul do triády: 1. nesúlad - časť návrhu
zmluvy nebola krytá overeným podpisom, 2. nesúlad - návrh zmluvy sa odchýlil
od podmienok súťaţe svojím obsahom, 3. nesúlad - úverová zmluva predloţená ţalobcom
nebola vymáhateľná a nepodmienená, tzn. nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej
ceny v zmysle podmienok súťaţe.
Vznik prvého a druhého nesúladu súťaţného návrhu s podmienkami súťaţe bol podľa
názoru súdu prvého stupňa zapríčinený tým, ţe ţalobca v bode 12 ponuky (sprievodný list)
uviedol, za akých okolností môţe odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve, ktorej návrh
k sprievodnému listu priloţil, podpísal a podpis úradne osvedčil. V bode 12 sprievodného
listu ţalobca tieţ uviedol, kedy mu nevzniká povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. Je pravdou,
ţe legalizácia podpisu ţalobcu na sprievodnom liste chýba. Generálny prokurátor adekvátne
poukázal na to, ţe súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil text v bode 12 sprievodného listu
ako súčasť návrhu zmluvy o budúcej zmluve, pričom mal za to, ţe táto časť návrhu sa
odchyľuje svojím obsahom od podmienok uvedených v Pláne predaja. Dovolací súd je toho
názoru, ţe ţalobca sa nemohol odchýliť od podmienok obchodnej súťaţe tým, ţe
v sprievodnom liste upozornil na zákonnú moţnosť odstúpenia od zmluvy podľa ustanovenia
§ 356 Obchodného zákonníka z dôvodu podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva
uzavrela. Generálny prokurátor upozornil na skutočnosť, ţe Obchodný zákonník upravuje
pre obchodné záväzkové vzťahy clausulu rébus sic stantibus, ktorou sa prelamuje zásada
pacta sunt servanda. V zmysle tohto ustanovenia, zmluvná strana je oprávnená od zmluvy
odstúpiť vtedy, ak sa zmení základný účel zmluvy v dôsledku podstatnej zmeny okolností,
za ktorých sa zmluva uzatvorila. V sprievodnom liste súčasne ţalobca pripomenul zákonnú
moţnosť zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu podľa § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka,
ako aj na následky skutočnosti, ţe zmluva je uzavretá v prípadnom omyle podľa § 49a
Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu nemôţe byt', ani podľa názoru dovolacieho súdu,
bod 12 sprievodného listu svojím obsahom odchýlením sa od podmienok uvedených v Pláne
predaja. Nemoţno ho povaţovať za vlastnú časť návrhu zmluvy, ktorú by bolo potrebné kryť
legalizáciou podpisu ţalobcu. Súd prvého stupňa teda vyhodnotil v rozpore s ustanovením
§ 284 Obchodného zákonníka, ţe ţalobca sa v tejto časti neprípustne odchýlil od podmienok
súťaţe.
Nesprávne bolo aj vyhodnotenie tretieho nesúladu prvostupňovým súdom, t. j. jeho
konštatovanie, ţe ţalobca nesplnil podmienku predloţenia garancie na zaplatenie kúpnej ceny
v zmysle podmienok súťaţe, dôvodiac, ţe ţalobcom predloţená úverová zmluva (uzavretá
medzi ţalobcom a úverujúcou bankou) nezodpovedala podmienkam uvedeným v Pláne
predaja. Toto tvrdenie zaloţil súd prvého stupňa na tom, ţe úverová zmluva nebola právne
záväzná minimálne v č1. I bod 10.2, nakoľko tieto ustanovenia smerovali k porušeniu zákazu
uvedeného v § 161e Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti správne poukázal generálny
prokurátor na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka, z čoho uzavrel, ţe skutočnosť, ţe
niektoré ustanovenia úverovej zmluvy boli v rozpore s ustanovením § 161e Obchodného
zákonníka, nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy.
Dovolací súd sa nestotoţnil s argumentáciou prvostupňového súdu, ţe úverový
prísľub, a ani samotná zmluva, neboli vymáhateľné, pretoţe tento nebol zročný, nakoľko
poskytnutie úveru bolo podmienené a ku dňu prihlásenia ţalobcu do súťaţe nedošlo
k splneniu všetkých podmienok uvedených v úverovej zmluve. V tomto smere poukázal
na relevantnosť tvrdení generálneho prokurátora v prospech vymáhateľnosti úverového
prísľubu, ako aj jeho sentenciu, ţe z uvedeného dôvodu nemohol súd prvého stupňa
konštatovať nesplnenie podmienky obchodnej súťaţe v časti nevymáhateľnosti úverového
prísľubu.
Dovolací súd zaujal v otázke kľúčového argumentu svedčiaceho v prospech ţalobcu,
stanovisko, ţe samotný Plán predaja je nejednoznačný vtom, či záujemca je, alebo nie je,
povinný predloţiť záväzný doklad preukazujúci krytie kúpnej ceny. Táto nejednoznačnosť
vyplýva z toho, ţe zatiaľ čo na č. l. 70 Plánu predaja sa uvádza, ţe „doklad musí byť právne
záväzný a vymáhateľný", na č. 1. 72 „záväznosť a dôveryhodnosť dokladu preukazujúceho
finančné krytie ceny" pokladá Plán predaja za hodnotiace kritérium výhodnosti súťaţnej
ponuky. Súhlasne s generálnym prokurátorom preto i dovolací súd zastáva názor, ţe ak je
záväznosť zábezpeky hodnotiacim kritériom pre výber jednej z viacerých ponúk, potom
a contrario nemôţe byť záväznosť zábezpeky aj podmienkou účasti v súťaţi. Znamenalo by
to, ţe v prípade, ak by prišlo k situácii, kedy by ţalobca predloţil „nezáväzný" úverový
prísľub, musel by ţalovaný povaţovať ponuku ţalobcu za vykonanú v súlade s Plánom
predaja a právnu „nezáväznosť" zábezpeky vyhodnotiť iba pri posudzovaní výhodnosti
ponuky ţalobcu vo vzťahu k iným ponúkam, pričom túto skutočnosť by musel zohľadniť
mierou 30 %-ného kritéria.
Dovolací súd zastáva názor, ţe ţalobcom predloţená ponuka bola v súlade
s uverejnenými podmienkami súťaţe a dokonca aj v súlade s neuverejneným Plánom predaja.
Ţalovaný preto porušil právnu povinnosť zaradiť návrh ţalobcu do súťaţe a vyhodnotiť ho
objektívnym porovnaním s druhým predloţeným súťaţným návrhom. Súdy túto otázku
vyhodnotili nesprávne a tým pádom sa následne nezaoberali skutkovým a právnym
posúdením ostatných predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu, najmä otázkou
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ţalovaného a vznikom škody.
Pre zistenie príčinnej súvislosti bude potrebné skutkovo a právne vyhodnotiť okolnosť, či by
ţalobcov návrh za predpokladu, ţe by bol do súťaţe zaradený, musel byť ţalovaným
vyhodnotený ako najvýhodnejšia súťažná ponuka.
Krajský súd v Bratislave po vrátení veci na ďalšie konanie napadnutým rozsudkom
z 24. mája 2012, č. k. 10Cb/1/2011 – 556 rozhodol tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcovi 17 684 886,38 Eur spolu s úrokom z omeškania 18% p. a. zo sumy
18 016 825,24 Eur, od 5.4.2002 do 12.4.2002, spolu Eur, s úrokom z omeškania 18 % p. a.
zo sumy 17.684 886,38 od 13.4.2002 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia a nahradiť ţalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, celkom v sume
915 564,87 Eur, na účet právneho zástupcu JUDr. D. R., vedený v O., a.s., č. účtu
8750359/5200 a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení sa odvolal na § 373 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, kto poruší
povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane,
ibaţe preukáţe, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami, ktoré vylučujú
zodpovednosť. Ide o tzv. "liberačné dôvody", podľa § 374 Obchodného zákonníka.
Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je kumulatívne
splnenie podmienok a to porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody, tzv. „kauzálny nexus". Pre ďalšie vedenie súdneho
sporu na súde prvého stupňa bolo nevyhnutné ustáliť skutočnosť, či bola porušená povinnosť,
ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
V prípade splnenia podmienok súťaţe tak, ako boli uvedené v podmienkach súťaţe,
ale nesprávne vyhodnotenie ( posúdenie F. v tom, ţe ţalobca údajne tieto podmienky spĺňa),
je nepochybne porušením právnej povinnosti, ktorá by v prípade osvojenia si právneho názoru
odvolacieho súdu, mala za následok absenciu právnej istoty a svojvôľu rozhodovania orgánov
verejnej moci, bez opory v zákone. Citované ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka sa
aplikuje vţdy v prípade zodpovednosti za škodu, ktorá je spôsobená porušením povinnosti,
ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu, ktorý má obchodnoprávnu povahu. Dotknuté
ustanovenie je nevyhnutné aplikovať aj na porušenie iných povinností, ktoré vyplývajú
z Obchodného zákonníka. Pre riadne vedenie súdneho sporu je nevyhnutné skúmať prvú
podmienku, ktorá musí byť obligatórne spôsobená pre prípad zodpovednosti za škodu. Ide
o porušenie právnej povinnosti a týmto porušením je to, ak nebol do súťaţe zahrnutý návrh,
ktorý spĺňa uverejnené podmienky súťaţe. Podľa § 284 a nasl. Obchodného zákonníka, návrh
moţno zahrnúť do súťaţe len vtedy, ak jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam
súťaţe.
Od podmienok konania sa návrh môţe odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky
súťaţe pripúšťajú. Vzhľadom na to je nevyhnutné obligatórne skúmať súlad obsahu návrhu
s podmienkami súťaţe. Vzhľadom na viazanosť súdov niţšieho stupňa, je ustálená
nesprávnosť právneho posúdenia, ktorá spočívala v tom, ţe časť Zmluvy o budúcej zmluve
údajne nemala byť krytá overeným podpisom, návrh predloţenej zmluvy sa mal svojim
obsahom odchýliť od podmienok súťaţe a úverová zmluva nemala byť vymáhateľná a mala
byť podmienená, v dôsledku čoho nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej ceny
v zmysle podmienok súťaţe. Čo sa týka skutočnosti, ţe časť návrhu Zmluvy o budúcej
zmluve nebola krytá overeným podpisom, bod 12 dokumentu označeného ako „Údaje
a materiály", predkladané spoločnosťou P., a.s. v zmysle podmienok účasti vo verejnej súťaţi
(označovaný ako sprievodný list), nie je ani po obsahovej stránke a ani po formálnej stránke
súčasťou Zmluvy o budúcej zmluve. Jedná sa o poukázanie na relevantné zákonné
ustanovenia, ktorými sú zmluvné strany viazané. Pri aplikácii výkladu, ţe sa má jednať
o doplnenie, alebo o Zmluvu o budúcej zmluve, by bolo moţné namietať, ţe k textu Zmluvy
nie je doloţený Obchodný zákonník, prípadne ostatné ustanovenia platného právneho
poriadku, ktorým sú zmluvné strany viazané. Čo sa týka skutočnosti, ţe návrh predloţenej
zmluvy sa svojim obsahom odchýlil od podmienok súťaţe, ustanovenie bodu 12
Sprievodného listu obsahuje demonštratívny výpočet prípadov, kedy je v zmysle zákona
ţalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť - nie je viazaný uzavrieť Zmluvu o budúcej zmluve
tak, ako mu toto právo umoţňuje ustanovenie § 356 Obchodného zákonníka, podľa ktorého,
ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý v nej bol výslovne vyjadrený,
v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa uzavrela, môţe strana, ktorá je dotknutá
zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. Dotknutému zákonnému ustanoveniu korešponduje
aj obsah bodu 12 Sprievodného listu. Moţno konštatovať, ţe bod 12 Sprievodného listu
neobsahuje absolútny zoznam zákonných podmienok, kedy ţalobca nie je Zmluvou o budúcej
zmluve viazaný. Ide o prípad podľa § 292 ods.5 Obchodného zákonníka a § 284 Obchodného
zákonníka. Čo sa týka názoru, ţe úverová zmluva nebola vymáhateľná a bola podmienená,
v dôsledku čoho nespĺňala náleţitosti garancie na zaplatenie kúpnej ceny v zmysle podmienok
súťaţe, uvedený záver bol odvodený do ustanovenia č. I, bod 10.2, nakoľko dotknuté
ustanovenie malo smerovať k porušeniu ustanovenia § 161e Obchodného zákonníka. Podľa
ustanovenia § 161e ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť nesmie v súvislosti
s nadobudnutím jej akcií tretími osobami poskytovať týmto osobám preddavky, pôţičky,
úvery, ani zábezpeky. S poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je
právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom. Je nesporné, ţe v prípade rozporu dotknutého ustanovenia
so zákonom sa jedná o neplatné ustanovenie zmluvy, ale dotknutá neplatnosť nemôţe
spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 41
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len jej časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho
obsahu, alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, ţe túto časť nemoţno oddeliť
od ostatného obsahu. Pri zohľadnení podmienok Plánu predaja bolo nevyhnutné, aby podľa
čl. 70 Plánu predaja bol doklad právne záväzný a vymáhateľný, záväznosť zábezpeky a jej
vymáhateľnosť preukazuje čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu ţalobcu, ktoré predkladal
ako Čestné prehlásenie, podľa § 4 zákona č. 221/1991 Z. z. o preukazovaní pôvodu
finančných prostriedkov pri privatizácii, ktoré sa nachádza na str. 66 „Ponuky". Súčasne
skonštatoval, ţe úverová zmluva je produkt banky, do ktorého má klient moţnosť zasiahnuť
len v minimálnom rozsahu a je preto namieste vyvodiť záver, ţe vzhľadom na vyššie uvedenú
neplatnosť, nebolo dôvodné domáhať sa odstránenia dotknutej časti úverovej zmluvy voči
banke. Ţalovaný porušil právnu povinnosť zaradiť návrh ţalobcu do súťaţe a vyhodnotiť ho
objektívnym porovnaním s druhým predloţeným súťaţným návrhom. Dovolací súd ustálil
porušenie povinnosti odporcom a skonštatoval, ţe ponuka ţalobcu mala byť zaradená
do súťaţe.
Súd prvého stupňa skúmal predpoklady zodpovednosti za škodu a to otázku príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Pre posúdenie dôvodnosti, či by
ţalobcov návrh za predpokladu, ţe by bol do súťaţe zaradený, musel byť ţalovaným
vyhodnotený ako najlepšia súťaţná ponuka. Podľa názoru súdu sa za najvýhodnejšiu ponuku
povaţuje ponuka, ktorá prináša najvyššiu vyťaţenosť predaja, pričom je rozhodujúce
vzájomné hodnotenie kritérií. Výška kúpnej ceny predstavuje 50% váhy kritéria promptnosť
platby kúpnej ceny, závaţnosť a dôveryhodnosť dokladu preukazujúceho finančné krytie
ceny, výška prvej splátky a spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok predstavuje 30%-nú
váhu kritérií, skúsenosti v oblasti vodnej dopravy, prekladu a skladovania tovarov vodnou
cestou 10% a podnikateľský zámer predstavuje 10%. V súťaţi boli dvaja záujemcovia,
ţalobca a D., s.r.o. Výška kúpnej ceny u ţalobcu predstavovala 408 000 000 Sk, čo je 50%
váhy kritéria. U druhého účastníka, D.D., s.r.o., výška kúpnej ceny bola 351 000 000 Sk - 0%
váhy kritéria. Pri promptnosti kúpnej ceny, záväznosti a dôveryhodnosti dokladu, preukazujúc
finančné krytie ceny, výška prvej splátky a spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok
u ţalobcu a D.D., s.r.o., bol 15 dní od podpísania Zmluvy o odplatnom prevode, obaja
po 15% váhy kritéria. Čo sa týka skúsenosti v oblasti vodnej dopravy, prekladu a skladovania
tovarov a vodnou cestou, u ţalobcu ponuka na kúpu 86,99% majetkovej účasti F. 5%,
informačný materiál o záujemcovi 5%. Čo sa týka podnikateľského zámeru, váha kritéria
u obchodu je po 5%. Je nesporné, ţe ţalobca predloţil vyššiu ponuku na kúpnu cenu ako
druhý záujemca, spoločnosť D., s.r.o.
V konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 23/2005, ktorý vypracovala spoločnosť
Interaudit Trenčín, spol. s.r.o., ktorý konštatoval, ţe v podnikateľskom zámere ţalobcu boli
zohľadnené všetky rozhodujúce ukazovatele v danom hospodárskom odvetví. Vzhľadom
132 Obo/45/2013
na skutočnosť, ţe najvyššiu výťaţnosť moţno klasifikovať u toho záujemcu, ktorý predloţí
najvyššiu kúpnu cenu, v prípade zaradenia ţalobcu do súťaţe mohol byť vyhodnotený ako
úspešný záujemca.
Podľa názoru prvostupňového súdu ţalovaný porušil povinnosť zahrnúť ţalobcu
do súťaţe, nakoľko preukázateľne splnil podmienky zaradenia záujemcu do súťaţe. Je
nesporné, ţe v dôsledku nezaradenia ţalobcu do súťaţe, nebola jeho ponuka vyhodnotená ako
najvýhodnejšia ponuka a z uvedeného dôvodu nemohol nadobudnúť akcie.
V príčinnej súvislosti s nezaradením ţalobcu do súťaţe, tento preukázateľne vynaloţil
celkové náklady 3 585 000 Sk, z toho zaplatenie registračného poplatku 125 000 Sk,
spracovateľský poplatok za vystavenie úverovej zmluvy 1 020 000 Sk vypracovanie due
diligence 1 590 000 Sk, finančný poradca 650 000 Sk a mediálna kampaň 200 000 Sk.
V prípade nadobudnutia akcií by mal ţalobca zisk, ktorý v dôsledku porušenia
povinnosti nedosiahol. Pri výpočte zisku vychádzal súd z 10% zisku, čo je výška, ktorá je
uvedená v podnikateľskom zámere v danom odvetví primeraná. Za roky 2002 aţ 2007, 10%
predpokladaných trţieb predstavuje sumu 811 112 200 Sk. Po zohľadnení dane z príjmu
v rozhodujúcom období, v sadzbe 25% (202 778 050 Sk), suma predpokladaného čistého
zisku je 608 334 150 Sk, z toho podiel na zisku, ktorý prináleţí k akciám zodpovedajúcim
86,99 % podielu na základnom imaní je 529 189 277 Sk.
Ţalobca sa v konaní domáha nároku na náhradu škody celkovo v sume skutočnej
škody 3 585 000 Sk a ušlý zisk 529 189 877 Sk. Pôvodne sa ţalobca domáhal vrátenia
zloţenej zábezpeky v sume 10 000 000 Sk, ale táto suma bola vrátená dňa 27.3.2002,
v dôsledku toho vzal ţalobca svoj návrh späť na pojednávaní dňa 27.3.2006.
Pred pojednávaním v predmetnej veci dňa 22.5.2012, súd prvého stupňa obdrţal
ţiadosť ţalovaného o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 24.5.2012 a súčasne
poţiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, z dôvodu potreby fyzickej
účasti právneho zástupcu ţalovaného na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I,
dňa 24.5.2012 o 10,00 hodine.
Súd prvého stupňa posúdil ţiadosť právneho zástupcu ţalovaného v súlade
s ustanovením § 119 O. s. p., podľa ktorého sa pojednávanie môţe odročiť len z „dôleţitých
dôvodov". Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, účastník ktorý navrhuje odročenie
pojednávania, musí súdu oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel,
alebo odkedy sa mohol o ňom dozvedieť, ale s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol
predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý navrhuje
odročenie pojednávania a deň, kedy sa účastník dozvedel o dôvode. Podľa § 119 ods. 4
O. s. p., ak súd zistí, ţe existuje dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného
odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Konajúcemu súdu bola
dňa 22.5.2012 predloţená ţiadosť právneho zástupcu ţalovaného o ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní a ţiadosť o odročenie pojednávania. Právny zástupca ţalovaného JUDr.
Ing. N., uviedol ako dôvod na odročenie pojednávania predvolanie na pojednávanie
na Okresnom súde Bratislava I, so začiatkom o 10,00 hodine, pod č. k. 29Cb Pv/1/2007,
pričom podľa názoru právneho zástupcu ţalovaného, toto predvolanie bolo doručené skôr,
avšak bez uvedenia presného dátumu predmetného pojednávania. Konajúci súd preskúmal
ţiadosť právneho zástupcu ţalovaného podľa § 119 ods. 2 O. s. p. a skúmal, či v danom
prípade existuje „dôleţitý dôvod" na odročenie pojednávania.
Pri posúdení tohto dôvodu sa riadil Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn.: I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.1.1999, vo veci ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, v prípade kolízie dvoch termínov pojednávaní pred všeobecným súdom
a podľa názoru Ústavného súdu, uvedeného v bode 21 tohto nálezu, kolízia dvoch
pojednávaní toho istého účastníka, v tom istom termíne, na rozdielnych súdoch nie je
akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôleţitého dôvodu" na odročenie riadne
a včas vytýčeného pojednávania. V bode 3 nálezu Ústavného súdu, sp. zn.: I. ÚS 68/1998,
zo dňa 13.1.1999 sa hovorí, ţe posúdenie opodstatnenosti „Dôleţitého dôvodu" (§ 101 ods. 2
O. s. p.) v kaţdom prípade konkrétne patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Konajúci
súd vec posúdil s tým, ţe obe pojednávania sa konali v budove Krajského súdu, kde sídli aj
Okresný súd Bratislava I a vzhľadom k tomu, ţe konanie pod sp. zn. 29Cb Pv/1/2007
prebiehalo na Okresnom súde Bratislava I od 10,00 hod., podľa názoru súdu bolo v silách
právneho zástupcu ţalovaného zúčastniť sa osobne na pojednávaní, vytýčenom v predmetnej
veci.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepoţiadal o odročenie
pojednávania z dôleţitého dôvodu, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto
účastníka, pričom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie. Vzhľadom
na ţiadosť právnej zástupkyne ţalobcu na pokračovanie v spore, konajúci súd po prijatí
procesného uznesenia podľa § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal a rozhodol podľa stavu, v čase
rozhodnutia podľa § 154 O. s. p.
Výrok o nákladoch konania súd oprel o úspešnosť ţalobcu, ktorému priznal trovy
konania a právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa predloţenej písomnej
špecifikácie, doručenej súdu dňa 31.5.2012. Ţalobca si uplatnil priznanie sumy 85 932,79 Eur
ako trovy konania na súde prvého stupňa, po zrušení rozhodnutí dovolacím súdom.
Špecifikáciu trov právneho zastúpenia za 2 právne úkony právnej sluţby vrátane DPH,
obsahuje príloha špecifikácie. Trovy dovolacieho konania vyčíslil právny zástupca ţalobcu
v sume 85 929,89 Eur (špecifikácia týchto trov za 2 právne úkony vrátane DPH, je uvedená
v prílohe). Trovy v sume 287 313,28 Eur poţaduje ţalobca ako trovy konania, priznané
ţalovanému v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn.: 36Cb 61/02,
a to rozsudkom č. k. 36Cb 61/02 zo dňa 9.1.2006. Nasledovne ţiada priznať sumu 165,97
Eur, ktorá predstavuje náklady zročného a sumu 286 330,74 Eur ako trovy právneho
zastupovania JUDr. D. L., advokáta a náklady znalečného 816,57 Eur. Sumu 322 367,79 Eur
poţaduje priznať titulom právneho zastupovania JUDr. D. T., advokátkou, za 9 úkonov
právnej sluţby, súdny poplatok v sume 16,60 Eur a trovy znalečného 165,97 Eur. Sumu
35 797,25 Eur si ţalobca uplatňuje titulom ich priznania odporcovi v konaní na Najvyššom
súde SR, pod sp. zn.: 2 Obo/175/2007 a to rozsudkom č. k. 2 Obo 175/2007-286 zo dňa
6.2.2008. Súčasne ţalobca ţiada priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 99 206,41
Eur, ktoré spočívajú v trovách právneho zastupovania JUDr. D. T. za 2 právne úkony v sume
42 964,94 Eur, t.j. 85 928,84 Eur vrátane DPH a súdny poplatok 13 277,57 Eur. Celkove teda
konajúci súd priznáva ţalobcovi sumu 915 564,87 Eur nákladov konania, na účet právneho
zástupcu ţalobcu, uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť, tak ţe
súd ţalobu zamietne prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O.s.p. písm. f) - ţalovanému sa postupom Krajského súdu v Bratislave odňala moţnosť konať
pred súdom, § 221 ods. 1 O.s.p písm. h) O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c)
O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2
písm. d) O.s.p.), vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) .
Odňatie moţnosti konať pred súdom vidí ţalovaný v skutočnosti, ţe súd prvého
stupňa, porušil jeho právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a právo byť prítomný
na konaní a osobne sa vyjadriť k svojej záleţitosti.
Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, ţe Krajský súd
v Bratislave absolútne nedostatočne bez akéhokoľvek logického usporiadania odôvodnil svoj
rozsudok, keď skonštatoval porušenie povinnosti ţalovaného zahrnúť ponuku (návrh) ţalobcu
do súťaţe bez bliţšieho právneho zdôvodnenia a posúdenia. Prvostupňový súd vôbec
nevysvetlil ako dospel k vzniku škody, najmä ušlého zisku a prečo ušlý zisk nezohľadnil
výšku ponúknutej kúpnej ceny (napriek skutočnosti, ţe ţalovaný opakovane v konaní
namietal spôsob určenia výšky škody). Rovnako sa prvostupňový súd nijakým spôsobom
nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo strany ţalovaného
a škodou (príčinnú súvislosť tak vnímal nedovoleným značne rozširujúcim výkladom).
Súd prvého stupňa vôbec neuviedol dôvody, v ktorých vidí porušenie právnej
povinnosti zo strany ţalovaného.
Krajský súd v Bratislave svojim postupom odňal ţalovanému moţnosť konať
pred súdom, keď napriek ţiadosti právneho zástupcu ţalovaného o odročenie pojednávania
konaného na Krajskom súde v Bratislave, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa
22.05.2012, t.j. včas, Krajský súd neodročil pojednávanie konané dňa 24.05.2012
a pojednával v neprítomnosti ţalovaného. Právny zástupca ţalovaného poţiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní konaných dňa 24.05.2012. Napriek skutočnosti,
ţe predmetná ţiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o jeho odročenie
obsahovala v zmysle § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. emailovú, ako aj faxovú adresu právneho
172 Obo/45/2013
zástupcu ţalovaného, na ktorú poţiadal právny zástupca ţalovaného o informovanie
o výsledku posúdenia návrhu, Krajský súd v Bratislave, neoznámil ţalovanému výsledok
posúdenia takéhoto návrhu a pojednával v neprítomnosti ţalovaného, pričom na predmetnom
pojednávaní rozhodol aj vo veci samej.
Súťaţný návrh podaný zo strany ţalobcu nezodpovedal súťaţným podmienkam
predovšetkým sa návrh zmluvy odchýlil od podmienok súťaţe svojim obsahom, časť návrhu
nebola krytá overeným podpisom a úverová zmluva predloţená ţalobcom bola v rozpore
so súťaţnými podmienkami, nakoľko nebola vymáhateľná a nepodmienená.
Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam ohľadne existencie príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi údajným porušením
povinnosti zo strany ţalovaného a údajnou škodou. Pravdepodobnosť príčinnej súvislosti
(resp. okolnosti nasvedčujúce jej existenciu), tak nepostačí na preukázanie existencie
príčinnej súvislosti zakladajúcej nárok na náhradu škody.
Ţalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú právnu teóriu, ako aj judikatúru
slovenských a českých súdov, podľa ktorej sa na existenciu príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a škodou vyţaduje kumulatívne splnenie viacerých podmienok,
medzi nimi najmä:
1. vecná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou musí byť
vzťahom príčiny a jej následku. Z uvedeného dôvodu je v prvom rade nevyhnutné sa
zaoberať skutočnosťou, či vo vzťahu ku škode existuje viacero príčin alebo je len
jedna príčina. Ak existuje viacero príčin je potrebné zistiť ich vplyv a ohodnotiť
takýto vplyv vo vzťahu k následku - škode. Pri určení príčinnej súvislosti pritom nie
je rozhodujúca časová súvislosť, ale vecná súvislosť (uznesenie Najvyššieho súdu
SR, spis. zn.: 2M Cdo/17/2011);
2. priamy a bezprostredný vzťah medzi príčinou a jej následkom. Príčinnú súvislosť
nemoţno vyvodzovať z niečoho, čo samé o sebe je uţ následkom škodnej udalosti
(R 7/1979). Doktrína zastáva názor, ţe príčinou vzniku škody môţe byť len tá
okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu (vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku)
spôsobila a nie okolnosť, na ktorej základe by bolo moţné určitý majetkový prínos
ešte len očakávať
3. škodlivý následok by nastal bez konania škodcu
Ţalovaný ďalej namietal, ţe predmetný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia predpokladu zodpovednosti za škodu - porušenia povinnosti ţalovaného zaradiť
ponuku ţalobcu do predmetnej súťaţe a to tým, ţe prvostupňový súd sa nedostatočne
vysporiadal s existenciou príčinnej súvislosti a túto poňal nedovoleným extenzívnym
výkladom, ţe prvostupňový súd nesprávne určil výšku škody (skutočnej škody a ušlého
zisku), a ţe predmetný rozsudok vo vzťahu k skutočnej škode nezohľadnil ust. § 284
ods. 3 OBZ.
Podľa názoru ţalovaného napadnutý rozsudok sa zameral len na výšku
predpokladaného zisku spoločnosti S., a.s., pričom nesprávne vyvodil závery o 10%
predpokladanom zisku zo znaleckého posudku č.23/2005 (nezaoberal sa moţným rozpätím
takéhoto zisku), a vo vzťahu k ušlému zisku sa nezaoberal celkovým dopadom na majetkovú
sféru ţalobcu, t.j. napr. nezohľadnil úbytok v majetkovej sfére ţalobcu.
Ţalovaný napokon uviedol, ţe prvostupňový súd na predmetnú právnu vec nesprávne
aplikoval ust. § 373 OBZ a sumy priznané ţalobcovi vo výroku predmetného rozsudku
nezodpovedajú sumám uvedeným v odôvodnení rozhodnutia.
Ţalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril tak, ţe odvolanie ţalovaného je
nedôvodné a navrhol, napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Podľa názoru ţalobcu súd prvého stupňa postupoval správne, keď vo veci konal
a rozhodol. Ţalovaný sa mal na pojednávanie dostaviť, čo neurobil ani prostredníctvom
zástupcu a sám uvedeným úkonom (nekonaním) prezentoval postoj k prejedávanej veci.
Prístup ţalovaného nemoţno klasifikovať ako prejav úcty k právam iných, skôr by
bolo moţné sa domnievať, ţe sa jedná o mocenské zneuţitie pozície orgánu verejnej moci,
ktoré by mohlo pôsobiť zastrašujúco, čo v prostredí demokratického a právneho štátu
nemoţno pripustiť.
Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.03.2011 č. k. lMObdoV/5/2009, vyslovil
právny názor, ktorým sú súdy prejednávajúce predmetnú právnu vec v celom rozsahu viazané.
Dovolací súd ustálil porušenie povinnosti ţalovaným a konštatoval, ţe Ponuka
navrhovateľa mala byť zaradená do súťaţe. Ţalovaný namieta, ţe súd prvého stupňa
neuviedol konkrétne dôvody rozhodnutia (uznesenia) dovolacieho súdu. Je nesporné, ţe
uvedeným postojom sa ţalovaný snaţí prelomiť zásadu deklarovanú v platnom právnom
poriadku, na základe ktorej je súd niţšieho stupňa viazaný právnym názorom súdu vyššieho
stupňa. Neprináleţí prvostupňovému súdu, aby preskúmaval správnosť a dôvodnosť záverov
súdu vyššieho stupňa, vrátane jeho odôvodnenia. Ţalovaný namieta neodôvodnenosť
a nepreskúmateľnosť, čo preukazuje spochybnením rozsudku dovolacieho súdu, čo nie je
zákonné.
Podľa názoru ţalobcu, nie je zrejmé, v čom je nesprávnosť právneho posúdenia
namietaná ţalovaným, nakoľko s touto sa v celom rozsahu vysporiadal dovolací súd,
a ţalovaný svoju námietku ţiadnym spôsobom neodôvodnil.
K namietanej nesprávnej výške škody ţalobca skonštatoval, ţe ţalovaný pouţil
nesprávne ustanovenia zákona a pouţitie § 284 odsek (3) Obchodného zákonníka v prípade
uplatneného nároku nie je relevantný, jedná sa o prípad, ak bol záujemca do súťaţe zaradený
(nie kedy bol nezákonne nezaradený). Výška zisku vychádza zo skutočných podmienok
a podnikateľského zámeru spracovaného ţalobcom, čo potvrdil aj nezávislý znalec, toto nie je
namieste spochybňovať. Zaplatenie kúpnej ceny bolo v celom rozsahu zohľadnené
v podnikateľskom zámere, tak ako vyplýva z obsahu súdneho spisu. Ušlý zisk vznikol
okamihom porušenia povinnosti ţalovaným, kedy ţalobca nemohol realizovať svoj
podnikateľský zámer. Dôkazy o uplatnenom nároku tvoria obsah súdneho spisu. Ţalovaný
porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (z podmienok súťaţe), a z uvedeného dôvodu
je v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka povinný nahradiť škodu tým
spôsobenú druhej strane. Suma priznaného nároku uvedená vo výroku rozhodnutia je správna,
tak ako vyplýva z obsahu spisu, je určená po prepočte ţalovanej sumy konverzným kurzom
30,1260 Sk = 1,00 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / § 10 ods. 2 O. s. p. /
po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalovaného je dôvodné.
Ţalovaný vo svojom odvolaní okrem iného namieta odňatie moţnosti konať
pred súdom, ku ktorému malo dôjsť predovšetkým tým, ţe odvolací súd prejednal vec
v neprítomnosti jeho zástupcu, hoci pre taký postup tu neboli zákonné podmienky.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa dňa 27. apríla 2012 určil termín
pojednávania na deň 24. mája 2012 o 11,00 hod. Predvolanie na toto pojednávanie zástupca
ţalovaného JUDr. Ing. V. N. prevzal dňa 02. mája 2012. V spise sa ďalej na č. l. 546
nachádza ţiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania
zo dňa 18.05.2012 doručená súdu prvého stupňa dňa 22.05.2012, v ktorej zástupca
ţalovaného ospravedlňuje svoju neúčasť ako aj neúčasť ţalovaného na pojednávaní a ţiada
o jeho odročenie z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním na Okresnom súde Bratislava
I a nemoţnosti zabezpečiť substitučné zastúpenie, nakoľko účastník trvá na jeho osobnej
účasti. Súčasne s poukazom na ustanovenie § 119 ods. 2 O.s.p. uviedol svoju elektronickú
adresu a faxové číslo, na ktoré ţiadal zaslať oznámenie o posúdení návrhu na odročenie
pojednávania.
Odvolací súd v prejednávanej veci nepostupoval podľa ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p.
a ţalovanému bezodkladne neoznámil, ako návrh na odročenie pojednávania posúdil,
a na pojednávaní konanom dňa 24. mája 2012, ktoré začalo o 11.00 hod. konštatoval
(zápisnica o pojednávaní pred súdom prvého stupňa č.l. 547 spisu), ţe na pojednávanie sa
zástupca ţalovaného nedostavil, a bude preto pojednávať v jeho neprítomnosti v súlade
s § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko kolíziu dvoch pojednávaní nepovaţuje za dôleţitý dôvod
na odročenie pojednávania.
Týmto postupom súdu prvého stupňa bolo ţalovanému odňaté právo konať
pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého
účastníka konania, a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,
ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.
určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho
neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník resp. jeho zástupca sa na pojednávanie
nedostavil a nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Z obsahu spisu (č.l. 546, 547, 548) vyplýva, ţe zástupca ţalovaného svoju
neprítomnosť na pojednávaní odôvodnil kolíziou s iným pojednávaním, nesúhlasom účastníka
so substitučným zastupovaním a poţiadal z tohto dôvodu o odročenie pojednávania. Aj keď
dôvod uvedený účastníkom (jeho zástupcom) posudzuje vţdy súd, a to v súvislosti s ďalšími
právne a skutkovo významnými skutočnosťami a môţe teda prísť k záveru, ţe dôvod
v ţiadosti o odročenie pojednávania dôleţitý nie je, dôleţitým dôvodom pre odročenie
pojednávania pred súdom môţe byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu
účastníka konania, ak od účastníka nemoţno spravodlivo poţadovať, aby si zvolil iného
právneho zástupcu (porovnaj R 32/2002).
Ospravedlnenie neúčasti a ţiadosť o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu boli
odvolaciemu súdu doručené pred začatím pojednávania. Ak teda odvolací súd v novom
konaní vo veci, v ktorom bol viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu,
v zmysle ktorého mal vykonať dokazovanie ohľadne existencie predpokladov zodpovednosti
za škodu / príčinná súvislosť, vznik škody / prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti
právneho zástupcu ţalovaného / ktorý ţalovaného zastupoval v celom konaní /, a neoznámil
mu ako rozhodol o jeho návrhu na odročenia pojednávania, odňal mu moţnosť konať
pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Odvolací súd teda dospel k záveru, ţe odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a)
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je daný.
Podľa názoru odvolateľa je napadnuté rozhodnutie tieţ nepreskúmateľné.
V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo
na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)
a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého
jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska
práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou
je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba
vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999,
sťaţnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí z 1999 - I. tak, ţe rozhodnutie súdu
musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto
povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn.: III.ÚS 209/04 vyslovil,
ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia“.
Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil
v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., čím účastníkom konania odňal moţnosť konať pred súdom.
Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia absentujú základné
poţiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol, ktoré dôkazy
predloţené zo strany ţalobcu i ţalovaného povaţuje za relevantné a ktoré dôkazy za také
nepovaţuje, a z akého dôvodu, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo. Súd prvého stupňa do odôvodnenia svojho
rozhodnutia len prevzal obsah podaní a právne závery ţalobcu, generálneho prokurátora
a dovolacieho súdu a dôsledne nepostupoval v zmysle rozhodnutia dovolacieho súdu.
Odvolací súd preto nemohol posúdiť správnu aplikáciu príslušnej hmotnoprávnej
normy na zistený skutkový stav. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú
a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, nereagoval
na podstatné námietky a tvrdenia ţalovaného. Závery súdu prvého stupňa uvedené
v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné.
Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ust. § 157
ods. 2 O. s. p., nie je dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo
porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), O. s. p. zrušil a vec mu v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil
na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave, 17. decembra 2013
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová