Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/140/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. J., advokátom so sídlom v P.,

proti žalovanému J., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. A., advokátom so sídlom v P.,

o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28.

februára 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. februára

2007, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 5. septembra 2006, č.k. -66 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 9/20

k rodinnému domu súpisného čísla X. nachádzajúceho sa v katastrálnom území S., zapísaného

v katastri nehnuteľností na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Prešov, na liste

vlastníctva č. X., ktorého ako vlastník je evidovaný žalovaný. Žalobcu zaviazal zaplatiť v lehote

3 dní žalovanému 14 678 Sk trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uvedený rodinný dom

nebol predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou uzavretou

medzi M. (právnou predchodkyňou žalovaného) a M. (žalobcom) dňa 19. mája 1994.

Vychádzajúc z obsahu tejto dohody bol toho názoru, že i keď v bode I. tejto dohody je predmetný

rodinný dom uvedený ako jedna z nehnuteľností, ktorej spoluvlastníčkou je M. a M., v bode III.

dohody, ktorý obsahuje dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uvedený

rodinný dom súčasťou tejto dohody nie je. Mal za to, že v danom prípade na strane žalobcu

neboli splnené podmienky vydržania vlastníctva sporného spoluvlastníckeho podielu

k rodinnému domu, nakoľko nebol od podpísania dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva oprávneným držiteľom. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že M. v roku 1996

oznámila Okresnej prokuratúre Prešov, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu a že

žalovaný na rodinnom dome vykonáva stavebné úpravy bez jej súhlasu. Ďalej

vychádzal z obsahu spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. , z ktorého

vyplýva, že žalovaný ako účastník tohto konania bol oboznámený z výpisom listu vlastníctva č.

X., v ktorom bola ako podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti (rodinného domu)

zapísaná M.. Z uvedeného uzavrel, že žalovaný nemohol byť držiteľom v dobrej viere počas celej

zákonom stanovenej vydržacej doby. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. l

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 28. februára 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, zmenil ho vo výroku

o náhrade trov konania tak, že účastníkom náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že dohoda

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretá medzi M. a M. dňa 19. mája 1994

nezrušila a nevyporiadala podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu súpisného čísla X.,

postaveného na parcele č. X., zapísanému na liste vlastníctva č. X. katastrálneho územia S., hoci

bolo v konaní jednoznačne preukázané, že vôľou oboch zmluvných strán bolo zrušiť

a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj k rodinnému domu a len chyba pri písaní samotného

textu dohody mala za dôsledok, že jej súčasťou sa nestal aj prejav vôle, ktorá zo zmluvných strán

má nadobudnúť podiel 9/20 z tohto rodinného domu. Napriek tejto vade predmetnej dohody

došlo následne dňa 14. júla 1994 k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti k celému

rodinnému domu na žalobcu v celosti. Na základe žiadosti M. z 9. apríla 1996 o opravu zápisu

vkladu číslo V. v časti týkajúcej sa rodinného domu súpisného čísla X. na liste vlastníctva č. X.

bola pod číslom X. vykonaná oprava tohto zápisu a na nový list vlastníctva č. X. bol zapísaný

rodinný dom súpisného čísla X. nachádzajúceho sa na parcele č. X. na oboch pôvodných

vlastníkoch, t.j. na žalobcu a právnu predchodkyňu žalovaného M.. O existencii a obsahu nového

listu vlastníctva č. X. sa žalobca formálne dozvedel dňa 3. septembra 1996 na pojednávaní pred

Okresným súdom Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. 4 C 1032/1993, na ktorom došlo k jeho

oboznámeniu ako listinného dôkazu. Z uvedeného vyvodil, že žalobca dňom 3. septembra 1996

sa dozvedel, že nie je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník rodinného domu v celosti a že sa

obnovil zápis vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu M. a týmto dňom preukázateľne

prestal byť dobromyseľným oprávneným držiteľom spoluvlastníckeho podielu 9/20, u ktorého

došlo k jeho opätovnému zápisu v prospech M.. Táto okolnosť spôsobila pretrhnutie behu

vydržacej 10 ročnej doby, ktorá začala nepochybne plynúť 19. mája 1994 (§ 134 ods. l, 4

), pričom po 3. septembri 1996 medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej takej

skutočnosti, z ktorej by mohol žalobca odvodzovať svoju dobromyseľnosť v tom, že sa opätovne

stal vlastníkom rodinného domu v celosti. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého

stupňa, že účinky pretrhnutia plynutia vydržacej doby nastali už oznámením M. z 27. júna 1996

Okresnej prokuratúre Prešov, v ktorom upozornila na vykonávanie búracích prác na rodinnom

dome žalobcom bez jej súhlasu ako spoluvlastníčky rodinného domu, lebo právnu relevantnosť

v tomto smere majú len tie skutočnosti, na základe ktorých sa žalobca dozvedel o tom, že prestal

byť zapísaný ako vlastník rodinného domu v celosti, a predmetné oznámenie takouto

skutočnosťou nie je. Z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

v zmysle ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nepovažoval prvostupňové

rozhodnutie za správne vo výroku o náhrade trov konania, keďže mal za to, že v danom prípade

pri rozhodovaní o náhrade trov konania je na mieste aplikácia ustanovenia Dôvody

hodné osobitného zreteľa v zmysle tohto ustanovenia vzhľadal v opakovaných prejavoch vôle

právnej predchodkyne žalovaného sledujúcich pôvodne zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva aj k spornému rodinnému domu a v následnej zmene jej postoja sledujúcej

obnovenie pôvodných spoluvlastníckych vzťahov, ktorá je príčinou podania danej žaloby.

Samostatným výrokom pripustil dovolanie, pretože svoje rozhodnutie považoval za zásadného

právneho významu v otázke, či oboznámenie sa s pozmeneným obsahom listu vlastníctva číslo

X. má za následok pretrhnutie plynutia vydržacej doby.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom namietal, že odvolací

súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o pretrhnutí plynutia vydržacej doby dňom

3. septembra 1996, kedy na pojednávaní pred Okresným súdom Vranov nad Topľou vo veci

sp. zn. 4 C 1032/1993 bol oboznámený zmenený list vlastníctva č. X.. Bol toho názoru, že

oboznámenie listu vlastníctva na uvedenom pojednávaní nemožno považovať za dôkaz, ktorým

by sa bez akýchkoľvek pochybností dozvedel, že už nie je zapísaný na liste vlastníctva ako

vlastník rodinného domu v celosti, a že sa obnovil zápis spoluvlastníckeho podielu právnej

predchodkyne žalovaného, a tým spôsobiť zmenu dobromyseľnosti užívania a presvedčenia

osoby, že mu určité právo patrí. Poukázal na to, že na pojednávaní v uvedenej právnej veci sa

oboznamovalo viacero listov vlastníctva ako aj ďalšie písomnosti predložené žalobkyňou (M.)

k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako i že samotná žalobkyňa uviedla, že nie

všetky nehnuteľnosti, ktoré sú uvádzané ako podielové spoluvlastníctvo sú jej vlastníctvom.

Trval na tom, že dobromyseľnosť a nerušenosť držby rodinného domu v celosti v priebehu

plynutia vydržacej doby žalovaný ani jeho právna predchodkyňa ničím nenarušili, žiadnym

jednostranným prejavom vôle mu nenaznačili, že nie je v držbe dobromyseľný a že sa považujú

za spoluvlastníkov rodinného domu. Žiadal preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu vyslovil pochybnosti, či otázka formulovaná

odvolacím súdom je otázkou zásadného právneho významu, ktorá nebola súdnou praxou riešená,

a teda či bol dôvod na pripustenie dovolania. Inak považoval rozhodnutie odvolacieho súdu pri

posudzovaní otázky prerušenia dobromyseľnosti držby žalobcu za vecne správne. Navrhol

dovolanie žalobcu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania, ktoré

vyčíslil sumou 2 958 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238 ods. 3

je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), a to práve len v konkrétne

vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takom prípade predmetom súdneho

posudzovania iba právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený

ani vybavený procesnými prostriedkami (, veta druhá )].

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom.

Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými vadami, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli dovolateľom

namietané a ani z obsahu spisu tieto vady nevyplynuli.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno odvolaciemu

súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade

dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na

zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval.

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom

právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie), či oboznámenie sa pozmeneným

obsahom listu vlastníctva číslo X. má za následok pretrhnutie plynutia vydržacej doby.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch

rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1

).

Oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí ( ).

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia

zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu

rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním

musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom

veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav

užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych

predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri

zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na

každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých

vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny

dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je

presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický

stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že

sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť

o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený

nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak

nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne

museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého

obsah vykonáva.

V danom prípade odvolací súd vychádzal zo zistenia, že žalobca držal sporný

spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu v dobrej viere od 19. mája 1994, kedy došlo medzi

ním a M. k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, do

3. septembra 1996, kedy sa dozvedel o obsahu nového listu vlastníctva číslo X., v zmysle ktorého

už nebol vedený ako vlastník rodinného domu v celosti, nakoľko došlo k obnoveniu zápisu

vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu právnej predchodkyne žalovaného. Oboznámenie

nového listu vlastníctva na pojednávaní 3. septembra 1996 pred Okresným súdom Vranov nad

Topľou vo veci sp. zn. 4 C 1032/1993, na ktorom bol žalobca prítomní ako účastník konania,

považoval za skutočnosť, ktorá spôsobila, že žalobca prestal byť dobromyseľným oprávneným

držiteľom sporného spoluvlastníckeho podielu a jej dôsledkom bolo pretrhnutie plynutia

zákonom stanovenej vydržacej doby.

Dovolací súd z obsahu spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. ,

v ktorom žalobca vystupoval v postavení žalovanej strany a žalobkyňou bola M. (právna

predchodkyňa žalovaného v tomto konaní) a ktorého predmetom bola úhrada za užívanie

spoluvlastníckeho podielu (9/20) M. k rodinnému domu za obdobie od 14. novembra 1990 do 13.

októbra 1993 zistil, že súd na pojednávaní konanom 3. septembra 1996 oboznámil okrem iných

listín a listov vlastníctva aj list vlastníctva č. X.. Tento list vlastníctva sa týkal rodinného domu

súpisného čísla X. postaveného na parcele č. X. v katastrálnom území S., vystaveného

13. augusta 1996, v zmysle ktorého sú vedení M. a žalobca ako spoluvlastníci rodinného domu

v podieloch, v akých boli spoluvlastníkmi pred uzavretím dohody o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva uzavretej medzi menovanými 19. mája 1994.

Dovolací súd pri posudzovaní spornej otázky, či oboznámenie listu vlastníctva č. X. na

pojednávaní pred Okresným súdom Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. 4 C 1032/1993 konanom

3. septembra 1996 môže byť považované za skutočnosť, ktorá mala za následok zánik

dobromyseľnosti žalobcu a pretrhnutie plynutia vydržacej doby, sa s názorom odvolacieho súdu

nestotožňuje. Je toho názoru, že len z tejto okolnosti bez ďalšieho nemožno k takémuto

jednoznačnému záveru dospieť.

Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred

súdmi a všetkých poučení poskytnutých súdom má obsahovať podstatné okolnosti o priebehu

pojednávania. Obsah zápisnice o pojednávaní má dávať obraz o priebehu pojednávania, vrátane

dôkazných prostriedkov na pojednávaní vykonaných (117 , vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. ).

Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom 3. septembra 1996 pred Okresným súdom

Vranov nad Topľou vo veci sp. zn. 4 C 1032/1993 však nevplýva, či bol list vlastníctva č. X.

prečítaný alebo konštatovaná len jeho existencia. Zo spôsobu, akým bol list vlastníctva č. X.

oboznámený nemožno vyvodiť záver, že žalobca sa dozvedel o skutočnosti, ktorá objektívne

musela vyvolať u neho pochybnosti, že mu sporný spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu

patrí, keď naviac tento list vlastníctva bol oboznamovaný v rámci ďalších 16 listov vlastníctva,

znaleckého posudku znalca Ing. G. a jeho dodatku, ako i 8 rôznych písomných podaní zo strany

účastníkov konania, Mesta P. Z vyššie uvedeného (nepresného, nejasného) postupu súdu pri

oboznamovaní listín (listov vlastníctva), znaleckého posudku s dodatkom a písomných prejavov

účastníkov konania nemohli s ohľadom na okolnosti a povahu danej veci u žalobcu vzniknúť

pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť (rodinný dom), ktorého vlastníctvo v celosti nenadobudol, že

prestal byť dobromyseľným a stal držiteľom neoprávneným.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalobca opodstatnene napadol

rozsudok odvolacieho súdu, ktorý spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 241 ods. 2

písm. c/ Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: