Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/2/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej

veci žalobcu: L., štátny podnik, N., B., IČO: X., zast. J., advokátom, N., Ž., proti žalovanému:

M., D., Š., IČO: X., o zaplatenie 100.000,- Sk s prísl., o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline zo dňa 2. mája 2006 č.k. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 2. mája

2006 č.k. -142 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiline rozsudkom zo dňa 27. októbra 2005 č.k. -115

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 48.600,- Sk, v časti 9.234,- Sk žalobu

zamietol a v časti 42.166,- Sk konanie zastavil. Žalobcovi priznal trovy konania 13.746,90 Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy

100.000,- Sk titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla odcudzením prívesu, ktorý bol

predmetom nájomnej zmluvy a jeho hodnota predstavovala žalovanú sumu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, znaleckým

posudkom č. 40/2005 a zistil, že predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu

č. 1/230-930 zo dňa 24. mája 1993, predmetom ktorej bolo dočasné užívanie poloprívesu D,

EČ: X. Príves bol dňa 23. marca 2000 odcudzený neznámym páchateľom z areálu žalobcu.

Škoda na prívese predstavovala 100.000,- Sk. Podľa čl. 7 predposlednej vety nájomnej

zmluvy, zodpovednosť za spôsobenú škodu, prechádza na žalovaného ako nájomcu.

Žalovaný uviedol, že nenesie žiadnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, lebo ku

škode došlo preukázateľne zavinením inej osoby, čo preukázalo i šetrenie policajným zborom.

Žalobca mal príves poistený a od poisťovne dostal úhradu za odcudzenie.

Súd ustanovil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty prívesu

k 23.3.2000, ktorá bola vyčíslená na sumu 48.600,- Sk bez DPH. Žalobca na základe

znaleckého posudku vzal žalobu vo výške 42.166,- Sk späť a žiadal priznať sumu 48.600,- Sk

+ 19 % DPH (9.234,- Sk).

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol

zmluvný vzťah titulom nájmu, predmetom ktorého bolo dočasné užívanie hnuteľnej veci –

polopríves D.. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. V bode 7 zmluvy si účastníci

dohodli, že v prípade straty, alebo zničenia stroja, je dočasný užívateľ povinný nahradiť

hodnotu stroja, podľa znaleckého posudku. Zodpovednosť za náhradu škody teda prechádzala

na dočasného užívateľa, teda žalovaného. Nakoľko došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá

zodpovednosť za náhradu škody podľa uzavretej zmluvy, a to ku krádeži prenajatého stroja,

žalovanému vznikla povinnosť nahradiť hodnotu stroja podľa znaleckého posudku.

Všeobecnou hodnotou stroja ku dňu jeho odcudzenia (23.3.2000) bola suma 48.600,- Sk,

preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobca si k cene pripočítal i 19 % DPH t.j. 9.234,- Sk,

ktorú súd žalobcovi nepriznal, nakoľko DPH zaplatil pri kúpe poloprívesu, a ako podnikateľ

si ju odpočítal a bola mu vrátená v zmysle ustanovení zákona o DPH.

Súd konanie v časti 42.166,- Sk zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa ,

Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 3. januára 2006.

V odôvodnení odvolania uviedol, že k náhrade škody bol zaviazaný z dôvodu, že

podľa bodu 7 nájomnej zmluvy, v súvislosti s odcudzením poloprívesu neznámym

páchateľom z jeho areálu, prešla na neho zodpovednosť za škodu. V tejto súvislosti poukázal

na čl. 5 posledná odrážka zmluvy, v ktorom je uvedené, že poistenie stroja znáša vlastník.

Odvolateľ vzhľadom na uvedené zastáva názor, že žalobca ako vlastník, mal dať svoj stroj

poistiť aj proti odcudzeniu. Navrhol odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 1 a rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.

Z odôvodnenia odvolacieho rozsudku vyplýva, že základným predpokladom

zodpovednosti za škodu podľa ust. § 373 Obch.Z., je tzv. záväzková zodpovednosť, pod

ktorou sa rozumie sekundárna zodpovednostná povinnosť, vznikajúca v dôsledku porušenia

povinnosti zo záväzkového vzťahu. Predpokladom jej vzniku je existencia záväzkového

vzťahu. Z tohto vyplýva, že iba ten subjekt, ktorý poruší svoju povinnosť zo záväzkového

vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Aj tento subjekt sa môže

vyviniť, ak preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi

zodpovednosť. Odvolací súd zistil, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu

z nájomnej zmluvy, preto neboli splnené predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu. Z čl.

7, ani iných ustanovení zmluvy, súd nezistil, že by účastníci konania v nájomnej zmluve

upravili rozsah povinností, ktorý bol žalovaný povinný plniť v súvislosti s ochranou stroja

pred stratou alebo zničením. Následne odvolací súd dospel k názoru, že žalobca v konaní

nepreukázal základ nároku uplatneného žalobou, preto rozsudok prvostupňového súdu

v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu o 48.600,- Sk zamietol a zmenil i rozhodnutie

o trovách prvostupňového konania tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania

22.268,- Sk.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu úspešnému žalovanému

priznal vo výške 2.916,- Sk.

Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa 24. júla

2006 v zákonnej lehote.

V odôvodnení dovolania uviedol, že s rozsudkom odvolacieho súdu bola založená

povinnosť zaplatiť žalovanému 48.600,- Sk titulom náhrady škody za odcudzený príves, ktorý

bol predmetom nájomnej zmluvy z 24. mája 1993. Dovolateľ s názorom odvolacieho súdu

nesúhlasí, pretože na daný vzťah bolo nutné podľa § 1 ods. 2 Obch. Z. aplikovať predpisy

občianskeho práva, teda ustanovenia § 663 a nasl. Obč. Z., ako i § 415 a nasl. Ak by sa mal

predmetný vzťah posudzovať podľa § 373 a nasl. Obch.Z., bola by daná na strane žalovaného

zodpovednosť podľa bodu 3 druhej vety nájomnej zmluvy. Podľa tohto ustanovenia žalovaný

zobral na seba absolútnu zodpovednosť za predmet nájmu (poškodenie, strata, zničenie) a to

po celú dobu nájmu, čo je premietnuté i v bode 7 predposlednej vety nájomnej zmluvy. Tohto

zmluvného záväzku si bol vedomý aj žalovaný a počas celého konania ho nenamietal o to

viac, že k strate stroja došlo z jeho areálu, nie z areálu žalobcu, ako uvádzajú súdy. Na

základe uvedeného má dovolateľ za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu v časti o 48.600,- Sk

vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a podľa § 241

ods. 2 písm. c/ je to dôvod na podanie dovolania. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti zrušiť a vec tomuto vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že právny záver odvolacieho súdu

považuje za správny, nakoľko nájomná zmluva právne nezodpovedala vzťahom, ktoré

upravovala a odvolací súd nerozhodol nič nad rámec podaného odvolania. Poukázal na to, že

povinnosťou žalobcu ako vlastníka, bolo stroj poistiť za predmetný stroj dostal poistné

plnenie. Navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1) vec prejednal

podľa a , bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní

rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že dovolanie je prípustné ( ).

V predmetnej veci sa žalobca domáhal svojho práva titulom náhrady škody za

odcudzený polopríves D., ktorý žalovanému prenajal na základe zmluvy uzavretej dňa 24.

mája 1993, označenej ako „Hospodárska zmluva č. 1/230-93 o dočasnom užívaní stroja podľa

ust. § 348 Hosp.zákona“. Nakoľko Hospodársky zákonník stratil platnosť a účinnosť dňom

1.1.1992, predmetnú zmluvu podľa jej obsahu, bolo možné posudzovať len podľa ustanovení

, nakoľko tento typ zmluvy neupravuje. Teda

medzi účastníkmi konania vznikol vzťah, na ktorý sa vzťahuje príslušná úprava

v .

Odvolací súd vec posudzoval podľa ustanovení , pričom

právny vzťah (práva i povinnosti z neho vyplývajúce) vzniknutý medzi účastníkmi konania, je

podľa obsahu nesporne nájomným vzťahom upraveným v § 663 a nasl. Obč.Z., ako správne

vyslovil súd prvého stupňa.

Dovolací súd teda dospel k názoru, že odvolací súd na predmet konania nesprávne

aplikoval ustanovenia , nakoľko nájomný vzťah sa považuje za

absolútny neobchod, teda nájomná zmluva, resp. jej obsah sa vždy riadi ustanoveniami

, teda i v prípade, že je uzavretá medzi podnikateľmi.

Pre úplnosť treba doplniť, že ak by táto vec bola posudzovaná ako obchodná,

dovolanie by nebolo s odkazom na ust. v spojení s nariadením vlády

č. , ako vykonávacieho predpisu prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok odvolacieho súdu

podľa § dovolanie podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

v ktorom rozhodne i o trovách konania. V novom konaní sa odvolací súd pri rozhodovaní

o podanom návrhu bude riadiť príslušnými ustanoveniami .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. marca 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: