Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)50c/379796.16d425.pdf
PDF · 100.45 KB
No categories available
4Cdo/136/2008
Legal thesis Official
Najvyšší súd 4 Cdo 136/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. F.,
narodeného X., bývajúceho v K., zastúpeného kolíznou opatrovníčkou M. B., pracovníčkou
Okresného súdu Humenné, dieťa rodičov, matky M. F., bývajúcej v K., zastúpenej
JUDr. J. V., advokátkou v H., a otca, M. F., bývajúceho v H., o návrhu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Humennom na vydanie predbežného opatrenia, vedenej na
Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 19 P 385/2007, o dovolaní matky maloletého proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 15. februára 2008 sp.zn. 4 CoP 29/2007, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie matky maloletého o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné uznesením z 12. októbra 2007 č.k. 19 P 385/2007-27
predbežne zakázal styk otca s maloletým M. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že písomnosti nachádzajúce sa v spise
dostatočne dokumentujú také skutočnosti, na základe ktorých je potrebný okamžitý zásah
súdu a ktoré je potrebné riešiť predbežným opatrením a to tak, že styk otca s maloletým M.
bude predbežne zakázaný, pretože to je v záujme maloletého dieťaťa.
Krajský súd v Prešove na odvolanie otca maloletého uznesením z 15. februára 2008
sp.zn. 4 CoP 29/2007 napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ani po doplnení dokazovania výsluchom
maloletého M. ako aj jeho rodičov odvolacím súdom, nebola nevyhnutnosť dočasnej úpravy
pomerov preukázaná. Vyjadrenie maloletého, že sa s otcom nechce stretávať, považoval za
ovplyvnené výchovným prostredím, v ktorom žije, a hlavne matkou, na ktorú negatívne
vyplývajú súdne spory. Z predložených lekárskych správ nepochybne vyplýva, že
k zhoršeniu zdravotného stavu po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove (rozsudok
zo 16. októbra 2006 sp.zn. 4 CoP 7/2006 – pozn. dovolacieho súdu) o úprave styku otca
s maloletým M., na strane maloletého nemohlo dôjsť, lebo styk sa nerealizoval. Zákonná
podmienka pre vydanie predbežného opatrenia – nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov
preto nebola preukázaná. O náhrade trov (celého) konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletého, navrhla
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa ustanovenia § 237
písm.f/ O.s.p. S poukazom na ustanovenia §§ 100 ods. 3, 122, 126 a 131 O.s.p. namietala, že
postupom odvolacieho súdu, keď vykonával dôkaz výsluchom maloletého dieťaťa
v neprítomnosti právnej zástupkyne matky, napriek tomu, že táto bola účastníčkou konania
a napriek tomu, že zákon neumožňuje obmedziť účasť právnych zástupcov účastníkov na
výsluchu maloletého dieťaťa, odňal tým matke možnosť konať pred súdom spočívajúcu vo
výkone jej procesných práv, ku ktorým nepochybne patrí prítomnosť pri vykonávaní dôkazov,
ako aj možnosť klásť vyslúchaným osobám, vrátane účastníkov konania, otázky.
Otec maloletého sa k dovolaniu matky dieťaťa nevyjadril.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom vo svojom vyjadrení navrhol
dovolaniu matky maloletého vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu
uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.) alebo ak
ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo
uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko v prejednávanej veci je matkou maloletého dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako uznesenia, na ktoré sa nevzťahuje
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. je nepochybné, že prípustnosť jej dovolania z § 239 O.s.p. nemožno
vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktoré
poukazovala dovolateľka. Matka maloletého tvrdí, že jej postupom odvolacieho súdu bola
odňatá možnosť konať pred súdom, keď odvolací súd napriek tomu, že zákon neumožňuje
obmedziť účasť právnych zástupcov účastníkov na výsluchu maloletého dieťaťa, vykonával
dôkaz výsluchom maloletého dieťaťa v neprítomnosti jej právnej zástupkyne.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.
právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie
(§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
(§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Zo spisu nevyplýva, že by odvolací súd v prejednávanej veci v prípade matky maloletého
nerešpektoval niektoré z týchto práv.
Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné vzhľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor
maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov
alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa (§ 100 ods. 3 O.s.p.).
Doplnenie citovaného ustanovenia § 100 ods. 3 O.s.p. zákonom č. 353/2003 Z.z.
(s účinnosťou od 1. septembra 2003) bolo vyvolané súdno-aplikačnou praxou, ktorá často
vyžaduje, aby v záujme riadneho zistenia skutkového stavu predovšetkým v konaniach
týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti bolo vypočuté i maloleté dieťa. Ide o riešenie
základného procesného rámca na tento úkon, ktorý doposiaľ v procesných predpisoch nebol
upravený, a ktorý je v súlade s článkom 3 a článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa
(Oznámenie č. 104/1991 Zb.). Podľa tohto ustanovenia zákon priamo dáva súdu možnosť
v konaní, ktorého účastníkom je maloleté dieťa (vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je
maloleté dieťa účastníkom konania vždy) zistiť názor maloletého dieťaťa buď
sprostredkovane, alebo bezprostredne výsluchom maloletého dieťaťa, a to aj bez prítomnosti
rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Z uvedeného je
potom treba vyvodiť, že ak má súd zákonnú možnosť pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa
jeho výsluchom v konaní (ktorého je dieťa účastníkom) vylúčiť rodičov, prípadne iné osoby
zodpovedné za výchovu maloletého dieťaťa (tiež v postavení účastníkov konania) z takéhoto
úkonu (t.j. legálne obmedziť výkon jedného z ich procesných práv), vzťahuje sa možnosť
vylúčenia z tohto úkonu aj na zástupcov rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu
maloletého dieťaťa bez ohľadu na to, že v ustanovení § 100 ods. 3 O.s.p. uvedené nie sú.
Splnomocnený zástupca rodiča maloletého dieťaťa v súdnom konaní (s plnomocenstvom
udeleným na celé konanie) totiž aj keď je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní
urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p.), nemá postavenie účastníka konania, ale osoby
zúčastnenej na konaní a nemožno mu v konaní priznať viac práv, ako samotnému účastníkovi.
Preto nie je odňatím možnosti účastníka (v danom prípade matky maloletého dieťaťa) konať
pred súdom, ak súd zisťuje názor maloletého dieťaťa jeho výsluchom nielen bez prítomnosti
rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa, ale aj bez
prítomnosti ich zástupcov.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola
preukázané existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie matky maloletého dieťaťa je neprípustné, preto
ho odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :