Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/185/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., zast. JUDr.

K., proti odporkyni L. zast. JUDr. P., o zaplatenie Sk 3 174 792,- s príslušenstvom,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15. marca 2007 č. k. -239 v znení opravného uznesenia zo dňa 11. júla

2007 č. k. -254, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 15. marca 2007 č. k. -239 v znení opravného uznesenia zo dňa

11. júla 2007 č. k. -254 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.3.2007 č. k. -239

v znení opravného uznesenia zo dňa 11.7.2007 č. k. -254 rozhodol tak,

že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni na účet právneho

zástupcu odporkyne Sk 229 081,-. Uviedol, že z vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že zo strany odporkyne ako konateľky spoločnosti nedošlo k porušeniu jej

povinnosti ako konateľky a nevyplácala si vyššiu mzdu a províziu v rokoch 2001

a 2002, ako bolo stanovené v manažérskej zmluve a v jednotlivých dodatkoch, čo

vyplýva zo zápisníc z rokovania predstavenstva spoločníka navrhovateľa P. Súd

preto návrh zamietol.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ a žiadal jeho zmenu. Namietal, že

podkladom prvostupňového rozhodnutia sú skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia. Keďže súd prvého stupňa vykonané dokazovanie vyhodnotil

len vo všeobecnej a nekonkrétnej rovine, je rozhodnutie súdu prvého stupňa tiež

nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia absentuje kvalifikované vyhodnotenie

podkladov, z ktorých navrhovateľ svoje právo vyvodzuje. Nesúhlasí so záverom súdu

v tom, že nedošlo k porušeniu povinnosti konateľa a tiež so záverom, že odporkyňa

si nevyplácala vyššiu mzdu a províziu v roku 2001 a 2002 ako bolo stanovené

v manažérskej zmluve a v jednotlivých dodatkoch. Záver súdu prvého stupňa v tomto

smere považuje za nesprávny. V prvom rade súd prvého stupňa sa v odôvodnení

rozhodnutia vôbec nezaoberal výpočtom sumy mzdy odporkyne (ako

zamestnankyne/výkonnej riaditeľky) a odmeny odporkyne (ako konateľky), na ktoré

mala nárok na jednej strane a výpočtom súm, ktoré si odporkyňa reálne a protiprávne

vyplatila v období od októbra 2001 do júna 2002 na druhej strane. Súd právnemu

zdôvodneniu značného rozdielu medzi oprávnenými finančnými nárokmi odporkyne

a sumami skutočne vyplatenými odporkyni nevenoval pozornosť a tiež sa s touto

skutočnosťou v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal. Zdôraznil tiež, že v prípade

odporkyne sa nikdy nejednalo o akúkoľvek províziu, ale o jej odmenu ako konateľky

navrhovateľa. Rozporuje, že zo žiadnej zápisnice z rokovania jediného spoločníka

navrhovateľa – spoločnosti P. nevyplýva, že všetky sumy, ktoré si odporkyňa

vyplatila reálne v danom období, si vyplatila aj oprávnene. Práve naopak je z týchto

listín jednoznačne zrejmé, že odporkyňa nebola oprávnená si vyplácať predovšetkým

odmeny za výkon funkcie člena predstavenstva maďarskej spoločnosti P.

z prostriedkov navrhovateľa, ročnú odmenu za rok 2001 vo výške 12 násobku

mesačnej základnej mzdy a mimoriadnu odmenu i napriek neplneniu recidívy 1,5%.

Nesúhlasí tiež so záverom súdu prvého stupňa, že z výpovedí svedkov nevyplynulo,

že odporca porušil povinnosti konateľa. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku

svedecké výpovede nevyhodnocuje a tiež neuvádza, k akému záveru dospel.

Z výpovedí svedkov p. B. a Ing. D. však je jednoznačne zrejmé, že odporkyňa si

vyplácala sumy, na ktoré vôbec nárok nemala. Podľa výpovede svedka p. B., tento

nikdy nedal odporkyni súhlas, aby si vyplatila ročnú odmenu za rok 2001 vo výške 12

násobku mesačnej základnej mzdy (660 000,- Sk), ako to tvrdí odporkyňa, pričom

tento svedok výslovne uviedol, že na schvaľovanie akýchkoľvek odmien v rokoch

2001 až 2002 nemal žiadny titul. Z výpovede svedka Ing. D. jednoznačne vyplynulo,

že odporkyňa nebola oprávnená vyplácať si odmeny za výkon funkcie člena

predstavenstva maďarskej spoločnosti P. z prostriedkov navrhovateľa, ako i ročnú

odmenu za rok 2001 vo výške 12 násobku mesačnej základnej mzdy a mimoriadnu

odmenu i napriek neplneniu recidívy, k čomu nikdy nedalo súhlas ani predstavenstvo

P., ani svedok samotný ako člen predstavenstva P. Navrhovateľ má za to, že

odporkyňa jednoznačne porušila svoju povinnosť ustanovenú jej Obchodným

zákonníkom ako konateľke v rámci obchodno-právnej roviny vzťahu navrhovateľ-

odporkyňa. Odporkyňa porušila svoju povinnosť z pozície konateľky, nie z pozície

zamestnanca, t.j. porušila svoju zákonnú povinnosť, ktorú mala v rámci obchodno

právneho vzťahu s navrhovateľom podľa ako mandatár.

Odporkyňa ako konateľka porušila svoju povinnosť podľa ust. § 567 ods. 1, § 567

ods. 2 a ust. , nakoľko nepostupovala pri zariaďovaní

záležitostí spoločnosti navrhovateľa s odbornou starostlivosťou a neuskutočňovala

činnosť, na ktorú sa zaviazala podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami,

ktoré poznala alebo musela poznať. Konanie odporkyne v rozpore s ust. § 567 ods.

1 a 2 a § 135a Obch. zák. spočívalo v tom, že v období od 10/2001 až do 06/2002

nerešpektovala/porušila pravidlá odmeňovania jasne stanovené u navrhovateľa, a to

pokiaľ ide o určovanie a vyplácanie svojej mzdy ako zamestnankyne/výkonnej

riaditeľky a svojej odmeny ako konateľky, ktoré si vyplatila v neoprávnenej výške.

Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnutý rozsudok zmeniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 písm. e/ O.s.p bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku

v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho

zrušenie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok umožňuje, a to najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť

vypočutý ako účastník, robiť podania, podávať opravné prostriedky a pod.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.

1 a Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie ust. , podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré

skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal

i ďalšie navrhované dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných

ustanovení, ktoré použil.

Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom

umožňuje posúdiť postup súdu.

V danom prípade súd prvého stupňa návrh na zaplatenie spornej čiastky,

uplatnený z titulu náhrady škody, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi porušením

povinnosti odporkyne ako konateľky navrhovateľa tým, že si neoprávnene vyplatila

mzdu a odmeny, zamietol. V odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil iba na konšta-

tovanie, že porušenie povinnosti odporkyne ako konateľky nezistil, čo vyplýva

zo zápisníc z rokovania predstavenstva spoločníka navrhovateľa P.

Nepochybne teda súd prvého stupňa sa pri vyhotovení rozsudku neriadil ust.

, keďže z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na akom podklade posúdil

jednotlivé vyplatené finančné nároky odporkyne, z ktorých dôkazov vyvodil

oprávnenosť ich výšky, ako vyhodnotil jednotlivé svedecké výpovede, a teda

na akom základe (skutkovom a právnom) vyvodil záver o tom, že zo strany

odporkyne navrhovateľom tvrdenými skutočnosťami nedošlo k porušeniu jej

povinnosti ako konateľky navrhovateľa. Neurčitý odkaz súdu prvého stupňa, tiež bez

uvedenia právneho podkladu, na zápisnice z rokovania predstavenstva spoločníka

navrhovateľa, náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia nespĺňa.

Uvedeným postupom obmedzil tak súd prvého stupňa navrhovateľa v jeho

práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu

k zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho mu odňal možnosť

konať pred súdom. Odvolanie navrhovateľa, podané z tohto dôvodu, je preto

opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa a zrušil

a vec vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom

na ust. rozhodne o trovách celého konania.

Keďže v odvolacom konaní došlo k zmene obchodného mena navrhovateľa,

Najvyšší súd Slovenskej republiky zosúladil označenie navrhovateľa s touto

skutočnosťou.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 30. júna 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

.