Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/104/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. N., zastúpeného

v dovolacom konaní M., advokátkou v B., proti odporcovi A. S., zastúpenému v dovolacom

konaní M., advokátom v B., o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie

neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Žilina. pod sp. zn. ,

o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 11. júla 2007 sp. zn. 5 Co

172/2007, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina uznesením z 24. apríla 2007 č.k. – 63 zamietol

návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia , ktorým malo byť odporcovi do

právoplatnosti skončenia konania zakázané: 1/vykonávať stavebné zmeny a úpravy na

nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. X. vedenom Správou katastra

v Ž. pre kat. úz. Ž. ako pozemok parc.č. K. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 17618 m2

a pozemok parc.č. K. – ostatné plochy o výmere 1433 m2, 2/ previesť tieto nehnuteľnosti na

tretie osoby alebo zaťažiť právom tretích osôb. Vychádzal zo záveru, že navrhovateľ

neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi a potrebu dočasnej úpravy pomerov

účastníkov, pričom iba domnienka navrhovateľa o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy

evid. č. 7104 z 19. januára 2004, ktorou mal na odporcu previesť vlastníctvo predmetných

nehnuteľností, neodôvodňuje taký zásah do vlastníckeho práva odporcu, akého sa

navrhovateľ domáhal návrhom na nariadenie predbežného opatrenia .

Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 11. júla 2007 sp. zn. 5 Co

172/2007 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a predbežným opatrením až do právoplatného

skončenia konania odporcovi zakázal: 1/vykonávať stavebné zmeny a úpravy na

nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. X. vedenom Správou katastra

v Ž. pre kat. úz. Ž. ako pozemok parc.č. K. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 17618 m2

a pozemok parc.č. K. – ostatné plochy o výmere 1433 m2, 2/ previesť tieto nehnuteľnosti na

tretie osoby alebo zaťažiť ich právom tretích osôb ( ). Odvolací súd sa nestotožnil

s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi

účastníkmi konania a potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi. Dospel

k záveru o splnení podmienok pre vydanie požadovaného predbežného opatrenia s tým, že

pojem „dočasná úprava pomerov účastníkov “ zahŕňa i dočasné obmedzenie dispozície

s majetkom z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie odporca. Žiadal, aby dovolací

súd napadnuté uzneseniu odvolacieho súdu zrušil a konanie o návrhu na predbežné opatrenie

zastavil. V rozsiahlom dovolaní uplatnil dôvody dovolania uvedené v ustanovení § 241 ods.

2 písm. a/, b/, c/ Pokiaľ išlo o zdôvodnenie podľa , namietal

že odvolací súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov ( )

v prvej časti výroku svojho uznesenia, ktorým zakázal odporcovi vykonávať stavebné zmeny

a úpravy na predmetných nehnuteľnostiach. Poukázal na § 54 zák.č. Zb v znení

neskorších predpisov, a , 104 ods. 1 ako i na

a ústavného , ktorým sa

uvádza Listina základných práv a slobôd . Bol názoru, že rozhodnutie o zákaze vykonávať

stavebné zmeny a úpravy na nehnuteľnostiach nepatrí do rozhodovacej právomoci súdu ,

nakoľko sa nejedná o žalobu, resp. návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle piatej

časti V takomto prípade je v stavebných veciach daná vždy právomoc príslušného

stavebného úradu alebo orgánu štátneho stavebného dohľadu zakázať, t.j. obmedziť možnosť

subjektov (stavebníkov) stavať na určitom pozemku a to jednak zastavením prác na stavbe

alebo rozhodnutím o stavebnej uzávere. V prípade návrhu v zmysle nie je

daná právomoc súdu rozhodovať o obmedzeniach vo veci stavebných zmien alebo úprav a to

ani vydaním predbežného opatrenia. Ako ďalší dôvod prípustnosti dovolania uviedol § 237

písm. d/ s tým, že uznesenie odvolacieho súdu je v rozpore s viacerými právoplatnými

a vykonateľnými stavebnými povoleniami odporcu a zároveň sa v uvedenej veci už prv začalo

konanie pod sp. zn. na Krajskom súde v Žiline, v ktorom žalobca S. žiada

o odklad vykonateľnosti jedného zo stavebných povolení. Ako ostatný dôvod prípustnosti

dovolania uviedol naplnenie ust. Tvrdil, že odvolací súd mu odňal

možnosť konať pred súdom, pretože dokazovanie v potrebnom rozsahu nezopakoval alebo ho

nedoplnil na pojednávaní. Namietal tiež nedostatočné zdôvodnenie napadnutého uznesenia

v zmysle V dôvode, že odvolací súd rozhodol bez pojednávania, videl aj vadu,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( );

odvolaciemu súdu zároveň vytýkal i nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Navrhovateľ navrhol dovolanie odporcu odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 2 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie odporcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

rozhodnuté o nariadení predbežného opatrenia. Vzhľadom na povahu rozhodnutia

odvolacieho súdu treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa

ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo

potvrdzujúcemu uzneseniu , vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ním bolo

potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( , ). Podľa však ustanovenia odsekov

l a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo

veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktorým bolo rozhodnuté o predbežnom opatrení, ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje § 239

ods. 1 a 2 , je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu zmätočného rozhodnutia ( či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale zaoberal sa komplexne otázkou, či konanie nie je postihnuté

vadou vymenovanou v ust. až g/ , pričom dôraz kládol na skúmanie vád,

ktorých existenciu dovolateľ v dovolaní namietal.

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté

niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237

nie je viazaná na tvrdenie dovolateľa, že k vade došlo, ale na výskyt vady uvedenej

v tomto ustanovení.

Odporca odôvodnil prípustnosť dovolania ust. , t.j. že odvolací

súd rozhodol o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Právomoc sa všeobecne posudzuje

ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú

zákonom zverené do jeho kompetencie. Právomoc súdov vymedzuje ust. § 7 Občianskeho

súdneho poriadku. V zmysle súdy v občianskom súdnom konaní

prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa súdy v občianskom

súdnom konaní preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V zmysle iné veci

prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon .

Pre vyriešenie otázky, či konkrétna právna vec, predložená súdu na prejednanie

a rozhodnutie, patrí alebo nepatrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je

vždy nevyhnuté zistenie, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje návrhom

uplatnený nárok (predmet súdneho konania).

Podľa názoru dovolacieho súdu neobstojí námietka odporcu, že odvolací súd rozhodol

o veci, ktorá do právomoci súdu nepatrí ( ). V tejto právnej veci ide

o predbežné opatrenie vydané v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu – kúpnej

zmluvy z 19. januára 2004 evid. č. 7104 uzavretej podľa § 588 a nasl. Obč. zák. medzi

účastníkmi (navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim), ktorej predmetom

sú pozemok parc.č. K. – zastavané plochy o výmere 17618 m2 a pozemok parc.č. K. ostatné

plochy o výmere 1433 m2 v kat. úz. Ž.. Uplatnené právo má hmotnoprávny základ

v občianskoprávnom vzťahu (záväzkovej povahy) a rozhodnutie o ňom patrí do právomoci

súdu v zmysle Rozsudok o určení neplatnosti právneho úkonu

o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je záznamovou listinou, na základe ktorej

dochádza k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa § 5 ods. 2 Zák.č.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ návrhom na vydanie

deklaratórneho rozhodnutia o neplatnosti kúpnej zmluvy sleduje dosiahnutie stavu, aby ním

takto tvrdené jeho vlastnícke právo( z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorá neplatnosť

pôsobí zo zákona a od začiatku, nevzniknú subjektívne práva a povinnosti) bolo aj

zaznamenané v katastri nehnuteľností. Konanie v tejto právnej veci sa teda bezprostredne

dotýka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a tento vecnoprávny aspekt sporu

je neprehliadnuteľný. Pokiaľ odvolací súd uložil odporcovi v predbežnom opatrení okrem

zákazu previesť predmetné nehnuteľnosti na tretie osoby alebo ich zaťažiť právom tretích

osôb ( ) aj zákaz vykonávať stavebné zmeny a úpravy na

nehnuteľnostiach, ide (v tomto druhom prípade) o predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1

písm. f/ Podľa tohto ustanovenia predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi,

aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Mýli sa dovolateľ, keď tvrdí, že

odvolací súd vybočil z rámca súdnej právomoci a rozhodoval o obmedzeniach vo veci

stavebných zmien alebo úprav v zmysle správneho práva ( stavebného zákona).Treba totiž

odlíšiť oprávnenie stavebníka uskutočňovať stavby a ich zmeny podľa predpisov správneho

práva od oprávnenia stavať podľa , ktoré oprávnenie sa odvíja od

vlastníckeho práva. Odvolací súd ani súd prvého stupňa z tohto občianskoprávneho hľadiska

nevybočili, nerozhodovali teda vo veci patriacej do pôsobnosti správneho práva, ale

rozhodovali vo veci nároku z občianskoprávneho vzťahu, čo znamená, že rozhodovali v rámci

im danej právomoci podľa Na týchto záveroch nič nemení, že predbežné

opatrenie, ktoré predstavuje len dočasnú procesnú ochranu a nie je prejudiciálnym

rozhodnutím pre vec samú (nemá vplyv na rozhodovanie súdu vo veci samej), je založené na

úprave procesného práva.

Odporca ďalej tvrdí, že odvolací súd rozhodol napadnutým rozhodnutím vo veci,

o ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo, resp. v ktorej sa už prv začalo konanie, a poukazuje

na vydané stavebné povolenia a na konanie vedené na Krajskom súde v Ž. pod sp. zn. 21

S 8/2007. V danej veci však o vadu podľa nejde.

Prekážka začatia konania v tej istej veci (litispendencia) a prekážka v tej istej veci už

právoplatného rozhodnutia (res iudicata), súc obe založené na princípe ne bis in idem (nie dva

razy o tom istom), pokiaľ ide o pojem tá istá vec, sú vymedzené (charakterizované) dvomi

podmienkami, ktorými sú :

a/ totožnosť subjektov (musí ísť o rovnakých účastníkov, resp. ich právnych

nástupcov),

b/ totožnosť predmetu konania ( musí ísť o nárok založený na rovnakom právnom

dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností).

Pokiaľ z uvedených znakov (podmienok) chýba aspoň jeden , nejde o tú istú vec,

takže skoršie konanie alebo rozhodnutie v takomto prípade nemôže pre neskoršie konanie a

rozhodnutie zakladať prekážku skôr začatého konania, resp. veci právoplatne rozhodnutej

( , ). Takéto prekážky v danej veci ako vady konania podľa písm.

d/ netvoria stavebné povolenia odporcu ( ide o rozhodnutia v správnom konaní) a ani

konanie vo veci vedenej na Krajskom súde vŽiline. pod sp. zn. . V spomenutom

súdnom konaní ide o žalobu, ktorú podal žalobca S. v Ž. podľa a nasl. , kde je

ako druhý žalovaný označený terajší navrhovateľ (žalobca sa domáha vydania rozsudku,

ktorým sa zruší rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie

v Ž. č.:2005/00497 – 022/AND z 26. mája 2005 a stavebné povolenie vydané Mestom Ž. ako

Spoločným obecným úradom v Ž. na úseku územného konania a stavebného poriadku 28.

februára 2005 pod č.: -17453/2004/Mo-pokr.SP), a zároveň požiadal o odklad

vykonateľnosti uvedených rozhodnutí. Je zjavné, že tomto konaní z hľadiska predmetu

konania, ale aj účastníkov konania (terajší navrhovateľ v konaní vystupuje ako žalovaný

správny orgán, terajší odporca nie ako účastník, ale ako vedľajší účastník, oznámiac takýto

svoj vstup do uvedeného konania listom z 30. júla 2007), nemôže ísť o tú istú vec ako

v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Dovolací súd iba pre

úplnosť dáva do pozornosti, že v konaní podľa piatej časti

(Správne súdnictvo) nemožno vydať predbežné opatrenie (porovnaj R 65/1998).

Dovolací súd sa zaoberal aj námietkou dovolateľa, že postupom odvolacieho súdu

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Podľa písm, f/ dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za

účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

O takýto prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri

prejednávaní a rozhodovaní o danej veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a odporcovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na

zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu

súdu prvého stupňa z 24. apríla 2007 č.k. – 63 doručil odporcovi na

vyjadrenie ( v znení do 30. júna 2007) a odporca túto možnosť využil –

vyjadril sa listom zo 7. júna 2007. S tvrdením odporcu o povinnosti odvolacieho súdu vytýčiť

pojednávanie z dôvodu potreby zopakovania dokazovania, keďže odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, sa dovolací súd nestotožňuje. V konaní o predbežnom

opatrení – ako pred súdom prvého stupňa, tak i pred odvolacím súdom – sa spravidla

rozhoduje bez nariadenia pojednávania a takýto postup nemožno označiť za chybný (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pojednávanie odvolacieho súdu nebolo treba

nariaďovať, keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu ( ).

Zákon, aby sa nezmaril účel predbežného opatrenia, nepredpokladá, že v konaní

o predbežnom opatrení bude súd (prvého stupňa alebo odvolací) vykonávať dokazovanie ako

v konaní o veci samej (na pojednávaní) a neráta ani s výsluchom účastníkov (porovnaj § 75

ods. 8 ). Osvedčenie alebo neosvedčenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia

súd posudzuje zväčša iba na základe predložených listín. Súdna prax do 30. septembra 2004

vychádzala z toho, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa obsah listín

neoboznamoval na pojednávaní; od 1. októbra 2004 tomuto naďalej zachovávanému postupu

zodpovedá aj platná právna úprava ( porovnaj veta za bodkočiarkou

a v spojitosti s odvolacím konaním ).

Nie je možno súhlasiť ani s námietkou dovolateľa, ktorá spočíva na tvrdení

o nedostatočnom zdôvodnení v uznesení odvolacieho súdu. Odvolací súd vo svojom

odôvodnení v súlade s v spojení s nie síce rozsiahlo, ale

v základných bodoch postačujúco vysvetlil, prečo zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a

vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t.j. akými úvahami sa riadil.

Dovolateľ v tejto veci nedôvodne namietal vady konania v zmysle § 237 písm. a/, d/, f/

, pričom ani iné vady konania uvedené v v dovolacom konaní nevyšli

najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť z ustanovenia

V dovolaní odporca namieta aj to, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a že došlo k vade podľa

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom v tom

zmysle, že ním možno odôvodniť dovolanie, ktoré je procesne prípustné, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania uvedenej v ).

I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil správny právny predpis a či ho správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery,

prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o takýto prípad ale

v prejednávanej veci nešlo). Obdobne to platí aj vo vzťahu k ostatnému dovolaciemu

dôvodu, ktorý uplatnil dovolateľ podľa , t.j. ak by konanie bolo

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže

dovolanie odporcu nie je procesne prípustné, nemal dovolací súd možnosť pristúpiť

k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom, resp. zaoberať sa tzv.

inou vadou konania majúcou za následok dovolateľom tvrdené nesprávne rozhodnutie.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania nemožno v danom prípade vyvodiť ani

z ust. a ani z ust. , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odporcu podľa b ods. 4 v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval

z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi

účastníkmi končilo, berúc zreteľ na to, že ide o konanie o predbežnom opatrení ( ).

Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho

konania, t.j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: