Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/132/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobcov: JUDr. V. B. a 2/ K. B., bývajúci v B., K.X., občania Slovenskej republiky,

v dovolacom konaní zastúpení JUDr. M. J., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom

v B., G.X., proti žalovanému: S.T., a.s., K.X., B., IČO: X., o uloženie povinnosti uzavrieť

zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava I pod

sp.zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 22. novembra 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 9. marca 2005 č.k.

-162 uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcami 1/ a 2/ zmluvu

o prevode vlastníckeho práva k dvojizbovému bytu č. X. v dome na K.

v B., súp.č. X., postavenom na pozemku parc.č. X., kat. územie S.

„za podmienok ustanovených zákonom č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov“, a to do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom nepriznal náhradu trov

konania. Rozhodol tak majúc za to, že dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, je bytovým

domom v zmysle ustanovenia Predmetný byt sa totiž

nachádza „v samostatnej časti budovy (opísanej v úvode rozsudku), ktorá je len

administratívne vedená ako jedna budova s nebytovou – väčšou časťou a bytovou menšou

časťou s tým, že je pridelené jedno súpisné číslo.“ V odôvodnení svojho rozhodnutia tiež

uviedol, že žalovanému by vznikla povinnosť previesť vlastníctvo k predmetnému bytu

na žalobcov aj v prípade, ak by budova, v ktorom sa byt nachádza, nemala charakter bytového

domu; podľa sa jeho ustanovenia totiž primerane

vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd), konajúci o odvolaní žalovaného, rozsudkom

z 22. novembra 2006 sp.zn. zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak,

že žalobu zamietol. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne

náhradu trov konania v sume 1 000,- Sk. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd

uviedol, že právny vzťah účastníkov a nároky z tohto vzťahu vyplývajúce treba posúdiť podľa

v znení pred jeho novelou vykonanou

Uviedol, že podľa § 1 ods. 1 uvedeného zákona predmetom jeho úpravy je spôsob

a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov v obytných domoch. Čo je bytovým domom

vymedzuje ustanovenie § 2 ods. 2 uvedeného zákona. Dom, ktorý nemá v tomto ustanovení

uvedené znaky, nie je bytovým domom a na prevod vlastníctva bytu v takom dome sa zákon

č. nevzťahuje. Podľa odvolacieho súdu nie je možné na danú vec aplikovať ani

ustanovenie § 24 uvedeného zákona. Za budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu treba

podľa odvolacieho súdu považovať stavby, ktoré nespĺňajú kritériá ustanovené v ustanovení

vyhlášky č. a vyhlášky č. v znení

neskorších predpisov. Žalobcovia sa domáhajú uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva

bytu v budove, ktorá nemá charakter bytového domu. Predmetný dom je „definovaný“ ako

prevádzková, resp. telekomunikačná budova, prípadne objekt spojovacieho zariadenia

s prevažujúcou funkciou určenou na iné než bytové účely. Ide o budovu s jedným súpisným

číslom a „nesúvislá bytová časť je len vedľajším produktom celej budovy“, v ktorej

neprevažuje funkcia bývania. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že žalovanému

nie je možné uložiť povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobcovia podali dovolanie. Navrhli napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Na odôvodnenie dovolania

uviedli, že odvolací súd v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku argumentuje

inak než argumentoval pri ústnom odôvodnení rozhodnutia po jeho vyhlásení. Ani jeho nová

argumentácia ale nie je správna a opiera sa o zrušené podzákonné právne predpisy, ktoré

upravovali úplne inú oblasť spoločenských vzťahov. Poukázal na „judikatúru“ súdov vo veci

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. .

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcov zamietnuť, pretože ním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu je vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), proti rozsudku, ktorý možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k týmto záverom:

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vady podľa (spočívajúce v nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, v prekážke veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, v odňatí možnosti účastníka pred

súdom konať a v rozhodovaní vylúčeným sudcom, či v konaní súdom nesprávne obsadeným),

ani iné vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli žalobcami namietané

a nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného žalobcami (napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane jeho obsahového

vymedzenia. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami žalobcami nenamietanými. Dospel

k záveru, že obsah dovolania žalobcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených.

Nesprávnym právnym posúdením veci (či určitej právnej otázky) v zmysle dovolacieho

dôvodu podľa , je také posúdenie, pri ktorom odvolací súd

na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny

predpis nesprávne vyložil alebo nesprávne aplikoval. Dovolací súd takéto pochybenie

odvolacieho súdu pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu nezistil.

Žalobcovia požiadali prvýkrát o prevod vlastníctva k predmetnému bytu 29. júla 1994.

Vzhľadom na uvedené právny vzťah účastníkov vzniknutý pred účinnosťou novely zákona

č. , vykonanej , ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta

1995 a nároky z tohto vzťahu vyplývajúce, treba posúdiť podľa pôvodného znenia zákona

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2001, sp.zn. ),

v ktorom znení sa jeho ustanovenia ďalej citujú.

Podľa tento zákon upravuje spôsob a podmienky

nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti

vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

V citovanom ustanovení na prvom mieste pozitívne vymedzuje,

spôsob a podmienky nadobudnutia ktorých bytov a nebytových priestorov upravuje. Výslovne

uvádza, že musí ísť o byty a nebytové priestory v bytovom dome. Tým, že ďalej do svojej

pôsobnosti zaraďuje aj úpravu práv a povinností vlastníkov bytových domov, v podstate

bližšie špecifikuje, byty v akom dome má na mysli. Bezpochyby sú nimi len byty v dome,

ktorý buď už vykazuje znaky bytového domu, alebo je spôsobilý na to, aby bol v súlade

so zákonom pretransformovaný na bytový dom a mohol vykazovať znaky pre tento dom

stanovené zákonom. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že sa zákon v pôvodnom znení

nevzťahoval (a nevzťahuje sa ani teraz) na všetky byty, bez ohľadu na to, v akej stavbe

sa nachádzajú a aké je ich určenie.

Bytovým domom sa rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok

ustanovených v uvedenom zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých

vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom

spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (

Z.z.).

Bytový dom v zmysle uvedeného ustanovenia medziiným charakterizuje existencia bytov

(t.j. aspoň dvoch) a nebytových priestorov, ktoré sú (môžu byť) za podmienok ustanovených

v vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov

(t.j. aspoň dvoch) a jeho spoločné časti domu a spoločné zariadenia sú (môžu byť) súčasne

v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov (t.j. aspoň dvoch) bytov a nebytových priestorov.

Pravda podľa takéhoto zákonného vymedzenia pojmu bytového domu v zákone

č. nebolo možné v každom prípade jednoznačne určiť povahu toho-ktorého

konkrétneho domu, v ktorom boli byty a nebytové priestory, najmä v prípadoch, ak vznikli

pochybnosti o povahe domu vzhľadom na pomer podlahových plôch určených na bývanie

a podlahových plôch určených na iný účel. Za správny treba považovať postup súdov,

ak pochybnosti o povahe konkrétneho domu sa snažili odstrániť pomocou výkladu noriem

z oblasti stavebného práva, prípadne iných noriem vymedzujúcich pojem bytového

(obytného) domu, platných v čase vzniku právneho vzťahu účastníkov.

Podľa vyhlášky č. o všeobecných technických požiadavkách

na výstavbu, platnej do 31. marca 1996, stavby na bývanie sú bytové domy, pri ktorých

prevažuje funkcia bývania, a rodinné domy.

Podľa vyhlášky č o cenách stavieb, pozemkov, trvalých

porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné

užívanie pozemkov pre účely tejto vyhlášky obytný dom je dom, v ktorom zo súčtu

podlahovej plochy všetkých miestností v dome pripadajú aspoň dve tretiny na byty, včítane

bytov a častí bytov, ktoré sú užívané na iné účely ako na bývanie, ako i vedľajšie miestnosti a

príslušenstvo patriace k bytom. Pri zisťovaní tohto pomeru podlahových plôch sa neprihliada

na priestory prístupné všetkým obyvateľom domu a iným osobám, na iné spoločné vedľajšie

miestnosti a vedľajšie priestory (napr. schodište a chodby, spoločné práčovne a sušiarne,

pôjdové a pivničné priestory), na miestnosti pre poľnohospodársku výrobu, ani na vedľajšie

stavby postavené na pozemku (napr. garáže, poľnohospodárske objekty, malé prevádzky,

drevárne, kôlne).

Naostatok pri výklade pojmu bytový dom nemožno neprihliadnuť na to, že zákonom

č. , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2007, bol zmenený a doplnený zákon

č. , okrem iného, aj v ustanovení tak, že jeho dovtedajšie znenie bolo

nahradené znením: "Bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je

viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty

a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo

spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto

domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.".

Predmetnou novelou sa iba spresnila definícia pojmu bytový dom [porovnaj všeobecnú

a osobitnú časť (čl. I, body 1 a 2) dôvodovej správy k návrhu zákona]; novela vymedzenie

obsahu pojmu bytového domu nijako nemenila.

Aj z hľadiska definície pojmu „spoločné časti domu“ (viď

Z.z. ) a „spoločné zariadenia domu“ (viď ) je zrejmé, že

ich „spoločné užívanie“, ktoré je pojmovou súčasťou definície bytového domu (§ 2 ods. 2

), je vylúčené vtedy, ak je vylúčené, aby spoločné časti domu a

spoločné zariadenia boli súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov (t.j. aspoň dvoch)

bytov a nebytových priestorov. Tu treba pripomenúť, že spoločnými časťami domu sa

na účely uvedeného zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť

a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry,

priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné

konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie a že spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto

zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie, najmä výťahy, práčovne,

kotolne, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, hromozvody, komíny, vodovodné,

teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky, a to aj v prípade, ak sú

umiestnené mimo domu a slúžia výlučne tomuto domu. Nie je mysliteľné, aby spoločné časti

a zariadenia predmetnej (telekomunikačnej) budovy, v ktorej z celkovej plochy pripadá

2 2

na nebytové časti 6806,62 ma na byt žalobcov cca 80 m, boli súčasne v podielovom

spoluvlastníctve žalobcov a žalovaného.

Naostatok treba tiež pripomenúť, že stavba má povahu samostatnej (jednej) veci

dovtedy, kým jej reálnym rozdelením, na základe stavebných úprav vykonaných podľa

stavebnoprávnych predpisov, nevniknú dve alebo viac samostatných vecí. Je vylúčené, aby

časť budovy (jednej veci) mala povahu obytného domu a aby jej ďalšia časť mala inú povahu.

Všetky budovy trvalého charakteru (obytné, prevádzkové, obchodné, kultúrne, školské,

sociálne, zdravotnícke, pamiatkové a pod.) musia mať súpisné číslo. Súpisným číslom sa

označí každá samostatná stavba, ktorá má vlastný vchod. Ak ide o zoskupené stavby,

súpisným číslom treba označiť každú stavbu, ktorá má vlastný vchod. V pochybnostiach, či

určitá budova má povahu samostatnej budovy, je rozhodujúce stanovisko stavebného úradu.

Orientačné čísla slúžia len na orientáciu na uliciach a iných verejných priestranstvách,

ktoré sú označené názvami. Hoci sa označenie orientačným číslom vykonáva podľa zásad

označenia budov popisnými číslami, je možné aby číslovanie na každej ulici a inom verejnom

priestranstve bolo samostatné.

Časť domu, v ktorom je byt žalobcov, nie je samostatnou vecou v zmysle práva a nemôže

mať preto povahu bytového domu v zmysle Vecou

v zmysle práva je len dom – prevádzková budova so súpisným číslom č. I. X., aj keď

má dve orientačné čísla.

Žalobcovia, ako vyplýva už z uvedeného, domáhali sa v konaní nahradenia vôle

žalovaného v zmluve o prevode vlastníctva bytu dome, ktorý nevykazoval znaky bytového

domu ( ) alebo obytného domu spôsobilého

pretransformovať sa na bytový dom. Na predaj takéhoto bytu sa zákon nikdy nevzťahoval

a ani sa nevzťahuje.

Nebolo preto možné žalovanému uložiť povinnosť uzavrieť so žalobcami zmluvu

o prevode vlastníctva k bytu. Podľa nútené

obmedzenie vlastníckeho práva je totiž možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom

záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Bez právnej relevancie je dovolacia námietka žalobcov, že odvolací súd v písomnom

vyhotovení svojho rozsudku inak odôvodnil svoje rozhodnutie než po jeho vyhlásení na

pojednávaní. Viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom v zmysle znamená,

že súd už nemôže rozhodnúť inak, než rozhodol, nemôže teda sám vyhlásený rozsudok

zmeniť alebo zrušiť, ani keby po vyhlásení dospel k záveru, že rozsudok je vecne nesprávny.

Z uvedeného vyplýva, že súd je prísne viazaný len výrokom svojho rozsudku. Pravda

i ústne vyhlásené dôvody sa majú obsahovo zhodovať s dôvodmi uvedenými v písomnom

vyhotovení rozsudku, ich nesúlad ale nemá za následok vadu majúcu za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ žalobcovia v dovolaní poukázali na „judikatúru“ vo veci vedenej na Okresnom

súde Nitra pod sp.zn. , treba uviesť, že rozhodnutia súdov nižších stupňov v inej

právnej veci (ktoré nie je možné považovať za judikáty v zmysle teórie práva) majú len

individuálnu právnu záväznosť a to len pre konkrétny prípad, na ktorý sa vzťahuje – voči

zúčastneným stranám (inter partes). V nich zaujatý výklad nie je všeobecne záväzný, nestáva

sa teda záväzným pre iné prípady. Naostatok, rozhodnutia súdov, na ktoré žalobcovia

poukazujú, riešili celkom inú právnu situáciu .

Z uvedeného vyplýva, že dovolanie žalobcov bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu súdu, že

jeho rozhodnutie nie je správne. Keďže dovolací súd nezistil ani vady konania podľa § 237

, ani iné (v neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol (§ 243b ods. 1 časť

vety pred bodkočiarkou ).

Úspešnému žalovanému dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

pretože mu v súvislosti s týmto konaním trovy nevnikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: