Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/50/2007

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Bajánkovej a členov a JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci žalobcu:

S. , proti žalovanej: I., bytom N., zastúpená Mgr. I., advokátom so sídlom v N.. o vydanie

veci vyprataním bytu, ktorá sa viedla na Okresnom súde N. pod sp. zn. ,

v konaní o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v N. zo dňa 29. marca 2006

sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v N. zo dňa 29. marca 2006 sp. zn. vo

výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať dvojizbový

byt nachádzajúci sa v N. na V., bez nároku na poskytnutie bytovej náhrady, v lehote do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku a v o výroku, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania

účastníkov, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 13.februára 2002 na Okresný súd N. sa žalobca domáhal, aby

súd žalovanej a osobám so žalovanou bývajúcimi, uložil povinnosť vypratať a odovzdať mu

dvojizbový byt č. 4, na V. ulici X. , v N., na I. poschodí, bez bytovej náhrady z dôvodu, že byt

užíva bez právneho dôvodu. (§ 126 ods. 1 Obč. zákonníka)

Okresný súd N. rozsudkom zo dňa 22.6.2005 č. k -132 žalobu zamietol

a rozhodol o náhrade trov konania účastníkov. Vec právne posúdil podľa § 706 ods. l, 2 a §

115 Obč. zákonníka. Poukázal na novelu realizovanú zák. č.

, účinnú od 1.9.2001, najmä v súvislosti z ustanovením . Vyslovil, že

žalobca ako prenajímateľ mal dostatočnú lehotu k tomu, aby sa domáhal určenia, že neboli

splnené podmienky prechodu nájmu. Skonštatoval, že žalobcovi vzniklo toto právo

okamihom smrti nájomkyne M. dňa 23.12.1998, keďže o tom, že žalovaná v byte býva mal

vedomosť od 21.9.1998, kedy vydal súhlas s uzatvorením zmluvy o podnájme časti bytu

medzi pôvodnou nájomníčkou a žalovanou. Keďže tak urobil až žalobou zo dňa 5.2.2002

(podanou na súd prvého stupňa 13.2.2002), t.j. po uplynutí troch rokov od smrti nájomníčky

M., platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že k prechodu nájmu na žalovanú, ktorá tvrdila,

že s pôvodnou nájomníčkou žila v spoločnej domácnosti od septembra 1995 a byt po smrti

pôvodnej nájomníčky užívala, došlo. V tejto súvislosti poukázal na to, že novela Obč.

zákonníka () účinná od 1.9.2001 neobsahovala žiadne prechodné

ustanovenia riešiace situácie vzniknuté pred 1.9.2001.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v N. rozsudkom zo dňa 29. marca 2006 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť

vypratať a žalobcovi odovzdať dvojizbový byt nachádzajúci sa v N. na V., bez nároku na

poskytnutie bytovej náhrady, lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšujúcej časti

(v ktorej žalobca žiadal byt vypratať aj osobami bývajúcimi so žalovanou v byte) návrh

zamietol a rozhodol o náhrade trov konania účastníkov.

Krajský súd v odvodnení svojho zmeňujúceho rozsudku uviedol, že žalovaná

neuniesla dôkazné bremeno ( ), aby preukázala, že s neb. I. ako poslednou

nájomníčkou predmetného bytu minimálne tri roky pred jej smrťou viedla spoločnú

domácnosť v zmysle § 115 Obč. zákonníka. Tento záver vyvodil z výpovedí svedkov

vypočutých súdom prvého stupňa, veku žalovanej, ktorá v čase keď začala v byte bývať mal

iba 14 rokov a faktu, že prvé kroky súvisiace s legalizáciou pobytu v byte začala žalovaná

realizovať až v septembri 2002, t.j. 7 mesiacov po podaní predmetnej žaloby. Odvolací súd

skonštatoval, že dňom smrti predchádzajúcej nájomníčky 23.12.1998 zanikol nájomný aj

podnájomný vzťah k uvedenému bytu. Navyše ani zo správania žalovanej v roku 1999

a v roku 2000 (v r. 1999 zaplatila odporkyňa iba dvakrát nájomné a v r. 2000 nezaplatila

nájomné vôbec) , vôbec nevyplýva, že by sa správala ako riadna nájomníčka bytu. Krajský

súd vyslovil, že aj v prípade existencie podnájomnej zmluvy môže dôjsť k prechodu nájmu

(§ 706 ods. 1 Obč. zákonníka), a to za existencie podmienok uvedených v ustanovení §115 a

§706 ods. 1, ktorých existenciu však žalovaná nepreukázala.

K otázke preklúzie nároku žalobcu odvolací súd uviedol, že touto otázkou sa súd

prvého stupňa začína zaoberať iba za predpokladu nepreukázania (správne zrejme

preukázania) existencie starostlivosti o spoločnú domácnosť podľa § 706 ods. 1 Obč.

zákonníka, K absencii prechodných a záverečných ustanovení novely Obč. zákonníka

realizovanej , účinnej od 1.9.2001, uviedol, že objektívna trojročná

prekluzívna lehota podľa § 706 ods. 2 mohla začať plynúť najskôr od 1.9.2001, t j. od

účinnosti tohto zákona a nie skôr (od smrti M. 23.12.1998) a subjektívna trojmesačná lehota

v danom prípade začala žalobcovi plynúť od 1. 2.2002, kedy sa na základe previerky

dozvedel, že v byte na V. býva žalovaná.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie v časti, ktorou

bolo žaloba vyhovené a uložená jej povinnosť predmetný byt vypratať a žiadala jeho zrušenie

a vrátenie veci Krajskému súdu v N. na ďalšie konanie. Vytýkala odvolaciemu súdu

nesprávne právne posúdenie v otázke výkladu § 706 ods.2 Obč. zákonníka. Uviedla, že

nájomkyňa M. zomrela 23.12.1998. Novela

nadobudla účinnosť dňa 01.09.2001, prenajímateľ mal teda dostatočnú lehotu na to, aby sa

domáhal určenia, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu, keďže pôvodné ustanovenie

§ 706 Obč. zákonníka žiadnu lehotu na podanie takéhoto neurčovalo. Žalobcovi vzniklo toto

právo už od okamihu smrti nájomkyne, t.j. od 23.12.1998. Okrem toho mal vedomosť o tom,

že v predmetnom byte žalovaná býva a to, minimálne už od 21.09.1998, kedy vydal súhlas

s uzatvorením zmluvy o podnájme časti bytu medzi ňou a M.. Žalobca mal teda možnosť

kedykoľvek po smrti nájomkyne M., t.j. od 23.12.1998, domáhať sa žalobou na súde určenia,

že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu. Až dňa 13.02.2002 podal žalobu

o vypratanie bytu, t.j. po vyše troch rokoch od smrti bývalej nájomkyne. Dovolateľka

vyslovila názor, že novelou ustanovenia § 706 Obč. zákonníka, účinnou od 01.09.2001,

zákonodarca časovo obmedzil právo prenajímateľa domáhať sa na súde, že neboli splnené

podmienky nájmu. Žalobca tak mohol urobiť kedykoľvek už od 23.12.1999; keďže tak

neurobil, súhlasil s daným stavom existujúcim od 23.12.1998 a s tým, že predmetný byt

užívala žalovaná.

Žalobca sa dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas a osobou na tento procesný úkon oprávnenou, a že ide

o dovolanie prípustné podľa , preskúmal ním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu dovolania, a to v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené

a rozhodnuté o náhrade trov konania účastníkov, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods.1

časť vety za bodkočiarkou ) a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa

nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s

ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami

(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého

nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri

roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.( § 706 ods.1 Obč. zákonníka)

Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu

podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr

však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu

nájmu bytu nedošlo. ( § 706 ods.2 Obč. zákonníka)

Prechod práva nájmu bytu nastáva priamo zo zákona a na prechod práva sa nevyžaduje

žiadna dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo z osoby pôvodného nájomcu a

prenajímateľom. Najmä netreba uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Osoba, na ktorú prešlo

právo nájmu, vstupuje zo zákona do všetkých práv a povinností spojených s nájmom bytu,

vstupuje teda do nájomnej zmluvy.

S účinnosťou od 1. septembra 2001 (novelou zákonom č.

) v ustanovení odseku 2 zakotvuje právo prenajímateľa, ktorý sa

domnieva, že neboli splnené všetky podmienky na zákonný prechod nájmu bytu, uplatniť

na súde svoje výhrady proti prechodu nájmu v zmysle odseku 1. Úmyslom zákonodarcu,

ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k bolo zvýšiť právnu

istotu a korigovať oprávnenie prenajímateľa, kedykoľvek domáhať sa na súde, že neboli

splnené podmienky prechodu nájmu bytu. Dôvodová správa výslovne poukazuje na relatívne

dlhý čas, ktorý uplynie od smrti nájomcu a získania vedomosti prenajímateľa o tejto

skutočnosti, ako aj o existencii osôb, na ktoré práva pôvodného nájomcu prešli. Súčasne

uvádza potrebu poskytnúť ochranu tomu, kto užíva byt po smrti nájomcu, pred žitím

v neistote, nakoľko dokazovanie v prípade súdneho sporu s pribúdajúcim časom je čoraz

ťažšie.

Zákon teda výslovne zakotvil právo, aby sa prenajímateľ takto bránil v prípadoch,

keď má pochybnosti, či sú splnené podmienky prechodu nájmu na iného nájomcu.

Prenajímateľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby vyslovil, že k prechodu nájmu

určitého bytu po nájomcovi v zmysle nedošlo na tretiu osobu. Dôsledkom

takéhoto právoplatného rozhodnutia súdu je, že osoba, ktorá sa považovala za nájomcu, z

dôvodu prechodu nájmu ním nie je, a byt užíva protiprávne. V konaní pred súdom osoba,

ktorá o sebe tvrdí, že nájom bytu na ňu prešiel, bude musieť dokázať, že boli splnené

podmienky zákonného prechodu nájmu bytu.

Prenajímateľ môže žalobu o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo podať do

troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že neboli splnené podmienky na

prechod nájmu (tzv. subjektívna lehota), avšak najneskôr do troch rokov odo dňa smrti

nájomcu, po ktorom malo dôjsť k prechodu nájmu. Z dikcie zákona vyplýva, že úspešné

podanie návrhu prenajímateľa na súde je vylúčené po uplynutí troch rokov odo dňa smrti

nájomcu. Pred uplynutím troch rokov od smrti nájomcu je úspešnosť podania vylúčená, ak

uplynul čas dlhší ako tri mesiace odo dňa, keď sa prenajímateľ dozvedel o skutočnostiach,

z ktorých vyvodzuje, že podmienky prechodu nájmu neboli splnené. Po uplynutí uvedených

lehôt platí nevyvrátiteľná domnienka, že k prechodu nájmu došlo.

Ak chce prenajímateľ zabrániť tomu, aby nastali účinky uvedenej nevyvrátiteľnej

domnienky, musí na súde žiadať určenie, že k prechodu nájmu nedošlo a to v lehotách

určených v ustanovení § 706 ods.2 Obč. zákonníka. Tieto lehoty majú hmotnoprávnu povahu

a súčasne ide o prekluzívnu lehotu siu generis. Preto nestačí, aby do jej uplynutia bol podaný

návrh na pošte, ale musí byť podaný súdu. Ak zostane prenajímateľ nečinný a v stanovených

lehotách neuplatní žalobu na určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, nastúpi nevyvrátiteľná

domnienka; osoba, ktorá byt po smrti nájomcu užíva sa stane nájomcom aj v prípade, že

zákonné podmienky prechodu nájmu skutočne splnené neboli. Po márnom uplynutí lehôt

uvedených v § 706 ods. 2 Obč. zákonníka sa teda súd už nemôže zaoberať posúdením

otázky existencie podmienok prechodu nájmu, a to ani formou predbežnej (prejudiciálnej)

otázky. Prenajímateľ si po márnom uplynutí uvedených lehôt nemôže úspešne uplatňovať

nárok na vypratanie bytu, pretože tento nárok je podmienený vydaním súdneho rozhodnutia

o určení, že k prechodu nájmu nedošlo.

V preskúmavanej veci odvolací súd takto nepostupoval. Skúmal splnenie zákonných

podmienok prechodu nájmu bytu napriek tomu, že prenajímateľ žalobou takýto nárok súčasne

s nárokom na vypratanie bytu neuplatnil, ani uplatnenie tohto nároku v inom konaní do

rozhodnutia odvolacieho súdu, teda do 29. marca 2006, netvrdil a uplatnenie takéhoto nároku

nevyplýva ani z obsahu spisu. Bez ohľadu na začiatok plynutia lehôt uvedených v § 706 ods.

2 Obč. zákonníka, žalobca nemohol byť v tomto konaní úspešný, keďže ako prenajímateľ

nepodal žalobu na určenie, že k prechodu nájmu na žalovanú nedošlo. Ak teda odvolací súd

žalobe vyhovel, keďže vychádzal z iného výkladu ustanovenia § 706 ods.2 Obč. zákonníka,

jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení..

Rozhodnutie odvolacieho súdu je z týchto dôvodov vecne nesprávne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto jeho rozsudok zrušil podľa § 243b ods.1 veta za bodkočiarkou

a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ) .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 25. júna 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :