Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/87/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore navrhovateľov: 1./ X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, O., 2./ K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpení JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, za účasti účastníkov: 1./ Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Košice, IČO: 151866, Komenského 52, Košice, 2/ U.. C. M.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Š. XXXX/X, F. O. X., 3./ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17335345, Búdková 36, Bratislava, 4./ Lesy obce Nálepkovo, s.r.o., IČO: 36587311, Cintorínska 591/4, Nálepkovo, v konaní o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. októbra 2021 č.k. -66 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.februára 2022 č.k. -91, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením (výroky II. a III.) a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým uznesením návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľov, ktorým žiadali vydať potvrdenie o vydržaní nimi označenej nehnuteľnosti.

2. Vec právne posúdil podľa , a , , až 4 a a s vysloveným názorom, že návrh navrhovateľov sa síce javí procesne a formálne ako dôvodný, v konečnom dôsledku ho súd musel vyhodnotiť ako hmotnoprávne nedôvodný. Vyšpecifikoval predpoklady vydržania dané podľa a , medzi ktoré patria: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby. Pre právne posúdenie daného prípadu je dôležitá skutočnosť, že je možné vydržať zásadne len vec a nikdy nie iba jej časť. Uvedené vyplýva zo samotného predpokladu vydržania, ktorý je v praxi jeho najväčším problematickým aspektom. V zmysle ustálenej praxe sa za oprávnenú držbu považuje nakladanie s vecou ako so svojou vlastnou, pokiaľ držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a teda je objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Práve v prípade spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a teda existencie viacerých spoluvlastníkov je dobromyseľnosť pojmovo vylúčená v prípade, že sa držiteľ domáha vydržania iba konkrétneho spoluvlastníckeho podielu a nie vlastníctva celej veci. Citovaná právna úprava ani neuvažuje a neupravuje vydržanie časti veci, pretože v danom prípade je zrejmé, že domnelý vydržateľ si je vedomý, že nie je jediným vlastníkom veci, keď chce nadobudnúť iba jej podiel alebo časť. Na základe uvedeného konštatoval, že navrhovatelia sa domáhajú deklarovanie nadobudnutia ich vlastníckeho práva k nespôsobilému predmetu držby a v spojitosti s tým teda neosvedčili tiež svoju dobromyseľnosť. Preto súd návrh navrhovateľov podľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

3. Proti predmetnému uzneseniu podali v zákonnej lehote navrhovatelia odvolanie z odvolacieho dôvodu podľa , keď mali za to, že súd návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania nesprávne právne vyhodnotil ako hmotnoprávne nedôvodný. Sú presvedčení o tom, že v ich prípade boli splnené všetky podmienky vydržania, ktoré súd uvádza v bode 10. rozhodnutia a v tomto ohľade odkázali na samotný návrh na začatie konania. S tvrdením súdu o tom, že citovaná právna úprava neuvažuje ani neupravuje vydržanie časti veci nesúhlasili, keď naopak mali za to, že právna doktrína a rovnako aj ustálená súdna prax pozná výnimku z tohto tvrdenia. Príkladom je rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že vydržanie časti veci je prípustné v prípade časti parcely. Poukázali tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ktorý sa zaoberal posudzovaním oprávnenosti držby a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorom súd vyslovil záver, že predmetom vydržania ako špecifického spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva môže byť aj spoluvlastnícky podiel na veci, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle . Napokon o uvedené rozhodnutie sa opiera aj Veľký komentár od autora JUDr. Imrich Fekete CSc., ktorý na strane 743 pripúšťa vydržanie spoluvlastníckeho podielu a možnosť vydržať spoluvlastnícky podiel pripúšťa aj prof. JUDr. Svetlana Ficová CSc., ktorá publikovala článok v bulletine Slovenskej advokácie č. 4/2021 na strane 20 a nasl., ktorým sa venovala novej právnej úprave konania o potvrdenie vydržania. Považovali preto za nesprávny názor súdu, že navrhovatelia sa domáhajú deklarovania nadobudnutia ich vlastníckeho práva k nespôsobilému predmetu držby. Už len s poukazom na uvedené rozhodnutia a publikácie musí byť v prípade vydržania spoluvlastníckeho podielu prípustná možnosť plnenia podmienky dobromyseľnosti. Navrhovatelia nikdy nemali ani pocit a ani vedomosť, že konali bezprávie, práve naopak, ich vnútorné presvedčenie, že pozemok je ich, sa preukazovalo navonok tým, že ho od kúpy namiesto predošlej vlastníčky užívali, zveľaďovali a platili za neho daň zodpovedajúcu podielu, ktorého sa mali stať vlastníkom, čo potvrdzuje písomnosť: potvrdenie o úhrade poplatkov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Preto sa domnievajú, že držba spoluvlastníckeho podielu je možná a súčasne realizovateľná prostredníctvom nehnuteľnosti, na ktorej je vlastnícke právo vyjadrené týmto spoluvlastníckym podielom. Držba predmetnej nehnuteľnosti resp. ich spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti skutočne začala, a to užívaním a samotným výkonom ich spoluvlastníckych práv s poukazom najmä na platenie dane za predmetný pozemok v pomere spoluvlastníckeho podielu. Preto sú presvedčení o tom, že podmienka oprávnenej držby bola v ich prípade splnená. Žiadali preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Uznesením zo dňa 23. februára 2022 súd výrokom II. opravil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia účastníkov konania a výrokom III. učinil uznesenie v časti výroku II. za neoddeliteľnú súčasť napadnutého uznesenia.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Predmetom konania je návrh na potvrdenie vydržania spoluvlastníckeho podielu k pozemku, o ktorom súd rozhodol zamietavým spôsobom z dôvodu nespôsobilého predmetu vydržania.

7. Podstatou odvolania je nesúhlas s vysloveným názorom súdu o tom, že nemožno vydržať iba časť veci.

8. Úlohou odvolacieho súdu preto bolo posúdiť, či za spôsobilý predmet vydržania možno považovať iba časť veci v podobe spoluvlastníckeho podielu na pozemku.

9. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prezentovaný názor o nespôsobilom predmete vydržania odôvodnil tým, že je možné vydržať zásadne len celú vec, nikdy nie iba jej časť, čo vyplýva zo samotného predpokladu vydržania, a tým je podmienka oprávnenej držby.

10. Tento názor súdu je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a napokon aj s odbornou literatúrou, ktorú súd na prejednávaný prípad neaplikoval.

11. Príkladom judikatúry je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorého záverom bol vyslovený súhlas s názorom súdov nižšej inštancie o tom, že žalobca a jeho právny predchodca splnili k 1. aprílu 1984 zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k dotknutej nehnuteľnosti vydržaním. Z poznámky spracovateľa predmetného súdneho rozhodnutia vyplýva záver, že toto rozhodnutie potvrdzuje, že na Slovensku právna prax pripúšťa ako spôsobilý predmet držby a vydržania aj spoluvlastnícky podiel na spoločnej veci. Podobne z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva možnosť dovolávať sa určenia (spolu)vlastníckeho práva iba vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti z dôvodu jeho vydržania.

12. Pokiaľ ide o odbornú literatúru, z , Veľký komentár 1. diel, autora I. Fekete vyplýva, že aj keď predmetom vydržania môže byť zásadne celá vec, nie iba jej časť, judikatúra pripúšťa vydržanie spoluvlastníckeho podielu (str. 742-743). Podobne z I, 2. vydanie, 2019, autora M. Fečík a kol., str. 1007 a nasl. (zdroj: beck-online) vyplýva, že predmetom vydržania môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci.

13. Pokiaľ teda súd zaujal názor o tom, že spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavuje nespôsobilý predmet vydržania, s ktorým nedostatkom súčasne spojil nesplnenie podmienky dobromyseľnosti, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa . Súd nesprávnym posúdením naplnenia podmienky spôsobilého predmetu vydržania automaticky spojil nenaplnenie podmienky dobrej viery, na základe čoho bolo potrebné jeho uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu bude opätovne posúdiť opodstatnenosť predmetného návrhu z hľadiska, či navrhovatelia osvedčili tvrdené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k pozemku. V otázke spôsobilého predmetu vydržania je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení. Súd neopomenie, že môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľov alebo môže vyzvať navrhovateľov, aby označili ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnili predpoklady tvrdeného vydržania ( ). V prípade, ak súd zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne; ak navrhovatelia osvedčia, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie a dôsledne dodrží postup podľa a nasl. . Ďalší postup súd zvolí v závislosti od toho, či v konaní budú podané účastníkmi (ktorých okruh je určený zo zákona) námietky.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).