Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 49 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (56)d14/375007.899c92.pdf
PDF · 114.65 KB
No categories available
3Cdo/42/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny
Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v H., podnikajúceho pod obchodným
menom I. - J. s miestom podnikania H., zastúpenému JUDr. D., advokátom so sídlom v H.,
proti žalovanému Ž., so sídlom v B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17 C 159/2003, na dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája 2007 sp. zn. 2 Co 192/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája
2007 sp. zn. 2 Co 192/2006 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I
z 27. marca 2006 č.k. 17 C 159/2003-232 v časti, ktorou bola žaloba o určenie neplatnosti
časti nájomnej zmluvy zamietnutá a konanie v tejto časti zastavil, a v súvisiacom výroku
o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému
súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou z 20. decembra 2000 domáhal, aby bolo súdom určené, že
nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi účastníkmi konania pod
-2-3 Cdo 42/2008
č. X. a datovaná 21. decembrom 1996 je v článku VI. bod 10 v časti, ktorou sa žalobca
zaviazal, že 75 % nájomného pre „tretie osoby“ získaného nad rámec cien uvedených
v článku I bod 1 odvedie na účet žalovaného, je neplatná a že vyprataním nebytových
priestorov zastávky H. - mesto I. v roku 2001 nedošlo k zániku jeho práv spoločného nájomcu
vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. X..
Okresný súd Košice I rozsudkom z 27. marca 2006 č.k. 17 C 159/2003-232 žalobu
zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že pri
stanovení mechanizmu zvýšenia nájomného v prípade prenechania nebytových priestorov do
užívania ďalším osobám formou podnájmu, ktorý je uvedený v článku VI bod 10 nájomnej
zmluvy, účastníci zmluvy konali slobodne a dobrovoľne a takáto úprava neodporuje zákonu
(§ 39 Občianskeho zákonníka, zákon č. 116/1990 Zb. a zákon č. 18/1996 Z.z.) a ani ho
neobchádza, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ žalobca žiadal určiť, že vyprataním
nebytových priestorov zastávky H. - mesto I. v roku 2001 nedošlo k zániku jeho práv
spoločného nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. X., aj v tejto časti považoval žalobu
za nedôvodnú, nakoľko nárok sa dotýka aj I., ktorý odmietol do konania vstúpiť, a preto
o tomto nároku nemôže byť rozhodované. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. l
Uvedený rozsudok napadol odvolaním žalobca. Krajský súd v Košiciach rozsudkom
zo 17. mája 2007 sp. zn. 2 Co 192/2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou
bola žaloba o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy zamietnutá tak, že v tejto časti
konanie zastavil. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žaloba o určenie,
že nedošlo u I. k zániku práv spoločného nájomcu, zamietnutá. Účastníkom konania nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že pokiaľ ide o žalobu v časti, ktorou sa žalobca
domáha určenia neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi
účastníkmi konania pod č. X. a datovanej 21. decembrom 1996 v článku VI. bod 10, jej
prejednaniu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 O.s.p.). Z rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2002 sp. zn. 4 Co 316/2001 zistil, že tento preskúmaval
rozsudok Okresného súdu Humenné z 1. februára 2001 č.k. 11 C 1285/2000-31 a zmenil ho
tak, že žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi
účastníkmi konania pod č. X. a datovanej 21. decembrom 1996 zamietol. Z dôvodov tohto
rozhodnutia krajského súdu zistil, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, pretože možno žalovať priamo na vypratanie
-3-3 Cdo 42/2008
nebytových priestorov, čo aj žalobca (Ž.) urobil, v rámci ktorého konania sa bude otázka
platnosti nájomnej zmluvy posudzovať ako otázka predbežná. Z uvedeného vyvodil, že
Krajský súd v Prešove skúmal platnosť nájomnej zmluvy v celom rozsahu a svojím
rozhodnutím vyriešil to, čo je predmetom tohto konania – neplatnosť časti tej istej nájomnej
zmluvy. Preto v zmysle § 104 ods. l O.s.p. konanie o nároku žalobcu na určenie neplatnosti
časti nájomnej zmluvy pre neodstrániteľnú podmienku konania zastavil. Pokiaľ súd prvého
stupňa zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že vyprataním nebytových
priestorov zastávky H. - mesto I. v roku 2001 nedošlo k zániku jeho práv spoločného nájomcu
vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. X., v tejto časti považoval rozhodnutie za vecne správne
a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa v odôvodnení jeho
rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142
ods. l O.s.p. s poukazom na to, že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája 2007 sp. zn. 2 Co 192/2006 vo
výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 27. marca 2006 č.k.
17 C 159/2003-232 v časti, ktorou bola žaloba o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy
zamietnutá a konanie v tejto časti zastavil, napadol žalobca dovolaním, na odôvodnenie
ktorého uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa jeho názoru rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. mája
2002 sp. zn. 4 Co 316/2001 netvorí v danej veci prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Poukázal na to, že vo výroku tohto rozsudku absentuje výrok o platnosti, resp. neplatnosti
nájomnej zmluvy ako celku, či len jej niektorej časti a súd sa vôbec vecne nezaoberal
dôvodmi neplatnosti uplatnenými žalobcom (Ž.). Žalobca vzhľadom na uvedené žiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti ako aj v súvisiacom
výroku o náhrade trov, ako i rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ žalobu o určenie
neplatnosti časti nájomnej zmluvy zamietol, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu
je vecne správne, a preto navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
-4-3 Cdo 42/2008
(§ 238 ods. l O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l
O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na námietku žalobcu a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1,
veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú
procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti
rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je
dôvodné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dôraz
kládol na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ v dovolaní priamo namieta (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup
súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva.
-5-3 Cdo 42/2008
Dovolací súd námietku žalobcu uvedenú v dovolaní, že v danom prípade neexistuje
prekážka právoplatnej rozhodnutej veci, považuje za opodstatnenú.
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3
O.s.p.). V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta
prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom
nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné
postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo
má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má
alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je
daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa
týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia
pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre
posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po
právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka
veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po
právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).
Pri riešení otázky, či právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. 4 Co 316/2001
Krajského súdu v Prešove (vec Okresného súdu Humenné sp. zn. 11 C 1285/2000) bránilo
konaniu vo veci sp. zn. 17 C 159/2003 Okresného súdu Košice I, bolo potrebné vziať na
zreteľ, že v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 11 C 1285/2000 išlo o žalobu podanú Ž.
proti I., o určenie neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi
účastníkmi konania pod č. X. a datovanej 21. decembrom 1996 a o uloženie povinnosti
-6-3 Cdo 42/2008
nebytové priestory užívané na základe predmetnej nájomnej zmluvy vypratať. Okresný súd
Humenné rozsudkom z l. februára 2001 č.k. 11 C 1285/2000-31 určil, že nájomná zmluva
o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi Ž. ako prenajímateľom a I. a I. ako nájomcami
pod č. X. a datovaná 21. decembrom 1996, je neplatná z dôvodu, že súhlas mesta v zmysle § 3
ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. k jej uzavretiu bol daný až 4. februára 2007, t.j. po uzavretí
zmluvy účastníkmi. Preto s poukazom na § 3 ods. 4 uvedeného zákona a § 39 Občianskeho
zákonníka považoval predmetnú nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú. Krajský súd
v Prešove na odvolanie I. proti vyššie uvedenému výroku rozsudku Okresného súdu Humenné
rozsudkom z 13. mája 2002 sp. zn. 4 Co 316/2001 ho zmenil tak, že žalobu o určenie
neplatnosti zmluvy zamietol; rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. júla 2002. Dôvodom pre
zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy bol podľa odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Prešove nedostatok naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej
žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., nakoľko možno priamo žalovať vypratanie nebytových
priestorov, čo aj žalobca (Ž.) urobil.
Ako bolo už vyššie uvedené za tú istú vec v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. treba v inom
konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý
právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pokiaľ ide rozhodnutie o určovacej
žalobe (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pre posúdenie toho, či zakladá prekážku právoplatnej
rozhodnutej veci, bude rozhodujúci aj právny stav záväzne určený jeho obsahom. Ak
rozhodnutie vyznie tak, že podľa neho právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje
(neexistuje), je tým daná prekážka res iudicata pre novú určovaciu žalobu. Ak ale určovacia
žaloba bola zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu práva alebo právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku
právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. O takýto prípad ide aj
v prejednávanej veci, nakoľko rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2002 sp. zn.
4 Co 316/2001 bola žaloba o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zamietnutá z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Nemožno
preto vyvodiť, že označený rozsudok je takým rozhodnutím o veci, ktoré by bránilo
prejednaniu žaloby o určenie čiastočnej neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom
tohto konania.
Záverom dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že prekážka právoplatne
rozhodnutej veci nie je daná ani v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah
-7-3 Cdo 42/2008
medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré
tu neboli v čase pôvodného konania. Ak teda v žalobe o vypratanie nebytových priestorov
bola neplatnosť nájomnej zmluvy posudzovaná len z hľadiska predchádzajúceho súhlasu obce
s prenajatím nebytových priestorov, rozhodnutie o žalobe o vypratanie nebytových priestorov
netvorí prekážku právoplatnej rozhodnutej veci pre žalobu o určenie neplatnosti nájomnej
zmluvy alebo jej časti, ak je založená na iných skutkových okolnostiach a inom právnom
dôvode.
Na základe uvedeného možno uzavrieť, že tým, že odvolací súd zastavil konanie
o nároku žalobcu na určenie neplatnosti článku VI. bodu 10 nájomnej zmluvy o nájme
nebytových priestorov uzavretej medzi účastníkmi konania pod č. X. a datovanej
21. decembrom 1996 z dôvodu prekážky právoplatnej rozhodnutej veci (§ 104 ods. l O.s.p.
a § 159 O.s.p.), odňal žalobcovi možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená
vada je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto vadou nemôže byť považované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním
napadnutej časti zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách
pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: