Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/68/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M., bývajúceho v B., 2/ A.,

bývajúcej v B. 3/ M., bývajúceho v B., 4/ J., bývajúceho v B., 5/ A., bývajúcej v B., všetkých

zastúpených JUDr. A., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému M., o určenie

neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , na

dovolanie žalobcov 1/ až 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. septembra 2007

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 17. januára 2007 č.k. -65 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobcovia 1/ až 5/ domáhali určenia neplatnosti výmeru Okresného národného

výboru v Č. z 11. júna 1954 č. X., ktorým boli P. a A. „pozbavení“ vlastníctva nehnuteľnosti

v katastrálnom území Č. zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. X. ako parcela č. X. vo

2

výmere X. m. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil neopodstatnenosťou žaloby, ktorá spočíva v tom, že predmetný výmer nie je

právnym úkonom – prejavom vôle subjektu občianskoprávnych vzťahov smerujúcim

k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ale je aktom orgánu štátu, ktorý má

deklaratórny charakter a len konštatuje neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy uzavretej

Obcou Č., P. a A..

Na odvolanie žalobcov 1/ až 5/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 18. septembra 2007

sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Preskúmaním veci v odvolacom konaní dospel k záveru, že rozhodnutie

-2-3 Cdo 68/2008

súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolanie nie je opodstatnené, lebo výmer, určenia

neplatnosti ktorého sa žalobcovia domáhali, nie je ani podľa jeho právneho názoru

prípustným predmetom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil odvolací súd poukazom na v spojení s

a skutočnosť, že žalovaný neuplatnil náhradu trov konania.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia 1/ až 5/ dovolaním. Na odôvodnenie

svojho mimoriadneho opravného prostriedku uviedli, že odvolací súd im odňal možnosť pred

súdom konať, porušil zákon a nerešpektoval práva a povinnosti podľa Slovenskej

republiky a medzinárodných zmlúv. Súdy oboch nižších stupňov nepripustili návrhy žalobcov

na vykonanie dokazovania a rozhodli v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.

Výmerom, určenie neplatnosti ktorého žiadali, sa bývalý politický režim dopustil podvodu,

lebo výmer cielene vychádzal z nepravdivých skutočností a nikdy nebol účastníkom

doručený. Odôvodnenia rozsudkov sú čiastočne nepreskúmateľné a spočívajú na nesprávnom

posúdení pasívnej legitimácie žalovaného. V závere dovolania poukázali na Listinu

základných práv a slobôd a žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti takému rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

-3-3 Cdo 68/2008

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolaním žalobcov 1/ až 5/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,

preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcov nie je podľa § 238 ods. 1

až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku)

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia

existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka,

že v konaní došlo k niektorej z nich, ale len jednoznačné a všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, že konanie je skutočne postihnuté vadou konania v zmysle

Žalobcovia 1/ až 5/ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

-4-3 Cdo 68/2008

Dovolatelia tvrdia, že odvolací súd porušil ich procesné práva a konal v rozpore s

Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami. Námietka žalobcov 1/ až 5/ o porušení ich

práv garantovaných , Listinou základných práv a slobôd

a medzinárodnými zmluvami, nie je dostatočne konkrétna a dovolaciemu súdu umožňovala

posúdiť jej dôvodnosť len vo všeobecnej rovine (viď ďalej). Pokiaľ namietajú, že konanie je

v danom prípade zaťažené procesnou vadou v zmysle , treba uviesť, že

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolatelia tvrdia, že k porušeniu ich garantovaných práv a k odňatiu ich možnosti konať

pred súdom došlo predovšetkým „nepripustením návrhov na dokazovanie“.

K jednotlivým dovolacím námietkam uvádza dovolací súd nasledovné:

I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd zaručuje právo na

spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo

spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené

vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. neupravuje

prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné

kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je

zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými slovami,

právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké

dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na

jeho vykonanie ().

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie

je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy

budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie

účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za

následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie

-5-3 Cdo 68/2008

však procesnú vadu v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, že ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na

zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/

nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

V prejednávanej veci nevykonaním žalobcami 1/ až 5/ navrhovaného dokazovania nemohlo

dôjsť k odňatiu ich možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti je vhodné ako poznámku

uviesť, že dovolatelia namietajú nevykonanie nimi navrhovaných dôkazov v takom

občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti ,

predmetom ktorého malo byť určenie neplatnosti nie občianskoprávneho úkonu, ale

verejnoprávneho aktu štátu – výmeru niekdajšieho národného výboru; pritom ale ani

vykonanie všetkých nimi navrhovaných (prípadne ďalších) dôkazov nemohlo zmeniť nič na

tom, všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva (upraveného v piatej

časti ) skúmať vecnú správnosť aktov vydaných príslušným

orgánom (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 5/2002).

Pokiaľ dovolatelia namietajú aj nesprávne hodnotenie dôkazov, dovolací súd uvádza, že

v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov (pozn.: dovolací súd sa hodnotením dôkazov

súdmi nižších stupňov nezaoberal) nejde o dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 42/1993).

Neprípustnosť takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už

dôkazy nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby

prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných

dôkazov preto v žiadnom prípade nezakladá vadu v zmysle

Vzhľadom na povahu a charakter argumentácie dovolateľov treba dodať, že pod

spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka

súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne

a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

-6-3 Cdo 68/2008

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (, ).

Žalobcovia 1/ až 5/ namietajú aj to, že súdy svoje zistenia nesprávne po právnej stránke

posúdili, medziiným v otázke pasívnej legitimácie žalovaného. Z hľadiska obsahového tu

nenamietajú procesnú vadu (vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva) a už

vôbec nie procesnú vadu v zmysle Obsahom ich námietky je, že odvolací súd vec

nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci

súdmi nižších stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

); zhodne je ale zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia

a nie je procesnou vadou konania v zmysle , lebo (ani prípadným)

nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu

žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať (viď

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003, ale tiež ďalšie

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. ).

Procesnú prípustnosť dovolania žalobcov 1/ až 5/ by nebola spôsobilá založiť ani

(prípadná) tzv. iná procesná vada konania, za dôsledok a vonkajší prejav ktorej sa považuje aj

žalobcami namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu. V zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

je takáto vada síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 111/98).

-7-3 Cdo 68/2008

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

žalobcov proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nemožno

vyvodiť ani z

Dovolatelia navrhli zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním napadli

výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje ich dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je

síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter

nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho

pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa

ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce

uznesenie ( ) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako

je ale výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

(medziiným) o uznesenie o trovách konania. Ustanovenie teda vylučuje

prípustnosť dovolania žalobcov proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďže ani

vo vzťahu k tomuto výroku nevyšla najavo procesná vada vedúca k zmätočnosti, nemožno

prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z

Vzhľadom na to, že prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , odmietol ho Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní neboli žalobcovia 1/ až 5/ úspešní a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo žalovanému ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

-8-3 Cdo 68/2008

v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. mája 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: