Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
076/379904.d6d56d.pdf
PDF · 114.3 KB
No categories available
1Cdo/104/2007
Najvyšší súd 1 Cdo 104/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. N., zastúpeného
v dovolacom konaní M., advokátkou v B., proti odporcovi A. S., zastúpenému v dovolacom
konaní M., advokátom v B., o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Žilina. pod sp. zn. 13 C 292/2007,
o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 11. júla 2007 sp. zn. 5 Co
172/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žilina uznesením z 24. apríla 2007 č.k. 13 C 292/2007 – 63 zamietol
návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia , ktorým malo byť odporcovi do
právoplatnosti skončenia konania zakázané: 1/vykonávať stavebné zmeny a úpravy na
nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. X. vedenom Správou katastra
v Ž. pre kat. úz. Ž. ako pozemok parc.č. K. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 17618 m2
a pozemok parc.č. K. – ostatné plochy o výmere 1433 m2, 2/ previesť tieto nehnuteľnosti na
tretie osoby alebo zaťažiť právom tretích osôb. Vychádzal zo záveru, že navrhovateľ
neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi a potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, pričom iba domnienka navrhovateľa o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
evid. č. 7104 z 19. januára 2004, ktorou mal na odporcu previesť vlastníctvo predmetných
nehnuteľností, neodôvodňuje taký zásah do vlastníckeho práva odporcu, akého sa
navrhovateľ domáhal návrhom na nariadenie predbežného opatrenia .
Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 11. júla 2007 sp. zn. 5 Co
172/2007 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a predbežným opatrením až do právoplatného
skončenia konania odporcovi zakázal: 1/vykonávať stavebné zmeny a úpravy na
nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. X. vedenom Správou katastra
v Ž. pre kat. úz. Ž. ako pozemok parc.č. K. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 17618 m2
a pozemok parc.č. K. – ostatné plochy o výmere 1433 m2, 2/ previesť tieto nehnuteľnosti na
tretie osoby alebo zaťažiť ich právom tretích osôb ( § 220 O.s.p.). Odvolací súd sa nestotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi. Dospel
k záveru o splnení podmienok pre vydanie požadovaného predbežného opatrenia s tým, že
pojem „dočasná úprava pomerov účastníkov “ zahŕňa i dočasné obmedzenie dispozície
s majetkom z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie odporca. Žiadal, aby dovolací
súd napadnuté uzneseniu odvolacieho súdu zrušil a konanie o návrhu na predbežné opatrenie
zastavil. V rozsiahlom dovolaní uplatnil dôvody dovolania uvedené v ustanovení § 241 ods.
2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Pokiaľ išlo o zdôvodnenie podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., namietal
že odvolací súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.)
v prvej časti výroku svojho uznesenia, ktorým zakázal odporcovi vykonávať stavebné zmeny
a úpravy na predmetných nehnuteľnostiach. Poukázal na § 54 zák.č. 50 /1976 Zb v znení
neskorších predpisov, zák. č. 416/2001 Z.z. a § 103, 104 ods. 1 O.s.p. ako i na článok 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a článok 2 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa
uvádza Listina základných práv a slobôd . Bol názoru, že rozhodnutie o zákaze vykonávať
stavebné zmeny a úpravy na nehnuteľnostiach nepatrí do rozhodovacej právomoci súdu ,
nakoľko sa nejedná o žalobu, resp. návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle piatej
časti O.s.p. V takomto prípade je v stavebných veciach daná vždy právomoc príslušného
stavebného úradu alebo orgánu štátneho stavebného dohľadu zakázať, t.j. obmedziť možnosť
subjektov (stavebníkov) stavať na určitom pozemku a to jednak zastavením prác na stavbe
alebo rozhodnutím o stavebnej uzávere. V prípade návrhu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nie je
daná právomoc súdu rozhodovať o obmedzeniach vo veci stavebných zmien alebo úprav a to
ani vydaním predbežného opatrenia. Ako ďalší dôvod prípustnosti dovolania uviedol § 237
písm. d/ O.s.p. s tým, že uznesenie odvolacieho súdu je v rozpore s viacerými právoplatnými
a vykonateľnými stavebnými povoleniami odporcu a zároveň sa v uvedenej veci už prv začalo
konanie pod sp. zn. 21 S 8/2007 na Krajskom súde v Žiline, v ktorom žalobca S. žiada
o odklad vykonateľnosti jedného zo stavebných povolení. Ako ostatný dôvod prípustnosti
dovolania uviedol naplnenie ust. § 237 písm. f/ O.s.p. Tvrdil, že odvolací súd mu odňal
možnosť konať pred súdom, pretože dokazovanie v potrebnom rozsahu nezopakoval alebo ho
nedoplnil na pojednávaní. Namietal tiež nedostatočné zdôvodnenie napadnutého uznesenia
v zmysle § 157 O.s.p. V dôvode, že odvolací súd rozhodol bez pojednávania, videl aj vadu,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.);
odvolaciemu súdu zároveň vytýkal i nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.).
Navrhovateľ navrhol dovolanie odporcu odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie odporcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia. Vzhľadom na povahu rozhodnutia
odvolacieho súdu treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo
potvrdzujúcemu uzneseniu , vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ním bolo
potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky ( § 239 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov
l a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo
veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktorým bolo rozhodnuté o predbežnom opatrení, ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje § 239
ods. 1 a 2 O.s.p., je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z ustanovenia § 239
O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu zmätočného rozhodnutia ( či už
to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa komplexne otázkou, či konanie nie je postihnuté
vadou vymenovanou v ust. § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pričom dôraz kládol na skúmanie vád,
ktorých existenciu dovolateľ v dovolaní namietal.
Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku
alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237
O.s.p. nie je viazaná na tvrdenie dovolateľa, že k vade došlo, ale na výskyt vady uvedenej
v tomto ustanovení.
Odporca odôvodnil prípustnosť dovolania ust. § 237 písm. a/ O.s.p., t.j. že odvolací
súd rozhodol o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Právomoc sa všeobecne posudzuje
ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú
zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov vymedzuje ust. § 7 Občianskeho
súdneho poriadku. V zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. súdy v občianskom súdnom konaní
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. súdy v občianskom
súdnom konaní preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V zmysle § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci
prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon .
Pre vyriešenie otázky, či konkrétna právna vec, predložená súdu na prejednanie
a rozhodnutie, patrí alebo nepatrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je
vždy nevyhnuté zistenie, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje návrhom
uplatnený nárok (predmet súdneho konania).
Podľa názoru dovolacieho súdu neobstojí námietka odporcu, že odvolací súd rozhodol
o veci, ktorá do právomoci súdu nepatrí (§ 237 písm. a/ O.s.p.). V tejto právnej veci ide
o predbežné opatrenie vydané v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu – kúpnej
zmluvy z 19. januára 2004 evid. č. 7104 uzavretej podľa § 588 a nasl. Obč. zák. medzi
účastníkmi (navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim), ktorej predmetom
sú pozemok parc.č. K. – zastavané plochy o výmere 17618 m2 a pozemok parc.č. K. ostatné
plochy o výmere 1433 m2 v kat. úz. Ž.. Uplatnené právo má hmotnoprávny základ
v občianskoprávnom vzťahu (záväzkovej povahy) a rozhodnutie o ňom patrí do právomoci
súdu v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. Rozsudok o určení neplatnosti právneho úkonu
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je záznamovou listinou, na základe ktorej
dochádza k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 5 ods. 2 Zák.č.
162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ návrhom na vydanie
deklaratórneho rozhodnutia o neplatnosti kúpnej zmluvy sleduje dosiahnutie stavu, aby ním
takto tvrdené jeho vlastnícke právo( z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorá neplatnosť
pôsobí zo zákona a od začiatku, nevzniknú subjektívne práva a povinnosti) bolo aj
zaznamenané v katastri nehnuteľností. Konanie v tejto právnej veci sa teda bezprostredne
dotýka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a tento vecnoprávny aspekt sporu
je neprehliadnuteľný. Pokiaľ odvolací súd uložil odporcovi v predbežnom opatrení okrem
zákazu previesť predmetné nehnuteľnosti na tretie osoby alebo ich zaťažiť právom tretích
osôb (§ 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p.) aj zákaz vykonávať stavebné zmeny a úpravy na
nehnuteľnostiach, ide (v tomto druhom prípade) o predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1
písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi,
aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Mýli sa dovolateľ, keď tvrdí, že
odvolací súd vybočil z rámca súdnej právomoci a rozhodoval o obmedzeniach vo veci
stavebných zmien alebo úprav v zmysle správneho práva ( stavebného zákona).Treba totiž
odlíšiť oprávnenie stavebníka uskutočňovať stavby a ich zmeny podľa predpisov správneho
práva od oprávnenia stavať podľa Občianskeho zákonníka, ktoré oprávnenie sa odvíja od
vlastníckeho práva. Odvolací súd ani súd prvého stupňa z tohto občianskoprávneho hľadiska
nevybočili, nerozhodovali teda vo veci patriacej do pôsobnosti správneho práva, ale
rozhodovali vo veci nároku z občianskoprávneho vzťahu, čo znamená, že rozhodovali v rámci
im danej právomoci podľa § 7 ods. 1 O.s.p. Na týchto záveroch nič nemení, že predbežné
opatrenie, ktoré predstavuje len dočasnú procesnú ochranu a nie je prejudiciálnym
rozhodnutím pre vec samú (nemá vplyv na rozhodovanie súdu vo veci samej), je založené na
úprave procesného práva.
Odporca ďalej tvrdí, že odvolací súd rozhodol napadnutým rozhodnutím vo veci,
o ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo, resp. v ktorej sa už prv začalo konanie, a poukazuje
na vydané stavebné povolenia a na konanie vedené na Krajskom súde v Ž. pod sp. zn. 21
S 8/2007. V danej veci však o vadu podľa § 237 písm. d/ O.s.p. nejde.
Prekážka začatia konania v tej istej veci (litispendencia) a prekážka v tej istej veci už
právoplatného rozhodnutia (res iudicata), súc obe založené na princípe ne bis in idem (nie dva
razy o tom istom), pokiaľ ide o pojem tá istá vec, sú vymedzené (charakterizované) dvomi
podmienkami, ktorými sú :
a/ totožnosť subjektov (musí ísť o rovnakých účastníkov, resp. ich právnych
nástupcov),
b/ totožnosť predmetu konania ( musí ísť o nárok založený na rovnakom právnom
dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností).
Pokiaľ z uvedených znakov (podmienok) chýba aspoň jeden , nejde o tú istú vec,
takže skoršie konanie alebo rozhodnutie v takomto prípade nemôže pre neskoršie konanie a
rozhodnutie zakladať prekážku skôr začatého konania, resp. veci právoplatne rozhodnutej
( § 83, § 159 ods. 3 O.s.p.). Takéto prekážky v danej veci ako vady konania podľa § 237 písm.
d/ O.s.p. netvoria stavebné povolenia odporcu ( ide o rozhodnutia v správnom konaní) a ani
konanie vo veci vedenej na Krajskom súde vŽiline. pod sp. zn. 21 S 8/2007. V spomenutom
súdnom konaní ide o žalobu, ktorú podal žalobca S. v Ž. podľa § 247 a nasl. O.s.p., kde je
ako druhý žalovaný označený terajší navrhovateľ (žalobca sa domáha vydania rozsudku,
ktorým sa zruší rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v Ž. č.:2005/00497 – 022/AND z 26. mája 2005 a stavebné povolenie vydané Mestom Ž. ako
Spoločným obecným úradom v Ž. na úseku územného konania a stavebného poriadku 28.
februára 2005 pod č.: ZP-17453/2004/Mo-pokr.SP), a zároveň požiadal o odklad
vykonateľnosti uvedených rozhodnutí. Je zjavné, že tomto konaní z hľadiska predmetu
konania, ale aj účastníkov konania (terajší navrhovateľ v konaní vystupuje ako žalovaný
správny orgán, terajší odporca nie ako účastník, ale ako vedľajší účastník, oznámiac takýto
svoj vstup do uvedeného konania listom z 30. júla 2007), nemôže ísť o tú istú vec ako
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13 C 292/2007. Dovolací súd iba pre
úplnosť dáva do pozornosti, že v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(Správne súdnictvo) nemožno vydať predbežné opatrenie (porovnaj R 65/1998).
Dovolací súd sa zaoberal aj námietkou dovolateľa, že postupom odvolacieho súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Podľa § 237 písm, f/ O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa
tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za
účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
O takýto prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri
prejednávaní a rozhodovaní o danej veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a odporcovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na
zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
súdu prvého stupňa z 24. apríla 2007 č.k. 13 C 229/2007 – 63 doručil odporcovi na
vyjadrenie ( § 211 ods. 1 O.s.p. v znení do 30. júna 2007) a odporca túto možnosť využil –
vyjadril sa listom zo 7. júna 2007. S tvrdením odporcu o povinnosti odvolacieho súdu vytýčiť
pojednávanie z dôvodu potreby zopakovania dokazovania, keďže odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, sa dovolací súd nestotožňuje. V konaní o predbežnom
opatrení – ako pred súdom prvého stupňa, tak i pred odvolacím súdom – sa spravidla
rozhoduje bez nariadenia pojednávania a takýto postup nemožno označiť za chybný (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 56/01, uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 87/97). Pojednávanie odvolacieho súdu nebolo treba
nariaďovať, keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Zákon, aby sa nezmaril účel predbežného opatrenia, nepredpokladá, že v konaní
o predbežnom opatrení bude súd (prvého stupňa alebo odvolací) vykonávať dokazovanie ako
v konaní o veci samej (na pojednávaní) a neráta ani s výsluchom účastníkov (porovnaj § 75
ods. 8 O.s.p.). Osvedčenie alebo neosvedčenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia
súd posudzuje zväčša iba na základe predložených listín. Súdna prax do 30. septembra 2004
vychádzala z toho, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa obsah listín
neoboznamoval na pojednávaní; od 1. októbra 2004 tomuto naďalej zachovávanému postupu
zodpovedá aj platná právna úprava ( porovnaj § 129 ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.
a v spojitosti s odvolacím konaním § 211 ods. 2 O.s.p.).
Nie je možno súhlasiť ani s námietkou dovolateľa, ktorá spočíva na tvrdení
o nedostatočnom zdôvodnení v uznesení odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom
odôvodnení v súlade s § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. nie síce rozsiahlo, ale
v základných bodoch postačujúco vysvetlil, prečo zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a
vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t.j. akými úvahami sa riadil.
Dovolateľ v tejto veci nedôvodne namietal vady konania v zmysle § 237 písm. a/, d/, f/
O.s.p., pričom ani iné vady konania uvedené v § 237 O.s.p. v dovolacom konaní nevyšli
najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť z ustanovenia § 237 O.s.p.
V dovolaní odporca namieta aj to, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a že došlo k vade podľa
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom v tom
zmysle, že ním možno odôvodniť dovolanie, ktoré je procesne prípustné, samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania uvedenej v § 237 O.s.p.).
I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil správny právny predpis a či ho správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery,
prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o takýto prípad ale
v prejednávanej veci nešlo). Obdobne to platí aj vo vzťahu k ostatnému dovolaciemu
dôvodu, ktorý uplatnil dovolateľ podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. ak by konanie bolo
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže
dovolanie odporcu nie je procesne prípustné, nemal dovolací súd možnosť pristúpiť
k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom, resp. zaoberať sa tzv.
inou vadou konania majúcou za následok dovolateľom tvrdené nesprávne rozhodnutie.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania nemožno v danom prípade vyvodiť ani
z ust. § 237 a ani z ust. § 239 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odporcu podľa § 243 b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval
z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi
účastníkmi končilo, berúc zreteľ na to, že ide o konanie o predbežnom opatrení (§ 145 O.s.p.).
Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho
konania, t.j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v § 151 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. marca 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: