Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cf4/378500.71eab3.pdf
PDF · 103.94 KB
No categories available
2Cdo/128/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 128/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. U., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. I. P., advokátom so sídlom L., proti odporcom 1/ I. P., správcovi
konkurznej podstaty úpadcu Z. v likvidácii, so sídlom P. a 2/ S. M., bývajúcemu v B.,
zastúpenému JUDr. M. M., advokátom so sídlom K., o určenie neplatnosti právneho
úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 50 C 180/2005, o dovolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2007, sp. zn.
6 Co 228/07, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi 1/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov dovolacieho konania
vo výške 1 690,- Sk k rukám JUDr. M. M., advokáta v B., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením z 14.03.2007 č. k. 50 C 180/05-104 zastavil
konanie proti odporcovi 1/. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich
náhradu proti odporcovi 1/. Rozhodnutie skutkovo odôvodnil zánikom odporcu 1/ bez
právneho nástupcu po začatí konania v zmysle § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka výmazom
z obchodného registra ex offo 05.04.2006 a právne ust. § 103 a 107 ods. 4 O.s.p. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. októbra 2007
sp. zn. 6 Co 228/07 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Potvrdzujúci výrok o zastavení konania proti
odporcovi 1/ odôvodnil správnosťou skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa,
s ktorými sa stotožnil (§ 219 O.s.p.), dôvodiac, že výmazom obchodnej spoločnosti
odporcu 1/ došlo k zániku obchodnej spoločnosti a tým, k zániku právnej subjektivity.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol
uznesenie odvolacieho súdu aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľ tvrdil, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
tým, že vec verejne neprejednal v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. a jeho základné ľudské práva porušil tým, že vec neprerušil
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a ani nepredložil Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na začatie konania o súlade právneho poriadku, hoci mu takáto povinnosť vyplýva
z čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ale svojvoľne zúžil predmet svojho
rozhodovania iba na okolnosti zániku spoločnosti Z., hoci I. nebol štatutárnym zástupcom
tejto spoločnosti a dovolateľom bližšie nekonkretizovaná pohľadávka sa nikdy nestala
súčasťou konkurznej podstaty. Odvolací súd podľa tvrdenia navrhovateľa neskúmal
existenciu litispendencie podľa § 83 O.s.p. s konaním vedeným na Okresného súde Bratislava
II pod sp. zn. 17 C 192/94, v ktorej sú totožnými účastníci i skutkové okolnosti
s prejednávanou vecou. Podľa tvrdenia dovolateľa súd prvého stupňa vychádzal rovnako pri
svojom rozhodnutí len z listinných dôkazov a konanie zastavil z dôvodu zániku I. (ako SKP),
ktorého žaloval ako fyzickú osobu, a ktorý mal zaniknúť spolu
s úpadcom – obchodnou spoločnosťou Z. Oba súdy sa nezaoberali pri svojom rozhodnutí
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 102/05 – 65 zo dňa 23.08.2005
k problematike vlastníctva pohľadávky a nevykonali vo veci žiadne dokazovanie
zodpovedajúce ust. § 129 O.s.p., nakoľko si nepripojili ani konkurzný spis, ba ani spis
Okresného súdu Bratislava I Obchodného registra, ktoré by im aspoň sčasti umožnili
rozhodnúť bez dôkazov. V dovolaní tiež namietal správnosť procesného i hmotnoprávneho
vecného postupu súdu v inej veci, v ktorej je účastníkom konania vedenej Okresným súdom
Bratislava II pod sp. zn. 17 C 192/94, ktorý namietaný postup sa netýka prejednávanej veci,
preto sa ním dovolací súd nezaoberal.
Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa navrhol dovolanie
navrhovateľa odmietnuť pre neprípustnosť v zmysle § 237 O.s.p. a uplatnil si trovy
dovolacieho konania vo výške 41.195,42 Sk. Podľa jeho názoru odvolací súd správne
postupoval, keď vec neprejednal verejne, nakoľko mu to umožňuje náš právny poriadok za
podmienok uvedených v ust. § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktoré podmienky boli splnenými.
Poukázal na vec vedenú Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 17 C 192/94, v ktorej
začalo konanie 19.08.1994, v ktorom bola pôvodnou navrhovateľkou obchodná spoločnosť Z.
v likvidácii a odporkyňou V., ktorá 26.12.1995 zomrela a jej právnym nástupcom sa stal
jediný dedič, ktorý je aj navrhovateľom v konaní o prejednávanej veci. Táto vec je v štádiu
po rozhodnutí súdu prvého stupňa rozsudkom z 15.12.2006 č. k. 17 C 192/94-626, ktorým
bola I. U. uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 10.782.621,- Sk s príslušenstvom,
na základe odvolania odporcu nachádzajúca sa na Krajskom súde v Bratislave vedená pod
sp. zn. 9 Co 156/07.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu. V zmysle
§ 239 O.s.p. platí, že pokiaľ odvolací súd vydal svoje rozhodnutie v tejto procesnej forme je
dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.)
alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c) ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).
Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo
znakov uvedených v tomto ustanovení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa) je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky
súdny poriadok dovolanie podľa § 239 O.s p. nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa
zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebným, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanou zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na navrhovateľom tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdení dovolateľa, že v tej
istej veci sa už prv začalo konanie (§ 237 písm. d/ O.s.p.), a že v prejednávanej veci mu
postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Dovolateľ tvrdil, že v danej veci existuje prekážka prv začatého konania. Navrhovateľ
poukázal na ustanovenie § 83 O.s.p., podľa ktorého prekážka prv začatého konania
(litispendencia) bráni tomu, aby na súde (súdoch) v Slovenskej republike prebiehali dve
konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu
konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje a identitou účastníkov
konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov
totožnosti veci.
V právnej veci, na ktorú navrhovateľ poukazuje v dovolaní a ktorá podľa jeho názoru
bráni začatiu konania v predmetnej veci, je predmetom zaplatenie peňažnej sumy
10.782.621,- Sk s príslušenstvom - úrokom z omeškania, ktorú povinnosť žiadal navrhovateľ,
ktorý vystupuje v preskúmavanej veci v postavení odporcu 2/ uložiť odporcovi
vystupujúcemu v konaní o prejednávanej veci v postavení navrhovateľa. Z uvedeného
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyvodil, že predmety preskúmavaného konania ani
konania, na ktoré navrhovateľ poukázal v dovolaní, účastníci týchto konaní (len čiastočne)
a ani skutočnosti, z ktorých sa uplatnené práva vyvodzujú, nie sú totožné. Preto nemohla
vzniknúť prekážka litispendencie a námietka navrhovateľa v tomto smere je nedôvodná.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva. O vadu, ktorá je z hľadiska ust. § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide len v tom prípade,
ak išlo o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu
konania.
O takéto odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípadoch, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania, keď išlo o prípady uvedené v § 214 ods. 2
O.s.p. tak, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci.
Dovolateľ porušenie svojho práva konať pred súdom videl v tom, že odvolací súd vec
neprejednal verejne v súlade s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
Predovšetkým bolo potrebným ustáliť obsah základného práva na verejné
prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a potom zistiť, či
namietaným konaním Krajského súdu v Bratislave sa vôbec vytvorila možnosť jeho porušenia
v dôsledku existencie priamej príčinnej súvislosti medzi označeným konaním tohto súdu
a základným právom navrhovateľa.
Za "prerokovanie veci" podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nemožno
považovať aj také konanie, v ktorom súd vecne (meritórne) neprerokováva takú vec, o súdnu
ochranu ktorej ho oprávnený subjekt požiadal. Pre konanie a rozhodovanie súdov o takýchto
"iných" (nie meritórnych) otázkach sa preto ani nevyžaduje prítomnosť účastníkov súdneho
konania, nakoľko len pre "prvostupňové konania, ako aj pre odvolacie konania, v ktorých súd
meritórne rozhoduje o veci, Občiansky súdny poriadok ráta s prítomnosťou účastníkov
súdneho konania [§ 115 ods. 1, resp. § 214 ods. 1 O.s.p. (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 87/97 z 02.12.1997 )]. Uvedený záver potvrdzuje aj § 214
ods. 2 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého pojednávanie netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje
proti uzneseniu.
Dovolateľ tiež namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom svojim
postupom, resp. nekonaním, pretože konanie o prejednávanej veci neprerušil a nepostúpil
návrh za zaujatie stanoviska v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Ústavnému súdu
Slovenskej republiky o súlade právneho poriadku, hoci takúto povinnosť podľa čl. 7 ods. 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky mal.
Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. upravuje prípady, keď je súd povinný
prerušiť konanie. V konaní nepokračuje až do odpadnutia prekážky konania. Súd má
povinnosť prerušiť konanie v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú. Ide predovšetkým o otázky uvedené
v ustanovení § 135 ods. 1. Povinnosť prerušiť konanie sa vzťahuje aj na prípady, keď súd
pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. V takomto prípade súd podá Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na začatie konania podľa § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
Dovolateľ vyvodzoval povinnosť odvolacieho súdu prerušiť konanie v prejednávanej
veci a povinnosť postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na zaujatie stanoviska
o nesúlade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku z existencie rozporu ustanovenia § 214
ods. 2 O.s.p. s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá procesná situácia ale v danej veci, ako
bolo uvedené vyššie, nenastala.
Nakoľko prípustnosť dovolania navrhovateľovi nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie
v súlade s ustanovením § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný.
V dovolacom konaní nebol navrhovateľ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo úspešným odporcom (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom k zániku právnej subjektivity odporcu 1/ mu trovy
dovolacieho konania nevznikli a preto dovolací súd odporcovi 1/ náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal. Odporcu 2/ zastupoval v dovolacom konaní advokát a patrí
mu preto v zmysle § 137 O.s.p. náhrada trov dovolacieho konania titulom odmeny za
zastupovanie advokátom a náhrady hotových výdavkov. Podľa § 14f ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb tarifná odmena je
1.500,- Sk za jeden úkon právnej služby, pretože dovolaním bolo napadnuté rozhodnutie
procesnej povahy. Advokát vykonal jeden úkon právnej služby, ktorým je podľa § 14 ods. 1
písm. a/ citovanej vyhlášky písomné vyjadrenie k dovolaniu navrhovateľa podľa písm. c/
cit. vyhl. Advokátovi patrí aj paušálna náhrada výdavkov podľa § 16 cit. vyhl. 1 x 190,- Sk.
Spolu patrí odporcovi 2/ náhrada trov dovolacieho konania vo výške 1 690,- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júna 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: