Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/311/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zast. Allianz-Slovenskou poisťovňou, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v F. Z. B., Z.. Ľ.. Š. Č.. X, zast. LEGAL IURIS- advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Rožňava, Tehelná 11, IČO: 47 242 795, o zaplatenie 4 133 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -102 zo 4.7.2018 Okresného súdu Košice- okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 4 133 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 26.6.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach po 300 € mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný pre spôsobenie dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu so smrteľným následkom pre chodca P. B.-X., bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, z ktorého dôvodu je daná jeho zodpovednosť za škodu na v zmysle ust. a . Ku škode došlo pri prevádzke motorového vozidla, preto všetky nároky na náhradu škody vzniknuté z tohto titulu boli po ich uplatnení usporiadané, a tak aj pre Sociálnu poisťovňu bola poskytnutá náhrada dávok vdovského dôchodku pre pozostalú manželku T. B.-X. za obdobie od 2.7.2013 do 1.10.2014 v celkovej výške 4.133 €. Žalobkyni vznikol nárok na náhradu takto vyplatených súm v momente, keď namiesto žalovaného uspokojila nároky poškodených, t.j. dňa 22.10.2014.

3. Súd prvej inštancie vec rozhodol dňa 10.9.2015 platobným rozkazom sp. zn. -26, proti ktorému žalovaný podal včas odôvodnený odpor namietajúc, že nárok neuznáva a považuje ho za premlčaný, pretože k poistnej udalosti došlo 2.12.1998 a žaloba bola podaná až 27.7.2015, teda po uplynutí viac ako 17 rokov.

4. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. -81 z 1.7.1999 bol obžalovaný F. Q. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa , a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so zaradením do prvej nápravno-výchovnej skupiny. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel všetkého druhu na dobu 5 rokov. Zároveň bol zaviazaný zaplatiť poškodenej škodu vo výške 31.085,00 Sk a so zvyškom nároku bola poškodená odkázaná na konanie vo veciach občiansko- právnych. V čase úmrtia, t.j. 28.9.2016 mal P. B.-X. dve maloleté deti, narodené v roku 1987 a 1990, preto i po roku od jeho úmrtia jeho pozostalej manželke trval nárok na výplatu na vdovského dôchodku ( v znení neskorších predpisov). Za obdobie od 2.7.2013 do 1.10.2014 bola pozostalej manželke T. B.-X. titulom vdovského dôchodku vyplatená suma 4.133 € Sociálnou poisťovňou, ktorú sumu jej (Sociálnej poisťovni, pozn. odvolacieho súdu) žalobkyňa dňa 22.10.2014 refundovala a zároveň vyzvala žalovaného na úhradu tejto sumy do 7 dní od doručenia oznámenia, ktoré prevzal 18.6.2015.

5. Súd vec právne posudzoval podľa , , vyhl.č. o zákonnom poistení, ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , (ďalej len „“) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. K žalovaným namietanej aktívnej legitimácii žalobcu v konaní poukázal na ust. , , podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa do 31.12.2001 spravujú podľa doterajších predpisov, pričom práva a povinnosti Slovenskej poisťovne a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1.1.2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa a.s., toho času Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Súd konštatoval, že ide o prechod práv a povinnosti priamo zo zákona a aplikácia ustanovení tohto osobitného zákona má vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave prednosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR ) a teda nejedná sa o prechod práv a povinností na iný subjekt na základe zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle ust. a nasl. ako uviedol žalovaný. Aktívna legitimácia žalobkyne vo veci je preto jednoznačne daná. Súd následne posudzoval žalovaným vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku. Uviedol, že žalovaný v čase dopravnej nehody viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a preto žalobkyni vznikol nárok na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu spôsobenej škody, a to v zmysle ust. vyhl.č., ktorým sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nárok na náhradu vyplateného plnenia v zmysle tohto zákonného ustanovenia nie je nárokom na poistné plnenie ani nárokom na náhradu škody, ale ide o zvláštny nárok poisťovne voči poistenému vyplývajúci priamo zo špeciálneho právneho predpisu, ktorý zakladá a upravuje predmetný poistný vzťah. Uvedené právo poisťovne podľa vyhl.č. je osobitným originálnym nárokom poisťovne proti poistenému, a preto sa neriadi jeho premlčanie úpravou premlčania práva na poistné plnenie ani úpravou premlčania práva na náhradu škody (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. „Uvedený nárok na náhradu polovice vyplateného poistného plnenia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nie je nárokom na náhradu škody, ktorý prešiel na poisťovňu podľa ust. , ale ide o zvláštny nárok poisťovne voči poistenému vyplývajúci priamo zo špeciálneho právneho predpisu, ktorý zakladá a upravuje predmetný poistný vzťah. Uvedené právo poisťovne podľa vyhl.č. je osobitným originálnym nárokom poisťovne proti poistenému z poistného pomeru, t.j. špecifickým právom poisťovne z poistného pomeru proti poistenému upravené špeciálnym predpisom. V zákonnom poistení zodpovednosti za škodu vyvolaného prevádzkou motorových vozidiel je regresný nárok poisťovne ako prechod práva poisteného na náhradu škody na poisťovňu, ak nahradila za poisteného škodu upravený len v vyhl.č. Regresný nárok poisťovne podľa a cit. vyhl., môže však vzniknúť poisťovni len proti inému, nie proti tomu na koho sa vzťahuje zákonné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel“). Súd konštatoval, že v danom prípade platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa ust. , ktorá začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pokiaľ pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúce to, kedy sa právo mohlo po prvý raz vykonať, tak k tomu nemohlo dôjsť ešte skôr ako pred vyplatením tej ktorej náhrady, čo v prípade nároku, ktorý je predmetom tohto konania je deň 22.10.2014. Z toho dôvodu je nesprávne tvrdenie žalovaného, že deň vzniku poistnej udalosti má vplyv na premlčanie práva na poistné plnenie, pretože žalobca si voči žalovanému uplatňuje postihový nárok, ktorý vzniká až okamihom vyplatenia náhrady pre poškodený subjekt, a preto sa nemôže toto právo uplatniť ani vykonať v čase vzniku dopravnej nehody, t.j. v čase keď za poisteného ešte nič neplnil. Keďže žaloba na súde bola podaná dňa 22.7.2015, tak nárok bol uplatnený v zákonom stanovenej dobe. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je rozhodujúce vyplatenie poistného plnenia poškodenému - plnenia, ktorých náhradu si uplatňuje žalobkyňa v tomto konaní, predstavujú náhradu

vyplateného vdovského dôchodku pozostalej manželke a tieto boli Sociálnej poisťovni vyplatené na základe osobitného právneho predpisu dňa 22.10.2014 (č.l.14). Nárok žalobkyne premlčaný nie je, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vzhľadom na finančné pomery žalovaného uložil mu povinnosť zaplatiť dlh v splátkach po 300 € mesačne spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa 26.6.2015 (uplynutie 7 dňovej lehoty na plnenie v zmysle výzvy žalobkyne doručenej žalovanému dňa 18.6.2015).

6. O trovách konania rozhodol súd podľa vychádzajúc z toho, že na strane žalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobkyni trovy konania nepriznal. Podľa názoru súdu aplikácia ust. pri náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a nepriznanie trov žalobkyni nezasiahne do majetkovej sféry žalobkyne, ktorá je právnickou osobou s určite vyššími príjmami ako samotný žalovaný, ktorý je zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem činí 900 €, stará sa o dve maloleté deti, má výdavky spojené s užívaním bytu, so zabezpečením stravy, ošatenia, kozmetiky a s prihliadnutím aj na charakter sporu, v ktorom sa žalobkyňa dožaduje zaplatenia sumy 4 133 € s prísl., na základe čomu žalovanému bolo aj priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (č.l.69). V prejednávanom prípade by pre žalovaného platenie trov konania podľa názoru súdu znamenalo zaťažujúci zásah do jeho majetkovej (finančnej) sféry, toto by sa v neprimeranej miere dotklo žalovaného. Naopak, žalobkyňa je právnickou osobou, ide o veľkú akciovú spoločnosť s vysokými príjmami a nepriznanie trov konania sa jej nedotkne v žiadnej sfére (finančnej, majetkovej, sociálnej).

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody podľa , a , pozn. odvolacieho súdu) a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v plnom rozsahu, eventuálne rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval, že právny výklad a aplikácia zákonných ustanovení súdom prvej inštancie je nesprávna a zvýhodňujúca žalobkyňu. Zopakoval, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná vo veci, lebo nepreukázala, že je nositeľkou subjektívneho žalovaného práva, o ktorom sa rozhodovalo. K poistnej udalosti došlo v roku 1998 a nie je zrejmé, akým spôsobom a na základe akej skutočnosti prešlo na žalobkyňu právo vymáhania predmetného postihového nároku. Žalovaný sa naďalej pridržiaval námietky premlčania, lebo premlčanie je potrebné počítať od vzniku poistnej udalosti, teda od roku 1998 a nie od výplaty platieb vdovského dôchodku. Žalobkyňa si voči žalovanému za 13 rokov neuplatnila nijaký postih. Došlo k premlčaniu už prvotného nároku, nakoľko sumy, ktoré vyplatila žalobkyňa poškodenej sú následkom prvotného nároku, a preto je tento nárok premlčaný. Vdovský dôchodok mal byť poškodenej, podľa mienky žalovaného, vyplácaný rok po smrti jej manžela teda od 3.12.1998 do 3.12.1999, avšak žalobkyňa vyplácala vdovský dôchodok poškodenej v sume 4133 € od 2.7.2013 do 1.10.2014. Žalovaný citujúc a vyjadril právny názor, že začiatkom plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vytkol súdu, že sa nezaoberal tým, že nahradil predmetné poistné plnenie v celom rozsahu Sociálnej poisťovni, čím podľa neho došlo k splneniu predmetného záväzku v zmysle a nasl. . Namietal, že súd nevyhodnotil a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, čím toto trpí závažnými procesnými vadami na jeho úkor.

8. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že v ňom absentuje riadne odôvodnenie, v čom má spočívať nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu znemožnil uskutočniť jemu patriace práva a tiež to, v čom a ktorých zákonných ustanovení sa má týkať nesprávny výklad a aplikácia. V celom rozsahu bolo naplnené právo na spravodlivý proces tým, že konajúci súd zabezpečil pre obe strany rovnaké postavenie. Súd dostatočne zistil skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodol tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani nie sú prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Celková koncepcia rozhodnutia po formálnej a obsahovej stránke je absolútne dostatočná a preskúmateľná, a pokiaľ by aj rozhodnutie súdu nebolo odôvodnené podľa predstáv žalovaného, nie je to možné považovať za porušenie jeho procesných práv. Z odôvodnenia je dostatočne zrejmé, na akých skutkových zisteniach a aplikácii zákonných ustanovení súd svoje rozhodnutie založil, nie je odchylné a ani nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti. Poukázala na to, že predmetom odvolania sú skutočnosti, ktoré žalovaný namietal už v priebehu konania na súde prvej inštancie, k týmto sa žalobkyňa opakovane vyjadrila a súd prvej inštancie sa s nimi v rozhodnutí vyporiadal. Žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zopakovala, že Slovenská poisťovňa, a.s. bola subjektom, ktorý vykonával

zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase rozhodnom pre daný nárok upravené vyhl. č Vychádzajúc z existencie zákonného poistenia zakotveného v ust. druhá veta , s odkazom na o poisťovníctve v znení , uviedla, že všetky motorové vozidlá na území štátu boli bez potreby uzatvorenia poistnej zmluvy, poistené v jednej vtedy existujúcej poisťovni Slovenskej poisťovni, a.s. a prevádzkovateľ ako aj vodič motorového vozidla, na ktorých sa vzťahovalo toto poistenie mali právo, aby poisťovňa za nich nahradila poškodeným uplatnené nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Na žalovaného sa v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. vzťahovalo zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ku ktorej došlo tým, že pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo a dňa 2.12.1998 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej na chodníku smrteľne zranil chodca P. B.-X.. Z tohto poistenia mal právo, aby bývalá Slovenská poisťovňa, a.s. za neho uhradila uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, teda poisťovňa za neho nahradila škodu, ktorú spôsobil, a preto do tohto odškodňovacieho procesu vstúpila Slovenská poisťovňa, a.s. ktorá škodu uspokojila. Sociálna poisťovňa je súčasťou sociálnej sféry, ktorá plní úlohy v nemocenskom, dôchodkovom, úrazovom poistení, v poistení v nezamestnanosti a garančného poistenia. Pri predmetnej dopravnej nehode zomrel P. B.-X., preto jeho vdova a deti si po preukázaní rozhodujúcich skutočností na nárok na vdovský (sirotský) dôchodok tento v Sociálnej poisťovni uplatnili a táto tejto žiadosti vyhovela. Žalobkyňa zdôraznila, že nárok na výplatu vdovského dôchodku po dobu jedného roka od smrti manžela má každá vdova. Po uplynutí jedného roka zaniká iba nárok na výplatu vdovského dôchodku, samotný nárok na vdovský dôchodok však trvá ďalej. Po uplynutí jedného roka nárok na výplatu trvá vtedy, ak vdova spĺňa niektorú z podmienok a to, že je invalidná, stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vychovala aspoň tri deti, dovŕšila vek 45 rokov a vychovala dve deti, dosiahla vek 50 rokov alebo dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu. Tieto podmienky splnené boli a trval nárok na výplatu vdovského dôchodku aj uplynutím jedného roka od smrti manžela, Sociálna poisťovňa tento dôchodok aj v období od 2.7.2013 do 1.10.2014 vyplácala. Výplatou dôchodkových dávok vznikla Sociálnej poisťovni škoda vo výške 4.133 € a na jej náhradu má v zmysle o sociálnom poistení nárok voči osobe, ktorá túto spôsobila, teda žalovanému. Keďže ním spôsobená škoda bola krytá zákonným poistením (vyhl. č. ), Sociálna poisťovňa výzvou požiadala poisťovňu o splnenie povinnosti nahradiť túto škodu za poisteného - žalovaného. Žalobkyňa teda nevyplácala vdovský dôchodok a ani nepreviedla práva a povinnosti, usporiadala jedine náhradu škody za poisteného - žalovaného. V zmysle ust. , právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa do 31.12.2001 spravujú podľa doterajších predpisov, pričom práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januárom 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, toho času Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Aj toho času nároky na náhradu škody Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v mene a na účet Slovenskej kancelárie poisťovateľov uspokojuje a svedčí jej takto aktívna vecná legitimácia v konaní. Žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, preto žalobkyni vznikol nárok na náhradu súm ( vyhlášky č. ) Uvedený nárok na náhradu vyplateného plnenia v zmysle tohto zákonného ustanovenia nie je nárokom na poistné plnenie ani nárokom na náhradu škody, ale ide o zvláštny nárok voči poistenému, vyplývajúci priamo zo špeciálneho právneho predpisu, ktorý zakladá a upravuje predmetný poistný vzťah. Uvedené právo poisťovne podľa vyhl. č. je osobitným originálnym nárokom poisťovne proti poistenému, a preto sa jeho premlčanie neriadi úpravou premlčania práva na poistné plnenie ani úpravou premlčania práva na náhradu škody, ale platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa , ktorej beh začína odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom pre jej počiatok nie je rozhodujúci dátum dopravnej nehody, ale to, kedy sa právo mohlo po prvý raz vykonať. K tomu nemohlo dôjsť skôr ako pred vyplatením náhrady, čo je v predmetnej veci 22.10.2014. Žaloba bola na súde podaná 22.7.2015, teda v zákonom stanovenej dobe. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.8.2002. Argumentáciu žalovaného, že v rokoch 1998 - 1999 vyplatil Sociálnej poisťovni v splátkach 40.000,- Sk, považuje žalobkyňa za absolútne irelevantnú, nakoľko uplatnila postihové právo proti poistenému za vyplatenú náhradu škody v roku 2014 (za obdobie od 2.7.2013 do 1.1.2014), a preto je zrejmé, že si ju neuplatňuje duplicitne a je právne neudržateľné tvrdenie žalovaného, že odpadol právny dôvod plnenia.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( .), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§

355 až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.9.2019 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu pri zachovaní lehoty podľa .

11. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa , a .

12. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie interpretoval a aplikoval na právny vzťah, ktorý je predmetom konania. Zároveň sa musí súd vysporiadať s relevantnými argumentmi sporových strán.

13. Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

14. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a nasl. .

15. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového

stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, neboli zistené ani žiadne vady v zmysle a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

18. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci, naviac sa k nim podrobne vyjadrila žalobkyňa, nielen v písomnom podaní k odvolaniu, ale aj v samotnej žalobe a vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, a s jej výstižnými argumentmi sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje a poukazuje aj na ne.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje a rozsudok vo výroku ako vecne správny podľa ust. a potvrdil.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

21. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

22. K námietke premlčania vznesenej žalovaným odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu ( a nasl. ) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovateľovi právo proti poistenému na náhradu súm, ktoré zaplatil z titulu povinného zmluvného poistenia. V prípade nároku poisťovateľa proti poistenému nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o osobitný postihový nárok poisťovateľa. Právo poisťovateľa voči poistenému má charakter osobitného, originárneho nároku, ktorý sa premlčuje podľa ust. vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 22.4.2008).

23. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať ( ). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ). Dlh musí byť splnený riadne a včas ( ). Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal ( ).

24. stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Rozhodujúci význam pre posúdenie, či a kedy nastáva actio nata, t.j. pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby (viď ) a pre začiatok omeškania dlžníka ( ) má okamih splatnosti práva na plnenie.

25. Už v judikáte R 28/1984 bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax [viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) ako judikát R 91/2004] zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie ( ). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol.

26. V prejednávanej veci žalobkyňa, ktorá zo zákonného poistenia svojho poistenca, v tomto konaní žalovaného, dňa 22.10.2014 poukázala Sociálnej poisťovni náhradu škody za vyplatené dôchodkové dávky formou vdovského dôchodku v sume 4.133 €, vyzvala výzvou doručenou žalovanému dňa 18.6.2015 (č.l 17, 18) žalovaného na dobrovoľné plnenie uvedenej sumy do 7 dní od doručenia tohto listu. Okamihom márneho uplynutia tejto lehoty stanovenej veriteľom nastala actio nata, teda prvý objektívny okamih, kedy si veriteľ mohol dôvodne (bez toho aby išlo o predčasnú žalobu) nárokovať plnenie podaním žaloby na súde. Premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 7 dňovej lehoty určenej veriteľom žalovanému na plnenie, t.j. 26.6.2015 a uplynula by 26.6.2018. Žaloba bola podaná 22.7.2015, teda včas. K argumentu odvolateľa, že k poistnej udalosti došlo v roku 1998, preto je uplatnený nárok premlčaný, odvolací súd podotýka, že uplatňovaný nárok musí predovšetkým vzniknúť. Nárok, ktorý si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní (aj keď je odvodený od poistnej udalosti), nevznikol žalobkyni v roku 1998, ale až v roku 2014, kedy vyplatila Sociálnej poisťovni náhradu škody za vyplatené dôchodkové dávky formou vdovského dôchodku v sume 4.133 €.

27. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné, rozsudok je vecne správny, preto ho podľa , potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).