Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/379/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 135, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, proti žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M. G. K., Ľ.. Š. X, zastúpenému LEGAL IURIS, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Tehelná 11, v mene spoločnosti zastúpená JUDr. Pavlom Krajcom, konateľom, o zaplatenie 3.364,32 s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. -59 zo dňa 23. marca 2018

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.364,32 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal náhradu trov konania zástupcovi žalobcu vo výške 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 3.364,32 eur, uplatnenej voči žalovanému v zmysle ustanovenia vyhl. Ministerstva financií SR č. ako náhradu súm, ktoré z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného, žalobca vyplatil ako náhradu dávok vdovského dôchodku pre pozostalú manželku poškodeného nebohého B.G. K. - O., Q. K. - O. za obdobie od 02.10.2014 do 1.10.2015, ktorému žalovaný dňa 2.2.1998 vedeným osobným motorovým vozidlom zn. Škoda 120, EČ: C. XXX Q. v stave opitosti v ľavotočivej zákrute, kde zišiel s motorovým vozidlom na chodník, narazil do chodca B. K. - O., spôsobil zranenia nezlučiteľné so životom, v dôsledku ktorých zomrel. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa a a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Oznámením o spôsobenej škode bola bývalá Slovenská poisťovňa a.s. splnomocnená, aby v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. , ktorou sa ustanovil rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za odporcu s poškodenými nároky na náhradu škody prerokovala a ak to uzná za vhodné, aj usporiadala. Vzhľadom k preukázanej zodpovednosti žalovaného za vznik škody, v rozsahu a výške uplatňovanej škody, po uplatnení nárokov jednotlivých poškodených, bola v zmysle platnej právnej úpravy usporiadaná a pre Sociálnu poisťovňu bola poskytnutá náhrada dávok vdovského dôchodku pre pozostalú manželku

Q. K. - O. za obdobie od 02.10.2014 do 1.10.2015 v celkovej výške 3.364,32 eur, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na náhradu súm, ktoré vyplatil z dôvodu spôsobenej škody v zmysle ustanovení vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcovi vzniklo voči žalovanému právo na náhradu vyplatených súm v momente, keď namiesto neho uspokojil nároky, t.j. 12.11.2015, a preto si tieto v lehote v súlade s ust. uplatňuje voči žalovanému. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu vyplatenia plnenia listom zo dňa 01.03.2016, ktorú žalovaný prevzal, avšak k úhrade nároku nedošlo.

3. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 26.8.2016 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V odpore nárok žalobcu neuznal a považoval ho za neopodstatnený, podľa názoru žalovaného, ten bol na základe právoplatného rozsudku okresného súdu uznaný vinným, že dňa 02.12.1998 v M. G. K., riadil osobné motorové vozidlo potom, čo požil presne nezistené množstvo alkoholických nápojov, ktorým si privodil opitosť a následkom neprimeranej rýchlosti pri prejazde ľavotočivej zákruty zišiel s vozidlom na chodník so zľadovateným povrchom, kde narazil do protiidúceho chodca B. K. - O., pričom chodec na mieste dopravnej nehody zomrel. Žalovaný bol za to odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov a bol zaviazaný zaplatiť poškodenej škodu vo výške 31.085,- Sk (1.031,83 eur), ktorú sumu už zaplatil a preto má za to, že uvedený záväzok zanikol plnením. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

4. Po vykanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, až (ďalej len „“), , , vyhlášky č. o zákonnom poistení, o povinnom zmluvnom poistení, o sociálnom poistení.

5. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 1.7.1999 sp. zn. -81 bol žalovaný uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa , a pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ustanovení , keďže dňa 02.12.1998 požil alkoholické nápoje, ktorými si privodil opilosť, viedol motorové vozidlo, zn. Škoda 120, ev. č. C. XXX Q. a v ľavotočivej zákrute zišiel s motorovým vozidlom na chodník, kde narazil do chodca B. K. O., pričom chodec pri dopravnej nehode utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, následkom ktorých zomrel. Bol uznaný vinným na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov a zároveň aj zaviazaný zaplatiť poškodenej škodu vo výške 31.085,- eur (č.l. 5 až 7). Priebeh škodovej udalosti bol zaznačený v oznámení o poistnej udalosti k zákonnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla predložený žalobcom (č.l. 3,4). Výzvou č. 104/2015 Sociálna poisťovňa vyzvala žalovaného na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok (č.l. 8,9) a ktoré boli vyplatené Q. K. - O. vo výške 3.364,32 eur formou vdovského dôchodku vyplateného za obdobie od 2.10.2014 do 1.10.2015. Dňa 27.10.2015 Sociálna poisťovňa uhradila výšku vyplatených dávok dôchodkového poistenia pre pani K. - O., o čom žalobca predložil dôkaz - výšku vyplatených dávok za uvedené obdobie (č.l. 10 až 12) ako i výpis z účtu (č.l. 14). Zároveň žalovanému doručil výzvu na zaplatenie tejto škody, ktorú žalovaný prevzal dňa 10.03.2016.

6. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii pre konanie žalobcu mal za preukázané, že táto je daná v súlade s ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s tým, že práva a povinnosti Slovenskej poisťovne a.s. prechádzajú dňom 01.01.2012 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa a.s. po zmene obchodného názvu Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.. Z dátumového vymedzenia vzniku dopravnej nehody, t.j. 02.12.1998 je zrejmé, že na nároky poškodených sa vzťahovali predpisy zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravené zákonom č. 423/19991 Z. z., pričom toto poistenie vykonávala Slovenská poisťovňa a.s. až do nadobudnutia účinnosti , t.j. do 1.01.2002. Od tohto dátumu v zmysle ust. , práva a povinnosti Slovenskej poisťovne a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prešli na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, a teda tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa a.s. po zmene obchodného názvu - Allianz, Slovenská poisťovňa.

7. Rovnako mal za preukázané, že žalobkyňa vyplatila za žalovaného vdovský dôchodok za obdobie od 2.10.2014 do 1.10.2015 (rozpis vyplatených dávok č.l. 11 až 12), a to vo výške 3.364,32 eur. Žalovaný napriek výzve Sociálnej poisťovne na dobrovoľné plnenie, túto neuhradil, pričom v poznámke uvedenej výzvy mal žalovaný uvedené, že v prípade, ak bola škoda spôsobená v dôsledku dopravnej nehody, má právo, aby poisťovateľ za žalovaného nahradil škodu spôsobenú Sociálnej poisťovni z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poukazom na ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na ust. .

8. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nároku žalovaným a uplatneniu osobitného postihového práva, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo 16/2002 zo dňa 28.08.2002, a dospel k záveru, že nárok poisťovne, ktorý si uplatňuje v tomto konaní vyplývajúci z ust. Vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, je špecifickým nárokom poistenie z poistného pomeru, ktorý nemá charakter nároku na náhradu škody, a preto sa ani jeho premlčanie neriadi úpravou práva premlčania na náhradu škody v zmysle ust. . V danom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa , ktorej plynutie začína odo dňa, keď právo mohlo byť uplatnené po prvý raz. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúce vyplatenie poistného plnenia poškodenému, v danom prípade kedy došlo k vyplateniu plnenia zo zákonného poistenia žalovaného. Plnenia, ktorých náhradu si uplatňuje žalobca v tomto konaní, predstavujú náhradu vyplateného vdovského dôchodku pozostalej manželke, a tieto boli Sociálnej poisťovni, uplatňujúcej si právo na náhradu, vyplatené na základe osobitného právneho predpisu dňa 12.11.2015 vo výške 3.364,32 eur (č.l. 14). Dospel k záveru, že právo žalobcu na náhradu tejto vyplatenej sumy nie je premlčané a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Uviedol, že lehota na uplatnenie nároku na náhradu dôchodkových dávok za obdobie od 02.10.2014 do 1.10.2015 sa v zmysle zákonného ustanovenia špeciálneho právneho predpisu premlčí najskôr 2.10.2017 a najneskôr 1.10.2018, a preto pokiaľ si Sociálna poisťovňa nároky na náhradu dôchodkových dávok uplatnila u žalobcu dňa 11.11.2015, tak v zmysle tohto špeciálneho právneho predpisu, ako aj v zmysle ust. , táto lehota bola zachovaná a zároveň nárok žalobcu, podaním žaloby na súd dňa 9.08.2016 bol podaný včas.

9. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný namietal skutočnosti, že deň vzniku poistnej udalosti má vplyv na premlčanie práva na poistné plnenie, uviedol, že žalobca v tomto konaní si neuplatnil právo na poistné plnenie, ale postihový nárok, ktorý môže vzniknúť až dňom vyplatenia náhrady pre poškodený subjekt a preto sa nemôže toto právo uplatniť ani vykonať v čase, kedy nastala dopravná nehoda, t.j. v čase, keď za poisteného ešte ani neplnil. Taktiež poukázal na skutočnosť, že nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel je upravený a o sociálnom zabezpečení, z ktorého je teda zrejmé, že nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel, patrí, ak sú splnené podmienky nároky na vdovský dôchodok a jeho výplatu podľa právnych predpisov účinných v čase smrti poručiteľa, pričom nárok na výplatu vdovského dôchodku po dobu 1 roka od smrti manžela, má každá vdova, za splnenia podmienok uvedených v tomto zákone, po uplynutí 1 roka zaniká iba nárok na výplatu vdovského dôchodku, samotný nárok na vdovský dôchodok, však trvá aj naďalej, ak vdova spĺňa niektorú z podmienok. V konaní o priznanie vdovského dôchodku na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok, a nárok na jeho výplatu, je povinnosťou žiadateľky preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvaní nároku na vdovský dôchodok a na jeho výplatu poisťovňou určeným spôsobom a zároveň aj akúkoľvek zmenu, ktorá môže mať vplyv na túto dávku. Ak žalovaný v konaní tvrdil iné skutočnosti, t.j. zmeny podmienok pre vyplácanie vdovského dôchodku, že tieto neboli splnené, mohol o tejto skutočnosti súdu predložiť relevantné dôkazy a ak tieto dôkazy nepredložil, súd považuje takúto procesnú obranu za neúčinnú.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s tak, že priznal žalovaným (správne má byť uvedené žalobcovi - pozn. odvolacieho súdu) náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , a . Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v plnej výške, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z neplatného právneho predpisu v dôsledku čoho bolo premlčanie práva nesprávne právne posúdené. Vdovský dôchodok mal byť podľa názoru žalovaného vyplácaný po dobu jedného roka po smrti manžela poškodenej, teda poškodená mala právo na výplatu vdovského dôchodku od 3.12.1998 do 3.12.1999. Uviedol, že súd prvej inštancie v rozhodnutí neobjasnil, prečo žalobca vyplácal vdovský dôchodok od 2.10.2014 do 1.10.2015, keď tento mal byť vyplatený 3.12.1999 a následne mohol byť uplatnený regresný nárok. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal skutočnosťou namietanou žalovaným v priebehu konania, teda že predmetné poistné plnenie žalovaný uhradil v celom rozsahu Sociálnej poisťovni, a.s., čím došlo k splneniu predmetného záväzku v celom rozsahu v zmysle a nasl. . Namietal, že súd sa nevysporiadal ani s argumentáciou ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu, ako aj so skutočnosťou týkajúcou sa platného postúpenia pohľadávky v zmysle . Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Zároveň nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobných, majetkových a finančných pomeroch žalovaného.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, keďže súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, nárok žalobcu správne posúdil, odôvodnenie rozhodnutie považuje za vyčerpávajúce a vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu.

14. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu ozrejmil rozdiel medzi subjektom Sociálnej poisťovne, a.s. a bývalou Slovenskou poisťovňou, a.s. a uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že pri predmetnej dopravnej nehode zomrel B. K. - O., vdova ako aj deti nebohého si uplatnili v Sociálnej poisťovni nárok na vdovský a sirotský dôchodok s tým, že preukázali rozhodujúce skutočnosti na nárok na vdovský a sirotský dôchodok a na jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Preto pri splnení podmienok na výplatu dôchodku nič nebránilo tomu, aby Sociálna poisťovňa uvedenej žiadosti vyhovela. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že nárok na výplatu vdovského dôchodku po dobu jedného roka od smrti manžela má každá vdova, pričom po uplynutí jedného roka zaniká iba nárok na výplatu vdovského dôchodku, avšak samotný nárok na vdovský dôchodok naďalej trvá. Z uvedeného vyplýva, že po uplynutí jedného roka nárok na výplatu trvá za predpokladu, splnenia aspoň jednej zo zákonných podmienok. V danom prípade pre splnenie uvedenej podmienky nárok na výplatu vdovského dôchodku trval aj po uplynutí doby jedného roka od úmrtia manžela, ktorý Sociálna poisťovňa vyplácala v období od 2.10.2014 do 1.10.2015. Výplatou predmetných dávok Sociálna poisťovňa utrpela škodu vo výške 3 364,32 eur, na ktorej náhradu má v zmysle o sociálnom poistení nárok a to voči osobe, ktorá škodu spôsobila, teda voči žalovanému. Nakoľko škoda bola krytá zákonným poistením žalovaného (v zmysle vyhlášky č. ), Sociálna poisťovňa požiadala poisťovňu o splnenie povinnosti nahradiť túto škodu. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že v zmysle ustanovenia a právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa od 31.12.2001 spravujú podľa doterajších predpisov, pričom práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1.1.2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s., toho času Allianz - Slovenská poisťovňa (v danom ustanovení sa jedná o prechod práv a povinností priamo zo zákona, a to takého osobitného zákona, aplikácia ustanovení ktorého má vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave prednosť (viď rozsudok NS SR ), aj toho času nároky na náhradu škody Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v mene a na účet Slovenskej kancelárie poisťovateľov uspokojuje. Ďalej vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania žalovaným poukázala, že právo poisťovne § 11 vyhlášky č. 423/1191 Zb. predstavuje osobitný originálny nárok poisťovne proti poistenému a preto sa neriadi jeho premlčanie úpravou premlčania práva na poistné plnenie ani úpravou premlčania práva na náhradu škody. Záverom uviedol, že považuje za irelevantnú námietku žalovaného, že vyplatil Sociálnej poisťovni v splátkach 40 000,00 SK, nakoľko žalobca uplatnil postihové právo proti poistenému za vyplatenú náhradu škody v roku 2015 za obdobie rokov 2014 až 2015, z čoho vyplýva, že si ho neuplatňuje duplicitne. Uvedené mal žalovaný uhradiť Sociálnej poisťovni v rokoch 1998-1999 a preto považuje za právne neudržateľné tvrdenie, že odpadol právny dôvod na plnenia.

15. Žalovaný nepodal stanovisko k tomuto vyjadreniu.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ), po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v časti I. výroku nedôvodné a v časti II. výroku o náhrade trov konania je dôvodné.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.05.2020 o 10,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 7.05.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

18. Žalovaný podaným odvolaním uplatnil odvolacie dôvody podľa , a (ďalej len „“).

19. Uplatnený odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.

20. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené vo vzťahu k prvému výroku napadnutého rozsudku.

23. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval pri hodnotení výsledkov dokazovania správne a vzal v úvahu všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z dôkazov predložených v konaní a taktiež skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto neboli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. , a .

24. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán sporu.

25. Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Žalovaný v odvolaní apeluje na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku vzhľadom k nedostatočnému vysporiadaniu sa s námietkou ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní. K uvedenej námietke žalovaného odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu v bode 36, kde sa súd prvej inštancie náležite právne vysporiadal s uvedenou námietkou a na záver prijatý súdom prvej inštancie v zmysle uvedeného odvolací súd poukazuje a zdôrazňuje skutočnosť, že v danom prípade šlo o prechod práv a povinností priamo zo zákona. V zmysle ustanovenia a právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa od 31.12.2001 spravujú podľa doterajších predpisov, pričom práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1.1.2002 na kanceláriu, teda žalobcu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s., toho času Allianz - Slovenská poisťovňa .

27. K námietke týkajúcej sa premlčania odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa podrobne vysporiadal s uvedenou námietkou v bodoch 40 až 44 odôvodnenia a uvedený záver súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za právne správny a vyčerpávajúco odôvodnený.

28. Odvolací súd ďalej uvádza, že neobstojí ani námietka žalovaného, ktorý tvrdí, že žalovaný nárok zanikol splnením v rokoch 1998-1999, kedy Sociálnej poisťovni vyplatil v splátkach cca 40 000,00 Sk. Na úhradu plnenia, ktoré je predmetom tohto konania bol žalovaný vyzvaný Sociálnou poisťovňou Výzvou č. 104/2015. Jednalo sa o výzvu na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok (č.l. 8,9) a ktoré boli vyplatené Q. K. - O. vo výške 3.364,32 eur formou vdovského dôchodku vyplateného za obdobie od 2.10.2014 do 1.10.2015. Preto nemožno súhlasiť so žalovaným, že uvedené plnenie uhradil v roku 1998-1999, nakoľko v tom čase k vzniku škody výplatou týchto dávok Sociálnou poisťovňou ešte nedošlo.

29. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie námietky a preto odvolací súd rozsudok v napadnutom I. výroku podľa ako vecne správny potvrdil s odkazom na ust. .

30. Za dôvodnú ale považuje odvolací súd námietku žalovaného týkajúcu sa rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania bez toho, aby skúmal či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. súd skúma ex offo, čo v danom prípade súd prvej inštancie neučinil a preto odvolací súd rozsudok v napadnutom II. výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. a v zmysle .

32. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť možnosť pre ne/priznanie náhrady trov konania, ktorá musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam daného prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči stranám sporu a aby neodporovalo dobrým mravom, keďže v ust. je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o trovách odvolacieho konania ( ).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).