Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoCsp-9-2026.pdf
PDF · 99.27 KB
Case nature
Subarea
11CoCsp/9/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Martina Barnová, advokátka, Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 54061857, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Bratislava-Staré Mesto, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 15Csp/49/2025-52 zo dňa 06.11.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 15Csp/49/2025-78 zo dňa 21.04.2026, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením zastavil konanie (výrok I.) a vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o poskytnutí pôžičky, č. 1376672, zo dňa 20.05.2014. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 14Csp/327/2017 rozsudkom zo dňa 25.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2019 bolo na podklade predmetnej zmluvy žalovanému (jeho právnemu nástupcovi Intrum Slovakia s.r.o.) priznané voči žalobcovi plnenie. Citujúc § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, 161 ods. 1, § 230, § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/144/2024 zo dňa 23.01.2025 dospel k záveru, že z hľadiska posúdenia danosti prekážky res iudicata je nepochybné, že konaním právoplatne skončeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14Csp/327/2017 ide vo vzťahu k prejednávanému sporu o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie. Predpokladom tohto rozhodnutia bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu, došlo s konečnou platnosťou k vyriešeniu otázky hmotnoprávneho vzťahu a následne bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť. V obidvoch konaniach ide o vec tých istých strán sporu, vychádzajúcu z toho istého skutkového základu. Nie je možné pripustiť situáciu, aby jedno rozhodnutie najskôr právoplatne priznalo žalobcovi právo na určité plnenie a následne iné súdne rozhodnutie deklarovalo, že právny základ toho istého právoplatne priznaného plnenia daný nie je. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, výrok takéhoto rozhodnutia tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. A pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k právne relevantnej zmene skutkových okolností oproti konaniu sp. zn. 14Csp/327/2017, vydaný rozsudok pod sp. zn. 14Csp/327/2017, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na
plnenie, vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, ale aj prípadne o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.
3. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že s existenciou prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa nestotožňuje. Skorším rozhodnutím sp. zn. 14Csp/327/2017 zo dňa 25.01.2019, právoplatným dňa 24.02.2019 súd priznal právnemu predchodcovi žalovaného voči žalobkyni plnenie na podklade Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 1376672 zo dňa 20.05.2014. Išlo o konanie o žalobe žalobcu, ktorý produkoval svoje tvrdenia. V tomto konaní sp. zn. 15Csp/49/2025 sú v opačnom procesnom postavení, kedy žalobkyňa v určovacej žalobe tvrdí, že zmluvy obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Rozdielnosť skutkových tvrdení u oboch uplatnených nárokov sa prejavuje v úplne odlišnom žalobnom petite. Súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nemali žiadny súvis s uplatneným peňažným nárokom právneho predchodcu žalovaného a súd sa ani nezmienil, že by neprijateľnosť zmluvných podmienok vôbec skúmal. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/144/2024 zo dňa 23.01.2025, na ktoré súd prvej inštancie poukázal vo svojom odôvodnení, je obsahovo ojedinelé a je v absolútnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Najvyšší súd SR riešil odlišnú situáciu, v ktorej súd priznal v upomínacom konaní dodávateľovi nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy voči spotrebiteľovi, ktorý sa následne žalobou domáhal nového posúdenia úveru, a teda prieskumu rovnakého skutkového stavu a aj rovnakého právneho posúdenia ako v upomínacom konaní. Žalobkyňa poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-600/19 zo dňa 17.05.2022, C-421/14 zo dňa 26.01.2017, C-724/22 zo dňa 29.02.2024, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/161/2023 zo dňa 28.11.2024, 3Cdo/42/2008 zo dňa 29.04.2008, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/105/2019 zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 20Co/281/2016 zo dňa 30.01.2018 a sp. zn. 15Co/13/2018 zo dňa 28.02.2019. Dodala, že určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok je v individuálnych sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované nedôvodnou pohľadávkou alebo existenciou neprijateľnej podmienky, pričom nie je rozhodné, či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania alebo až následne. Súd môže zamietnuť žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky len v prípade, ak súd zistí, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa pridržiava svojej námietky res iudicata, teda napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. V konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14Csp/32/2017 zo dňa 25.01.2019 žalobkyňa nenamietala neprijateľné zmluvné podmienky, nevzniesla tieto nároky v čase, kedy sa platnosť úverovej zmluvy posudzovala, nepodala vzájomnú žalobu. Nepodala voči rozsudku odvolanie, ani nenavrhla obnovu konania. Je nemysliteľné, aby sa tá istá zmluva, na základe ktorej bolo žalovanému priznané voči žalobkyni plnenie, a ktorá už bola predmetom prejudiciálneho posudzovania, posudzovala opäť, čo do jej čiastočnej neplatnosti. Oproti pôvodnému konaniu nedošlo k žiadnej relevantnej zmene skutkových okolností. Žalobkyni nič nebránilo využiť dostupné prostriedky procesnej obrany v čase, kedy sa viedlo pôvodné súdne konanie, pričom v tomto konaní neuniesla bremeno tvrdenia o akýchkoľvek nových skutkových okolnostiach. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
7. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Žalobca nekonkretizoval nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, ktorým by malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd nezistil porušenie žiadneho z čiastkových práv na spravodlivý proces. Daná odvolacia námietka naplnená nebola.
10. K námietke inej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na také pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod zostávajúce odvolacie dôvody. Takéto pochybenia sa stávajú relevantnými až za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou môže byť napríklad nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami v zmysle ust. § 193 CSP alebo napríklad posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP, alebo akékoľvek iné pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní uvedenú odvolaciu námietku nekonkretizuje. Odvolací súd neidentifikoval ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezistil akékoľvek pochybenie v procesnom postupe prvoinštančného súdu, pre ktoré by bolo nevyhnutné sa touto otázkou zaoberať.
11. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
12. Súd prvej inštancie zastavil konanie podľa § 161 ods. 2 CSP, pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, a to prekážku rozhodnutej veci. Mal za to, že rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 14Csp/32/2017 zo dňa 25.01.2019, je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci k predmetnému sporu.
13. Vzhľadom na obsah odvolania žalobkyne, bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či boli splnené podmienky na zastavenie konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci v konaní sp. zn. 14Csp/32/2017.
14. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
15. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, na ktoré je súd povinný prihliadať ex officio. Len čo súd zistí existenciu tejto prekážky, vedie to k zastaveniu konania. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou sporových strán a totožnosťou predmetu sporu. O totožnosť sporových strán ide vtedy, ak sa v spore zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Nebol spor v tom, že totožnosť sporových strán v oboch sporoch je daná. Predmet sporu je vymedzený žalobným nárokom spolu so skutkovým odôvodnením (skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe), z ktorých vyplýva žalobný návrh. Totožnosť predmetu sporu znamená, že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu.
16. Predmetom sporu vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14Csp/327/2017 bolo zaplatenie sumy 1.724,79 eur s príslušenstvom. Žalobca (v tomto spore žalovaný, resp. jeho právny predchodca) sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom skutkovom základe, že strany sporu uzatvorili dňa 20.05.2014 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 1376672, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1.600,- eur. Rozsudkom zo dňa 25.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2019, súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 237,44 eur spolu s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 03.03.2015 do zaplatenia, uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.160,30 eur s 5,05 %-ným úrokom v splátkach po 50,- eur mesačne, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 61,2 % a rozhodol, že vracia žalobcovi súdny poplatok v sume 7,30 eur.
17. Predmetom aktuálne súdeného sporu je určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1376672 zo dňa 20.05.2014.
18. Predmet sporu vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14Csp/327/2017 a sp. zn. 15Csp/49/2025 nie je totožný.
19. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa nové konanie týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Teda či ten, ktorý bol v skoršom konaní žalobcom je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Teda vyplýva z rovnakého skutku. Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných sporových strán, či už z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej, teda skutok, bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, respektíve inak. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/120/2009.
20. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2008).
21. Rozhodnutie v predchádzajúcej veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14Csp/327/2017 nezakladá prekážku res iudicata, pretože nie je daná totožnosť predmetu konania a to len z dôvodu, že v tejto veci uplatnený nárok samotným žalobcom nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. V predchádzajúcom konaní skutkovým tvrdením žalobcu bolo, že žalovanej poskytol pôžičku vo výške 1.600,- eur, pre nezaplatenú splátku zosplatnil celý úver, pričom ku dňu podania žaloby žalovaná zaplatila len sumu vo výške 209,70 eur. V tomto novom konaní je skutkovým tvrdením žalobkyne, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v danom prípade neboli individuálne dojednané, pričom boli súčasťou žalovaným vopred pripravených úverových zmluvných podmienok, ktorých obsah žalobkyňa nijako nemohla ovplyvniť, keď chcela úver získať. Tieto rozdielne skutkové tvrdenia oboch uplatnených nárokov sa prejavujú v úplne odlišnom žalobnom petite. Vychádzajúc z obsahu žalovaných zmluvných podmienok v tomto spore je zjavné, že súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok, ktoré nemali žiadny súvis s
uplatneným peňažným nárokom žalovaného. Súd v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14Csp/327/2017, v ktorom vydal rozsudok na plnenie, žiadne neprijateľné zmluvné podmienky neskúmal, čo vyplýva zo samotnej výrokovej časti a odôvodnenia, tieto neposudzoval a neboli ani predmetom konania. Preto rozsudok v predchádzajúcom spore netvorí prekážku res iudicata pre tento súdny spor.
22. Právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/144/2024 zo dňa 23.01.2025 nie je aplikovateľný na daný prípad z dôvodu rozdielneho skutkového stavu. Predmetom konania pred Najvyšším súdom SR vo veci sp. zn. 4Cdo/144/2024 bolo určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Pred týmto konaním bol vydaný právoplatný platobný rozkaz, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie. Logicky, pokiaľ bol vydaný platobný rozkaz, nemôže opätovne súd posudzovať spotrebiteľskú zmluvu z toho pohľadu, či je úver bezúročný a bez poplatkov, ani rozhodovať o vydaní bezdôvodného obohatenia. V predmetnej veci je však situácia odlišná, bolo síce rozhodnuté o žalobe na plnenie, avšak v následnom konaní je predmetom konania iba určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, aj keď z tej istej spotrebiteľskej zmluvy.
23. Argumentácia súdu prvej inštancie neobstojí vo svetle ustálenej, ale aj najnovšej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie k Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS“). Súdny dvor v rozsudku zo 7. novembra 2024, C-178/23, ERB New Europe Funding II, výslovne zdôraznil, že povinnosť vnútroštátneho súdu preskúmať ex offo nekalú povahu zmluvných podmienok je odôvodnená povahou verejného záujmu, na ktorom je založená ochrana spotrebiteľa, a že účinné preskúmanie tejto otázky nemožno zaručiť, ak by sa právna sila rozhodnutej veci vzťahovala na rozhodnutia, v ktorých sa takéto preskúmanie neuvádza (bod 38). Z uvedeného vyplýva, že samotná existencia povinnosti súdu konať ex offo nepostačuje na záver, že súd neprijateľnosť zmluvných podmienok skutočne preskúmal. Pre vznik prekážky právoplatne rozhodnutej veci je rozhodujúce, či z odôvodnenia skoršieho rozhodnutia vyplýva, že súd túto otázku preskúmal a aké závery prijal. Súdny dvor zároveň uviedol, že ochrana spotrebiteľa by bola zabezpečená iba vtedy, ak by vnútroštátny súd v prvom konaní preskúmal nekalú povahu zmluvných podmienok a toto preskúmanie aspoň stručne odôvodnil, pričom spotrebiteľ by bol informovaný o dôsledkoch nepodania opravného prostriedku (bod 39.).
24. Rovnaký prístup vyplýva aj z rozsudku z 29.02.2024, C-724/22, Investcapital, podľa ktorého preklúzia ďalšieho preskúmania je prípustná len vtedy, ak skoršie rozhodnutie identifikovalo podmienky, ktoré boli predmetom preskúmania, a uviedlo, hoci aj stručne, dôvody, pre ktoré neboli považované za nekalé.
25. Aj z rozsudku C-600/19, na ktorý nadväzuje citovaná novšia judikatúra, vyplýva, že účinky právoplatnosti môžu brániť neskoršiemu preskúmaniu len vtedy, ak skoršie rozhodnutie obsahuje aspoň stručné odôvodnenie preukazujúce, že preskúmanie nekalosti bolo vykonané. Absencia takéhoto odôvodnenia vylučuje, aby sa účinky res iudicata vzťahovali na otázku neprijateľných zmluvných podmienok.
26. Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 14Csp/327/2017 zo dňa 25.01.2019 nevyplýva, že by súd v tom čase preskúmal konkrétne formulárové podmienky, ktoré žalobkyňa napáda v tomto konaní. Skutočnosť, že zmluva ako celok bola predmetom súdnej kontroly, nepostačuje na záver, že tieto individuálne zmluvné podmienky boli súdom posúdené.
27. Odvolací súd preto uzatvára, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci môže dopadať len na tie otázky, ktoré boli v skoršom konaní skutočne preskúmané a odôvodnené, nie však na odlišné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré predmetom preskúmania neboli, pričom preskúmanie konkrétnych zmluvných podmienok musí aspoň stručne vyplývať z odôvodnenia skoršieho rozsudku. Výklad opačný by viedol k popretiu účinnej ochrany spotrebiteľa garantovanej Smernicou 93/13/ EHS, keďže by umožnil, aby absencia preskúmania konkrétnych podmienok v skoršom konaní bránila ich súdnemu preskúmaniu v konaní neskoršom. Keďže rozsudok sp. zn. 14Csp/327/2017 zo dňa 25.01.2019 takúto úvahu neobsahuje, prekážka právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe o neprijateľnosti zmluvných podmienok nevznikla a súd prvej inštancie konanie zastavil nesprávne.
28. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
29. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude meritórne zaoberať sa obsahom žaloby, teda posúdiť (ne)prijateľnosť napádaných zmluvných podmienok.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).