Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/220/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., spol. s r.o., so sídlom

v H., zastúpeného JUDr. D., advokátom so sídlom v H., proti žalovanému M., so sídlom v H.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. P., advokátom so sídlom v H., o určenie čiastočnej neplatnosti

kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. januára 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. januára

2009, sp. zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 18. júna 2008 č.k. -343 určil, že kúpna

zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania 3. mája 1993, predmetom ktorej bol predaj

nehnuteľnosti – bývalého A. v katastrálnom území H., na parcele č. X., M. č. X., H.,

zapísanej na liste vlastníctva č. X. Správy katastra H., je neplatná v časti kúpnej ceny

prevyšujúcej 3 722 408,77 Sk; žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

29 452,90 Sk. V dôvodoch rozhodnutia vychádzal zo záveru, že žalobca preukázal naliehavý

právny záujem na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny (§ 80

písm. c/ ), keďže jeho postavenie ako aj možná žaloba na plnenie by boli neistými.

Výrok vo veci samej odôvodnil tým, že rozhodujúca bola dohoda strán o kúpnej cene vo

výške určenej podľa znaleckého posudku I.. Stanovenie kúpnej ceny 6 100 001 Sk v kúpnej

zmluve z 3. mája 1993 na základe chybného znaleckého posudku zo 4. augusta 1992

vypracovaného menovaným znalcom považoval súd podľa za

relatívne neplatný právny úkon v časti nad sumu 3 772 408,77 Sk (vychádzajúc z opravného

znaleckého posudku z 25. februára 1994) pre rozpor so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave rozsudkom z 26. januára 2009 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol; žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 1 075,88 €; zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa z 19. júna 2008 č.k. -340 tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

trovy štátu 347,93 €. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že

žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle na požadovanom

určení. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto tam, kde jej pomocou

možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej

náprave nemožno dospieť inak. Žalobca sa nedomáhal určenia práva, či právneho vzťahu,

ktorého prípadná spornosť by mohla ohroziť jeho právo, či vniesť neistotu do právnych

vzťahov. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny neprispieva k stabilite

právnych vzťahov a nezakladá povinnosť žalovaného plniť žalobcovi, nevylučujú sa tým

ďalšie súdne spory. Možnosť žaloby na plnenie vylučuje podanie žaloby na určenie. Samotné

riešenie otázky platnosti kúpnej zmluvy je v takom prípade súd povinný riešiť ako otázku

predbežnú v konaní o žalobe na plnenie. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je preukázaný

naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, pretože nie je ohrozené právo

a právne postavenie žalobcu sa nestalo neistým. Prípadným určením neplatnosti kúpnej

zmluvy v časti kúpnej ceny sa právne postavenie žalobcu nezmení. Za významné v tejto

súvislosti nepovažoval tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosť je evidovaná v majetku spoločnosti

žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd žalobu zamietol. O trovách konania a trovách

štátu rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ,

ods. 1 a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Jeho prípustnosť dôvodil

a dovolanie odôvodnil tým, že odvolací súd nezoznámil účastníkov

konania so svojím právnym názorom týkajúcim sa posúdenia otázky naliehavého právneho

záujmu, odlišujúcim sa od právneho názoru vysloveným súdom prvého stupňa v jeho dvoch

predchádzajúcich rozsudkoch, ako i v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v danej

veci, neumožnil účastníkom sa k tomuto názoru vyjadriť. Odvolací súd tým porušil procesné

práva žalobcu a vydaním prekvapivého rozhodnutia zasiahol do jeho práva na spravodlivý

proces (čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Žalobca sa nestotožnil

s názorom odvolacieho súdu v otázke naliehavého právneho záujmu, a uviedol, že bez

vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti kúpnej ceny by sa nemohol domáhať

vydania bezdôvodného obohatenia. Vyhovením určovacej žalobe by sa založil pevný základ

pre vysporiadanie právnych vzťahov medzi jeho účastníkmi. Žalobca preto navrhol, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu

prvého stupňa.

Žalovaný považoval námietky žalobcu uvedené v dovolaní za nedôvodné, rozsudok

odvolacieho súdu za vecne správny. Preto navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta sa

dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na

takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je v danom prípade

postihnuté procesnou vadou podľa

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle treba

rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237

písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady

zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom

v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred

súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy

nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na to, že konanie

pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov

(tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva

účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným

skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom

z nich vyplývajúcich. Medzi základné práva účastníka konania patrí aj právo účastníka

konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje

( ).

V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal názor, že

žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle na určení, že

kúpna zmluva v časti kúpnej ceny je neplatná; z tohto dôvodu na rozdiel od súdu prvého

stupňa žalobu zamietol (ďalej už nemal právny dôvod pristúpiť k právnemu vyhodnoteniu

zisteného skutkového stavu z vecného hľadiska). Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu

prvého stupňa založil svoj rozsudok na právnom závere, v ktorom konštatoval procesnú

neprípustnosť žaloby v zmysle So zreteľom na priebeh a výsledky

konania na súde prvého stupňa, ktorý vychádzal z procesnej prípustnosti žaloby v zmysle § 80

písm. c/ , zaoberal sa vecnou stránkou prípadu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby,

bolo legitímnym očakávaním žalobcu v odvolacom konaní, že nebudú inak prerokovávané

právne otázky ako tie, ktoré viedli súd prvého stupňa k záveru o dôvodnosti podanej žaloby,

vrátane otázky procesnej prípustnosti žaloby v zmysle Tým, že odvolací

súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch vychádzajúc z iných

skutkových zistení než súd prvého stupňa, bolo žalobcovi odňaté právo namietať správnosť

(novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný)

právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp.

nevyhodnotil v neprospech žalobcu, ani nepovažoval potrebné pre takéto právne posúdenie

vykonať dokazovanie; žalobca nemal možnosť namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ohľadne procesnej prípustnosti žaloby v zmysle

, tak ako ju vyhodnotil a právne uzavrel odvolací súd; žalobca sa

v dôsledku toho k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu nemal možnosť

vyjadriť a predložiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov

súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho

súdu boli rozhodujúce. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil žalobcovi

realizáciu jeho procesných práv, svojím postupom zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle

Znemožnenie realizácie procesných práv účastníka v takomto prípade je

prakticky dôsledkom nerešpektovania zákonného princípu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania odvolacím súdom (obdobne napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup odvolacieho

súdu zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žaloba sa zamieta, je zaťažený vadou podľa § 237

písm. f/ , existencia ktorej je vždy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec

vrátil Krajskému súd v Trnave na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na dôvody, ktoré

viedli k potrebe zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná možnosť

zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia ani námietkami žalobcu uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. októbra 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková