Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/80/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. D., bývajúceho v H., proti

žalovaným 1/ I. V., naposledy bývajúcemu v S., zastúpenému opatrovníkom J. M., vyšším

súdnym úradníkom Krajského súdu v Prešove, 2/ V., bývajúcemu v H. zastúpenému J. A.,

advokátom so sídlom v H., o zaplatenie 3 000 USD s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Humenné pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 3. októbra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom zo 6. decembra 2005 č.k. -42

rozhodol tak, že žalovaných 1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť v lehote 3 dní

žalobcovi 3 000 USD s 2 % mesačným úrokom od 1. júla 2000 do zaplatenia a nahradiť mu

v tej istej lehote 7 108 Sk trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že účastníci

uzavreli 1. júla 2000 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovaným

7 700 USD, ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť do 31. decembra 2000 spolu s 2 % mesačným

úrokom od 1. júla 2000 do zaplatenia. Vo februári a v máji 2002 vrátil žalovaný 1/ žalobcovi

spolu 4 700 USD. Keďže žalovaní si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke

nesplnili v dohodnutej lehote, súd prvého stupňa s poukazom na § 657 a § 658 Občianskeho

zákonníka žalobe vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného 2/ rozsudkom z 27. apríla 2006 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalobu voči

žalovanému 2/ zamietol a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/

-2-3 Cdo 80/2008

rozhodol tak, že žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie

zmeňujúceho rozhodnutia uviedol, že žalovaného 2/ ako devízového tuzemca nemožno

zaviazať na plnenie v cudzej mene, keďže tento nemá zriadený účet v cudzej mene. Pre

nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku v cudzej mene v zmysle

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 26. apríla 2007

sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. apríla 2006 sp. zn.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V preskúmavanej veci dovolací súd

z obsahu spisu zistil, že konanie pred odvolacím súdom trpí inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predmetom konania bol spoločný dlh žalovaných 1/

a 2/ z titulu nesplatenej pôžičky poskytnutej žalobcom podľa zmluvy o pôžičke obom

žalovaným, preto v tomto konaní mali postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2

). Vzhľadom na takéto procesné spoločenstvo žalovaných odvolanie žalovaného 2/ bolo

účinné aj pre žalovaného 1/ a povinnosťou odvolacieho súdu bolo preskúmať celý odvolaním

napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k žalovanému 1/.

V ďalšom konaní Krajský súd v Prešove rozsudkom z 3. októbra 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa „zmenil tak, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 71 907 Sk spolu s 2 % mesačným úrokom od

1.7.2000 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Potvrdil výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o náhrade trov konania a žalovaných 1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi 32 324 Sk trov odvolacieho konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,

že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

a zdôraznil, že žalovaný 2/ v konaní nespochybňoval pravosť jeho podpisu na zmluve

o pôžičke, popieral len jej vedomé podpísanie, avšak hodnoverným spôsobom nevyvrátil, že

by zmluvu o pôžičke nepodpísal. Odvolací súd bol zhodného názoru ako súd prvého stupňa,

že zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi účastníkmi v súlade s

a keďže žalovaní záväzok z pôžičky nesplnili riadne a včas, sú povinní vrátiť žalobcovi

nesplatenú časť pôžičky vo výške 3 000 USD spolu s dohodnutými úrokmi (§ 657

v spojení s , ods. l

). Dospel k názoru, že „odvolaniu nie je možné vyhovieť“

a napadnutý rozsudok zmenil v dôsledku toho, že nie je možné žalovaným uložiť povinnosť

platenia dlhu v cudzej mene ale v slovenských korunách, nakoľko žalovaní nie sú devízovými

-3-3 Cdo 80/2008

tuzemcami a nemajú účet v cudzej mene ( ). Výrok rozsudku súdu prvého

stupňa o náhrade trov prvostupňového konania považoval za vecne správny, a preto ho

potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l v spojení

s ods. l

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný 2/ dovolaním, ktorého

prípustnosť vyvodzoval z ods. l Na jeho odôvodnenie uviedol, že rozsudok

odvolacieho súdu nepovažuje za vecne správny, trval na tom, že od žalobcu si žiadne peniaze

nepožičal, k reálnemu odovzdaniu peňazí voči nemu nedošlo, z ktorého dôvodu nemohlo

dôjsť k vzniku zmluvy o pôžičke. Naďalej zotrval na tom, že o predmetnej zmluve o pôžičke

nemal vedomosť, podľa neho bol na zmluvu iba „pripísaný“ a bez vedomosti ju zrejme

s inými dokladmi, medzi ktorými bola táto zmluva podstrčená, podpísal. Vyčítal súdom

postup pri vykonávaní dôkazov listinami, keď neskúmali hodnovernosť písomných dokladov,

vrátane predmetnej zmluvy o pôžičke, predložených žalobcom porovnaním s ich originálmi.

Za protiprávne a zmätočné považoval aj rozhodnutie odvolacieho súdu o priznaní 2 %

mesačného úroku ako i rozhodnutie o trovách konania. Ďalej uviedol, že už počas konania na

súde prvého stupňa nadobudol dojem, že konanie sa voči nemu „nevedie férovo“ a tento

dojem u neho pretrval aj počas odvolacieho konania. Žiadal preto zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca sa k dovolaniu žalovaného 2/ písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci musel preto dovolací súd v rámci posúdenia prípustnosti

dovolania žalovaného 2/ z hľadiska a nasl. najskôr vyriešiť otázku, či rozsudok

odvolacieho súdu je z hľadiska vecného zmeňujúci.

-4-3 Cdo 80/2008

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je založená na rozdielnosti

rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy,

ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho

odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na

mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností

účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti

v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne

svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu

a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom

právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu

rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok. V danom

prípade rozsudkom súdu prvého stupňa boli žalovaní 1/, 2/ zaviazaní zaplatiť spoločne

a nerozdielne žalobcovi 3 000 USD s 2 % mesačným úrokom od l. júla 2000 do zaplatenia,

rozsudkom odvolacieho súdu boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

71 907 Sk s 2 % mesačným úrokom od l. júla 2000 do zaplatenia. „Rozdielnosť“ týchto

rozsudkov je dôsledkom len nesplnenia podmienok v zmysle pre priznanie

plnenia v peniazoch v cudzej mene, a vyjadrením toho istého priznaného plnenia v prepočte

cudzej meny (3 000 USD) na menu Slovenskej republiky v kurze platnom ku dňu

rozhodovania (71 907 Sk). V žiadnom prípade to neznamená, že by odvolací súd upravil

práva a povinnosti účastníkov konania inak, než súd prvého stupňa (odvolací súd napokon

túto zhodnosť výslovne vyjadril v odôvodnení tým, že „odvolaniu nie je možné vyhovieť“

a že „postupom podľa bolo potrebné riešiť povinnosť platenia dlhu

v slovenských korunách“. Vzhľadom na uvedené nemožno napadnutý rozsudok považovať za

zmeňujúci, i keď je z hľadiska formálneho označený ako zmeňujúci. Dovolanie proti nemu

preto podľa prípustné nie je.

Nakoľko žalovaný 2/ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým po

vecnej stránke nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, posudzoval dovolací súd

-5-3 Cdo 80/2008

prípustnosť jeho opravného prostriedku z hľadiska ustanovení, určujúcich podmienky

prípustnosti dovolania proti právoplatnému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v danej veci; prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia ale vyvodiť nemožno, lebo odvolací

súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v danej veci rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2007 sp. zn. . Podľa

ustanovenia dovolanie možno podať proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu vtedy, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil,

že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu;

odvolací súd ale prípustnosť dovolania svojím výrokom nezaložil.

Dovolanie žalovaného 2/ preto podľa prípustné nie je. So zreteľom na

zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v ( ), neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozsudku odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo

výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak

je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie nie je prípustné.

Dôvody (prípustnosti a opodstatnenosti) dovolania dovolací súd neposudzuje len

podľa toho, ako boli slovne vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa obsahu tohto

opravného prostriedku ( v spojení s ). Pri takomto posudzovaní

-6-3 Cdo 80/2008

dovolania je zrejmé, že žalovaný 2/ v danej veci namietol procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ tým, že vyjadril nesúhlas s postupom súdov pri zisťovaní skutkového stavu

veci, ako i vyhodnotením vykonaných dôkazov.

Pokiaľ mal dovolateľ na mysli túto vadu konania, treba uviesť, že prípustnosť

dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p zakladá taký vadný postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva,

ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených

záujmov. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol už vo viacerých svojich

rozhodnutiach, pokiaľ bolo rozhodnutie súdu vydané na základe neúplne zisteného

skutkového stavu, neznamená to bez ďalšieho, že je daný dôvod prípustnosti v zmysle § 237

písm. f/ O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, ktorá spočíva v odňatí možnosti

konať pred súdom, ide len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania

práva priznané mu , a to najmä právo predniesť (doplniť, či

doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom

predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na

záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3,

, , , , ). Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo

súdnej praxe pod č. 53/2000. Zo spisu nevyplýva, že by žalovanému 2/ bolo v odňaté niektoré

z uvedených procesných práv.

K námietke žalovaného 2/ uvedenej v dovolaní, že súdy nesprávne vyhodnotili

výsledky vykonaného dokazovania treba uviesť, že zmysle dôkazy hodnotí súd

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie

z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne

prípustné – viď až c/ ).

-7-3 Cdo 80/2008

Rovnako je na tomto mieste potrebné uviesť, že procesnú vadu konania v zmysle

nezakladá ani to, pokiaľ súdy svoje rozhodnutie založili na neúplných

skutkových zisteniach. Nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne

nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle

So zreteľom na obsah dovolania, v ktorom žalovaný 2/ vyslovil pochybnosti

o nezaujatom prístupe sudu (prvostupňového i odvolacieho) k jeho osobe, keď nadobudol

dojem, že konanie v predmetnej veci sa voči jeho osobe „nevedie férovo“, Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne skúmal, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v § 237

písm. g/

K vade konania v zmysle môže dôjsť za predpokladu, že vo veci

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený. Žalovaný 2/ v dovolaní

neuviedol, ktorý sudca mal postupovať voči nemu zaujato a ani dôvody, z ktorých vyvodil

zaujatosť toho ktorého sudcu, nekonkretizoval; len všeobecne vyslovil pochybnosti

o „neférovosti“ konania voči nemu zo strany súdu.

Dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle

ustanovenia je vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci, alebo

jeho osobný vzťah k účastníkov konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol

ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec, a preto vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Dovolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nie sú dané dôvody

prípustnosti dovolania podľa Najvyšší súd z obsahu spisu nezistil

žiadne okolnosti právne relevantné z hľadiska ustanovenia , teda okolnosti,

ktoré by boli objektívne schopné spochybniť nestrannosť a nezaujatosť vec prejednávajúcich

sudcov. Základom pre vylúčenie sudcu totiž môžu byť len objektívne existujúce, zákonom

predpokladané skutočnosti a nie iba to, že postup súdu alebo jeho rozhodnutie sa nezhoduje so

subjektívnym predstavami a názormi účastníka konania na vecnú správnosť, zákonnosť alebo

spravodlivosť súdnych rozhodnutí. Možno preto uzavrieť, že v prejednávanej veci

nerozhodol vylúčený sudca, a preto nedošlo k namietanej procesnej vade podľa § 237 písm. g/

-8-3 Cdo 80/2008

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dovolateľom namietaného postupu súdov pri vykonávaní dôkazov

listinami, čo možno považovať za uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto

dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné

(o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce relevantným

dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe

(i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie,

v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou

v zmysle (pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto

aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

V dovolaní sa odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. K odňatiu možnosti dovolateľa pred súdom konať nemohli viesť ani právne závery, na

ktorých súdy založili svoje rozhodnutia, lebo ustanovenie dáva odňatie

možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretože súd svojím rozhodovaním neporušuje žiadnu

procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Či už teda súdy

napadnuté rozhodnutia založili na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci

-9-3 Cdo 80/2008

(pozn.: dovolací súd rozhodnutia z tohto aspektu neposudzoval), neodňali tým žalovanému 2/

možnosť pred súdom konať ( ).

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania, treba zdôrazniť, že dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré je síce

súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca,

i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté

( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách

konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení,

ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1

) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3

, ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie (medzi iným) o trovách

konania. Ustanovenie teda vylučuje prípustnosť dovolania žalovaného 2/

proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku

vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom konaní najavo, nemožno prípustnosť

dovolania proti výroku o trovách konania vyvodiť ani z

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalovaného 2/ procesne neprípustné. Dovolací súd preto

jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie

neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou

správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho

-10-3 Cdo 80/2008

konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júna 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

-11-3 Cdo 80/2008

: