Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/69/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci žalobcu I., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. D., advokátkou so sídlom v K., proti

žalovanej A., a.s., so sídlom v B., o zaplatenie 15 620,70 Sk s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 28. novembra 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom zo 14. októbra 2005 sp. zn. -37 žalovanú

zaviazal zaplatiť žalobcovi do 3 dní 15 620 Sk s príslušenstvom a v rovnakej lehote mu

zaplatiť náhradu trov konania 4 304 Sk. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil výsledkami

vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že 4. júla 2001 došlo pri dopravnej

nehode nezavinenej žalobcom k poškodeniu jeho osobného motorového vozidla zn. Ford

Escort a výška spôsobenej škody je vyjadrená žalovanou sumou. Za škodu zodpovedá vodič

nákladného vozidla zn. IFA, ktorý nehodu zavinil, a tiež T., s.r.o. ako prevádzateľ tohto

nákladného vozidla ( ); obom vzniklo právo, aby žalovaná

za nich nahradila žalobcom uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v zmysle vyhlášky č. ktorou

sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

-2-3 Cdo 69/2007

prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“). Žalobca listom z 29.

januára 2002 vyzval žalovanú, aby mu nahradila vzniknutú škodu, výzve ale nebolo

vyhovené, preto sa svojho práva domáhal v súdnom konaní, a to žalobou podanou 26. júna

2002. Žalovaná v konaní namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie, ktorý vyvodzovala

z toho, že v zmysle o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) prešli 1.

januárom 2002 všetky práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného

poistenia na novozriadenú Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Súd prvého stupňa sa s touto

argumentáciou žalovanej nestotožnil, lebo právny vzťah, v rámci ktorého sa žalobca domáhal

poistného plnenia od žalovanej, vznikol pred 1. januárom 2002. Na základe § 28 ods. 3

zákona o povinnom zmluvnom poistení došlo k zmene v povinnom subjekte tohto vzťahu bez

toho, aby oprávnený subjekt bol o tom informovaný a aby udelil k zmene súhlas (§ 531

). Vzhľadom na to nedošlo k platnému prevzatiu povinností z daného

poistného vzťahu tretím subjektom (Slovenskou kanceláriou poisťovateľov) a povinnosť

poskytnúť žalobcovi plnenie zaťažuje naďalej žalovanú. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa

považoval žalovanú za pasívne legitimovanú a zaviazal ju poskytnúť žalobcovi požadované

plnenie s príslušenstvom. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. novembra 2006 sp. zn.

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol; žalobcu zaviazal zaplatiť

žalovanej do 3 dní náhradu trov konania 1 560 Sk. Na odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej

uviedol, že § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení ustanovuje, že právne vzťahy

vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov,

neustanovuje ale, že sa podľa doterajších predpisov riadi tiež prípadný prechod alebo prevod

práv a povinností vzniknutých zo zákonného poistenia a účastníctvo v konaní. Z hľadiska

prechodu práv a povinností Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknutých zo zákonného poistenia,

ktoré dňom 1. januára 2002 prechádzajú na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, je však

rozhodujúce ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca síce

súdu doručil osobitné podanie z 5. januára 2004 označené ako „oznámenie o zmene účastníka

konania a vyjadrenie k odporu žalobcu“, v priebehu odvolacieho konania ale výslovne

uviedol, že toto podanie nie je návrhom na zmenu účastníka na žalovanej strane, lebo

-3-3 Cdo 69/2007

Slovenská kancelária poisťovateľov nie je v danom prípade nositeľkou práv a povinností a za

pasívne legitimovanú naďalej považuje žalovanú. Za tohto stavu nemal odvolací súd inú

možnosť, než prvostupňový rozsudok zmeniť ( ) a žalobu zamietnuť, lebo smeruje

proti tomu, kto v danom prípade nie je pasívne legitimovaný. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil poukazom na a

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že odvolací

súd vec nesprávne právne posúdil. Zopakoval, že procesným úkonom z 5. januára 2004

nemienil dosiahnuť zmenu účastníka na žalovanej strane. Otázku pasívnej legitimácie správne

posúdil súd prvého stupňa, ktorý vychádzal z ustanovení a dospel

k záveru, že povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie v danom prípade neprešla na iný subjekt

a naďalej zaťažuje žalovanú. Doslovne uviedol, že „povinnosť podľa hmotného práva môže

prejsť len univerzálnou sukcesiou (dedenie, zánik právnickej osoby, premena spoločnosti,

predaj podniku) alebo singulárnou sukcesiou (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu,

pristúpenie k záväzku, poukážka). Tieto princípy musí rešpektovať aj právna norma, t.j. zo

zákona môžu povinnosti prejsť len ak by došlo k zániku pôvodnej poisťovne na právneho

nástupcu, alebo na nový subjekt zmluvným prevodom so súhlasom veriteľa. Keďže prechodné

ustanovenie § 28 chcelo obísť súhlas veriteľa, stanovilo v ods. 3, že práva a povinnosti

Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na

kanceláriu. Povinnosti nemohli prejsť, mohli byť len predmetom prevodu na nový subjekt,

preto je ustanovenie neaplikovateľné pre prax. neudáva nositeľa

povinnosti za Slovenskú poisťovňu, a.s., len všeobecne hovorí o 'kancelárii'. Právna norma

síce platí, ale nie je možné ju aplikovať na konkrétny právny vzťah, t.j. nemohlo dôjsť

k prechodu povinnosti zo zákona, ako to vyvodzuje žalovaná, pretože táto právna norma

v tejto časti nerieši otázku prevodu povinnosti žalovanej na nový subjekt, ktorý nie je jeho

právnym nástupcom. Sme toho názoru, že povinnosti žalovanej mohli byť prenesené

zákonným ustanovením na nový subjekt len vtedy, ak by nositeľ povinnosti bol v právnej

norme presne určený, t.j. konkrétne označený obchodným menom, sídlom, IČO, právnou

formou (pre právnu istotu poistencov). V prípade, že nositeľ povinnosti takto určený nie je,

potom prevod povinností je možný len zmluvným prevodom na nový subjekt, ale so súhlasom

a vedomím veriteľa. Preto ani súd prvého stupňa toto zákonné ustanovenie neaplikoval na

právny vzťah, ktorý je predmetom sporu. Súd svojou rozhodovacou činnosťou nemôže

nahradiť nedostatok právnej normy. Zákonodarca pravdepodobne ani nemal v úmysle

prechodnými ustanoveniami právnej normy založiť priame účinky voči neurčitému počtu

-4-3 Cdo 69/2007

poistencov, ale stanoviť len právny rámec budúcich vzťahov, pretože v čase prijatia právnej

normy (4. septembra 2001) ešte budúci nositeľ povinnosti neexistoval. Z týchto dôvodov

nemohlo dôjsť k procesnému nástupníctvu na žalovanej strane. Po podaní žaloby nemohlo

dôjsť k zmene účastníka konania, pretože nedošlo k univerzálnej sukcesii povinnosti

a kancelária nie je procesným nástupcom. Žalobca by teoreticky mohol žiadať zámenu

účastníkov konania a žiadať, aby vstúpila do konania Slovenská kancelária poisťovateľov, ale

občan mal k dispozícii len zmätočné zákonné ustanovenie

a list žalovanej zo dňa 29. januára 2002, v ktorom vystupuje ako nositeľ povinnosti vo

vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Žalovaná je v tomto spore pasívne legitimovaná,

pretože okrem prechodného ustanovenia nepreukázala, že

iný subjekt za ňu platne prevzal dlh a jej povinnosť bola potvrdená podľa platného práva, t.j.

so súhlasom a vedomím veriteľa“. Z týchto dôvodov žalobca žiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti vecne

správnemu rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátkou

( ), proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie procesne

prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa

ods. 1 bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel

k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody dovolací súd neposudzuje iba podľa toho,

ako ich dovolateľ slovne označil a vymedzil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Procesné vady konania v zmysle (o ktoré ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

-5-3 Cdo 69/2007

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát) dovolateľ netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Inou vadou

konania, na ktorú musí dovolací súd tiež prihliadnuť bez ohľadu na to, či je alebo nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, majúca základ v porušení procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní. Ani tzv. inú vadu konania dovolateľ nenamietal a žiadna

vada uvedenej povahy nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Vychádzajúc z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací

dôvod v zmysle a tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav (ktorý

nebol v dovolacom konaní spochybňovaný) použil správny právny predpis, ktorý aj správne

interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Dovolací súd

v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery odvolacieho súdu a len na ich

doplnenie uvádza nasledovné:

Zo spisu vyplýva, že rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby bola

v danej veci otázka vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie žalovanej. Vecnou

legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho

konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne

vecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom

hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

-6-3 Cdo 69/2007

V danom prípade žalobca žalobou, ktorú podal po 1. januári 2002, uplatnil priamo voči

Slovenskej poisťovni, a.s. právo zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá mu

bola spôsobená pred týmto dňom prevádzkou motorového vozidla.

V konaní bola sporná otázka interpretácie prechodných ustanovení zákona o povinnom

zmluvnom poistení. Žalobca kládol dôraz na § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom

poistení, v zmysle ktorého sa právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 spravujú podľa

doterajších predpisov [vo vzťahu k tomuto ustanoveniu Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom

poistení je všeobecným prechodným ustanovením sledujúcim ochranu nadobudnutých práv

(je neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré

vznikli za platnosti doterajšieho práva)]. Z procesných úkonov žalobcu vyplýva jeho názor, že

v predmetnej veci je so zreteľom na vznik škody do 31. decembra 2001 aj po tomto dni

pasívne legitimovaná Slovenská poisťovňa, a.s. (resp. A., a.s.). Žalobca ale prehliada, že § 28

ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení určuje (iba to), podľa ktorého predpisu sa majú

posudzovať práva a povinnosti zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla vzniknuté do 31. decembra 2001, neustanovuje ale, že tieto

práva a povinnosti majú po 1. januári 2002 naďalej oba subjekty, ktoré ich mali pred týmto

dňom. Žalobca sa mýli, pokiaľ vychádza z názoru, že ustanovenie § 28 ods. 2 zákona

o povinnom zmluvnom poistení treba vykladať tak, že v prípade vzniku škody do

31. decembra 2001 sa neuplatní ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom

poistení, v zmysle ktorého práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo

zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov.

Treba dodať, že v tomto ustanovení ide o prechod práv a povinností priamo zo zákona, a to

takého (osobitného) zákona, aplikácia ustanovení ktorého má vo vzťahu k všeobecnej právnej

úprave danej prednosť.

K dopravnej nehode, pri ktorej bola žalobcovi spôsobená škoda na jeho motorovom

vozidle, došlo 4. júla 2001. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že práva a povinnosti

vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla sa so zreteľom na dátum vzniku škody posudzujú podľa vyhlášky

-7-3 Cdo 69/2007

č. (porovnaj obdobný záver zaujatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. ).

Ak ale z právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla vznikla do 31. decembra 2001 Slovenskej poisťovni, a.s. priamo voči žalobcovi

nejaká povinnosť plniť [podľa vyhlášky č. má poškodený nárok na plnenie zo

strany poisťovne len za podmienok uvedených v § 9 ods. 2 tejto vyhlášky (viď tiež

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. )], tak dňom

1. januára 2002 uvedená povinnosť prešla na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Slovenská

poisťovňa, a.s. (resp. A., a.s.) preto už v žiadnom prípade nemohla byť od 1. januára 2002

pasívne legitimovaná. Vzhľadom na toto základné konštatovanie dovolacieho súdu sú bez

opodstatnenia ďalšie námietky žalobcu, ktoré uvádza v dovolaní vo vzťahu k otázke

zmätočnosti právnej úpravy, procesného nástupníctva, vedľajšieho úmyslu sledovaného

prechodnými ustanoveniami zákona o povinnom zmluvnom poistení a tiež ich

aplikovateľnosti v praxi.

K dovolacím námietkam žalobcu treba dodať, že v ustanovení § 28 ods. 3 zákona

o povinnom zmluvnom poistení nejde o prechod práv a povinností Slovenskej poisťovne, a.s.

dňom 1. januára 2002 na akúsi bližšie neurčenú „kanceláriu“ (viď str. 2 dovolania), ale týmto

zákonom zriadenú osobitnú právnickú osobu, ktorá má zákonom určené sídlo a zapisuje sa do

obchodného registra (viď jednak legislatívnu skratku zavedenú § 1 ods. 1 zákona o povinnom

zmluvnom poistení, jednak ustanovenie § 20 ods. 1 tohto zákona). Z hľadiska samotného

zriadenia Slovenskej kancelárie poisťovateľov zákonom tu bol zvolený spôsob, ktorý nie je

v právnom poriadku ojedinelý. Pre zriadenie právnickej osoby zákonom sa pritom nevyžadujú

údaje, nedostatok ktorých v dovolaní vytýka žalobca.

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto jeho dovolanie zamietol podľa

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Úspešnej účastníčke konania dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho

-8-3 Cdo 69/2007

konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s )

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 22. mája 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: