Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/42/2008

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v H., podnikajúceho pod obchodným

menom I. - J. s miestom podnikania H., zastúpenému JUDr. D., advokátom so sídlom v H.,

proti žalovanému Ž., so sídlom v B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája

2007 sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I

z 27. marca 2006 č.k. -232 v časti, ktorou bola žaloba o určenie neplatnosti

časti nájomnej zmluvy zamietnutá a konanie v tejto časti zastavil, a v súvisiacom výroku

o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému

súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou z 20. decembra 2000 domáhal, aby bolo súdom určené, že

nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi účastníkmi konania pod

-2-3 Cdo 42/2008

č. X. a datovaná 21. decembrom 1996 je v článku VI. bod 10 v časti, ktorou sa žalobca

zaviazal, že 75 % nájomného pre „tretie osoby“ získaného nad rámec cien uvedených

v článku I bod 1 odvedie na účet žalovaného, je neplatná a že vyprataním nebytových

priestorov zastávky H. - mesto I. v roku 2001 nedošlo k zániku jeho práv spoločného nájomcu

vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. X..

Okresný súd Košice I rozsudkom z 27. marca 2006 č.k. -232 žalobu

zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že pri

stanovení mechanizmu zvýšenia nájomného v prípade prenechania nebytových priestorov do

užívania ďalším osobám formou podnájmu, ktorý je uvedený v článku VI bod 10 nájomnej

zmluvy, účastníci zmluvy konali slobodne a dobrovoľne a takáto úprava neodporuje zákonu

( , a ) a ani ho

neobchádza, a preto žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ žalobca žiadal určiť, že vyprataním

nebytových priestorov zastávky H. - mesto I. v roku 2001 nedošlo k zániku jeho práv

spoločného nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. X., aj v tejto časti považoval žalobu

za nedôvodnú, nakoľko nárok sa dotýka aj I., ktorý odmietol do konania vstúpiť, a preto

o tomto nároku nemôže byť rozhodované. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. l

Uvedený rozsudok napadol odvolaním žalobca. Krajský súd v Košiciach rozsudkom

zo 17. mája 2007 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou

bola žaloba o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy zamietnutá tak, že v tejto časti

konanie zastavil. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žaloba o určenie,

že nedošlo u I. k zániku práv spoločného nájomcu, zamietnutá. Účastníkom konania nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že pokiaľ ide o žalobu v časti, ktorou sa žalobca

domáha určenia neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi

účastníkmi konania pod č. X. a datovanej 21. decembrom 1996 v článku VI. bod 10, jej

prejednaniu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( ). Z rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2002 sp. zn. zistil, že tento preskúmaval

rozsudok Okresného súdu Humenné z 1. februára 2001 č.k. -31 a zmenil ho

tak, že žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi

účastníkmi konania pod č. X. a datovanej 21. decembrom 1996 zamietol. Z dôvodov tohto

rozhodnutia krajského súdu zistil, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení, pretože možno žalovať priamo na vypratanie

-3-3 Cdo 42/2008

nebytových priestorov, čo aj žalobca (Ž.) urobil, v rámci ktorého konania sa bude otázka

platnosti nájomnej zmluvy posudzovať ako otázka predbežná. Z uvedeného vyvodil, že

Krajský súd v Prešove skúmal platnosť nájomnej zmluvy v celom rozsahu a svojím

rozhodnutím vyriešil to, čo je predmetom tohto konania – neplatnosť časti tej istej nájomnej

zmluvy. Preto v zmysle ods. l konanie o nároku žalobcu na určenie neplatnosti

časti nájomnej zmluvy pre neodstrániteľnú podmienku konania zastavil. Pokiaľ súd prvého

stupňa zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že vyprataním nebytových

priestorov zastávky H. - mesto I. v roku 2001 nedošlo k zániku jeho práv spoločného nájomcu

vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. X., v tejto časti považoval rozhodnutie za vecne správne

a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvého stupňa v odôvodnení jeho

rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l v spojení s

ods. l s poukazom na to, že žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. mája 2007 sp. zn. vo

výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 27. marca 2006 č.k.

-232 v časti, ktorou bola žaloba o určenie neplatnosti časti nájomnej zmluvy

zamietnutá a konanie v tejto časti zastavil, napadol žalobca dovolaním, na odôvodnenie

ktorého uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ). Podľa jeho názoru rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. mája

2002 sp. zn. netvorí v danej veci prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Poukázal na to, že vo výroku tohto rozsudku absentuje výrok o platnosti, resp. neplatnosti

nájomnej zmluvy ako celku, či len jej niektorej časti a súd sa vôbec vecne nezaoberal

dôvodmi neplatnosti uplatnenými žalobcom (Ž.). Žalobca vzhľadom na uvedené žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti ako aj v súvisiacom

výroku o náhrade trov, ako i rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ žalobu o určenie

neplatnosti časti nájomnej zmluvy zamietol, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu

je vecne správne, a preto navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

-4-3 Cdo 42/2008

( ods. l ), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ods. l

) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na námietku žalobcu a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1,

veta druhá , ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú

procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti

rozsudku podľa , ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je

dôvodné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dôraz

kládol na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ v dovolaní priamo namieta (§ 237

písm. f/ ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup

súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

-5-3 Cdo 42/2008

Dovolací súd námietku žalobcu uvedenú v dovolaní, že v danom prípade neexistuje

prekážka právoplatnej rozhodnutej veci, považuje za opodstatnenú.

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3

). V zmysle súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta

prvá platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom

nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné

postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo

má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má

alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je

daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa

týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia

pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre

posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po

právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka

veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po

právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).

Pri riešení otázky, či právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn.

Krajského súdu v Prešove (vec Okresného súdu Humenné sp. zn. 11 C 1285/2000) bránilo

konaniu vo veci sp. zn. Okresného súdu Košice I, bolo potrebné vziať na

zreteľ, že v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 11 C 1285/2000 išlo o žalobu podanú Ž.

proti I., o určenie neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi

účastníkmi konania pod č. X. a datovanej 21. decembrom 1996 a o uloženie povinnosti

-6-3 Cdo 42/2008

nebytové priestory užívané na základe predmetnej nájomnej zmluvy vypratať. Okresný súd

Humenné rozsudkom z l. februára 2001 č.k. -31 určil, že nájomná zmluva

o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi Ž. ako prenajímateľom a I. a I. ako nájomcami

pod č. X. a datovaná 21. decembrom 1996, je neplatná z dôvodu, že súhlas mesta v zmysle § 3

ods. 2 k jej uzavretiu bol daný až 4. februára 2007, t.j. po uzavretí

zmluvy účastníkmi. Preto s poukazom na § 3 ods. 4 uvedeného zákona a § 39 Občianskeho

zákonníka považoval predmetnú nájomnú zmluvu za absolútne neplatnú. Krajský súd

v Prešove na odvolanie I. proti vyššie uvedenému výroku rozsudku Okresného súdu Humenné

rozsudkom z 13. mája 2002 sp. zn. ho zmenil tak, že žalobu o určenie

neplatnosti zmluvy zamietol; rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. júla 2002. Dôvodom pre

zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy bol podľa odôvodnenia rozsudku

Krajského súdu v Prešove nedostatok naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej

žalobe v zmysle , nakoľko možno priamo žalovať vypratanie nebytových

priestorov, čo aj žalobca (Ž.) urobil.

Ako bolo už vyššie uvedené za tú istú vec v zmysle treba v inom

konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý

právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pokiaľ ide rozhodnutie o určovacej

žalobe ( ), pre posúdenie toho, či zakladá prekážku právoplatnej

rozhodnutej veci, bude rozhodujúci aj právny stav záväzne určený jeho obsahom. Ak

rozhodnutie vyznie tak, že podľa neho právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje

(neexistuje), je tým daná prekážka res iudicata pre novú určovaciu žalobu. Ak ale určovacia

žaloba bola zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu práva alebo právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku

právoplatne rozhodnutej veci v zmysle O takýto prípad ide aj

v prejednávanej veci, nakoľko rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 13. mája 2002 sp. zn.

bola žaloba o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zamietnutá z dôvodu

nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení ( ). Nemožno

preto vyvodiť, že označený rozsudok je takým rozhodnutím o veci, ktoré by bránilo

prejednaniu žaloby o určenie čiastočnej neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom

tohto konania.

Záverom dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že prekážka právoplatne

rozhodnutej veci nie je daná ani v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah

-7-3 Cdo 42/2008

medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré

tu neboli v čase pôvodného konania. Ak teda v žalobe o vypratanie nebytových priestorov

bola neplatnosť nájomnej zmluvy posudzovaná len z hľadiska predchádzajúceho súhlasu obce

s prenajatím nebytových priestorov, rozhodnutie o žalobe o vypratanie nebytových priestorov

netvorí prekážku právoplatnej rozhodnutej veci pre žalobu o určenie neplatnosti nájomnej

zmluvy alebo jej časti, ak je založená na iných skutkových okolnostiach a inom právnom

dôvode.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že tým, že odvolací súd zastavil konanie

o nároku žalobcu na určenie neplatnosti článku VI. bodu 10 nájomnej zmluvy o nájme

nebytových priestorov uzavretej medzi účastníkmi konania pod č. X. a datovanej

21. decembrom 1996 z dôvodu prekážky právoplatnej rozhodnutej veci ( ods. l

a ), odňal žalobcovi možnosť pred súdom konať ( ). Uvedená

vada je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto vadou nemôže byť považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v dovolaním

napadnutej časti zrušil ( ) a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie ( ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách

pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: