Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
389/434362.87fab3.pdf
PDF · 101.36 KB
No categories available
1Obdo/35/2006
Najvyšší súd 1 Obdo 35/2006
Slovenskej republiky 1 Obdo 36/2006
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Margity Fridovej a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Ľubomíry
Kúdelovej, v právnej veci žalobkyne H.H., so sídlom M.X., P.B., IČO: X., zast. Mgr.
P.L., C.X., P.B., proti žalovanému A., s.r.o., H.X., P., IČO: X., zast. JUDr. I.Š., ul. X.,
S., o zaplatenie 79 651 Sk s prísl., na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 1 Cob 12/2006-171 zo dňa 19. aprí-
la 2006 v znení uznesenia sp. zn. 1 Cob 12/2006-196 zo dňa 26. apríla 2006, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovanému trovy dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutými rozhodnutiami krajský súd, ako súd odvolací, odmietol odvolanie
žalobkyne. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak,
že žalobu zamietol. Zaviazal žalobkyňu, aby zaplatila žalovanému na účet jeho
právneho zástupcu trovy konania v sume 8751 Sk a 44 623 Sk. V dôvodoch svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala svoje odvolanie po uplynutí 15- dňovej
lehoty, preto podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP bolo jej odvolanie odmietnuté ako
oneskorene podané. V súlade s § 212 ods. 1, 3 OSP bol odvolací súd viazaný
pri preskúmaní napadnutého rozsudku dôvodmi odvolania podaného žalovanou
do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než
ktoré žalovaná výslovne uviedla v podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len
vady konania, pokiaľ by mali za dôsledok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie žalovanej je opodstatnené. Prvostupňový súd zo zistených skutočností
nevyvodil správny právny záver. Pre rozhodnutie vo veci je podstatné, či konanie
JUDr. J.Š. právne zaväzuje žalovanú spoločnosť. Zo žiadneho z vykonaných
dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by medzi žalovanou a JUDr. J.Š. bola
uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného
zákonníka. Podmienkou existencie, a teda aj platnosti takejto zmluvy je jej písomná
forma. Domnienku o existencii takejto zmluvy prvostupňový súd vyvodil len
z výpovede konateľa žalovanej, ktorý pripustil, že mu menovaná mohla len navrhnúť
uzavretie obchodu podobne ako iným firmám, avšak len ako manažérka pracujúca
pre spoločnosť B.S., s.r.o. Druhým takýmto dôvodom podľa prvostupňového súdu je
fakt, že v období od 17.10.2000 do 14.12.2000 bolo vystavených na žalovanú 5
faktúr za odobratie tovaru, ktoré boli riadne zaúčtované v účtovnej evidencii
žalovanej a uhradené v plnej výške. Z obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou
Košice I. č. k. 2 PV 1097/02-37 zo dňa 23.9.2003 je však zistiteľné aj to, že JUDr.
J.Š. nebola oprávnená vystupovať a konať v mene žalovanej spoločnosti, keďže
nebola v žiadnom vzťahu s ňou. Žalovaná nemala žiaden prospech z konania JUDr.
J.Š. Za týchto okolností nemožno z dokazovania vykonaného pred súdom prvého
stupňa v žiadnom prípade vyvodiť právny záver o tom, že JUDr. J.Š. konala za
žalovanú na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Podobne neprichádza do
úvahy konanie menovanej za žalovanú spoločnosť, ani na základe zmluvy
o sprostredkovaní. Takouto zmluvou by sa JUDr. J.Š. len zaviazala vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby žalovaná mala príležitosť uzavrieť zmluvu so žalobkyňou,
pričom žalovaná by sa zaviazala zaplatiť jej za takéto sprostredkovanie provízie.
V danom prípade nedošlo ani k uzavretiu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou
prostredníctvom JUDr. J.Š. na základe plnej moci. Existencia takejto plnej moci
nebola zistená. Za dôkaz existencie takejto plnej moci nemožno považovať tvrdenie
JUDr. J.Š. pri jednaní so žalobkyňou, že sa jedná o jej spoločnosť. Je to evidentné aj
z faktu, že žalobkyni bolo známe, že JUDr. J.Š. pracuje pre spoločnosť B.S., s.r.o.,
Bratislava, a že konkrétny tovar si objednala za tým účelom, aby ona sama, t.j. JUDr.
J.Š., si otvorila obchod s nábytkom. Nahlásenie identifikačných údajov žalovanej
spoločnosti za účelom vyhotovenia dodacieho listu JUDr. J.Š. nemožno považovať
za dôkaz existencie takejto plnej moci od žalovanej. Jedná sa o identifikačné údaje
verejne prístupné každému v obchodnom registri. Prvostupňový súd sa len domnieva
a predpokladá, že štatutárni zástupcovia žalovanej o aktivitách JUDr. J.Š. mohli
vedieť a mali predpokladať, že sa takejto možnosti vystavujú. Pre vznik povinnosti
žalovanej zaplatiť kúpnu cenu nestačí takáto domnienka. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania možno konštatovať, že v danom prípade JUDr. J.Š. konala bez plnej
moci od žalovanej spoločnosti. Konala síce v mene žalovanej spoločnosti, avšak bez
toho, že by bola k tomu splnomocnená. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov
nemožno zistiť ani to, že by žalovaná spoločnosť dodatočne schválila kúpnu zmluvu,
uzavretú v jej mene so žalobkyňou. Žalovaná mohla zaujať stanovisko ku konaniu
JUDr. J.Š. až po tom, čo sa o tomto konaní dozvedela. V preskúmavanej veci bola
táto vedomosť preukázaná až dňom doručenia žaloby žalovanej. Za týchto okolností
vyslovil záver, že prvostupňový súd pochybil, keď zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobkyni žalovanú istinu s príslušenstvom. Z uvedených dôvodov odvolací súd
v súlade s §213 ods.1 a § 220 OSP zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 a § 224 ods. 2 OSP.
Proti tomuto rozsudku a uzneseniu o trovách konania podala dovolanie
žalobkyňa. Namietala, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považuje za správne rozhodnutie
prvostupňového súdu v tejto veci. Vo svojich tvrdeniach dávala dôraz s poukazom
na vykonané dokazovanie, že konanie JUDr. J.Š. zaväzovalo odporcu v plnom
rozsahu za použitia § 16 Obchodného zákonníka. Žalovaná suma predstavuje cenu
tovaru, ktorý bol objednaný a prevzatý, pričom boli dodacie listy opatrené riadnou
pečiatkou odporcu, a to osobou, ktorá vystupovala v mene odporcu bez pochybnosti,
že by na také niečo nemala oprávnenie. Jednalo sa o osobu JUDr. J.Š., ktorá pri
kontakte s navrhovateľom viackrát jednala, a to osobne, ako aj telefonicky, v tom
čase aj cez pevnú linku odporcu na čísle X. V konaní bol vypočutý konateľ odporcu
JUDr. P.H., ktorý uviedol, že predmetný tovar mala pravdepodobne objednať JUDr.
J.Š., jeho bývalá manželka, ktorá nemohla menom odporcu uzatvárať žiadne
obchody, a že mohla iba navrhnúť, aby odporca, prípadne iné firmy, uzatvorili
obchod. Taktiež uviedol, že JUDr. J.Š. je za podobný obchod, t.j. keď menom
žalovaného objednala radiátory a ich cenu nezaplatila, trestne stíhaná. Táto výpoveď
je podľa názoru dovolateľa ďalším dôkazom toho, že nemohla vedieť, že osoba,
ktorá tovar objednávala a tento aj prevzala, nebola k tomu v mene odporcu
oprávnená. Najmä však poukazuje na tvrdenia poškodeného v pripojenom trestnom
spise Okresného úradu justičnej polície PZ v Prešove, vedenej proti JUDr. J. Š.,
č. k. ČVS: X. J., ktorý okrem iných tvrdení v závere svojej sťažnosti uvádza,
že obvinená JUDr. J.Š. pracuje vo firme JUDr. P.H. Zo samotného zisťovania súdu
bolo zistené, že proti JUDr. J.Š. prebiehalo trestné konanie, kde bola podaná
obžaloba pre trestný čin podvodu, kde z okolnosti prípadu bolo zrejmé, že táto
vystupovala za spoločnosť odporcu aj v inej obchodnej veci, uzatvárala obchody,
prijímala tovar, vystavené faktúry boli vedené v evidencii odporcu, ktorý tieto aj
uhradil. Nesúhlasí ani s tvrdením odvolacieho súdu, že zmluva nebola uzatvorená
v jeho prevádzkárni, a že ani tovar nebol dodaný do tejto prevádzkárne, a preto by
nemala prichádzať do úvahy ani aplikácia § 16 Obchodného zákonníka. Práve
naopak, dohoda o podstatných náležitostiach predmetného obchodnoprávneho
vzťahu bola dohodnutá zo sídla odporcu telefonicky a taktiež bol objednaný tovar
zamestnancom žalobkyne dovezený na fakturačnú adresu, kde mu bol daný pokyn,
kde sa tento bude skladať, a ktorý bol aj po potvrdení dodacích listov odovzdaný.
Osoba, ktorá konala v mene odporcu, mala k uvedenému vytvorené podmienky, ako
aj možnosť pohybovať sa v mieste sídla odporcu, disponovala pečiatkou odporcu
a používala jeho telefónnu linku. Je toho názoru, že všetky okolnosti prípadu
jednoznačne nasvedčujú zodpovednosti odporcu za záväzok, ktorý je predmetom
tohto konania. Navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal dovolanie
žalobkyne v rozsahu, ako bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a dospel
k záveru, že nie je dôvodné. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu bolo
žalobkyňou uplatnené právo na zaplatenie tovaru, ktorý objednala a prevzala
JUDr. J.Š. Keďže nie je sporné, že tovar objednala telefonicky z telefónnej linky
odporcu a doklady opatrila jeho pečiatkou, bolo úlohou súdov zistiť, či konala v mene
žalovaného. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru,
že JUDr. J.Š. neuzavrela kúpnu, ani inú zmluvu v mene odporcu, pretože nebola
k tomu oprávnená a nie sú splnené ani ďalšie zákonom predpokladané podmienky
pre konanie v mene žalovaného. Dovolateľ namieta, že žalobkyňa nemala
pochybnosti o tom, že JUDr. Š. koná za žalovaného, pretože použila jeho telefónnu
linku pre objednanie tovaru (čo bolo zistené dodatočne), použila jeho pečiatku,
a preto s poukazom na ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka je daná
zodpovednosť odporcu za konanie JUDr. Š.. Konanie podnikateľa upravuje
ustanovenie § 13 Obchodného zákonníka. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia
v platnom znení, ak je podnikateľom fyzická osoba, koná osobne alebo
prostredníctvom zástupcu. Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho
orgánu, alebo za ňu koná zástupca. Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa
zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť,
že konajúca osoba na to nie je oprávnená. V konaní bolo nepochybne zistené
a vedomosť o tom mala aj žalobkyňa, že JUDr. Š. nie je konateľom žalovanej
spoločnosti, bolo preto treba ustáliť, či konala ako zástupca, alebo či sú splnené
podmienky podľa citovaného ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka. Fyzické aj
právnické osoby môžu mať zákonného, aj zmluvného zástupcu. JUDr. Š. tieto
podmienky nespĺňala. V zmysle ustanovenia § 16 je daná fikcia zákonného zástupcu,
za ktorého je považovaná každá osoba, ktorá koná v prevádzkárni podnikateľa, ak je
druhý konajúci v dobrej viere, že ide o podnikateľa, to znamená, že nevie, že tam
konajúca osoba nie je k takémuto konaniu oprávnená. V predmetnom prípade
o takúto situáciu nejde. Tovar bol JUDr. Š. objednávaný telefonicky a v tom čase
žalobkyňa ani nemohla vedieť, komu telefónna linka patrí a z hľadiska daného sporu
to nie je ani rozhodujúce, pretože nenahrádza pojem prevádzkáreň podnikateľa.
Ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka predpokladá priame konanie osôb
v objekte, kde podnikateľ prevádzkuje predmet svojej činnosti, napríklad, keď by
žalobkyňa odovzdala svoj tovar JUDr. Š. v prevádzkárni (kancelárii, obchode, sklade
a pod,), ktorý prevádzkuje žalovaný ako právnická osoba. Tovar – váľandy, boli
žalobkyňou dovezené a odovzdané v skladových priestoroch, ktoré neboli
prevádzkárňou žalovaného. V konaní nebol preukázaný pracovný, ani iný pomer
JUDr. Š. k žalovanému. Dôkazné bremeno tu ťaží žalobcu, ktorý síce konal v dobrej
viere, ale si neoveril, či osoba, s ktorou koná, je pre takéto konanie v mene
žalovaného oprávnená konať. Nie sú v tomto prípade naplnené podmienky,
za ktorých by bolo možné považovať konanie JUDr. Š. za konanie žalovaného. Treba
preto súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, že nedošlo k uzavretiu zmluvy
medzi žalobkyňou a žalovaným a konanie JUDr. Š. nie je konaním osoby poverenej
určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného
zákonníka a zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by
JUDr. Š. bola poverená žalovanou na vykonávanie akejkoľvek činnosti pri prevádzke
tohto podniku. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo možné zistiť ani to, že by
žalovaná spoločnosť dodatočne bez zbytočného odkladu schválila v zmysle § 33
ods. 2 Obchodného zákonníka kúpnu zmluvu. Dovolací súd preto dovolaniu
žalobkyne nevyhovel. Podľa § 243b ods. 1 OSP dovolací súd dovolanie rozsudkom
zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak
napadnuté rozhodnutie rozsudkom zruší. Výrok rozsudku dovolacieho súdu vyplýva
z citovaného ustanovenia. Rozsudok v danej veci bol verejne vyhlásený dňa
22.4.2008 za podmienok, ktoré sú upravené v § 156 ods. 3 OSP.
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 243b ods. 4 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP, ale pretože žalovanému žiadne trovy
v dovolacom konaní nevznikli, neboli mu ani žiadne priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. apríla 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu