Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9a4/378036.b4d980.pdf
PDF · 130.92 KB
No categories available
3Cdo/280/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci žalobcov 1/ P., bývajúceho v B., 2/ J., bývajúcej v B., obom zastúpeným
JUDr. L., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ J., bývajúcemu v B., 2a/ M.,
bývajúcej v N., 2b/ M., bývajúcemu v N., 2c/ M., bývajúcemu v N., zastúpenému zákonnou
zástupkyňou I., bývajúcou v N., 3/ M., bývajúcej v N., o určenie neplatnosti úverovej
zmluvy, zmluvy o zriadení záložného práva, darovacej zmluvy a vydanie predbežného
opatrenia, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8 C 128/98, o dovolaní žalobcov
1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. februára 2007, sp. zn. 7 Co 297/2005, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
1/ o d m i e t a dovolanie, pokiaľ smeruje proti výroku rozsudku Krajského súdu
v Nitre z 19. februára 2007, sp. zn. 7 Co 297/2005, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Komárno z 11. októbra 2005 č.k. 8 C 128/98-334 o zamietnutí návrhu na
vydanie predbežného opatrenia,
2/ vo zvyšku rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19. februára 2007, sp. zn.
7 Co 297/2005 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Komárno rozsudkom z 8. júna 2004, č.k. 8 C 128/98-283 zamietol 1/
žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmlúv uzavretých 3. februára 1995,
a to zmluvy o poskytnutí úveru v sume 7 500 000 Sk, zmluvy o zriadení záložného práva
a darovacej zmluvy, ktorých predmetom bola nehnuteľnosť parc. č. X. – zastavaná plocha vo
výmere 243 m² – dom súp. č. X., zapísaná na LV č. X. pre kat. územie N. (ďalej len
″zmluvy″), 2/ návrh na vydanie predbežného opatrenia z 5. novembra 1997, ktorým
žalobcovia žiadali, aby bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania
smerujúceho k prevodu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy o zriadení záložného
práva a darovacej zmluvy. Žalobcov zaviazal zaplatiť žalovaným trovy konania 5 988 Sk.
Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvy sú platné a boli uzavreté v súlade
s právnymi predpismi, žalobcovia nepreukázali tvrdenie, že by zmluvy nepodpísali a že išlo
o zastreté právne úkony. Návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, keď dospel
k záveru, že nie je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a nie je ani obava, že by
výkon rozhodnutia bol ohrozený. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov uznesením z 25. apríla 2005 sp. zn.
7 Co 198/2004 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozhodol tak po zistení, že prvostupňový súd nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav,
keď sa dôsledne nezaoberal posudzovaním právnych úkonov, určenia neplatnosti ktorých sa
žalobcovia domáhajú, z hľadiska ich simulácie; naviac rozsudok súdu prvého stupňa
považoval pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov za nepreskúmateľný.
V ďalšom konaní Okresný súd Komárno rozsudkom z 11. októbra 2005 č.k.
8 C 128/98-334 žalobu o určenie neplatnosti zmlúv a návrh na vydanie predbežného opatrenia
zamietol. Žalobcov zaviazal nahradiť žalovaným 9 036 Sk trov konania. Po doplnení
dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva. Keďže
žalobný petit nezodpovedal § 457 Občianskeho zákonníka, nakoľko nevyjadroval povinnosť
vzájomne si vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy, žalobu o určenie neplatnosti zmlúv
zamietol. Výrok, ktorým zamietol návrh žalobcov na vydanie predbežného opatrenia,
odôvodnil tým, že žalobcovia nepreukázali tvrdenie o obave prípadného ďalšieho prevodu
nehnuteľnosti na iný subjekt. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142
ods. l O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Komárno
z 11. októbra 2005 č.k. 8 C 128/98-334 rozsudkom z 19. februára 2007 sp. zn. 7 Co 297/2005,
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania. Po zmene žaloby, vykonanej podaním z 18. decembra 2006, ktorou žalobcovia
žiadali určiť neplatnosť zmlúv a uložiť žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať
nehnuteľnosť parc. č. X. so stavbou súp. č. X., zapísanú na LV č. X. pre kat. územie N.
a pripustenej odvolacím súdom na pojednávaní konanom 19. februára 2007, odvolací súd bol
toho názoru, že žalobcami navrhnutá zmena návrhu nie je v súlade s § 457 Občianskeho
zákonníka, pretože sa v ňom nevysporiadali so zrušením záložného práva a vecného bremena
viaznuceho na nehnuteľnosti ako i s vydaním peňažného plnenia žalovaným; mal preukázané,
že k vzájomným plneniam došlo. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že medzi
účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ako dissimulovaného právneho úkonu, nakoľko
výsledky vykonaného dokazovania pre takýto záver nesvedčia. Tento zastretý právny úkon
(kúpna zmluva) by totiž nemohol spĺňať atribút platnosti, pretože jednak nevyjadroval vôľu
účastníkov právneho vzťahu a nemal všetky potrebné náležitosti zmluvy. V konaní bolo
preukázané, že vôľou žalovaných bolo uzavrieť všetky tri napadnuté zmluvy a nie kúpnu
zmluvu, pričom všetky zmluvy spĺňali zákonom predpokladané náležitosti. Nebolo
preukázané tvrdenie žalobcov, že zmluvy podpísali bez vytlačeného textu a že by neprevzali
finančné prostriedky, ktoré im na ich základe prináležali. Poukázal na rozporuplné tvrdenia
žalobcov týkajúce sa okolností uzatvárania predmetných zmlúv, dôvodu prevzatia finančných
prostriedkov od žalovaných, z ktorých vyvodil ich nedôveryhodnosť, ako i na skutočnosť, že
žalobcovia dva roky a deväť mesiacov nespochybňovali žiadnu zo zmlúv, že po roku 1995, po
tom, čo previedli vlastníctvo nehnuteľnosti spornou darovacou zmluvou, neplatili daň za
predmetnú nehnuteľnosť. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcov na vydanie
predbežného opatrenia, odvolací súd jeho rozhodnutie považoval za správne a v celom
rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového súdu. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p. a žalovaným
náhradu trov nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na nahradenie trov (§ 151 ods. l O.s.p.).
Žalobcovia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu a žiadali,
aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali,
že odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, keď sa odklonil od
právneho záveru, zaujatému v uznesení z 25. apríla 2005 sp. zn. 7 Co 198/2004, z ktorého
vyplýva, že skutočným úmyslom účastníkov, kvôli ktorému uzavreli zmluvy, bola kúpa
predmetnej nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť potvrdili žalovaní aj vypočutí svedkovia a vo
svojom rozhodnutí použil „v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím novú právnu
kvalifikáciu, ktorú považujeme za nesprávne posúdenie veci z právneho hľadiska, proti čomu
sa však nemôžu navrhovatelia už tak efektívne brániť, nakoľko proti napadnutému rozsudku
odvolacieho súdu už riadny opravný prostriedok – odvolanie – nie je prípustný.“ Tento postup
odvolacieho súdu mal za následok odňatie možnosti domáhať sa preskúmavania skutkových
zistení a na ne nadväzujúcich právnych záverov, na ktorých svoje rozhodnutie v odvolacom
konaní založil (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Porušenie zásady dvojinštančnosti súdneho konania
videli aj v tom, že odvolací súd po pripustení zmeny návrhu na začatie konania, vo veci
meritórne rozhodol, podľa nich pripustenie zmeny návrhu na začatie konania v odvolacom
konaní bolo dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ďalej namietali skutkové zistenia, ku ktorým dospel
odvolací súd, keď nepovažoval za preukázané, že napadnutými zmluvami účastníci zastierali
uzavretie kúpnej zmluvy ako dissimulovaného právneho úkonu, a keď ustálil, že vôľou
účastníkov bolo uzavrieť všetky tri napadnuté zmluvy a nie kúpnu zmluvu, nakoľko tieto sú
v rozpore s výsledkami dokazovania. Podľa nich ide v tomto prípade o vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci, a teda je daný dovolací dôvod
podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Mali za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na
nesprávnom právnom posúdení veci v otázke, že v prípade napadnutých zmlúv nešlo
o simulované právne úkony.
Žalovaní sa k dovolaniu žalobcom písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok je
v celom rozsahu procesne prípustný a dôvodný.
Dovolanie žalobcov smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý obsahuje viacero
výrokov. Keďže dovolatelia nespresnili, proti ktorým výrokom dovolanie (ne)smeruje
a napadnutý rozsudok žiadali (ako celok) zrušiť, dovolací súd vychádzal z toho, že v dovolaní
prejavili vôľu, aby dovolací súd preskúmal správnosť všetkých výrokov rozsudku
odvolacieho súdu. Dovolanie žalobcov nie je však v celom rozsahu procesne prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie žalobcov v časti, ktorou bol napadnutý výrok rozsudku Krajského súdu
v Nitre z 19. februára 2007 sp. zn. 7 Co 297/2005, potvrdzujúci rozsudok Okresného súdu
Komárno z 11. októbra 2005 č.k. 8 C 128/98-334 v časti, ktorou bol zamietnutý návrh
žalobcov na vydanie predbežného opatrenia, procesne prípustné nie je. Dovolatelia
v prejednávanej veci napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o predbežnom
opatrení. Ich dovolanie teda smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku
odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie
o predbežnom opatrení je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu
rozhodnutia odvolacieho súdu o predbežnom opatrení treba prípustnosť dovolania proti nemu
smerujúceho posudzovať nie podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie
proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale ktoré vymedzujú podmienky prípustnosti dovolania proti
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce
uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o predbežnom opatrení. Dovolatelia v prejednávanej
veci napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o predbežnom opatrení.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania.
Dovolanie žalobcov by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p. Žalobcovia v danej veci
nenamietali vady konania v zmysle § 237 O.s.p. a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo
ani v dovolacom konaní.
Dovolací súd vzhľadom na to dovolanie žalobcov smerujúce proti potvrdzujúcemu
výroku rozsudku odvolacieho súdu o predbežnom opatrení odmietol podľa § 243b ods. 4
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.
Pokiaľ žalobcovia v prejednávanej veci napadli rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 19. februára 2007 sp. zn. 7 Co 297/2005 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok
Okresného súdu Komárno z 11. októbra 2005 č.k. 8 C 128/98-334 v časti, ktorou bola
zamietnutá žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o zriadení záložného práva
a darovacej zmluvy, uzavretých 3. februára 1995, oproti uloženiu povinnosti žalovaným
vypratať nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
záložného práva, treba prípustnosť dovolania posudzovať podľa § 238 O.s.p. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.
Žalobcovia dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok
v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani
nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu
rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3
O.s.p.). So zreteľom na to je zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť
Dovolanie žalobcov by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by v konaní na
súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či
konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1
O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vzhľadom na námietky dovolateľov a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242
ods. 1, veta druhá O.s.p., dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu
dovolatelia v dovolaní tvrdili (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.; podľa dovolacieho súdu totiž postupom
odvolacieho súdu bola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba o určenie
neplatnosti zmlúv nie je dôvodná, nakoľko petit žaloby, po jeho právnom názore, že
predmetnými zmluvami bol zastretý iný právny úkon – kúpna zmluva, nezodpovedá
ustanoveniu § 457 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd po tom čo, pripustil zmenu návrhu na začatie konania, dospel k záveru,
že zmena návrhu nie je v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka a v porovnaní so súdom
prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil na právnom názore odlišnom od právneho
názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho, že predmetnými zmluvami nebol zastretý
iný právny úkon – kúpna zmluva.
Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo
dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na
ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so
všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú
(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.augusta 2001 II. ÚS 14/2001,
z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.). Obsahom práva na
súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to
zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.
Vychádzajúc z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal, treba súhlasiť s odvolacím súdom, že právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia je synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je povinnosť účastníkov vrátiť
druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v odvolacom konaní písomným podaním
z 18. decembra 2006 (č.l. 364 spisu) navrhli zmenu žalobu v tom smere, že žiadali určiť, že
zmluvy uzavreté 3. februára 1995 - zmluva o úvere, zmluva o zriadení záložného práva
a darovacia zmluva sú neplatné a žalovaných zaviazať spoločne a nerozdielne vypratať
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva.
Odvolací súd na pojednávaní 19. februára 2007 o tejto žalobcami navrhovanej zmene žaloby
rozhodol tak, že ju pripustil. Takýto postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom,
umožňovalo mu ho ustanovenie § 211 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 30. júna 2007 (t.j.
v čase rozhodovania odvolacieho súdu).
Odvolací súd však nesprávne postupoval, keď žalobcami zmenenú žalobu prejednal,
rozhodol o nej. V dôsledku toho, že takto zmenenú žalobu neprejednal a nerozhodol o nej súd
prvého stupňa, došlo k tomu, že vo veci bolo v rozpore so zásadou dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania rozhodnuté len odvolacím súdom v jedinom stupni. Postupom
odvolacieho súdu teda bola účastníkovi konania (žalobcom) odňatá možnosť konať pred
súdom prvého stupňa a v dôsledku toho tiež možnosť domáhať sa cestou riadneho opravného
prostriedku preskúmania záverov súdu o tom, či zmenená žaloba zodpovedala § 457
Občianskeho zákonníka a teda či vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov je
primerane vyjadrený v petite zmenenej žaloby.
Podľa dovolacieho súdu odvolací súd porušil právo žalobcov na spravodlivý proces aj
tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch v otázke simulácie
právnych úkonov než súd prvého stupňa, čím v skutočnosti žalobcom odňal právo namietať
správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho
súdu sa žalobca dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností
prvostupňovým súdom nehodnotených. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa
účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska
doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. Ak odvolací súd
dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého
stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.
Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných
práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu
prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím
súdom však rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda žalobcom odňal
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
rozsudok odvolacieho súdu okrem potvrdzujúceho výroku o predbežnom opatrení zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). Vzhľadom na existenciu tejto vady sa
dovolací súd vecne nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými dovolateľmi v dovolaní.
Skutkové a na nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu sú preto zatiaľ predčasné
a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: