Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/25/2008

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. Š.H., bývajúceho v B.,

W. č. X., zastúpeného JUDr. E.Ľ., advokátkou v B., K. č. X., proti žalovanému P.P., a. s., B.,

L. č. X., zastúpenému JUDr. Š.D., advokátom v B., M. č. X., o ochranu osobnosti a

náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 C

139/2005, o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave A.B. je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. (vec Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e :

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave sudkyňa A.B. predložila

vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o námietke zaujatosti uplatnenej

žalobcom v podaní z 2.6.2008. Z uvedeného podania vyplýva, že na Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky došiel podnet na disciplinárne stíhanie predsedníčky

senátu Krajského súdu v Bratislave A.B., ktorý žalobca momentálne preveruje ako minister

spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto skutočnosť by preto mohla spochybniť

rozhodovanie uvedenej sudkyne vo veciach sp. zn. (predložená vec)

a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle posudzoval

opodstatnenosť námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia ,

v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom

na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to: 1/ k veci,

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia

konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na

príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky

vzťahu uvedeného pod 2/.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46

ods. 1 nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Tak isto nie je povinnosťou nadriadeného

súdu nevylúčiť sudcu postupom podľa v každom konaní, v ktorom vec predloží

predseda súdu na rozhodnutie z dôvodu, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu.

Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť

súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie (nevylúčenie) sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. marca 1998).

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na to, že zákon

v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen

so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť

o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,

podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je

poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno

prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

( ). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu

z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne

závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce

osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii

dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva

de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998 a pod.). Preto

k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah

k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní

nezávisle a nestranne rozhodovať (, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23,

nález č. 98, str. 11).

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave A.B. sa k vznesenej námietke zaujatosti vyjadrila

tak, že účastníkov konania a ich právnych zástupcov osobne nepozná a necíti sa

byť vo veci zaujatá napriek žalobcom zistenej skutočnosti, že bol podaný

podnet na začatie jej disciplinárneho stíhania, ktorý tento ako minister spravodlivosti

Slovenskej republiky preveruje.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočnosť, že žalobca je

ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, do ktorého kompetencie spadá aj

rozhodovanie o tom, či bude akceptovať podnet na začatie disciplinárneho konania voči

konajúcej sudkyni, predsedníčke senátu Krajského súdu v Bratislave A.B., ktorá prejednáva

jeho žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v odvolacom konaní, je

objektívne spôsobilá vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti. Na tom nič nemení

ani vyjadrenie konajúcej sudkyne, ktorá sa nemusí cítiť byť subjektívne zaujatá.

K vylúčeniu vo veci konajúceho sudcu totiž možno dospieť aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o jeho nezaujatosti. Uvedený záver je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí

sa tiež javiť, že je poskytovaná. V danom prípade by sa preto mohlo objektívne javiť,

že sudkyňa Krajského súdu v Bratislave A.B. nemôže vo veci rozhodovať nezaujato.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že uvedená sudkyňa je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania v danej veci.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: