Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/128/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. U., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. I. P., advokátom so sídlom L., proti odporcom 1/ I. P., správcovi

konkurznej podstaty úpadcu Z. v likvidácii, so sídlom P. a 2/ S. M., bývajúcemu v B.,

zastúpenému JUDr. M. M., advokátom so sídlom K., o určenie neplatnosti právneho

úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2007, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi 1/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 1 690,- Sk k rukám JUDr. M. M., advokáta v B., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením z 14.03.2007 č. k. -104 zastavil

konanie proti odporcovi 1/. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich

náhradu proti odporcovi 1/. Rozhodnutie skutkovo odôvodnil zánikom odporcu 1/ bez

právneho nástupcu po začatí konania v zmysle výmazom

z obchodného registra ex offo 05.04.2006 a právne ust. a 107 ods. 4 Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil ustanovením

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2007

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. Potvrdzujúci výrok o zastavení konania proti

odporcovi 1/ odôvodnil správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa,

s ktorými sa stotožnil ( ), dôvodiac, že výmazom obchodnej spoločnosti

odporcu 1/ došlo k zániku obchodnej spoločnosti a tým, k zániku právnej subjektivity.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol

uznesenie odvolacieho súdu aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust.

Dovolateľ tvrdil, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

tým, že vec verejne neprejednal v súlade s

a v zmysle a jeho základné ľudské práva porušil tým, že vec neprerušil

podľa a ani nepredložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky

návrh na začatie konania o súlade právneho poriadku, hoci mu takáto povinnosť vyplýva

z a 5 , ale svojvoľne zúžil predmet svojho

rozhodovania iba na okolnosti zániku spoločnosti Z., hoci I. nebol štatutárnym zástupcom

tejto spoločnosti a dovolateľom bližšie nekonkretizovaná pohľadávka sa nikdy nestala

súčasťou konkurznej podstaty. Odvolací súd podľa tvrdenia navrhovateľa neskúmal

existenciu litispendencie podľa s konaním vedeným na Okresného súde Bratislava

II pod sp. zn. , v ktorej sú totožnými účastníci i skutkové okolnosti

s prejednávanou vecou. Podľa tvrdenia dovolateľa súd prvého stupňa vychádzal rovnako pri

svojom rozhodnutí len z listinných dôkazov a konanie zastavil z dôvodu zániku I. (ako SKP),

ktorého žaloval ako fyzickú osobu, a ktorý mal zaniknúť spolu

s úpadcom – obchodnou spoločnosťou Z. Oba súdy sa nezaoberali pri svojom rozhodnutí

nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. – 65 zo dňa 23.08.2005

k problematike vlastníctva pohľadávky a nevykonali vo veci žiadne dokazovanie

zodpovedajúce ust. , nakoľko si nepripojili ani konkurzný spis, ba ani spis

Okresného súdu Bratislava I Obchodného registra, ktoré by im aspoň sčasti umožnili

rozhodnúť bez dôkazov. V dovolaní tiež namietal správnosť procesného i hmotnoprávneho

vecného postupu súdu v inej veci, v ktorej je účastníkom konania vedenej Okresným súdom

Bratislava II pod sp. zn. , ktorý namietaný postup sa netýka prejednávanej veci,

preto sa ním dovolací súd nezaoberal.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa navrhol dovolanie

navrhovateľa odmietnuť pre neprípustnosť v zmysle a uplatnil si trovy

dovolacieho konania vo výške 41.195,42 Sk. Podľa jeho názoru odvolací súd správne

postupoval, keď vec neprejednal verejne, nakoľko mu to umožňuje náš právny poriadok za

podmienok uvedených v ust. , ktoré podmienky boli splnenými.

Poukázal na vec vedenú Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. , v ktorej

začalo konanie 19.08.1994, v ktorom bola pôvodnou navrhovateľkou obchodná spoločnosť Z.

v likvidácii a odporkyňou V., ktorá 26.12.1995 zomrela a jej právnym nástupcom sa stal

jediný dedič, ktorý je aj navrhovateľom v konaní o prejednávanej veci. Táto vec je v štádiu

po rozhodnutí súdu prvého stupňa rozsudkom z 15.12.2006 č. k. -626, ktorým

bola I. U. uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 10.782.621,- Sk s príslušenstvom,

na základe odvolania odporcu nachádzajúca sa na Krajskom súde v Bratislave vedená pod

sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu. V zmysle

platí, že pokiaľ odvolací súd vydal svoje rozhodnutie v tejto procesnej forme je

dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie ( )

alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c) ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo

znakov uvedených v tomto ustanovení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa) je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky

súdny poriadok dovolanie podľa § 239 O.s p. nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa

zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebným, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanou zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na navrhovateľom tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdení dovolateľa, že v tej

istej veci sa už prv začalo konanie ( ), a že v prejednávanej veci mu

postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Dovolateľ tvrdil, že v danej veci existuje prekážka prv začatého konania. Navrhovateľ

poukázal na ustanovenie , podľa ktorého prekážka prv začatého konania

(litispendencia) bráni tomu, aby na súde (súdoch) v Slovenskej republike prebiehali dve

konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu

konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje a identitou účastníkov

konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov

totožnosti veci.

V právnej veci, na ktorú navrhovateľ poukazuje v dovolaní a ktorá podľa jeho názoru

bráni začatiu konania v predmetnej veci, je predmetom zaplatenie peňažnej sumy

10.782.621,- Sk s príslušenstvom - úrokom z omeškania, ktorú povinnosť žiadal navrhovateľ,

ktorý vystupuje v preskúmavanej veci v postavení odporcu 2/ uložiť odporcovi

vystupujúcemu v konaní o prejednávanej veci v postavení navrhovateľa. Z uvedeného

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyvodil, že predmety preskúmavaného konania ani

konania, na ktoré navrhovateľ poukázal v dovolaní, účastníci týchto konaní (len čiastočne)

a ani skutočnosti, z ktorých sa uplatnené práva vyvodzujú, nie sú totožné. Preto nemohla

vzniknúť prekážka litispendencie a námietka navrhovateľa v tomto smere je nedôvodná.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva. O vadu, ktorá je z hľadiska ust. významná, ide len v tom prípade,

ak išlo o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu

konania.

O takéto odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípadoch, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania, keď išlo o prípady uvedené v § 214 ods. 2

tak, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci.

Dovolateľ porušenie svojho práva konať pred súdom videl v tom, že odvolací súd vec

neprejednal verejne v súlade s ust. a Slovenskej

republiky.

Predovšetkým bolo potrebným ustáliť obsah základného práva na verejné

prerokovanie veci podľa a potom zistiť, či

namietaným konaním Krajského súdu v Bratislave sa vôbec vytvorila možnosť jeho porušenia

v dôsledku existencie priamej príčinnej súvislosti medzi označeným konaním tohto súdu

a základným právom navrhovateľa.

Za "prerokovanie veci" podľa nemožno

považovať aj také konanie, v ktorom súd vecne (meritórne) neprerokováva takú vec, o súdnu

ochranu ktorej ho oprávnený subjekt požiadal. Pre konanie a rozhodovanie súdov o takýchto

"iných" (nie meritórnych) otázkach sa preto ani nevyžaduje prítomnosť účastníkov súdneho

konania, nakoľko len pre "prvostupňové konania, ako aj pre odvolacie konania, v ktorých súd

meritórne rozhoduje o veci, ráta s prítomnosťou účastníkov

súdneho konania [, resp. (Uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 02.12.1997 )]. Uvedený záver potvrdzuje aj § 214

ods. 2 písm. c/ , podľa ktorého pojednávanie netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje

proti uzneseniu.

Dovolateľ tiež namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom svojim

postupom, resp. nekonaním, pretože konanie o prejednávanej veci neprerušil a nepostúpil

návrh za zaujatie stanoviska v zmysle Ústavnému súdu

Slovenskej republiky o súlade právneho poriadku, hoci takúto povinnosť podľa čl. 7 ods. 2 a 5

mal.

Ustanovenie upravuje prípady, keď je súd povinný

prerušiť konanie. V konaní nepokračuje až do odpadnutia prekážky konania. Súd má

povinnosť prerušiť konanie v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto

konaní oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú. Ide predovšetkým o otázky uvedené

v ustanovení § 135 ods. 1. Povinnosť prerušiť konanie sa vzťahuje aj na prípady, keď súd

pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. V takomto prípade súd podá Ústavnému súdu Slovenskej

republiky návrh na začatie konania podľa a nasl. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

Dovolateľ vyvodzoval povinnosť odvolacieho súdu prerušiť konanie v prejednávanej

veci a povinnosť postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na zaujatie stanoviska

o nesúlade ustanovení z existencie rozporu ustanovenia

ods. 2 s , ktorá procesná situácia ale v danej veci, ako

bolo uvedené vyššie, nenastala.

Nakoľko prípustnosť dovolania navrhovateľovi nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie

v súlade s ustanovením v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní nebol navrhovateľ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo úspešným odporcom ( v spojení s

a ). Vzhľadom k zániku právnej subjektivity odporcu 1/ mu trovy

dovolacieho konania nevznikli a preto dovolací súd odporcovi 1/ náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal. Odporcu 2/ zastupoval v dovolacom konaní advokát a patrí

mu preto v zmysle náhrada trov dovolacieho konania titulom odmeny za

zastupovanie advokátom a náhrady hotových výdavkov. Podľa § 14f ods. 1 vyhl. č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb tarifná odmena je

1.500,- Sk za jeden úkon právnej služby, pretože dovolaním bolo napadnuté rozhodnutie

procesnej povahy. Advokát vykonal jeden úkon právnej služby, ktorým je podľa § 14 ods. 1

písm. a/ citovanej vyhlášky písomné vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľa podľa písm. c/

cit. vyhl. Advokátovi patrí aj paušálna náhrada výdavkov podľa § 16 cit. vyhl. 1 x 190,- Sk.

Spolu patrí odporcovi 2/ náhrada trov dovolacieho konania vo výške 1 690,- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júna 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: