Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/294/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu Ing. F. L., CSc.,

bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. R. F., advokátkou v Š., proti žalovaným

1/ JUDr. E. P., súdnej exekútorke so sídlom v Š., 2/ S., zastúpenej M., Ž.,

o zaplatenie 1 090 443,40 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

SA , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. marca

2006 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

Galanta č.k. SA -144, ktorým bola žaloba žalobcu o náhradu škody v sume

1 090 443,40 Sk s príslušenstvom zamietnutá s odôvodnením, že žalobca nepreukázal vznik

takejto škody v súvislosti s činnosťou žalovanej 1/ a nepreukázal ani nesprávny úradný postup

žalovaného 2/ ako aj vznik škody. Potvrdil taktiež výrok o trovách konania. Zmenil napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh tak, že zaviazal

žalobcu zaplatiť Okresnému súdu Galanta súdny poplatok za návrh vo výške 54 520 Sk

namiesto sumy 54 675 Sk, ktorú uložil žalobcovi zaplatiť okresný súd.

Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť podľa , ,

Namietal, že odvolací súd až na pojednávaní dňa 21.3.2006 mu doručil vyjadrenia

žalovaných 1/ a 2/ k jeho odvolaniu zo 6. júna 2005 proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Na tomto pojednávaní odvolací súd aj vyhlásil rozsudok vo veci samej. Nevyhovel jeho

žiadosti o odročenie pojednávania za účelom prípravy na pojednávanie s ohľadom na

tieto nové dôkazy, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť a túto jeho žiadosť ani

nezaprotokoloval do zápisnice. Po preštudovaní vyjadrení žalovaných mu neumožnil vyjadriť

sa k novým dôkazom na ktoré sa odvolací súd odvoláva a ani toto zamietnutie jeho žiadosti

o vyjadrenie do zápisnice nezaprotokoloval. Žiaden z rozsudkov oboch súdov nie je

odôvodnený spôsobom požadovaným ustanovením Z dôvodu tohto

nedostatku mu preto odňal právo na súdnu ochranu. Prvostupňový súd už v písomnom

vyhotovení svojho rozsudku vyslovil tvrdenia, ktoré dovtedy neuviedol žiaden účastník

konania. Takto mu prvostupňový súd znemožnil, aby k citovaným tvrdeniam zaujal

stanovisko pred vyhlásením rozsudku a aby k týmto tvrdeniam navrhol akýkoľvek dôkaz.

Odňal mu tým i právo na prieskum rozhodnutí dvoma úrovňami súdneho konania, keď

potom to bol len odvolací súd, ktorého úlohou bolo vysporiadať sa s jeho vyjadrením

prostredníctvom odvolania k týmto novým tvrdeniam. Súdy oboch stupňov vyslovili skutkové

zistenia a právne názory, ktoré z dôvodu svojho rozporu s platnými zákonmi Slovenskej

republiky vytvorili skutkový a právny základ rozhodnutí nezlučiteľný s Slovenskej

republiky a s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Súd

prvého stupňa mu uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok za návrh vo výške 54 675 Sk.

Odvolací súd výrok rozsudku v tejto časti potvrdil, keď výšku poplatku z dôvodu zrejmej

nesprávnosti zmenil na 54 520 Sk. Odvolací súd sa nezaoberal dôvodmi jeho odvolania v tejto

časti a doslovne zopakoval zdôvodnenie použité súdom prvého stupňa. Žiadal, aby dovolací

súd zrušil oba rozsudky nižších súdov a vec im vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k dovolaniu zo strany žalovaných účastníkov nebolo podané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovených v ,

proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné v prípadoch uvedených v ustanovení § 239

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania

a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu. Dovolanie taktiež smeruje proti zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho

súdu vo výroku o zaplatení súdneho poplatku (v skutočnosti ide o potvrdzujúce rozhodnutie

odvolacieho súdu, keď odvolací súd uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh

vo výške 54 520 Sk, prvostupňový súd vo výške 54 675 Sk). Keďže dovolaním napadnutý

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238

ods. 1, 2, 3 v , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky

súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku,

ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané je postihnutou

niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým,

že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou

v ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou

v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatie možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

K odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

že na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 21.3.2006 mu bolo doručené vyjadrenie

žalovaných 1/, 2/, k jeho odvolaniu z 6.6.2005, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť

a nebolo vyhovené jeho žiadosti o odročenie pojednávania za účelom prípravy na

pojednávanie. Odvolací súd mu nedovolil vyjadriť sa k novým dôkazom uvedeným vo

vyjadreniach, na ktoré sa vo svojom rozsudku odvoláva. Zamietnutie jeho žiadosti nebolo

do zápisnice ani zaprotokolované. Preto nie je ani žiaden z oboch rozsudkov odôvodnený

spôsobom požadovaným v Z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozsudku

mu súd odňal právo na súdnu ochranu.

V občianskom súdnom konaní má účastník nie len procesné právo (zároveň

povinnosť) označiť dôkazné prostriedky na preukázanie ním tvrdených skutočností (viď § 101

ods. 1 a ), ale tiež právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (viď ). Právo účastníkov vyjadriť sa

k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla

bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne

vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné.

Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov na základe ktorých súd pri

rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom

nemožno zamieňať s možnosťou účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy

a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci ( ), pretože obsah

a účel týchto procesných práv účastníka je rozdielny. Procesná možnosť účastníka vyjadriť sa

k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej

veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti

postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci

dokazovania. Naopak procesnú možnosť zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci je súd v zmysle povinný vytvoriť účastníkovi

až na záver pojednávania (v „záverečnej reči“) môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť

svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti, môžu v nej tiež

vyjadriť svoj názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal súd vychádzať a ako

by mal vec po právnej stránke posúdiť.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 2/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky zaslal žalobcovi list 31.10.2001, ktorý je v prílohe jeho doplnenia návrhu

z 25.8.2004 (č.l. 62, 63 predmetného spisu). Obsah uvedeného listu je totožný s vyjadrením

žalovaného 2/, ktoré žalobca osobne prevzal na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa

21.3.2006. Nejde teda o pravdivé tvrdenie žalobcu, že išlo o nové skutočnosti a dôkazy,

s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť ani sa k nim vyjadriť. Obdobne aj žalovaná 1/ vo

svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla tie isté skutočnosti, ktoré sú vyjadrené v jej

vyjadrení k návrhu z 3.8.2004 (č.l. 40 predmetného spisu). Ani v tomto prípade preto

neobstojí tvrdenie žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na odvolacom pojednávaní 21. marca 2006

(č.l. 181 spisu) oboznámil obsah spisu, umožnil žalobcovi predniesť a bližšie odôvodniť

odvolanie. Vytvoril mu možnosť zhrnúť skutkové a právne závery, z ktorých vyvodzoval

opodstatnenosť svojej žaloby. Žalobca túto možnosť využil, vysvetlil zodpovednosť

žalovanej 1/ (neblokovanie peňazí na účte) ako aj zodpovednosť žalovanej 2/ (ktorá postup

žalovanej 1/, ktorý bol vadný, kontrolovala a napriek tomu nevidela v ňom žiadne vady

a schválila ho). Umožnil mu predniesť aj návrh, ako má byť v odvolacom konaní rozhodnuté.

Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd žalobcovi neodňal

procesné oprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci a teda svojim postupom žalobcovi v prejednávanej veci neodňal možnosť pred súdom

konať ( ).

Na námietku dovolateľa spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov

nižších stupňov, vyslovenie tvrdení, ktoré neuviedol žiaden účastník konania, nedostatočné

zistenie skutkového stavu veci, či vyslovenie skutkových zistení a právnych názorov, ktoré

sú v rozpore s platnými zákonmi Slovenskej republiky, možno uviesť, že nejde

o relevantné procesné vady (tzv. zmätočnosti) v zmysle ustanovenia ,

ktorými by bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa názoru dovolacieho

súdu ani v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo

o sebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je

mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených

procesných ( a ) a hmotnoprávnych ( )

vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, pripadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (arg. „Dokazovanie však nevykonáva“).

V tejto súvislosti treba dodať, že novela vykonaná

, zvýraznila a ešte viac posilnila reformačné rozhodovanie

odvolacieho súdu, najmä v právnych ale i v skutkových otázkach.

O vadu konania v zmysle ustanovenia nejde ani vtedy, ak

prvostupňový súd nesprávne vyrubil súdny poplatok a odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím

súdu prvého stupňa, pokiaľ nedošlo k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

(v danom prípade bol súdny poplatok vyrubený prvostupňovým súdom v rozhodnutí, ktorým

rozhodol v merite veci a odvolacím súdom potvrdený, keď bolo rozhodnuté taktiež v merite

veci). Žalobcovi teda nebolo znemožnené, aby sa jeho žalobný návrh posudzoval meritórne

a to ani na súde prvého stupňa ani na odvolacom súde.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcovi nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho

dovolanie v súlade s ustanovením v spojení s ,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok

dovolateľa.

Účastníkom náhrada trov v dovolacom konaní nebola priznaná, lebo žalobca v ňom

nemal úspech a žalovaným žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 4, § 224 ods. 1, § 142 ods. 1

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: