Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoKR-44-2018.pdf
PDF · 125.78 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoKR/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: O. U., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, zast.: LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, proti žalovanému: JUDr. Michal Mudrák, Gajova 4, 811 09 Bratislava, správca úpadcu: LANDER, s.r.o., Plynárenská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 781 416, zast.: Mgr. Michal Zeman, advokát, Advokátska kancelária Zárecký Zeman, Medená 18, 811 02 Bratislava, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2017, v konaní pod č.k. 7Cbi/14/2013-205, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2017, vydaný v konaní pod č.k. 7Cbi/14/2013-205, potvrdzuje.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 31.05.2017, ktorým žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.05.2013 domáhal voči žalovanému vylúčenia majetku zo súpisu majetku vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu (žalovaného) v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4K/46/2011. Žalobkyňa žiadala vylúčiť nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v k.ú. T., okres: Malacky, zap. na LV č. XXXX zo súpisu oddelenej podstaty veriteľa Tatra banka, a.s. v konkurze. Navrhovateľka zabezpečila svojim majetkom - nehnuteľnosťami záväzky úpadcu zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, a to v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s., na zabezpečenie záväzkov úpadcu vyplývajúcich zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1506/07 v znení dodatkov, a to na základe uzavretých záložných zmlúv. Tatra banka, a.s. si prihlásila do konkurzu prihláškou č. 1 pohľadávku vo výške 238.237,60 Eur, prihláškou č. 2 celkom spolu 209.918,38 Eur. V zmysle základných pokynov na vyplnenie súhrnného prehľadu bolo potrebné uviesť v kolónke 24 celkovú sumu každej pohľadávky, ktorá bola uplatnená prihláškou a v kolónke 28 sumu do ktorej je pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom. Žalobca poukázal v konaní pred súdom prvej inštancie, že v zmysle ust. § 29 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) sa na prihlášky v konkurze neprihliada. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 30.01.2011 sa správca dostavil na súd za účelom porovnania prihlášok, pričom bol spísaný úradný záznam o neprihliadnutí prihlášky č.l. č.2 veriteľa Tatra banka, a.s. s poukazom na ust. § 29 ods. 4 ZKR. Podľa žalobcu súhrnný prehľad pohľadávok nebol riadne vyplnený. Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok doručil správca na súd zoznam
pohľadávok podaním zo dňa 28.12.2011, kde vyznačil zistené a popreté pohľadávky. V rámci vyznačenia zistených pohľadávok v konečnom zozname pohľadávok úpadcu boli zaradené aj prihlášky pohľadávok VÚB Leasing. Dňa 05.01.2012 bol v Obchodnom vestníku č. 4/2012 zverejnený súpis oddelenej podstaty VÚB Leasing. Dňa 11.01.2012 sa do kancelárie konkurzného sudcu dostavil zástupca veriteľa Tatra banky, a.s., ktorý poukázal na to, že prihlášky boli riadne prihlásené a po preskúmaní mal sudca za to, že sú riadne prihlásené. Dňa 20.01.2012 doručil správca na súd doplnený zoznam konečných pohľadávok úpadcu o pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s., kde dátum zistenia uviedol posledný deň na popieranie pohľadávok. Správca v Obchodnom vestníku č. 13/2012 zverejnil súpis oddelenej podstaty Tatra banky, a.s. a VÚB Leasing, pričom uviedol pre oddelenú podstatu deň zápisu 03.01.2012 a Tatra banku evidoval ako prednostného veriteľa. Listom zo dňa 11.03.2013 správca konkurznej podstaty úpadcu oznámil žalobkyni, že pristúpil k výkonu záložných práv formou dražby. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca poukázal, že počas priebehu konkurzu nadobudol účinnosť dňom 01.01.2012 zák. č. 348/2011, kde podľa ust. § 206a ods. 1 ZKR sa konania začaté pred dňom 01.01.2012 dokončia podľa doterajších predpisov, preto sa na konkurz aplikuje právna úprava v znení do 31.12.2011. Žalobkyňa namietala postup správcu aj z dôvodu, že vytvoril súpis oddelenej podstaty veriteľa Tatra banka, a.s. bez toho, aby zapísal poznámku o spornom zápise v prospech žalobkyne a VÚB Leasing, ako voči osobám, v ktorých prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Správca o spornosti zápisu majetku do oddelenej podstaty vedel a dodatočne prihliadol na prihlášku, na ktorú sa pôvodne nemalo prihliadať. Žalobca má za to, že pochybnosť sporného zápisu svedčí v jej prospech, nakoľko existujú pochybnosti o správnosti postupu správcu konkurznej podstaty v konaní pri prihliadaní na prihlášku veriteľa Tatra banka, a.s. Žalovaný sa súdu prvej inštancie písomne vyjadril k žalobe, pričom uviedol, že majetok, ktorý je predmetom vylučovacej žaloby bol zapísaný do súpisu majetkovej podstaty úpadcu ako oddelenej podstaty dňa 03.01.2012 pre veriteľa VUB Leasing a.s., ako vyplýva z OV č. 4/2012 a dňa 17.01.2012 bola celá podstata rozšírená o ďalšieho veriteľa, a to Tatra banku, a.s., tak ako bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19.01.2012. Vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal na ust. § 78 ods. 2 ZKR. Má za to, že vylučovacia žaloba v danom prípade bola podaná dňa 21.05.2013, t.j. po dobe dlhšej ako 30 dní od zverejnenia v Obchodnom vestníku. Zároveň uviedol, že nie je možné aplikovať ust. § 78 ods. 2 druhá veta ZKR, nakoľko zápis predmetného majetku nemusel byť zapísaný s poznámkou v prospech žalobcu. K otázke správnosti zapísania pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. do zoznamu pohľadávok správca uviedol, že z jednotlivých ustanovení ZKR vyplýva, či sa na prihlášku veriteľa prihliada, alebo nie. Pokiaľ ide o náležitosti súhrnného prehľadu ako prílohy prihlášky veriteľa, zákon uvádza len jediný dôvod, a to v ust. § 29 ods. 4 ZKR. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa vyplnenia kolónky 28 súhrnného prehľadu. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na skutočnosť, že veriteľ Tatra banka, a.s. v súhrnnom prehľade uviedla údaje vyplývajúce z jednotlivých prihlášok, pričom pohľadávky, ktoré sú v kolónke 24 sú zabezpečené do súm uvedených v kolónke 28. Podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 11.06.2014 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k podaniu žalovaného a k námietke oneskorenia podania žaloby o vylúčenie majetku uviedol, že lehoty podľa ust. § 79 ods. 1 ZKR nemožno spájať s účinkami preklúzie práva podľa ust. § 78 ods. 3 tretia veta ZKR. Právo navrhovateľky, ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu nezanikne, nakoľko sporný majetok ešte nebol speňažený a nebol vydaný rozvrhový výťažok zo speňaženia veci. K tvrdeniu ohľadne správnosti zapísania pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. do zoznamu pohľadávok žalobca uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného. Má za to, že neexistuje žiadne technické obmedzenie pre vyplnenie tlačiva tak, ako vyžaduje zákon a vyhláška. Poukázal na ust. § 26 ods. 3 vyhl. MS SR č. 665/2005 Z.z. a na záver uviedol, že žalobkyňa preukázala, že nezmeškala lehotu na podanie vylučovacej žaloby v tomto konaní, podala ju včas, nakoľko existujú pochybnosti o správnosti postupu správcu pri rozhodnutí o prihliadaní na prihlášku veriteľa Tatra banka, a.s. Zároveň poukázala na to, že zápis majetku mal byť uskutočnený so spornou poznámkou v jej prospech, ako aj uviedla, že súhrnný prehľad oddeleného veriteľa neobsahoval údaje uvedené v prihláškach s poukazom na ust. § 29 ods. 4 ZKR. Ak správca prijal záver, že na nejakú pohľadávku v prihláške neprihliada, nie je možné následne tento stav zvrátiť, alebo konvalidovať, konaním zo strany súdu/sudcu, ktorý následne určí, že sa má na danú prihlášku veriteľa prihliadať a že ju je potrebné zapísať do konečného zoznamu prihlášok úpadcu ako zistenú pohľadávku veriteľa. Žalovaný zotrval v celom rozsahu na správnosti svojho postupu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na ust. § 23 ods. 1, ust. § 24 ods. 1, ust. § 199 ods. 9, ust. § 28 ods. 5 v znení účinnom do 31.12.2011, ako aj na základe ust. § 29 ods. 1, ods. 6, ust. § 31 ods. 1, ust. § 32 ods. 4, ods. 6, ust. § 31 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2011, s poukazom na ust. § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, ako aj na základe ust. § 132 ods. 1, ust. § 182, ust. § 191, ust. § 192, ust. § 470 ods. 1, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zistil, že žaloba žalobcu bola podaná včas. Zároveň poukázal na to, že incidenčné spory sú
spory vyvolané konkurzným konaním, typickým sporom je napr. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod č.k. 5Obo 90/2007, z vylúčenia veci sú vylúčené tie veci, ktoré aj po vyhlásení konkurzu zostávajú vo vlastníctve úpadcu. Osoba, ktorá podala žalobu po vylúčení veci z konkurznej podstaty musí preukázať nie len to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo vylučujúce zaradenie veci do podstaty jej prináleží, t.j. daná vec je v jeho vlastníctve, spoluvlastníctve alebo držbe. V konaniach súvisiacich alebo vyvolaných konkurzom sa podľa ust. § 118a OSP uplatňoval koncentračný princíp, t.j. že účastníci boli povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy do skončenia prvého pojednávania. Od 01.07.2016 je táto koncentračná zásada nahradená sudcovskou koncentráciou konania podľa ust. § 153 CSP, kde strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas. Námietky žalobcu o spochybnení postupu správcu pri výkone jeho činnosti sú pre súd prvej inštancie v danom konaní irelevantné, nakoľko správca podlieha dohľadu konkurzného súdu. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné dôkazy rozhodujúce pre vylúčenie majetku, ktorého sa domáha cestou súdu. Dôkazné bremeno v danom prípade zaťažuje žalobcu, ktorý podľa záverov súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. V tejto súvislosti poukazuje súd prvej inštancie aj na uznesenie NS SR zo dňa 24.06.2010, vydané v konaní pod sp. zn. 5Obo 52/2010. Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí právo na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysel ust. § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I podal odvolanie žalobca, a to prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.06.2017, tak ako vyplýva z č.l. 223-244 spisu. Nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol dňa 31.05.2017 doručený právnemu zástupcovi žalobcu, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 221, odvolanie doručené dňa 15.06.2017 (č.l. 222) je podané riadne a včas. V odvolaní uvádza, že sa nestotožňuje so závermi, ktoré vyslovil súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 31.05.2017. Odvolanie podáva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/, i/ CSP. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd prvej inštancie neuviedol akékoľvek posúdenie skutkových a právnych tvrdení, neuviedol ako vyhodnotil dôkazy, nevysporiadal sa s argumentom žalobcu, riadne nezdôvodnil, prečo považoval námietky a argumenty žalobcu za irelevantné. Ďalej súd prvej inštancie neuviedol na základe akých dôkazov dospel k názoru, že žalobcovi nesvedčí ním uplatnené právo v žalobe. V odvolaní poukazuje na ust. § 220 ods. 1, ods. 2 CSP a má za to, že je potrebné dodržať princípy riadneho a spravodlivého procesu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Zároveň poukazuje na nález III ÚS 119/03-30, ako aj na IV ÚS 115/03. Samotné konštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke riadneho zdôvodnenia. V tejto súvislosti odvolateľ ako žalobca namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozhodujúcimi a kľúčovými argumentmi, a to, že sa nemá prihliadať v konaní na prihlášky veriteľa Tatra banka, a.s. z dôvodu nesúladu údajov súhrnného prehľadu s údajmi uvedenými v prihláškach tohto veriteľa. Opätovne poukazuje na nemožnosť so spätnou účinnosťou prihliadať na prihlášky veriteľa Tatra banka, a.s. Má za to, že dôvodom vylúčenia majetku môžu byť tak hmotnoprávne (neexistencia zabezpečovacieho práva), ako aj procesnoprávne (napr. procesné pochybenia správcu) dôvody, nakoľko ust. § 78 ZKR, ani judikatúra v tomto ohľade nevytvára žiadne rozdiely. Jediným účinným prostriedkom ochrany je preto vylučovacia žaloba, nakoľko žalobca preukázal A. č. XXXX pre k.ú. T., že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Vo vzťahu k nemožnosti prihliadnuť na prihlášky veriteľa Tatra banka, a.s., žalobca v odvolaní poukázal, že súhrnný prehľad veriteľa neobsahuje údaje uvedené v jeho prihláškach, preto to nemôže byť medzi stranami sporné, pričom v odvolaní popisuje prihlášku č. 1, č. 2 a súhrnný prehľad. Žalobca naviac uvádza, že tento veriteľ uplatnil záložné práva, ktoré vznikli na základe samostatných právnych titulov (záložných zmlúv), pričom každé záložné právo bolo zriadené za odlišných podmienok a pri rozličných sumách. Poukázal na ust. § 29 ods. 4 ZKR, ako aj na ust. § 26 ods. 3 vyhlášky. Považuje za zrejmé, že na tieto prihlášky veriteľa Tatra banka, a.s. nie je a nebolo možné prihliadnuť, a to trvalým spôsobom, tak ako to vyžadujú právne predpisy. Postup spísania úradného záznamu na súde považuje za protizákonný, nakoľko nebolo možné pohľadávku poprieť (k zápisu došlo po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok
- 27.12.2011). žalovaný tak zaradil nehnuteľnosti žalobcu len do oddelenej podstaty VÚB Leasing a.s. a nezaradil ich do oddelenej podstaty Tatra banka, a.s.. Vyzval žalobcu podľa ust. § 79 ods. 1, pričom do konečného zoznamu pohľadávok nezaradil pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. a nevyzval úpadcu na vyjadrenia sa k týmto pohľadávkam, podľa ust. § 31 ods. 4 ZKR. Žalobca má za to, že nemožno opätovne prihliadať na prihlášky veriteľa Tatra banka, a.s. so spätnou účinnosťou, nakoľko uplynuli všetky relevantné zákonné lehoty, t.j. lehota na vyhotovenie konečného zoznamu pohľadávok (ust. § 31 ods. 1 ZKR, lehota na popieranie pohľadávok (§ 32 ods. 4 ZKR). Má za to, že postupom správcu mu bola odňatá možnosť podať podnet na popretie tejto pohľadávky podľa ust. § 32 ods. 5 ZKR. Zároveň
uvádza, že úradný záznam súdu, alebo sudcu, nemá akékoľvek právne účinky. Poukazuje vo vyjadrení aj na prihlásenie pohľadávok veriteľa VÚB Leasing. V odvolaní uvádza ďalšie následky opätovného prihliadania na prihlášku veriteľa Tatra banka, a.s vo vzťahu k škodlivým následkom, a to zníženiu výťažku zo speňaženia veci v poradí pre veriteľa VÚB Leasing. Žalobcovi tak neostane žiaden výťažok, ktorý by inak obdržal s poukazom na ust. § 70 ods. 2 písm. c/ ZKR, čím mu vznikne škoda. Vo vzťahu k argumentom žalovaného o nepodaní žaloby včas, tieto považuje za absurdné, nie je možné ich v konaní zohľadniť. Záverom uvádza, že došlo k nerovnakému zaobchádzaniu s dotknutými veriteľmi (Tatra banka, a.s. a VÚB Leasing), nakoľko VÚB Leasing si svoje zabezpečené pohľadávky riadne prihlásil, čo sa nestalo v prípade Tatra banky. Žalobca týmto v odvolaní čiastočne vzal svoj žalobný návrh späť a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak, že vylúči zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. nehnuteľnosti, ako sú evidované na LV č. XXXX, k.ú. T.. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania.
4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobkyne právnemu zástupcovi žalovaného, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 245, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril.
5. Žalovaný doručil prostredníctvom advokáta do podateľne súdu prvej inštancie dňa 25.10.2017 vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. Vo vyjadrení poukazuje na to, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, obsahuje všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyžaduje zákon pre riadne odôvodnenie. Žalobca postavil svoju žalobu na tvrdení, že na prihlásenú pohľadávku veriteľa Tatra banka, a. s. sa nemá prihliadať, ako aj na tvrdenie, že správca nemal oprávnenie na takúto pohľadávku prihliadnuť, pokiaľ sa už raz vyjadril, že sa na ňu neprihliada. Vo veci oneskorenia podania žaloby má za to, že žaloba nebola podaná včas, mala byť podľa názoru odvolateľa zamietnutá bez potreby sa vysporiadať s vecnými námietkami žalobcu. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, má za to, že nič nebráni odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Vo vzťahu k lehote na podanie žaloby o vylúčenie majetku poukazuje na ust. § 78 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. Zápis predmetného majetku do spoločnej oddelenej podstaty veriteľov Tatra banka, a.s. a VÚB Leasing a.s. bol v Obchodnom vestníku zverejnený dňa 19.01.2012 s účinkami zverejnenia ku dňu 20.01.2012, pričom 30-dňová lehota na podanie vylučovacej žaloby žalobcu uplynula najneskôr dňom 19.02.2012, týmto zaniklo právo žalobcu na podanie takejto žaloby. Nakoľko žalobca žalobu podal až 21.05.2013, podal ju po uplynutí tejto lehoty. Vo vzťahu k právu na vylúčenie majetku poukazuje na ust. § 78 ods. 6 ZKR. Neexistencia spornosti zápisu a s tým súvisiaca neexistencia povinnosti zapísať majetok do súpisu s poznámkou je v danom prípade daná. Žalovaný nesprávne uvádza, že poznámka o spornosti zápisu mala byť uskutočnená z dôvodu neistoty, či sa na prihlášku veriteľa Tatra banka, a.s. prihliada alebo nie. Daná spornosť podľa názoru žalovaného v čase zápisu neexistovala. Majetok bol do oddelenej podstaty veriteľa Tatra banka, a.s. zapísaný práve preto, že spornosť o tom, či sa na prihlášku tohto veriteľa prihliada alebo nie, bola vyriešená, t.j. zanikla a v rozhodnom čase už neexistovala. Právna neistota (nie však spornosť) sa vyriešila najneskôr dňa 13.01.2012, keď správca zapísal pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s do zoznamu pohľadávok a tento následne doručil aj súdu. To, že na prihlášky tohto veriteľa sa má prihliadať, vyplýva aj z úradného záznamu zákonného sudcu zo dňa 13.01.2012. Žalovaný nemá dôvod spochybňovať veriteľa Tatra banka, a.s., ani jeho zabezpečovacie právo. Žalobca bol správcom vyzvaný na plnenie za úpadcu listom zo dňa 17.01.2012, ktorý mu bol doručený dňa 24.01.2012, teda preukázateľne vedel o zápise majetku do oddelenej podstaty. Žalobca sa však o toto nezaujímal a viac ako rok nič nenamietal. Žalobcovi bola doručená výzva na uhradenie pohľadávok zabezpečených jeho majetkom, a teda vedel že ak tieto pohľadávky v lehote do 30 dní neuhradí, majetok bude zapísaný do súpisu úpadcu a následne speňažený. Vo vzťahu k obrane žalobcu o potrebe uvedenia poznámky pri súpise tohto majetku poukazuje na ust. § 78 ods. 3 druhá veta ZKR. Vo vzťahu k správnosti zápisu pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. do zoznamu pohľadávok poukazuje na ust. § 29 ods. 1 ZKR, ako aj na správnosť postupu. Správnosť zápisu tohto veriteľa do konečného zoznamu pohľadávok úpadcu bola potvrdená aj konkurzným súdom, tak ako rozhodol zákonný sudca úradným záznamom zo dňa 13.01.2012, kde vyjadril stanovisko, že pohľadávky boli prihlásené riadne. Vo vyjadrení poukazuje na právnu úpravu prihliadania na prihlášky veriteľov podľa zák. účinného do 31.12.2011. V tejto úprave nie je nikde uvedené, že prípadné neprihliadnutie na pohľadávku veriteľa sa musí riešiť výlučne žalobou. V tejto súvislosti poukazuje aj na vyhl. MS SR č. 665/2005 Z.z.. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný vyzval žalobcu len na splnenie pohľadávok veriteľa VÚB Leasing a.s. je nepravdivé, nakoľko žalovaný vyzval žalobcu aj vo vzťahu k pohľadávkam veriteľa Tatra banka, a.s., a to listom zo dňa 17.01.2012 ktorý žalobca prevzal dňa 24.01.2012. žalobca sa žalobou domáhal vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. a uloženia povinnosti žalovanému tieto nehnuteľnosti
zo súpisu vylúčiť, avšak odvolaním napadol rozsudok len v tej časti, v ktorej súd zamietol žalobný návrh s tým, že v odvolaní sa domáha zmeny rozsudku súdu prvej, inštancie v tej časti, v ktorej bola zamietnutá žaloba o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia uloženia povinnosti žalovanému vylúčiť nehnuteľnosti nadobudol právoplatnosť. Žalovaný nie je povinný tieto nehnuteľnosti vylúčiť. Má za to, že nemôže žalobca vziať späť svoj žalobný návrh, nakoľko žalovaný nemusí s týmto súhlasiť, má za to, že žalobca sa domáha len zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutého žalobného návrhu. Žalovaný so späťvzatím nesúhlasí. Z dôvodu zákonnej a sudcovskej koncentrácie žalobca nemôže v odvolacom konaní robiť nové prostriedky procesného útoku. Súhlas žalovaného ako správcu, po viac ako 6 rokoch trvania konkurzu by bolo v rozpore so záujmami veriteľov. Žiada aby odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej, inštancie a zároveň žiada priznať právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
6. Súd prvej inštancie doručil dňa 20.11.2017, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 262, vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu s tým, že právny zástupca žalobcu listom zo dňa 27.11.2012 požiadal o predĺženie lehoty na doručenie vyjadrenia. Dňa 14.12.2017 bola súdu prvej inštancie do podateľne doručená replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.10.2017. V tomto vyjadrení žalobca poukazuje na tendenčnosť, účelovosť a zjavnú vnútornú rozporuplnosť viacerých výrokov žalovaného, ktoré boli prezentované súdu prvej inštancie a má za to, že žaloba bola podaná včas, prekážka res iudicata je výlučne domnelá, správca nepostupoval v súlade so zákonom, keď dodatočne prihliadol na prihlášky veriteľa Tatra banka, a.s., rozsudok súdu zo dňa 31.05.2017 považuje za nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd prvej inštancie neposkytol presvedčivé a úplné zdôvodnenie vo vzťahu k hlavným argumentom žalobcu, a to nemožnosť akéhokoľvek prihliadania na prihlášky veriteľa Tatra banka, a.s., nemožnosť prihliadania so spätnou účinnosťou, nemožnosť doplnenia konečného zoznamu pohľadávok a viacnásobné porušenie povinnosti na strane správcu. Opätovne poukazuje na niektoré body odôvodnenia rozsudku (body 1-25, body 26- 43, body 44, 45, body 46-49, body 50-56). Má za to, že súd prvej inštancie neuviedol akékoľvek právne posúdenie skutkových a právnych tvrdení sporových strán, neuviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané, neuviedol ako vyhodnotil dôkazy. Vo vzťahu k včasnosti podania žaloby poukazuje na ust. § 78 ods. 1, ods. 3 v znení účinnom k 31.12.2011. Má za to, že v konaní žalobca preukázal, že je vlastníkom majetku tvoriaceho oddelenú podstatu veriteľa Tatra banka, a.s. Preukázal, že existuje spornosť týkajúca sa prihliadania na prihlášky tohto veriteľa a evidentného nesúladu prihlášok so súhrnným prehľadom, pričom podľa jeho názoru uspokojením pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. dôjde k zníženiu výšky výťažku, ktorý sa má vydať po uspokojení VÚB Leasing žalobcovi. V zmysle týchto argumentov má za to, že bol nezákonný postup správcu a príslušného súdu a tento nemôže byť na ťarchu žalobcu. Konanie a postup správcu považuje za nezákonný v súvislosti s dodatočným prihliadnutím na prihlášky veriteľa Tatra banka, a.s.. Žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že tento postup je potrebné dôrazne odmietnuť. V závere rekapituluje argumenty žalobcu k napádanému rozsudku súdu prvej inštancie a žiada aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2017 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, alebo alternatívne podľa ust. § 388 CSP žiada, zmeniť rozsudok tak, že súd vylúči nehnuteľnosti v kat. úz.: T. zapísané na LV č. XXXX, tak ako žiada (č.l. 278-279) zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Tatra banka a.s.
7. Súd prvej inštancie prípisom doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.03.2018 (č.l. 280) doručil vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.12.2017. Dňa 23.03.2018 bolo súdu prvej inštancie do podateľne doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, tak ako je založené na č.l. 282-286, kde v zhode už s doterajšími vyjadreniami, zhrnul doterajšie závery. Súd prvej inštancie dňa 23.04.2018 doručil vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcovi žalobkyne, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 287.
8. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Cbi/14/2013 konštatuje, že v konaní postupoval súd prvej inštancie vecne správne. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že podľa ust. § 29 ods. 1, ust. § 23 ods. 1, ust. § 24 ods. 1, ust. § 199 ods. 9, ust. § 28 ods. 5, ust. § 29 ods. 1, 6, ust. § 31 ods. 3, ust. § 32 ods. 4, ods. 6, ust. zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, ako aj § 31 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2011, ako aj podľa ust. § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pre vylúčenie veci z konkurznej podstaty žalovaného, ako úpadcu.
Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie zistil, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal dôvody a predpoklady pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby podľa ust. § 78 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, a to preukázanie skutočnosti, že majetok nemal byť do súpisu zaradený. Odvolací súd považoval za nepochybné, že v konaní pred súdom prvej inštancie je záložným veriteľom vo vzťahu k úpadcovi veriteľa Tatra banka, a.s. s tým, že navrhovateľka zabezpečila svojím majetkom - nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. T., záväzky úpadcu v prospech tohto záložného veriteľa. Tieto skutočnosti potvrdila aj v texte vylučovacej žaloby, tak ako je založená na č.l. 1-4 spisu, kde uvádza, že v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s. na zabezpečenie záväzkov úpadcu vyplývajúcich zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1506/07 v znení dodatkov, na základe záložných zmlúv zriadila zmluvou o záložnom práve záložné právo k nehnuteľnému majetku dňa 13.02.2009 s najvyššou hodnou istiny 1.300.000,- Eur, zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 29.10.2007 s najvyššou hodnotou istiny 497.908,78 Eur, a zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 06.07.2007 s najvyššou hodnotou istiny 331.939,19 Eur, pričom na zabezpečenie záväzkov úpadcu vyplývajúcich z ďalšej zmluvy o splátkovom úvere č. S00049/2009 v znení jej dodatkov zriadila záložné právo záložnými zmluvami v prospech veriteľa Tatra banka, a.s., a to zmluvou o záložnom práve dňa 13.02.2009 s najvyššou hodnotou istiny 1.300.000,- Eur a zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zo dňa 29.10.2017 s najvyššou hodnotou istiny 497.908,78 Eur. Tieto úkony žalobkyne, preto zakladajú oprávnenie Tatra banky, a.s. účinne sa domáhať plnenia svojich pohľadávok, a to titulom doručenia prihlášok, prihlášky č. 1 a prihlášky č. 2, ktoré boli podané v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného (LANDER, s.r.o., IČO: 35 781 416). Odvolací súd preto nemôže preskúmavať právnu skutočnosť, ktorá je nepochybne daná, bola daná aj v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie dňa 31.05.2017, a to že veriteľ Tatra banka, a.s. je veriteľom v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného (úpadcu) a jeho pohľadávka je v celom rozsahu zistená. Zároveň je nepochybné, že tento konkurzný veriteľ so zistenou pohľadávkou, je ku dňu vydania rozsudku súdu prvej inštancie zároveň aj oddeleným veriteľom. Tieto skutočnosti, zakladajú dôvodný postup, a to uplatnenie nároku voči žalobkyni, ktorá zabezpečila svojím majetkom, a to nehnuteľnosťami záväzky úpadcu (žalovaného) zriadením záložného práva v prospech veriteľa Tatra banka, a.s. V konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní neboli náležité vyvrátené tieto skutočnosti, nakoľko žalobkyňa obranu postavila výlučne na úkone zistenia pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s., a to na základe úradného záznamu zákonného sudcu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 4K746/2011. Pre úspešné uplatnenie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty je potrebné preukázať dôvody, náležitosti zakladajúce vylúčenie tohto majetku. V konaní však bolo preukázané a vyplýva to aj z obsahu spisu, že žalobkyňa vykonaním úkonu zriadenia záložného práva na zabezpečenie záväzkov úpadcu v prospech veriteľa Tatra banka, a.s., podpísala rad záložných zmlúv s účinkami vzniku záložného práva. Súd prvej inštancie, ani odvolací súd, sa pri posudzovaní jej nároku na vylúčenie majetku nemôžu spätne zaoberať, či spochybňovať, alebo potvrdzovať skutočnosti, ktoré patria do kompetencie konkurzného súdu, v konaní vedenom pod sp. zn. 4K/46/2011, alebo správcu konkurznej podstaty žalovaného (úpadcu). Odvolací súd konštatuje, že považuje za právoplatne rozhodnuté, že veriteľ Tatra banka, a.s. je veriteľom úpadcu (žalovaného) so zistenou pohľadávkou s právom na oddelené uspokojenie. Nemožno preto preskúmavať právne skutočnosti, okolnosti alebo dôvody, ktoré sú pre súd prvej inštancie preukázané, právne a fakticky rozhodnuté. V tejto časti nemožno preto prihliadnuť k obrane žalobkyne o protiprávnosti, nedôvodnosti postupu správcu, zákonného sudcu, pri uznaní pohľadávky veriteľa Tatra banka, a.s. v konaní vedenom pod sp. zn. 4K/46/2011. Predmetom sporu v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 7Cbi/14/2013 je žaloba o vylúčenie veci z podstaty, kde žalobca musí preukázať a doložiť dôvody zakladajúce vylúčenie majetku zo súpisu podstaty úpadcu (žalovaného). Z obsahu žaloby, ako aj listín, ktoré sú založené v spise, jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa zabezpečila plnenie záväzkov úpadcu svojím vlastným majetkom. Vzniká preto dôvodný nárok na strane záložného veriteľa žiadať plnenie pohľadávky osoby, ktorá zabezpečila záväzky (od žalobkyne). Žalovaný preukázal, že vyzval žalobkyňu na poskytnutie plnenia do podstaty, k čomu nedošlo, preto pristúpil k súpisu vecí patriacej žalobkyni do podstaty úpadcu za účelom ich speňaženia v prospech záložných veriteľov, tak ako vyplýva z vyjadrení a úkonov vykonaných zo strany žalovaného. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že nie je možné prihliadnuť k obrane žalobcu, v ktorej spochybňuje činnosť správcu konkurznej podstaty úpadcu a tieto námietky nepovažoval súd prvej inštancie pre konanie o vylúčenie majetku za podstatné, postupoval tak podľa názoru odvolacieho súdu správne. Zároveň súd prvej inštancie postupoval správne aj v tej časti, keď poukázal na rozhodnutie NS SR vydané v konaní pod č.k. 5Obo 90/2007. Žalobkyňa, ktorá podala žalobu o vylúčenie veci z podstaty nepreukázala, že vec nemala byť do súpisu zaradená. Nepreukázala teda náležíte, úplne a vecne správne svoje právo vylučujúce zaradenie veci (nehnuteľnosti) do podstaty. Zabezpečenie záväzkov
úpadcu zo strany žalovanej, zakladá dôvodný postup, zapísať tento majetok do súpisu, ak žalovaná na výzvu správcu, nezaplatí/nezloží do konkurznej podstaty plnenie, tak ako upravuje ust. § 79 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR. Nakoľko odvolací súd zo spisu, vyjadrenia žalovaného zistil, že pred tým, ako správca zapísal majetok žalobkyne ako tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu (žalovaného) ju tento vyzval, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku, pričom sa žalobkyňa na túto výzvu nejako nevyjadrila, ani nesplnila požadované plnenie do konkurznej podstaty, nastupujú účinky uvedené v ust. § 79 ods. 2 ZKR. K tomuto záveru odvolací súd dospel v zhode s obsahom vyjadrenia žalovaného založeného na č.l. 256, v ktorom uvádza, že výzvu žalobkyni doručil dňa 24.01.2012. Predmetná skutočnosť bola dokazovaná aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom žalobca túto výzvu a jej doručenie v konaní žiadnym spôsobom nenamietal. Odvolací súd preto nemôže prihliadnuť k obrane žalobkyni, ktorá je obsahom odvolania, nakoľko neuviedla žiadne zo skutočností, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2017. Odvolací súd vo vzťahu k obsahu odvolania, t.j. v časti, ktorým žalobca čiastočne vzal svoj žalobný návrh späť a zároveň žiadal zmenu odvolaním napadnutého rozsudku vo veci vylúčenia majetku zo súpisu, tak ako je vedený na LV č. 1078 konštatuje, že petit žalobného návrhu je obsahovo zhodný s petitom žaloby, tak ako je založená na č.l. 1-4 s tým, že žalobkyňa v odvolacom konaní vzala späť návrh v tej časti, v ktorej bol správca povinný predmetný majetok zo súpisu vylúčiť. O pripustení čiastočného späťvzatia žalobného návrhu preto nie je potrebné v odvolacom konaní vydávať samostatné rozhodnutie, nakoľko potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na vylúčenie veci zo súpisu je tento návrh petitu (čiastočne vzaté späť v odvolacom konaní) bez právneho významu. Na takto uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2017.
10. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe, preto nebolo možné prihliadnuť k obrane žalobcu a dôvodom v nej uvedených v odvolaní podanom voči vydanému rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2017 pre nepreukázanie podmienok a predpokladov, ktoré vyžaduje ust. § 78 ZKR. Skutkové a právne závery, tak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obsahu spisu vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Cbi/l4/2013 boli zistené úplne, vecne správne a odvolací súd nenašiel v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenia zakladajúce vyhovenie odvolaniu žalobcu. Nemožno preto prihliadnuť k obrane odvolateľa, rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo do skutkových a právnych záverov, je podľa názoru odvolacieho súdu vecne správne.
11. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto nemožno prihliadnuť k obsahu odvolania žalobcu a odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ako vecne správny.
12. Na tomto skutkovom základe preto odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 31.05.2017 v celom rozsahu.
13. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvého stupňa v napadnutej namietajúcej časti podľa § 387 CSP potvrdil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho súd žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu. O výške trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).