Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/280/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcov 1/ P., bývajúceho v B., 2/ J., bývajúcej v B., obom zastúpeným

JUDr. L., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ J., bývajúcemu v B., 2a/ M.,

bývajúcej v N., 2b/ M., bývajúcemu v N., 2c/ M., bývajúcemu v N., zastúpenému zákonnou

zástupkyňou I., bývajúcou v N., 3/ M., bývajúcej v N., o určenie neplatnosti úverovej

zmluvy, zmluvy o zriadení záložného práva, darovacej zmluvy a vydanie predbežného

opatrenia, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov

1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. februára 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1/ o d m i e t a dovolanie, pokiaľ smeruje proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 19. februára 2007, sp. zn. , ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Komárno z 11. októbra 2005 č.k. -334 o zamietnutí návrhu na

vydanie predbežného opatrenia,

2/ vo zvyšku rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19. februára 2007, sp. zn.

z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno rozsudkom z 8. júna 2004, č.k. -283 zamietol 1/

žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmlúv uzavretých 3. februára 1995,

a to zmluvy o poskytnutí úveru v sume 7 500 000 Sk, zmluvy o zriadení záložného práva

a darovacej zmluvy, ktorých predmetom bola nehnuteľnosť parc. č. X. – zastavaná plocha vo

výmere 243 m² – dom súp. č. X., zapísaná na LV č. X. pre kat. územie N. (ďalej len

″zmluvy″), 2/ návrh na vydanie predbežného opatrenia z 5. novembra 1997, ktorým

žalobcovia žiadali, aby bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania

smerujúceho k prevodu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy o zriadení záložného

práva a darovacej zmluvy. Žalobcov zaviazal zaplatiť žalovaným trovy konania 5 988 Sk.

Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvy sú platné a boli uzavreté v súlade

s právnymi predpismi, žalobcovia nepreukázali tvrdenie, že by zmluvy nepodpísali a že išlo

o zastreté právne úkony. Návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, keď dospel

k záveru, že nie je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov a nie je ani obava, že by

výkon rozhodnutia bol ohrozený. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov uznesením z 25. apríla 2005 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodol tak po zistení, že prvostupňový súd nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav,

keď sa dôsledne nezaoberal posudzovaním právnych úkonov, určenia neplatnosti ktorých sa

žalobcovia domáhajú, z hľadiska ich simulácie; naviac rozsudok súdu prvého stupňa

považoval pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov za nepreskúmateľný.

V ďalšom konaní Okresný súd Komárno rozsudkom z 11. októbra 2005 č.k.

-334 žalobu o určenie neplatnosti zmlúv a návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietol. Žalobcov zaviazal nahradiť žalovaným 9 036 Sk trov konania. Po doplnení

dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva. Keďže

žalobný petit nezodpovedal , nakoľko nevyjadroval povinnosť

vzájomne si vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy, žalobu o určenie neplatnosti zmlúv

zamietol. Výrok, ktorým zamietol návrh žalobcov na vydanie predbežného opatrenia,

odôvodnil tým, že žalobcovia nepreukázali tvrdenie o obave prípadného ďalšieho prevodu

nehnuteľnosti na iný subjekt. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142

ods. l

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Komárno

z 11. októbra 2005 č.k. -334 rozsudkom z 19. februára 2007 sp. zn. ,

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania. Po zmene žaloby, vykonanej podaním z 18. decembra 2006, ktorou žalobcovia

žiadali určiť neplatnosť zmlúv a uložiť žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne vypratať

nehnuteľnosť parc. č. X. so stavbou súp. č. X., zapísanú na LV č. X. pre kat. územie N.

a pripustenej odvolacím súdom na pojednávaní konanom 19. februára 2007, odvolací súd bol

toho názoru, že žalobcami navrhnutá zmena návrhu nie je v súlade s § 457 Občianskeho

zákonníka, pretože sa v ňom nevysporiadali so zrušením záložného práva a vecného bremena

viaznuceho na nehnuteľnosti ako i s vydaním peňažného plnenia žalovaným; mal preukázané,

že k vzájomným plneniam došlo. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ako dissimulovaného právneho úkonu, nakoľko

výsledky vykonaného dokazovania pre takýto záver nesvedčia. Tento zastretý právny úkon

(kúpna zmluva) by totiž nemohol spĺňať atribút platnosti, pretože jednak nevyjadroval vôľu

účastníkov právneho vzťahu a nemal všetky potrebné náležitosti zmluvy. V konaní bolo

preukázané, že vôľou žalovaných bolo uzavrieť všetky tri napadnuté zmluvy a nie kúpnu

zmluvu, pričom všetky zmluvy spĺňali zákonom predpokladané náležitosti. Nebolo

preukázané tvrdenie žalobcov, že zmluvy podpísali bez vytlačeného textu a že by neprevzali

finančné prostriedky, ktoré im na ich základe prináležali. Poukázal na rozporuplné tvrdenia

žalobcov týkajúce sa okolností uzatvárania predmetných zmlúv, dôvodu prevzatia finančných

prostriedkov od žalovaných, z ktorých vyvodil ich nedôveryhodnosť, ako i na skutočnosť, že

žalobcovia dva roky a deväť mesiacov nespochybňovali žiadnu zo zmlúv, že po roku 1995, po

tom, čo previedli vlastníctvo nehnuteľnosti spornou darovacou zmluvou, neplatili daň za

predmetnú nehnuteľnosť. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcov na vydanie

predbežného opatrenia, odvolací súd jeho rozhodnutie považoval za správne a v celom

rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového súdu. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l a ods. l a žalovaným

náhradu trov nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na nahradenie trov ( ods. l ).

Žalobcovia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu a žiadali,

aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali,

že odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, keď sa odklonil od

právneho záveru, zaujatému v uznesení z 25. apríla 2005 sp. zn. , z ktorého

vyplýva, že skutočným úmyslom účastníkov, kvôli ktorému uzavreli zmluvy, bola kúpa

predmetnej nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť potvrdili žalovaní aj vypočutí svedkovia a vo

svojom rozhodnutí použil „v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím novú právnu

kvalifikáciu, ktorú považujeme za nesprávne posúdenie veci z právneho hľadiska, proti čomu

sa však nemôžu navrhovatelia už tak efektívne brániť, nakoľko proti napadnutému rozsudku

odvolacieho súdu už riadny opravný prostriedok – odvolanie – nie je prípustný.“ Tento postup

odvolacieho súdu mal za následok odňatie možnosti domáhať sa preskúmavania skutkových

zistení a na ne nadväzujúcich právnych záverov, na ktorých svoje rozhodnutie v odvolacom

konaní založil ( ). Porušenie zásady dvojinštančnosti súdneho konania

videli aj v tom, že odvolací súd po pripustení zmeny návrhu na začatie konania, vo veci

meritórne rozhodol, podľa nich pripustenie zmeny návrhu na začatie konania v odvolacom

konaní bolo dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ďalej namietali skutkové zistenia, ku ktorým dospel

odvolací súd, keď nepovažoval za preukázané, že napadnutými zmluvami účastníci zastierali

uzavretie kúpnej zmluvy ako dissimulovaného právneho úkonu, a keď ustálil, že vôľou

účastníkov bolo uzavrieť všetky tri napadnuté zmluvy a nie kúpnu zmluvu, nakoľko tieto sú

v rozpore s výsledkami dokazovania. Podľa nich ide v tomto prípade o vadu, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci, a teda je daný dovolací dôvod

podľa Mali za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na

nesprávnom právnom posúdení veci v otázke, že v prípade napadnutých zmlúv nešlo

o simulované právne úkony.

Žalovaní sa k dovolaniu žalobcom písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr to, či tento opravný prostriedok je

v celom rozsahu procesne prípustný a dôvodný.

Dovolanie žalobcov smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý obsahuje viacero

výrokov. Keďže dovolatelia nespresnili, proti ktorým výrokom dovolanie (ne)smeruje

a napadnutý rozsudok žiadali (ako celok) zrušiť, dovolací súd vychádzal z toho, že v dovolaní

prejavili vôľu, aby dovolací súd preskúmal správnosť všetkých výrokov rozsudku

odvolacieho súdu. Dovolanie žalobcov nie je však v celom rozsahu procesne prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie žalobcov v časti, ktorou bol napadnutý výrok rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 19. februára 2007 sp. zn. , potvrdzujúci rozsudok Okresného súdu

Komárno z 11. októbra 2005 č.k. -334 v časti, ktorou bol zamietnutý návrh

žalobcov na vydanie predbežného opatrenia, procesne prípustné nie je. Dovolatelia

v prejednávanej veci napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o predbežnom

opatrení. Ich dovolanie teda smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie

o predbežnom opatrení je do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu

rozhodnutia odvolacieho súdu o predbežnom opatrení treba prípustnosť dovolania proti nemu

smerujúceho posudzovať nie podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie

proti rozsudku ( ), ale ktoré vymedzujú podmienky prípustnosti dovolania proti

uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce

uznesenie ( ) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 ). Ako je ale výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o predbežnom opatrení. Dovolatelia v prejednávanej

veci napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o predbežnom opatrení.

Ustanovenie ale v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania.

Dovolanie žalobcov by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v Žalobcovia v danej veci

nenamietali vady konania v zmysle a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo

ani v dovolacom konaní.

Dovolací súd vzhľadom na to dovolanie žalobcov smerujúce proti potvrdzujúcemu

výroku rozsudku odvolacieho súdu o predbežnom opatrení odmietol podľa § 243b ods. 4

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.

Pokiaľ žalobcovia v prejednávanej veci napadli rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 19. februára 2007 sp. zn. vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok

Okresného súdu Komárno z 11. októbra 2005 č.k. -334 v časti, ktorou bola

zamietnutá žaloba na určenie neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o zriadení záložného práva

a darovacej zmluvy, uzavretých 3. februára 1995, oproti uloženiu povinnosti žalovaným

vypratať nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení

záložného práva, treba prípustnosť dovolania posudzovať podľa Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Žalobcovia dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok

v zmysle Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3

). So zreteľom na to je zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť

z ustanovenia

Dovolanie žalobcov by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by v konaní na

súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vzhľadom na námietky dovolateľov a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242

ods. 1, veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu

dovolatelia v dovolaní tvrdili ( ).

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa ; podľa dovolacieho súdu totiž postupom

odvolacieho súdu bola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba o určenie

neplatnosti zmlúv nie je dôvodná, nakoľko petit žaloby, po jeho právnom názore, že

predmetnými zmluvami bol zastretý iný právny úkon – kúpna zmluva, nezodpovedá

ustanoveniu .

Odvolací súd po tom čo, pripustil zmenu návrhu na začatie konania, dospel k záveru,

že zmena návrhu nie je v súlade s a v porovnaní so súdom

prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil na právnom názore odlišnom od právneho

názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho, že predmetnými zmluvami nebol zastretý

iný právny úkon – kúpna zmluva.

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na

ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so

všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú

(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.augusta 2001 ,

z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.). Obsahom práva na

súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to

zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Vychádzajúc z ustanovenia , podľa ktorého ak je zmluva

neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo

podľa nej dostal, treba súhlasiť s odvolacím súdom, že právny vzťah z bezdôvodného

obohatenia je synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je povinnosť účastníkov vrátiť

druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v odvolacom konaní písomným podaním

z 18. decembra 2006 (č.l. 364 spisu) navrhli zmenu žalobu v tom smere, že žiadali určiť, že

zmluvy uzavreté 3. februára 1995 - zmluva o úvere, zmluva o zriadení záložného práva

a darovacia zmluva sú neplatné a žalovaných zaviazať spoločne a nerozdielne vypratať

nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva.

Odvolací súd na pojednávaní 19. februára 2007 o tejto žalobcami navrhovanej zmene žaloby

rozhodol tak, že ju pripustil. Takýto postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom,

umožňovalo mu ho ustanovenie v znení účinnom do 30. júna 2007 (t.j.

v čase rozhodovania odvolacieho súdu).

Odvolací súd však nesprávne postupoval, keď žalobcami zmenenú žalobu prejednal,

rozhodol o nej. V dôsledku toho, že takto zmenenú žalobu neprejednal a nerozhodol o nej súd

prvého stupňa, došlo k tomu, že vo veci bolo v rozpore so zásadou dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania rozhodnuté len odvolacím súdom v jedinom stupni. Postupom

odvolacieho súdu teda bola účastníkovi konania (žalobcom) odňatá možnosť konať pred

súdom prvého stupňa a v dôsledku toho tiež možnosť domáhať sa cestou riadneho opravného

prostriedku preskúmania záverov súdu o tom, či zmenená žaloba zodpovedala § 457

a teda či vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností účastníkov je

primerane vyjadrený v petite zmenenej žaloby.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd porušil právo žalobcov na spravodlivý proces aj

tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch v otázke simulácie

právnych úkonov než súd prvého stupňa, čím v skutočnosti žalobcom odňal právo namietať

správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho

súdu sa žalobca dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností

prvostupňovým súdom nehodnotených. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa

účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska

doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. Ak odvolací súd

dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého

stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných

práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu

prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím

súdom však rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda žalobcom odňal

možnosť konať pred súdom v zmysle

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

rozsudok odvolacieho súdu okrem potvrdzujúceho výroku o predbežnom opatrení zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie (, ). Vzhľadom na existenciu tejto vady sa

dovolací súd vecne nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými dovolateľmi v dovolaní.

Skutkové a na nadväzujúce právne závery odvolacieho súdu sú preto zatiaľ predčasné

a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: