Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-167-2021.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/167/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený: JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 622, proti žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. - K. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený: Mgr. Marcel Péli, advokát so sídlom Centrum 5/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 014 247, o vypratanie bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41C/78/2020-80 zo dňa 03.06.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o vypratanie bytu v celom rozsahu zamietol a priznal, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. XX na IV. poschodí v obytnom dome č. XXXX, na ul. I. Y. v X., postavený na KNC parc. č. 1472/253, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie X., obec a okres X.. Žalobca s matkou žalovaného X. C. uzavrel zmluvu o nájme k predmetnému bytu č. X na dobu určitú od 01.08.2018 do 30.04.2021. Matka žalovaného zomrela XX.XX.XXXX. Z emailovej komunikácie medzi spoločnosťou Žilbyt, s.r.o. a žalovaným vyplýva, že žalovanému bolo oznámené, že nemá právo zdržiavať sa v predmetnom byte, nakoľko má trvalý pobyt v G. - K. a v predmetnom byte nebol prihlásený. Žiadali žalovaného o odovzdanie bytu, pričom žalovaný uviedol, že predmetný byt ešte odstúpiť nemôže, je plný nábytku a vecí po jeho matke. Tiež uviedol, že je v zahraničí a nemá tie veci kam dať tak na rýchlo. V byte bol celkovo 3 týždne, aby vydrhol špinu, vyhodil polovicu nábytku, vymaľoval a vyvetral silný zápach, opravil kúpeľňu, vypol radiátory a zavrel okná, nech nevlhnú steny susedom. Situáciu sa snažil priaznivo vyriešiť. K predmetnému bytu bola uzavretá aj nájomná zmluva medzi Byttermom, a.s. a matkou žalovaného na dobu neurčitú dňa 16.07.2003 s účinnosťou od 01.08.2003. Z predmetnej zmluvy je zrejmé (čl. V), že nájom predmetného bytu končí písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou. Písomná dohoda alebo písomná výpoveď nájomnej zmluvy z 16.07.2003 súdu predložená nebola. Podľa evidenčného listu k predmetnému bytu spolubývajúcim v byte bol žalovaný od 01.08.2003 do 01.08.2006. Vlastníkmi rodinného domu, kde má žalovaný hlásený trvalý pobyt, sú osoby odlišné od žalovaného a zároveň k spornému bytu žalovaný uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb pre domácnosť, ako aj zmluvu o pripojení zariadenia užívateľa sústavy do distribučnej sústavy č. 202009-ZoP-0011. Má za to, že žalovaný ako syn X. C., je osobou podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), žalovaný byt užíval, užíva a tento byt žalobcovi neodovzdal. Sám právny zástupca žalobcu tieto skutočnosti uviedol na pojednávaní 03.06.2021. Žalobca účinne nepoprel, že žalovaný v byte býva sám
už 2 roky, že predmetný byt po smrti matky vydrhol, vymaľoval, opravil kúpeľňu a k predmetnému bytu uzavrel zmluvu o pripojení zariadenia užívateľa do distribučnej sústavy a tiež zmluvu o poskytovaní verejných služieb pre domácnosť. Z takéhoto správania žalovaného nemožno vyvodiť záver o tvrdenom nezáujme žalovaného o užívaní predmetného bytu a naviac žalobca obdržal dňa 28.12.2020 vyjadrenie k žalobe, z ktorej celkom evidentne vyplýva, že žalovaný má za to, že pri jeho osobe došlo k prechodu nájmu predmetného bytu v súlade s § 706 ods. 1 OZ a že má záujem tento predmetný byt trvale užívať. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný bol v predmetnom byte evidovaný ako spolubývajúci v čase pred smrťou matky od 01.08.2003 do 01.08.2006, ktoré svedčia o pravdivosti tvrdenia žalovaného, že v predmetnom byte s jeho matkou okrem času žitia v Anglicku býval a tento byt považoval za svoj domov. Z listinných dôkazov a zo správania žalovaného nemožno usúdiť, že žalovaný by trvalo opustil spoločnú domácnosť s jeho matkou v predmetnom byte (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 37/2003). Rovnako nebolo preukázané, že žalovaný má svoj byt. Tieto skutočnosti mali prinajmenšom vzbudiť u žalobcu pochybnosti, či sú u žalovaného ako užívateľa predmetného bytu po smrti X. C. splnené podmienky prechodu nájmu predmetného bytu a žalobca mal pre ochranu svojich práv prenajímateľa využiť zákonnú možnosť na určenie, že k prechodu nájmu na žalovaného nedošlo (§ 706 ods. 2 OZ). Žalobca mal možnosť domáhať sa určenia, že k prechodu nájmu predmetného bytu na žalovaného v zmysle § 706 ods. 1, 2 OZ nedošlo najneskôr od 28.12.2020, a teda mal možnosť uplatniť na súde svoje výhrady proti prechodu nájmu na žalovaného, ktorú možnosť nevyužil. Ak zostal žalobca ako prenajímateľ v tomto smere nečinný a v zákonnej lehote neuplatnil žalobu na určenie, že k prechodu nájmu predmetnému nájmu na žalovaného nedošlo, nastúpila nevyvrátiteľná domnienka, že žalovaný, ktorý byt po smrti jeho matky preukázateľne užíval sa stal nájomcom a to aj v prípade, ak zákonné podmienky prechodu nájmu na strane žalovaného skutočne splnené neboli. Po márnom uplynutí zákonnej lehoty sa už nemohol vôbec zaoberať posúdením otázky existencie podmienok prechodu nájmu predmetného bytu na žalovaného ako užívateľa predmetného bytu, a to ani formou predbežnej (prejudiciálnej) otázky v danej veci. Zdôraznil, že zákonná lehota podľa § 706 ods. 2 OZ uplynula najneskôr 28.03.2021, keď je nepochybné, že žalobca sa najneskôr doručením vyjadrenia k žalobe dňa 28.12.2020 dozvedel, že žalovaný sa považuje za osobu v súlade s § 706 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 50/2007. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ak by aj k prechodu nájmu predmetného bytu na žalovaného skutočne došlo, nájom predmetného bytu zanikol uplynutím času, a to v zmysle zmluvy o nájme predmetného bytu č. Z308/2018 zo dňa 23.07.2018, t.j. dňa 30.04.2021, uviedol, že ako spornú skutočnosť medzi stranami sporu vyhodnotil a v konečnom dôsledku spornou skutočnosťou medzi stranami sporu aj bolo, či nájom k predmetnému bytu bol uzavretý na dobu určitú alebo dobu neurčitú. Má zato, že z listinného dôkazu nájomnej zmluvy zo dňa 16.07.2003 vyplýva, že nájomná zmluva s matkou žalovaného bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.08.2003 a z obsahu predložených nájomných zmlúv je zrejmé, že predmetom nájmu je ten istý byt, a teda k bytu boli uzavreté 2 nájomné zmluvy. Avšak z prvej nájomnej zmluvy vyplýva, že nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú, a že tento skončí písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou. Žalobca však takúto písomnú dohodu alebo výpoveď v dôsledku, ktorej by nájomná zmluva zo dňa 01.08.2003 zanikla nepredložil, a teda relevantným spôsobom nepreukázal, že nájomná zmluva z 01.08.2003 zanikla a nájomný pomer z tejto zmluvy netrvá. Preto nemohol prijať záver, že v čase rozhodovania nájomný pomer skončil uplynutím času a nájomný pomer z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 16.07.2003 netrval. Žalobca tak nepreukázal, že žalovaný v čase rozhodovania užíva predmetný byt bez právneho dôvodu a že nemá nárok na užívanie predmetného bytu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keď žalovaný mal v konaní plný úspech.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v žalobe sa odvolával na poslednú platnú zmluvu uzavretú s matkou žalovaného dňa 23.07.2018 na dobu určitú, a to do 30.04.2021 a táto v čase rozhodovania súdu už zanikla. Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, či nájom bol uzatvorený na dobu určitú alebo neurčitú, ako to tvrdí súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Žalovaný nikdy nespochybnil tvrdenie žalobcu, že nájomná zmluva na základe ktorej užívala byt právna predchodkyňa žalovaného bola zmluva zo dňa 23.07.2018 na dobu určitú do 30.04.2021. Žalovaný jediný krát spomína nájomnú zmluvu na dobu neurčitú vo svojom vyjadrení k žalobe z 18.11.2020 v kontexte genézy nájomných zmlúv uzatvorených matkou žalovaného, kde uvádza, že prvá nájomná zmluva bola
16.07.2003 na dobu neurčitú a potom uvádza, že boli aj ďalšie nájomné zmluvy a že posledná nájomná zmluva je zmluva, ktorú predložil žalobca na dobu určitú od 01.08.2018 do 30.04.2021. Teda žalovaný ani raz nespochybnil platnosť nájomnej zmluvy z 23.07.2018. Žalobca preto nemal dôvod bližšie sa vyjadrovať k nájomným zmluvám, ktoré boli v minulosti uzatvorené s matkou žalovaného, keďže platnosť poslednej pre konanie relevantnej nájomnej zmluvy nebola spochybnená. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia rozsudku uvádza, že podľa evidenčného listu predmetnému bytu spolubývajúcim v predmetnom byte bol žalovaný od 01.08.2003 do 01.08.2006, uvedené tvrdenie je nepravdivé, nakoľko v tomto evidenčne liste je uvedené, že sa jednalo o zmluvu na dobu určitú od 01.08.2003 do 01.08.2006 a nie že žalovaný bol v tomto období spolubývajúcim. Súd sa pri hodnotení tohto dôkazu nevysporiadal so skutočnosťou, že v evidenčnom liste je uvedené, že zmluva je na dobu určitú a v kópii nájomnej zmluvy zo dňa 16.07.2003 je uvedené, že je zmluva na dobu neurčitú. Kópia nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný predložil súdu ako dôkaz, nebola v súlade s originálom ani v súlade s rozhodnutím mesta Žilina zo dňa 07.07.2003 o pridelení nájomného bytu, z ktorého jasne vyplýva, že mesto pridelilo predmetný byt na dobu určitú 3 roky. Rozhodnutie mesta Žilina o pridelení predmetného bytu bolo zasielané aj matke žalovaného, takže je zrejmé, že matka žalovaného si bola vedomá, že predmetný byt jej bol v roku 2003 pridelený na dobu určitú, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z jej následného správania, keď uzatvárala postupne ďalšie zmluvy na dobu určitú. Nevie vysvetliť, prečo na kópii zmluvy zo dňa 16.07.2003, ktorú predložil žalovaný je v čl. II. uvedené, že zmluva je na dobu neurčitú, keď v origináli zmluvy, ktorým disponuje žalobca je uvedené, že je uzatvorená na dobu určitú 3 roky. Keďže žalobca vedel, že nikdy nebola uzatvorená s matkou žalovaného žiadna zmluva na dobu neurčitú a žalovaný nikdy nespochybnil platnosť poslednej nájomnej zmluvy na dobu určitú, rozhodnutie súdu ohľadne spornosti trvania nájomného vzťahu je prekvapivé a nepredvídateľné. Má za to, že uniesol dôkaznú povinnosť, že platnou nájomnou zmluvou je posledná nájomná zmluva z 23.07.2018. Ak by žalovaný tvrdil, že platná nájomná zmluva je zo dňa 16.07.2003 na dobu neurčitú, musel by on túto dôkaznú povinnosť uniesť. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu nájomná zmluva z 23.07.2018 s matkou žalovaného uzatvorená na dobu určitú do 30.04.2021 už zanikla a preto, ak by aj nastúpila domnienka, že k prechodu nájmu došlo, žalovaný mohol vstúpiť len do nájomného vzťahu založeného zmluvou platnou v deň smrti matky žalovaného a táto trvala len do 30.04.2021. Preto v čase rozhodovania súdu žalovaný dokonca pri uplatnení domnienky o prechode nájmu bytu užíval tento byt bez právneho dôvodu. Rovnako mal za to, že súd nemal dôvod aplikovať § 706 ods. 2 OZ o povinnosti žalobcu domáhať sa žalobou, že k prechodu nájmu bytu nedošlo, keď žalovaný dal jasne po smrti svojej matky žalobcovi najavo, že predmetný byt chce vypratať a odovzdať. Preto neexistovala pochybnosť, či došlo alebo nedošlo k prechodu nájmu. Žalovaný až po podaní žaloby o vypratanie začal tvrdiť, že došlo k prechodu nájmu. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe žalobcu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a spravodlivý, patrične odôvodnený a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súd vykonal dostatok dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a akékoľvek iné dokazovanie by bolo nadbytočné. Od samotného začiatku konania vychádzal z dôkazov, zo zmlúv, s ktorými disponoval po smrti svojej matky, a preto mu žalobca nemôže dávať na ťarchu, že by mal predložiť dôkazy, ktoré neboli v súlade s originálom. Žalobca niekoľkokrát argumentoval, že chcel pôvodne predmetný byt vypratať, avšak z jeho strany sa jednalo v tom čase o unáhlené konanie vzhľadom na nečakané okolnosti týkajúce sa smrti jeho matky. Podľa jeho názoru by malo byť tiež v záujme samotného Mesta Žilina, aby mali vo svojich nájomných bytoch zodpovedných platiacich nájomníkov, preto nerozumie opodstatnenosti tohto sporového konania. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca v replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, pričom má za to, že žalovaný dôvodnosť odvolania vo svojom vyjadrení nevyvrátil. Nájomná zmluva z 16.07.2003 na dobu neurčitú, ktorú predložil ako dôkaz predstavuje klamlivý dôkaz, bez ohľadu na motívy, ktorého ho k predloženiu tohto dôkazu viedli. Žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil tvrdenú skutočnosť, že dal po smrti svojej matky žalobcovi najavo, že predmetný byt chce vypratať a odovzdať žalobcovi, a teda nevzniklo mu právo na prechod nájmu. Tvrdenie, že išlo o unáhlené konanie, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Zdôrazňuje, že v čase rozhodovania súdu žalovaný užíval byt bez právneho dôvodu, a preto žaloba na vypratanie je dôvodná.
5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP a tento podľa § 389 ods. 1 písm.b) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
6. Prechod nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 OZ, je osobitným druhom nástupníctva, ktorý nastáva zo zákona (ex lege), za splnenia tam uvedených podmienok. V prípadoch, keď sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu, môže sa lehote 3 mesiacov od dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote 3 rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde aby určil, že k prechodu nájmu nedošlo. Po uplynutí týchto lehôt platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že k prechodu nájmu došlo. Nakoľko v preskúmavanej veci sa žalobca nedomáhal žalobou o určenie, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu na žalovaného v zákonom stanovenej lehote tak, ako to konštatuje súd prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nastala tu nevyvrátiteľná právna domnienka, že k prechodu nájmu na žalovaného došlo. Súd prvej inštancie správne v tejto časti vychádzal i zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 50/2007 zo dňa 25.06.2008, pričom rovnaký právny záver bol prijatý aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 20/2005. Na veci nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa najskôr správal v zmysle, že byt odovzdá a preto neexistovala pochybnosť či došlo alebo nedošlo k prechodu nájmu bytu, nakoľko následne žalovaný vo vyjadrení k žalobe zmenil svoj postoj a trval na tom, že k prechodu nájmu došlo. Z týchto dôvodov i súd prvej inštancie uplynutie zákonnej subjektívnej 3-mesačnej lehoty na podanie predmetnej žaloby počítal od doručenia vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcovi, a to 28.12.2020, kedy sa žalobca dozvedel o zmene postoja žalovaného, ktorý sa považoval za oprávnenú osobu k prechodu nájmu bytu.
7. Avšak z obsahu žaloby (ako aj tvrdení žalobcu počas celého konania) vyplýva, že žalobca uplatnil svoj nárok z nájomnej zmluvy uzatvorenej s matkou žalovaného zo dňa 23.07.2018 na dobu určitú do 30.04.2021. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa s predmetnou nájomnou zmluvou žiadnym spôsobom nevysporiadal, teda či sa jedná o nájomnú zmluvu neplatnú alebo o aký právny úkon medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného sa má jednať, z akých dôvodov právna predchodkyňa so žalobca uzatvárala následne nájomné zmluvy (ako sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že boli aj ďalšie nájomné zmluvy a že posledná nájomná zmluva je zmluva, ktorú predložil žalobca na dobu určitú od 01.08.2018 do 30.04.2021). V bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie iba konštatuje, že žalobca nepreukázal ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa 16.07.2003 bez akejkoľvek ďalšej relevancie na nájomnú zmluvu, z ktorej žalobca uplatnil svoj nárok, teda zmluvu zo dňa 23.07.2018. Je nutné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 23.07.2018, iba poukazoval na to, že existujú ďalšie nájomné zmluvy. Rovnako odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že z evidenčného listu k nájomnej zmluve predloženého žalovaným vyplýva, že nájomná zmluva je uzatvorená na dobu určitú od 01.08.2003 do 01.08.2006, a nie že sa v nej konštatuje, že žalovaný bol v evidencii užívania bytu v danom období. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s týmto rozdielnym konštatovaním, oproti nájomnej zmluve z 16.7.2003.
8. Odvolací súd z uvedených dôvodov konštatuje, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto nesprávne právne posúdil, keď sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s nájomnou zmluvou z roku 2018, od ktorej žalobca v žalobe uplatňuje svoj nárok, teda či sa jedná o platnú/neplatnú nájomnú zmluvu a za aký úkon túto nájomnú zmluvu považuje vo vzťahu k nájomnej zmluve z roku 2003, o ktorej tvrdí, že žalobca nepreukázal zánik tejto nájomnej zmluvy. Rovnako sa v odôvodnení rozsudku správne nevysporiadal so skutočnosťou uvádzanou v evidenčnom liste, v ktorom sa uvádzalo, že nájomná zmluva je uzatvorená na dobu určitú od 01.08.2003 do 01.08.2006 a v čl. VI. bod 2 nájomnej zmluvy z 16.7.2003 sa konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je evidenčný list. Rozhodnutie z tohto dôvodu je nedostatočne odôvodnené. Nie je možné len konštatovať, že nebol preukázaný zánik zmluvy z r. 2003 bez akejkoľvek relevancie k nájomnej zmluve, od ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok.
9. Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude zaoberať sa nájomnou zmluvou zo dňa 23.07.2018, či ide o platnú/neplatnú nájomnú zmluvu a v akom vzťahu je k nájomnej zmluve zo dňa 16.07.2003 v kontexte ďalších listinných dôkazov, a to evidenčného listu, ako aj rozhodnutia mesta o pridelení
bytu právnej predchodkyni žalovaného, z akého dôvodu právna predchodkyňa žalovaného uzatvárala so žalobcom následné nájomné zmluvy (ak pôvodná nájomná zmluva mala byť na dobu neurčitú).
10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)