Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/199/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci

žalobkyne P., S. so sídlom v B., zastúpenej JUDr. O., advokátom so sídlom v B., proti

žalovanému A., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. J., advokátom so sídlom v R.,

o neplatnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7 C

53/2003, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla

2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, ktorú

uzavrela 25. mája 2001 Poliklinika R. (ako budúca predávajúca) a žalovaný (ako budúci

kupujúci). V tejto zmluve sa Poliklinika R. zaviazala, že najneskôr do 6 mesiacov odo dňa,

keď v zmysle o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

nadobudne do vlastníctva nehnuteľnosti v katastrálnom území R. zapísané na liste vlastníctva

č. X. ako parcela č. X. a X. a stavba súpisné č. X. na parcele č. X., uzavrie s A. v zmysle

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluvu o prevode

vlastníctva, ktorou do jeho vlastníctva prevedie 3-izbový byt nachádzajúci sa na prízemí tejto

stavby. Podľa názoru žalobkyne je predmetná zmluva o budúcej zmluve neplatná podľa § 39

0bčianskeho zákonníka z viacerých dôvodov. Účastníci zmluvy sa v nej nedohodli na

-2-3 Cdo 199/2007

podstatných náležitostiach budúcej zmluvy tak, ako sú upravené v

Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zmluva nemá spôsobilý predmet daného

právneho vzťahu (miestnosti, ktorých sa týka, nie sú a nikdy neboli rozhodnutím stavebného

úradu určené na bývanie, nenachádzajú sa v bytovom dome a nie sú v katastri nehnuteľností

zapísané ako byt), uzavretá bola v rozpore so o správe majetku

štátu (v čase uzavretia tejto zmluvy boli predmetné miestnosti majetkom štátu, a preto s nimi

mohlo byť nakladané len ako s majetkom štátu, pričom nájomca majetku štátu nemá

prednostné právo na kúpu majetku štátu) a žalovanému nikdy nevzniklo právo užívať byt

(a preto ani nemohlo dôjsť k zmene práva užívať byt na nájom bytu).

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 28. septembra 2005 č.k. -460 žalobu

zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. Na odôvodnenie

zamietajúceho výroku uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem

na požadovanom určení neplatnosti predmetnej zmluvy o budúcej zmluve v zmysle

ustanovenia Vychádzal z toho, že ani v prípade určenia neplatnosti tohto

právneho úkonu by sa postavenie žalobkyne v ničom nezmenilo a nestalo právne istejším,

lebo tá istá povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva vyplýva pre žalobkyňu zo

zmluvy o predaji časti podniku, ktorú s ňou uzavrel Fond národného majetku Slovenskej

republiky 16. decembra 2002 pod č. X., a ktorou žalobkyňa nadobudla aj vyššie uvedené

nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva o predaji časti podniku“).

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. apríla 2007 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, pričom určil, že predmetná

zmluva o budúcej zmluve je neplatná. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Podľa jeho

názoru má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o budúcej

zmluve. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že nehnuteľnosť – zdravotné

stredisko v Bratislave na R. námestí č. 7 – zapísaná na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne

územie R. nie je bytovým domom v zmysle o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, preto sa na ňu ustanovenia tohto zákona nevzťahujú. Navyše,

v konaní nebolo preukázané, že priestory obývané žalovaným sú bytom v zmysle uvedeného

zákona. Dokazovanie nepreukázalo, že by uvedené nebytové priestory boli prestavané na byt

a že by došlo k zmene ich účelového určenia; pokiaľ by však aj išlo o byt, nebol zachovaný

postup vyžadovaný pre jeho pridelenie žalovanému (predovšetkým z hľadiska vyjadrenia

-3-3 Cdo 199/2007

miestneho národného výboru v zmysle o hospodárení

s bytmi). Na základe toho dospel odvolací súd k záveru, že zmluva o budúcej zmluve z 25.

mája 2001 je (absolútne) neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákona. Jej predmetom je

nemožné plnenie ( ) a pokiaľ by došlo k realizácii zmluvy

o budúcej zmluve (k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu), boli by porušené

vlastnícke práva žalobkyne. Odvolací súd vzhľadom na uvedené neskúmal, či postup

Polikliniky R. ako správcu majetku štátu bol v súlade so o správe

majetku štátu. S názorom súdu prvého stupňa, že pre posúdenie veci je v danom prípade

rozhodujúca zmluva o predaji časti podniku, sa odvolací súd nestotožnil, lebo ide o zmluvu

rozdielnych subjektov, ktorá nemôže mať vplyv na posúdenie zmluvného vzťahu založeného

medzi Poliklinikou R. a žalovaným; nie je tiež možné v tomto konaní prejudikovať postup

účastníkov zmluvy, prípadne im nariadiť ako majú alebo nemajú naložiť s právami

a povinnosťami zakotvenými v tejto zmluve. Odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej uzavrel

odvolací súd tým, že prvostupňový súd v danom prípade vykonal dostatočné dokazovanie,

nesprávne však vyhodnotil zistený skutkový stav. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil podľa tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie

o trovách konania odôvodnil poukazom na ustanovenia a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Uviedol, že

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237

písm. f/ ( ) a tiež tzv. inou vadou v zmysle

písm. b/ a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Dovolateľ za vecne správne označil prvostupňové

rozhodnutie, zamietajúce žalobu s odôvodnením, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny

záujem na požadovanom určení v zmysle Odvolací súd, ktorý zaujal

právny názor, že žalobkyňa tento právny záujem osvedčila, svoj záver ničím neodôvodnil.

V predmetnej veci je nesporné, že žalobkyňa spolu s nadobudnutím nehnuteľností prevzala

tiež záväzok uzavrieť so žalovaným zmluvu o prevode vlastníctva v nich sa nachádzajúceho

bytu. Pokiaľ odvolací súd predsa len dospel k záveru o danosti naliehavého právneho záujmu

žalobkyne na ňou požadovanom určení, mal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie (za účelom doplnenia dokazovania potrebného na posúdenie platnosti

zmluvy o budúcej zmluve). Uvedeným postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť

navrhnúť dokazovanie k otázkam významným z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy a podať

-4-3 Cdo 199/2007

riadny opravný prostriedok proti výroku určujúcemu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve.

Dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu vyvodil odvolací súd z nesprávnych právnych

záverov a neprípustne revidoval rozhodnutie Vlády Slovenskej republiky o privatizácii.

Predmetom zmluvy o budúcej zmluve je súbor miestností definovateľný ako byt, ktorý sa

nachádza v bytovom dome, žalovaný je nájomcom tohto bytu, zmluva o budúcej zmluve má

všetky predpísané náležitosti platného právneho úkonu. Napadnutý rozsudok výrazne

zvýhodňuje žalobkyňu a „podporuje dlhoročnú evidentnú nečinnosť Fondu národného

majetku Slovenskej republiky, ktorý nevyvodil voči žalobkyni ako kupujúcej dojednané

dôsledky vyplývajúce z porušovania zmluvy o prevode podniku č. X.“. Odvolací sú nesprávne

rozhodol tiež o trovách konania. Na základe toho žalovaný žiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom procesnými vadami v zmysle a

a nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd dospel v konaní

k správnemu názoru o naliehavom právnom záujme žalobkyne na požadovanom určení

neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, lebo „podaná žaloba zodpovedá jej záujmu, aby

v súdnom konaní boli preskúmané okolnosti, či je zmluva o budúcej zmluve platný právny

úkon, pretože len takýmto postupom sa môže ako vlastník nehnuteľnosti domáhať ochrany

proti tomu, kto tvrdí, že je z absolútne neplatného právneho úkony oprávnený“, touto žalobou

„môže dosiahnuť ukončenie ďalších súdnych konaní, ktoré začali na návrh žalovaného a sú

v súčasnosti prerušené práve z dôvodu rozhodnutia v tomto konaní“ a „len týmto zákonným

postupom môže žalobkyňa ako vlastník dosiahnuť, aby sa ukončilo zasahovanie do jej

vlastníckych práv, ktorých konečným dôsledkom by bolo zníženie jej majetku v rozpore so

zákonom na základe absolútne neplatného právneho úkonu“. Správny je tiež záver

odvolacieho súdu o neplatnosti tohto právneho úkonu, lebo priestory, ktorých sa zmluva

o budúcej zmluve týka, nie sú v katastri nehnuteľností vedené ako „byt“ a nenachádzajú sa

v bytovom dome, žalovaný nie je nájomcom týchto priestorov, predmetom zmluvy o budúcej

zmluve je nemožné plnenie a zmluva nemá zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 50a

a tiež o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. Z týchto dôvodov žiadala, aby dovolací súd mimoriadny opravný prostriedok

žalovaného zamietol.

-5-3 Cdo 199/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním ( ),

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

1. Vzhľadom na obsah dovolania, ale tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal

sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ procesnú vadu

konania v zmysle až e/ a netvrdil a žiadna z týchto vád nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

K námietke dovolateľa, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť pred

súdom konať, je potrebné uviesť, že pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

-6-3 Cdo 199/2007

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je v danom prípade postihnuté

procesnou vadou takejto povahy.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Z ustanovenia vyplýva, že

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom

práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu

povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými

procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp. zn. , ďalej

z 13. novembra 2002 sp. zn. , a z 5. apríla 2007 sp. zn. ).

Právo na súdnu ochranu okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1) upravujú a zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku (napr. , , a pod.). Podľa Občiansky

súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby

bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj

výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných

osôb. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka,

aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa zaujal názor, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý

právny záujem na požadovanom určení (neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve) v zmysle § 80

písm. c/ ; z tohto dôvodu ani nepristúpil k právnemu vyhodnoteniu zisteného

-7-3 Cdo 199/2007

skutkového stavu z hľadiska (ne)existencie dôvodov zakladajúcich neplatnosť zmluvy

o budúcej zmluve. Odvolací súd v porovnaní s ním založil svoj rozsudok na odlišnom

právnom závere, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem v zmysle vyššie uvedeného

ustanovenia; po konštatovaní procesnej prípustnosti žaloby v zmysle vec

posúdil aj z hľadiska dôvodov neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a . So zreteľom na priebeh a výsledky konania na súde

prvého stupňa bolo legitímne očakávanie žalovaného, že v odvolacom konaní bude

prerokovávaná len otázka, ktorá viedla k zamietnutiu žaloby. Tým, že odvolací súd svoje

rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, bolo

žalovanému odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne

vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého

stupňa právne nevyhodnocoval; žalovaný sa v dôsledku toho k (iným) právnym záverom

odvolacieho súdu ani nemal možnosť vyjadriť a predložiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa

z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak

z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Ak odvolací súd pri

posúdení skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k iným právnym záverom,

mal rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Tým, že odvolací

súd tak nepostupoval, znemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv. Svojím

postupom teda zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle

Pre úplnosť treba dodať, že na obdobných právnych záveroch – vo vzťahu k zásade

dvojinštančnosti súdneho konania – sú (v iných právnych veciach) založené aj rozsudky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. .

2. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní.

Vadu vyššie uvedenej povahy dovolateľ videl v tom, že odvolací súd neprípustne

„revidoval rozhodnutie Vlády Slovenskej republiky o privatizácii“. Podľa právneho názoru

-8-3 Cdo 199/2007

dovolacieho súdu nie je táto námietka dôvodná a jej podstata sa netýka žiadnej procesnej vady

konania – viaže sa k otázke právneho posúdenia veci odvolacím súdom (viď ďalej 3.).

Opodstatnenou je však námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je

nepreskúmateľný, lebo neobsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov, so zreteľom na ktoré

odvolací súd dospel k záveru o naliehavom právnom záujme žalobkyne na požadovanom

určení neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve.

V súlade s musí súd v odôvodnení rozsudku (medziiným) uviesť,

z čoho vychádzal, akými úvahami sa riadil, k akým záverom dospel a z akých dôvodov ich

zaujal. Súd musí vysvetlenie dôvodov svojho rozhodnutia vždy prispôsobiť konkrétnym

okolnostiam prejednávanej veci. V odôvodnení žaloby o určenie, či tu právo alebo právny

vzťah je alebo nie je ( ) nestačí len konštatovať, že žalobca má naliehavý

právny záujem na požadovanom určení; súd musí vždy dostatočne vysvetliť, na základe čoho

dospel k tomuto záveru. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

však také vysvetlenie neobsahuje. Dovolateľ teda opodstatnene namieta, že uvedená časť

odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepreskúmateľná a že konanie je postihnuté procesnou

vadou v zmysle

3. Žalovaný v dovolaní uviedol aj to, že napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Súčasťou právneho posúdenia veci bolo v danom prípade posúdenie, či žalobkyňa má

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve. Podľa ustanovenia

návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom

stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení

rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení

-9-3 Cdo 199/2007

povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba ( ) má spravidla preventívny charakter a miesto má

predovšetkým tam, kde ňou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom

vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Ak žalobca neosvedčí svoj

naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre

zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí záveru, že tá – ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu

nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným

nástrojom na ochranu práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. (na ktorý poukázal aj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) uviedol, že

určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak požadované určenie má povahu (len)

predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ak

napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej

otázky vo vzťahu k spornej otázke existencie práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý

právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky v samostatnom konaní.

V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve,

ktorá bola uzavretá v zmysle . Podľa tohto ustanovenia sa

účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však

pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach ( ). Ak

do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde,

aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím (§ 50a ods. 2 veta prvá

). Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri

vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby

sa zmluva uzavrela ( ). Pri riešení otázky naliehavého

právneho záujmu žalobkyne ( ) bolo potrebné vziať na zreteľ, že v každom

súdnom konaní o žalobe smerujúcej k nahradeniu vyhlásenia vôle, ktorá bola podaná

z dôvodu nesplnenia záväzku protistrany vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve (§ 50a

ods. 2 veta prvá ), musí súd vždy (o.i.) skúmať, či: a/ bola

(platne) uzavretá zmluva o budúcej zmluve [či ide o právny úkon, ktorý má zákonom

predpísané náležitosti (viď napríklad alebo

) a nie sú dané dôvody zakladajúce neplatnosť tohto právneho úkonu

-10-3 Cdo 199/2007

(napríklad v zmysle )], b/ žalobu podala oprávnená osoba

v zákonom určenej prekluzívnej lehote, a c/ záväzok uzavrieť zmluvu nezanikol.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že otázka platnosti zmluvy o budúcej zmluve z 25. mája

2001, ktorú žiadala žalobkyňa vyriešiť na základe samostatne podanej žaloby, sa tak či tak má

riešiť ako predbežná otázka v inom súdnom konaní začatom na základe inej žaloby

(o nahradenie vyhlásenia vôle). Keďže táto otázka má vo vzťahu k inej otázke (splnenia

podmienok pre nahradenie vyhlásenia vôle žalobkyne súdom) povahu len predbežnej otázky,

ktorá i tak bude riešená v inom súdnom konaní, nemá žalobkyňa v danom prípade naliehavý

právny záujem na ňou požadovanom určení v zmysle Tento záver

neznamená, že by žalobkyňa nemala možnosť „domáhať sa ochrany proti tomu, kto tvrdí, že

je oprávnený z absolútne neplatného právneho úkonu“, alebo „dosiahnuť ukončenie ďalších

súdnych konaní, ktoré začali na návrh žalovaného“ a napokon domôcť sa toho, aby „sa

ukončilo zasahovanie do jej vlastníckych práv“. Uvedený záver však znamená, že žalobkyňa

v prejednávanej veci zvolila na ochranu svojich práv nástroj procesne nevhodný

(neprípustný).

Najvyšší súd Slovenskej republiky už vyššie vo všeobecnej rovine uviedol, že ak žalobca

nepreukáže svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide vždy o samostatný

a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby, a že ak súd dospeje k záveru o nedostatku

naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení, zamietne žalobu bez toho,

aby sa zaoberal meritom veci. So zreteľom na podstatu tohto právneho názoru sa už ani

dovolací súd v prejednávanej veci nezaoberal žiadnym z tvrdení účastníkov o (ne)existencii

dôvodov zakladajúcich neplatnosť predmetnej zmluvy o budúcej zmluve. Z toho istého

dôvodu sa nevyjadril ani k opodstatnenosti tvrdenia žalobkyne, že žalobou nastolená

problematika súvisí s právnymi otázkami, ktoré riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozsudku z 30. apríla 2008 sp. zn. .

Z uvedených dôvodov (viď vyššie 1. až 3.) dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľ

opodstatnene namieta existenciu dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

-11-3 Cdo 199/2007

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: