Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/148/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci žalobcu Z., bývajúceho vo V., zastúpeného JUDr. P., advokátom so sídlom v B., proti

žalovanému H. so sídlom v R., zastúpenému JUDr. A., advokátom so sídlom v R.,

o zaplatenie 73 605 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod

sp. zn. RA a predtým na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. , na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. apríla 2007

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

17. apríla 2007 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca rozsudkom zo 16. novembra 2004 č.k. -122 zastavil

konanie v časti o zaplatenie 6 905 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 1. júna 1999 do

zaplatenia, žalovaného zaviazal zaplatiť do 3 dní žalobcovi 66 700 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania podľa špecifikácie uvedenej vo výroku rozsudku a nahradiť mu v tej istej lehote

trovy konania 61 742 Sk. V odôvodnení uviedol, že sumy, ktoré žalovaný odvádzal žalobcovi

v rokoch 1997 a 1998 v celkovej výške 66 700 Sk na osobný účet žalobcu na základe

dodatkov č. 1 a 2 k pracovnej zmluve uzavretých 1. apríla 1998, predstavujú časť jeho čistej

-2-3 Cdo 148/2007

mzdy, na vyplatenie ktorých má žalobca nárok. Tento záver vyvodil najmä z listiny označenej

„Firemné sporenie“, z ktorej vyplýva, že od 1. februára 1997 sa obchodnému zástupcovi

(ktorú funkciu žalobca vykonával) poukazuje na jeho osobný účet 20 % čistej mesačnej mzdy.

Vzal pri tom na zreteľ tiež mzdové listy žalobcu za roky 1997 a 1998, z ktorých mal

preukázané, že žalovaná suma je zaradená do položky „ostatné zrážky“, pričom sumy v nej

zahrnuté spolu so sumami uvedenými v položke „sporenie“ tvoria spolu čistú mzdu (na

mzdovom liste označenú ako „čistý príjem“); žalobcovi bola vyplatená len časť čistej mzdy

uvedená v položke „sporenie“. Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, v ktorom sa žalobca

zaviazal, že po dobu 12 mesiacov od skončenia pracovného pomeru u žalovaného nebude

samostatne podnikať v odbore, ktorého predmet činnosti je porovnateľný s predmetom

činnosti žalovaného (čl. III), považoval súd v tejto časti za neplatný v zmysle § 242 ods. 1

písm. c/ ( – ďalej len „“), lebo týmto

právnym úkonom sa žalobca vopred vzdal svojich práv. Za neplatný považoval aj dodatok

č. 2 k pracovnej zmluve o zriadení osobného účtu mzdy v zmysle -

tento právny úkon sa podľa právneho názoru súdu svojím obsahom prieči zákonu (§ 242 ods. l

písm. a/ ), lebo neobsahuje náležitosti uvedené v Zákonníka

práce. Poukázal tiež na to, že zrážky na osobný účet mzdy žalobcu boli vykonávané od júla

1997 a dodatok č. 2 k pracovnej zmluve bol uzavretý až 1. apríla 1998, z čoho vyvodil, že

zrážky zo mzdy žalobcu boli v období od júla 1997 do 31. marca 1998 vykonávané bez

právneho dôvodu. K dôvodom, pre ktoré žalovaný nevyplatil žalobcovi zvyšnú časť mzdy (vo

výške 66 700 Sk), súd uviedol, že žalovaný nepreukázal porušenie obchodného tajomstva

žalobcom. Skutočnosť, že žalobca podnikal s predmetom činnosti obdobným ako je predmet

podnikania žalovaného, nepovažoval súd za právne irelevantnú, pretože dodatok č. 1

k pracovnej zmluve v bode III je neplatný. Nárok žalobcu považoval za dôvodný aj v časti

príslušenstva a jeho priznanie odôvodnil ustanovením .

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok vo

vyhovujúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeniť

a žalobu zamietnuť. Žalobca žiadal, aby rozsudok v odvolaním napadnutom výroku bol

potvrdený.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. marca 2005 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol;

-3-3 Cdo 148/2007

v časti o náhrade trov konania rozsudok zmenil tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému

trovy konania 10 030 Sk v lehote 3 dní. V odôvodnení rozsudku poukázal na rozdiel medzi

mzdou a odmenou za prácu a uviedol, že odmena za prácu zahŕňa nielen mzdu, plat, ale aj

odstupné, provízie, podiely na zisku, tantiémy ako i ďalšie formy odmeny. Bol toho názoru,

že sumy, ktoré žalovaný ukladal na osobný účet žalobcu na základe dodatku č. 2 k pracovnej

zmluve boli časťou odmeny za prácu, pričom nárok na ne vznikol až pri splnení určitých

dohodnutých podmienok zo strany žalobcu. Týmito podmienkami bolo dodržiavanie

firemného tajomstva a skutočnosť, že žalobca nebude samostatne podnikať v odbore

a nezamestná sa u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je porovnateľný s predmetom

podnikania žalovaného po dobu 12 mesiacov od skončenia pracovného pomeru. Keďže

žalovaný tvrdil, že tieto podmienky žalobca nedodržal a toto tvrdenie žalobca ani nepoprel,

dospel k záveru, že na sumy, ktoré žalovaný uložil žalobcovi na osobný účet ako „morálne

ohodnotenie“, nevznikol žalobcovi nárok z dôvodu nesplnenia podmienok na ich výplatu.

Vzhľadom na to rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti vo veci samej zmenil

a žalobu zamietol.

Uvedený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici napadol žalobca dovolaním, ktoré

odôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Na základe tohto dovolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom z 31. januára 2007 sp. zn. napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že Krajský súd v Banskej

Bystrici si pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle nezadovážil rovnocenný

podklad, čím zaťažil svoje rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, procesnou vadou

v zmysle I keď táto vada nebola v dovolaní výslovne namietaná,

dovolací súd na ňu musel prihliadnuť ( ).

Po vrátení veci na ďalšie konanie Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. apríla

2007 sp. zn. napadnutý rozsudok v časti, ktorej bolo vyhovené žalobe, zmenil

tak, že žalobu zamietol. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že mu patria peňažné

prostriedky vedené žalovanou na účte s názvom „Z.“ a že ide o zložku jeho mzdy, na ktorú

má nárok. I keď súd prvého stupňa žalobcovi uložil, aby do 10. novembra 2004 „špecifikoval

petit návrhu uvedením za jednotlivé mesiace v žalovanom období osobitne, aká suma bola

-4-3 Cdo 148/2007

žalobcovi vyplatená, aká suma mu mala byť vyplatená, aká suma mu zo mzdy nebola

vyplatená a na základe čoho mu mala byť vyplatená“, k takémuto skutkovému a právnemu

zdôvodneniu žaloby nikdy nedošlo. Žalobca poukazoval len na neplatnosť právnych úkonov

(dodatkov k pracovnej zmluve), nevysvetlil ale, na základe akého právneho titulu uplatňuje

svoje nároky v konkrétnej výške za jednotlivé mesiace. Žalobca v konaní nepreukázal, že

žalovaným mesačne odvádzané čiastky na osobný účet s jeho menom tvorili súčasť (20 %)

jeho čistej mzdy. Akékoľvek stotožnenie dokladu „Firemné sporenie“ s článkom 13

pracovného poriadku, ktorý hovorí o osobnom účte zamestnanca, nie je zatiaľ možné. Navyše,

doklad „firemné sporenie“ mal byť v platnosti od 1. februára 1997, pričom dodatky, na

základe ktorých žalovaná zriadila osobný účet nesúci meno žalobcu, sú z 1. apríla 1998. Ak

sú tieto dodatky neplatné, bolo na žalobcovi, aby preukázal, že prostriedky na účte sú zložkou

jeho mzdy, na ktorú mu vznikol nárok; žalobca ale v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by

preukázal jeho tvrdenia. Pokiaľ sú ale tieto dodatky platné, nevznikol žalobcovi nárok na

výplatu uložených súm, lebo porušil svoj záväzok nepodnikať v lehote 12 mesiacov po

skončení pracovného pomeru v predmete činnosti žalovanej. Z týchto dôvodov odvolací súd

považoval nárok žalobcu za nepreukázaný, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zmenil tak, že žalobu zamietol.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že jeho

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Odvolací súd nepostrehol, že žalobcovi boli v období od júna 1996 do apríla 1997 zrážané

určité sumy bez akéhokoľvek právneho dôvodu a zo súm, ktorú žalovaný považuje za

nenárokovateľnú odmenu, boli žalobcovi zrazené preddavky na daň z príjmu fyzických osôb

a tiež odvody na zdravotné a sociálne zabezpečenie. Mzdu žalobcu tvorili dve zložky – mzda

základná a prémie. Z ich súčtu („príjem celkom“) sa odvádzali prostriedky na zdravotné a iné

poistenie žalobcu a tiež na úhradu preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb. Následne sa

zvyšná suma rozdelila na dve časti, z ktorých menšia bola zadržaná na osobnom účte

zamestnanca. Podľa názoru žalobcu je jeho nárokovateľná čiastka vedená ako záväzok

žalovanej voči nemu na účte 333 100 – „Záväzky voči zamestnancom na OÚ“. V tejto

súvislosti žalobca poznamenal, že účtovná a mzdová evidencia žalovaného bola neprehľadná

a že žalovaný v rozpore so zákonom skartoval listinné dôkazy, ktoré mali byť použité pri

dokazovaní. Berúc do úvahy právnu povahu toho, čo bolo žalobcovi zrážané na osobný účet

mzdy, a s ohľadom na neplatnosť dohody o zriadení osobného účtu mzdy označil dovolateľ

sankciu uvedenú v čl. IV dodatku č. 1 k pracovnej zmluve (nevzniknutie nároku na odmenu)

-5-3 Cdo 148/2007

za nepodloženú platným právnym úkonom. Z týchto dôvodov žalobca žiadal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je

opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom.

Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými vadami, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ nenamieta, že v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237

(t.j. že a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát). Vada takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj keď nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia; jej základom je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom

vecná nesprávnosť rozhodnutia.

Odvolací súd na adresu žalobcu uviedol, že nesplnil výzvu súdu prvého stupňa, aby

v lehote do 10. novembra 2004 „špecifikoval petit návrhu uvedením za jednotlivé mesiace

v žalovanom období osobitne, aká suma bola žalobcovi vyplatená, aká suma mu mala byť

-6-3 Cdo 148/2007

vyplatená, aká suma mu zo mzdy nebola vyplatená a na základe čoho mu mala byť

vyplatená“. Na rozdiel od toho ale v predchádzajúcom rozsudku odvolacieho súdu (dovolacím

súdom skôr zrušenom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. mája 2005 sp. zn.

) nie je zmienka o nerešpektovaní súdnej výzvy na doplnenie žaloby do

10. novembra 2004.

Podľa názoru dovolacieho súdu žalobca v konaní dostatočne skutkovo vyjadril a právne

vysvetlil, čoho sa domáha. Už v žalobe zreteľne uviedol, že žiada vyplatiť finančné

prostriedky, ktoré boli počas trvania ich pracovného pomeru poukazované na jeho osobný

účet (pôvodne išlo o sumu 73 605 Sk, ktorú žalobca znížil čiastočným späťvzatím na č.l. 72

spisu). Skutočnosť, že žalobcovi boli na tento účet „ukladané“ finančné prostriedky, v konaní

opakovane potvrdila aj žalovaná (viď napr. č.l. 21 a 38). Pokiaľ ide o výšku týchto

prostriedkov, žalobca pri podaní žaloby poukázal na „Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve“

uzavretý 1. apríla 1998, tabuľku („Osobný účet“) obsahujúcu jeho osobné číslo a podrobný

časový prehľad o „mesačných prémiách“ a tiež „prémiách spolu“; záverečný sumár tejto

tabuľky uvádza výslednú sumu zhodnú so sumou požadovanou v žalobe. Tvrdil, že nárok na

žalobou požadované peňažné plnenie nevyvodzuje z neporušenia záväzkov v zmysle

dodatkov č. 1 a 2 k pracovnej zmluve, ale priamo z pracovnej zmluvy (viď č.l. 75 spisu).

Obsah spisu (viď napríklad č.l. 61, 71, 75) svedčí o tom, že žalobca opodstatnenosť svojej

žaloby nevyvodzoval len z neplatnosti dodatkov č. 1 a 2 k pracovnej zmluve, ako odvolací

súd uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale sčasti aj zo (žalobcom tvrdenej)

skutočnosti, že mu určité čiastky boli odvádzané zo mzdy už od júla, resp. augusta 1997 bez

akéhokoľvek právneho dôvodu (teda ešte pred uzavretím uvedených dodatkov k pracovnej

zmluve uzavretých v roku 1998). V tomto zmysle sú potom sčasti nenáležité a sčasti tiež

predčasné právne úvahy a závery odvolacieho súdu o tom, aké dôsledky mala platnosť a aké

neplatnosť uvedených dodatkov pracovnej zmluvy.

„Interná smernica – vnútorný mzdový predpis o odmeňovaní, mzdách a personálnom

styku“ žalovanej z 1. júna 1997 (č.l. 103 spisu) v bode 4.1. predpokladá odvádzanie

dohodnutej časti odmeny zamestnanca na jeho osobný účet až po uzavretí dohody o zriadení

osobného účtu v zmysle ; podľa uvedeného ustanovenia ale táto

dohoda musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Obsah spisu svedčí o tom, že

takáto dohoda bola účastníkmi uzavretá až 1. apríla 1998 (viď dodatok č. 2 k pracovnej

zmluve). Otázka, či finančné prostriedky odvádzané na osobný účet žalobcu do uvedeného

-7-3 Cdo 148/2007

dňa (1. apríla 1998), tvorili za tohto skutkového a právneho stavu (nárokovateľnú) súčasť

mzdy žalobcu alebo napriek tomu boli len jeho morálnym ohodnotením, zostala

v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu nevyriešená.

Skutkovo nedoriešené a právne nevyhodnotené zostalo tiež (svedkyňou G. M.

nespochybnené – viď č.l. 96 spisu) tvrdenie žalobcu, že finančné prostriedky odvádzané na

jeho osobný účet podliehali zdaneniu (č.l. 95 spisu) a že z nich boli vykonávané aj odvody na

zdravotné a sociálne poistenie, poistenie v nezamestnanosti a zrážky na preddavky za daň

z príjmu (č.l. 139 spisu). V nadväznosti na to zostala nevyriešená a nezodpovedaná tiež

otázka, či zdaneniu a odvodom mohli podliehať finančné prostriedky odvádzané na osobný

účet žalobcu, pokiaľ by skutočne tak, ako to tvrdil žalovaný, išlo len o akési morálne

ohodnotenie žalobcu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom (na predčasných a neúplných právnych záveroch založenom) právnom

posúdení veci v zmysle Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto

dôvodu rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: