Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)7da/435440.a8c5be.pdf
PDF · 110.22 KB
No categories available
5Obo/90/2007
Najvyšší súd 5 Obo 90/2007-44 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany
Ďurišovej a členov senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zdenky Kohútovej, v právnej veci
žalobov: 1/ Š. E. a 2/ A. E., obaja bytom X. Š., zastúpení
Mgr. V. H., advokátkou so sídlom M., 984 01 L., proti žalovanému: Mgr. I. F., PhD., správca
konkurznej podstaty úpadcu F., spol. s r. o. v konkurze, B., F., IČO: X., so sídlom M., 031 01
Liptovský Mikuláš, o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52 Cbi/12/2007-Pú-25
zo dňa 18. septembra 2007, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52 Cbi/12/2007-Pú-25
zo dňa 18. septembra 2007 p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali
vylúčenia veci zo súpisu konkurznej podstaty, konkrétne garáže č. 2/4 v obytnom dome
Š..
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu na základe opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. novembra 2004
dostala súhlas na predaj celého podniku úpadcu mimo dražby a na základe tohto opatrenia
Zmluvou o predaji podniku z 23. novembra 2004 predala celý podnik úpadcu spoločnosti F.
P. s. r. o., L.. Z toho dôvodu sa v konkurznej podstate úpadcu v súčasnej dobe už predmetná
garáž nenachádza, nakoľko touto zmluvou bol speňažený všetok majetok úpadcu. Zároveň sa
v priebehu konania zistilo, že žalobcovia síce kúpnu cenu za predmetnú garáž úpadcovi
uhradili, avšak nedošlo k vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, nakoľko pred
podaním návrhu na vklad bol na úpadcu vyhlásený konkurz.
Na základe čl. IV Zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, vlastníctvo
k prevádzanej nehnuteľnosti kupujúci nadobudnú až vkladom do katastra nehnuteľností.
Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníctva podajú až po zaplatení poslednej
splátky kúpnej ceny a správny poplatok za vklad vlastníctva budú znášať kupujúci.
K nadobudnutiu vlastníctva garáže, vylúčenia ktorej sa žalobcovia zo súpisu konkurznej
podstaty domáhajú, u žalobcov nedošlo, nakoľko nedošlo ku vkladu do katastra
nehnuteľnosti. V čase, keď bol vyhlásený na úpadcu konkurz, bola predmetná nehnuteľnosť
stále vo vlastníctve úpadcu, a preto bola aj predchádzajúcou správkyňou konkurznej podstaty
správne zapísaná do súpisu konkurznej podstaty.
Súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorom je
uvedené, že právnym dôvodom na vylúčenie veci z podstaty na strane žalobcu môže byť jeho
vlastníctvo, spoluvlastníctvo, ako aj držba veci. Z vylúčenia vecí sú preto vylúčené tie veci,
ktoré aj po vyhlásení konkurzu zostávajú vo vlastníctve úpadcu. Nemožno sa úspešne
domáhať vylúčenia veci, ktorá aj po vyhlásení konkurzu zostáva vo vlastníctve úpadcu.
Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že nárok žalobcov nie je dôvodný
a žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podali obaja žalobcovia odvolanie, ktorým žiadali napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom súhlasili s tým,
aby odvolací súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Svoje odvolanie odôvodnili
tým, že napadnutý rozsudok nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súd
pri vykonávaní dokazovania opomenul skutočnosť, že navrhovatelia mohli vlastnícke právo
k nebytovému priestoru nadobudnúť i iným spôsobom, napríklad vydržaním. Žalobcovia
nebytový priestor užívajú už vyše 30 rokov, predtým im bola garáž pridelená spolu s bytom
zo strany Štátneho majetku F. a garáž nerušenie užívajú i dodnes. Bolo preukázané, že
žalobcovia ako oprávnení držitelia na základe kúpnej zmluvy kúpnu cenu úpadcovi zaplatili,
úpadca plnenie prijal a žalobcov neupozornil na to, že jeho ekonomická situácia je zlá, hrozí
mu exekučné alebo konkurzné konanie. Vyjadrenie správcu k návrhu v tom smere, že
žalobcovia mali počas troch rokov kedykoľvek možnosť podať návrh na vklad do katastra
nehnuteľností, neobstojí. Žalobcovia majú k dispozícii len jedno vyhotovenie zmluvy bez
notársky osvedčeného podpisu predávajúceho a len čo zaplatili poslednú splátku kúpnej ceny,
iniciovali podanie návrhu na vklad, ale to im už prekazilo prebiehajúce exekučné a neskôr
konkurzné konanie. Žalobcovia tiež namietajú konanie správkyne konkurznej podstaty, ktorá
speňažovala nebytové priestory, ku ktorým mali nájomcovia nájomnú zmluvu v rozpore
s ustanovením § 27 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení, pretože
nepostupovala v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. a nedala žalobcom možnosť uchádzať
sa o vlastníctvo k tomuto priestoru, hoci tak podľa ust. § 27 ods. 5 a 6 zákona o konkurze
a vyrovnaní mala urobiť.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na svojich
vyjadreniach, podľa neho súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne a s jeho dôvodmi sa
plne stotožňuje. Tvrdí, že žalobcovia v odvolaní neuvádzajú žiadne právne relevantné
skutočnosti, ktorými by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodňovali, že
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním. Nakoniec, v tomto prípade
ani nemohla byť splnená žiadna z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním,
čo jednoznačne vyplýva zo zisteného skutkového stavu veci, nakoľko sami tvrdia, že iba dňa
30. augusta 2002 uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva, a teda nemohli byť ani
dobromyseľnými po celú zákonom ustanovenú dobu o tom, že im táto vec patrí, a teda
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalobcovia sa teda už v tomto štádiu
konkurzného konania nemôžu domáhať vylúčenia samotnej nehnuteľnosti z konkurznej
podstaty úpadcu. Za tohto stavu im vznikla proti konkurznej podstate pohľadávka, ktorú si
postupom stanoveným zákonom o konkurze a vyrovnaní mali prihlásiť do konkurzu, čo však
neurobili. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Žalovaný tiež súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 3 O.s.p.,
a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Z obsahu spisu vyplýva, že na úpadcu F., spol. s r. o., bol vyhlásený konkurz dňa 20.
februára 2004 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 55k/36/2003. Žalobcovia
dňa 29. novembra 2004 podali námietku, že do súpisu majetkovej podstaty nemala byť
zahrnutá garáž č. 2/4 v bytovej jednotke Š.. Opodstatnenosť svojej námietky
odôvodnili poukazom na zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú uzavreli ako
kupujúci s úpadcom pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, ako i príjmovými
pokladničnými dokladmi o zaplatení kúpnej ceny v dohodnutých splátkach.
Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
zákona č. 411/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov (vyhlásenie konkurzu dňa 20. februára 2004), ak sú pochybnosti, či vec
patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými
osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom
podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je
podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
Krajský súd v Banskej Bystrici uložil žalobcom uznesením č. k. 55/K/36/2003-731
zo dňa 5. septembra 2006, aby sa domáhali svojho práva proti správcovi konkurznej podstaty
úpadcu podaním žaloby na vylúčenie veci do 30 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo
žalobcom doručené dňa 22. marca 2007 a vylučovaciu žalobu podali dňa 13. apríla 2007,
teda včas.
K nadobudnutiu vlastníctva garáže, vylúčenia ktorej sa žalobcovia zo súpisu
konkurznej podstaty domáhajú, u žalobcov nedošlo, nakoľko nedošlo ku vkladu do katastra
nehnuteľností. V čase, keď bol vyhlásený na úpadcu konkurz, bola predmetná nehnuteľnosť
stále vo vlastníctve úpadcu, a preto bola aj správcom konkurznej podstaty správne zapísaná
do súpisu konkurznej podstaty. Z vylúčenia vecí sú vylúčené tie veci, ktoré aj po vyhlásení
konkurzu zostávajú vo vlastníctve úpadcu. Osoba, ktorá podala žalobu o vylúčenie veci
z konkurznej podstaty, musí preukázať nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj
to, že právo vylučujúce zaradenie veci do podstaty náleží jej, t. j., že vec je v jeho vlastníctve,
spoluvlastníctve alebo držbe. Nemožno sa úspešne domáhať vylúčenia veci, ktorá aj po
vyhlásení konkurzu zostáva vo vlastníctve úpadcu.
Hoci žalobcovia vec i dlhodobo mali v nájme, v čase vyhlásenia konkurzu bola vec vo
vlastníctve úpadcu. Žalobcom teda vznikla proti konkurznej podstate pohľadávka vo výške
splatenej kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú si mali prihláškou prihlásiť do konkurzu, čo však
neurobili.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, keď vylučovaciu žalobu
zamietol ako nedôvodnú, pretože predmetná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve úpadcu
a žalobcovia nenadobudli k nehnuteľnosti vlastnícke právo, teda sa ani nemohli úspešne
domáhať vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Navyše, celý
majetok úpadcu už bol speňažený na základe zmluvy o predaji podniku.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Blahová