Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/135/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci

žalobcu: W., A., X., L., V., IČO: X., zast. JUDr. A.K., advokátom, Š.X., D., proti

žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, zast. JUDr. M.W., advokátom, F.X.,

K., o zaplatenie 411.557.776,- Sk s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

medzitýmnemu rozsudku Krajského súdu v zo dňa 30. januára 2007 č.k.

-362, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky medzitýmny rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 30. januára 2007 č.k. -362 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že nárok žalobcu na

náhradu škody je čo do právneho základu opodstatnený.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrady

škody 23.256.387,- Sk s 3% úrokom z omeškania a následne na návrh žalobcu bol návrh

zmenený s tým, že žalobca žiadal nahradiť škodu vo výške 411.557.776,- Sk príslušnými

úrokmi z omeškania. Žaloba bola odôvodnená tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo

podľa § 536 a nasl. Obch.Z., predmetom ktorej bolo v prospech žalovaného a na jeho náklady

vykonávať údržbu a opravy havarijných stavov určených komunikácií a príslušenstva

v zmysle cestného zákona na území mesta K.. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým,

že podľa bodu 8.1 bolo zmluvu možné jednostranne vypovedať iba po uplynutí

5-ročnej lehoty odo dňa jej účinnosti. Žalovaný napriek týmto dojednaniam zmluvu o dielo

vypovedal jednostranne tak, že od nej odstúpil listom zo dňa 23.6.1995 s účinkom

od 26.6.1995. Žalovaný dňa 29.11.1995 zaslal žalobcovi výpoveď tej istej zmluvy

s trojmesačnou výpovednou lehotou. Týmto žalobcovi vznikla podľa § 373 a § 379 Obch.Z.

škoda, ktorú špecifikoval (prestoje vozidiel v mesiacoch júl až december 1995). Žalovaný bol

dlžníkom a nezaplatil práce vykonané podľa zmluvy o dielo, ktoré boli správcom komunikácií

odsúhlasené. Žalobca v konaní rozšíril svoju žalobu za ďalšie mesiace prestojov.

Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva ani do dôvodu, ani do výšky

a ustanovenie bodu 8.1 zmluvy považuje za neplatné od počiatku, nakoľko je uzatvorené

v rozpore so zákonom, pretože odporuje kogentnému ust. § 582 Obč.Z. Taktiež svoju

výpoveď zo dňa 29.11.1995 považuje za platnú, ktorej účinky nastali v zmysle ust. bodu 8.2

dňa 29.2.1996, prípadne 31.3.1996. Žalovaný namietal neplatnosť zmluvy o dielo zo dňa

28.2.1994 od jej počiatku z dôvodu, že žalobca nedisponoval podnikateľským oprávnením, čo

podľa neho spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Obč.Z. Namietal taktiež

aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní a vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie a mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (S.,

s.r.o., K.) ako zhotoviteľ, uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo na

vykonanie opráv a údržby komunikácií podľa § 536 a nasl. Obch.Z. Zmluvu uzavreli na dobu

neurčitú s tým, že ju bolo možné jednostranne vypovedať iba

po uplynutí 5-ročnej lehoty odo dňa jej účinnosti. Výpovedná lehota bola dohodnutá na

3 mesiace so začiatkom plynutia prvým dňom nasledujúceho mesiaca, po mesiaci, v ktorom

jedna zo zmluvných strán bola o výpovedi vyrozumená. Taktiež si dohodli na vzájomné

vzťahy zmluvou neupravené platnosť ustanovení . Žalovaný listom

zo dňa 23.6.1995 odstúpil od zmluvy s odôvodnením porušovania čl. IV. bod 4.1

t.j. nekvalitné plnenie predmetu zmluvy. Dňa 1.12.1995 žalovaný doručil predchodcovi

žalobcu skončenie zmluvy o dielo výpoveďou zo dňa 29.11.1995.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 18.2.2005 č.k. -158 súd

určil, že odstúpenie od zmluvy o dielo doručené žalobcovi dňa 26.6.1995, je neplatné.

Uvedený rozsudok bol rozsudkom (-187) odvolacieho súdu potvrdený.

Rozhodnutie Okresného súdu Košice II nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2006.

Tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť, žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody.

Súd uznesením zo dňa 3. mája 2005 (na l.č. 209) pripustil, aby z konania vystúpil na

strane žalobcu S., s.r.o., K. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť W. ... (žalobca), nakoľko

medzi nimi došlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč.Z., zmluvou

o postúpení pohľadávky.

Súd prijal názor, že na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia Obchodného

zákonníka, medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva o dielo podľa § 536 a nasl.

Obch.Z. dňa 28.2.1994, ktorá svojim obsahom ani účelom neodporuje zákonu, ani ho

neobchádza a neprieči sa dobrým mravom. K námietke nedostatku podnikateľského

oprávnenia v čase uzatvárania zmluvy právneho predchodcu žalobcu súd vyslovil, že tento

nedostatok nespôsobil neplatnosť samotnej zmluvy. Nedostatok legitimity na výkon

podnikateľskej činnosti v danom predmete podnikania príslušného podnikateľského subjektu,

ešte nespôsobuje jeho nespôsobilosť na uzatváranie príslušných zmlúv. Naviac, podľa § 262

ods. 1 Obch.Z., si strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy

uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda si vyžaduje písomnú formu.

K uzatvoreniu dohody, že daný vzťah sa riadi , dôjde až dojednaním

v zmluve, čo v tomto prípade bolo splnené v jej záhlaví. Taktiež súd poukázal na skutočnosť,

že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný sám vybral predchodcu žalobcu na základe

verejného výberového konania, teda rozsah podnikateľského oprávnenia predchodcu žalobcu

mu bol od počiatku známy. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného týkajúca sa

absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo nie je opodstatnená.

Súd pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzal z ust. § 373 Obch.Z. Princíp

objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie, spočíva na troch základných predpokladoch

vzniku zodpovednosti, a to: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom

škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus). Na rozdiel od úpravy v Obč.Z., sa ku

vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahoch v režime Obch.Z.

zavinenie nevyžaduje. Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti vyplývajúcej

zo záväzku, alebo z Obch.Z. protiprávny úkon musí byť úkonom v zmysle § 34 Obč.Z., teda

prejav vôle, či už vo forme konania alebo nekonania. A teda pôjde o porušenie záväzkového

vzťahu, poškodený musí preukázať existenciu zmluvy, ktorá povinnosť bola porušená a že

takáto povinnosť existovala. V prípade mimozáväzkovej povinnosti, stačí preukázať

porušenie danej normy. Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať

podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, vrátane nákladov

spojených so vznikom a zisťovaním škody tzv. márne vynaložené náklady a nemožnosť

vykonávať určité majetkové práva, alebo podobu ušlého zisku, ktorým sú vyčíslené hodnoty,

o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil. Z platného práva

pritom nevyplýva, že by podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu vo forme ušlého zisku

bol tiež vznik skutočnej škody. Stanovenie výšky ušlého zisku nie je ľubovoľné a musí byť

vykonané tak, aby bola zistená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného uvažovania

istote. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody existuje vtedy, ak

vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, teda, že škoda bola nesprostredkovaným

následkom protiprávnosti ako príčiny. Poškodený musí dokázať, že škoda by nebola vznikla,

keby k úkonu zo strany škodcu nedošlo.

Povinnosť nahradiť škodu nevznikne v prípade, že právo síce bolo konaním povinného

porušené a v dôsledku toho vzniká oprávnenému škoda, ale že sa tak stalo v dôsledku

okolností vylučujúcich zodpovednosť. Právna úprava tohto inštitútu (§ 374 Obch.Z.) sa

použije pri porušení právnej povinnosti zo záväzku podľa , alebo

povinnosti vyplývajúcej z a uvedené predpoklady zodpovednosti

za škodu majú všeobecnú platnosť, to znamená, len za podmienky, že pre jednotlivý zmluvný

typ, nie sú stanovené predpoklady odchýlne.

V danej veci mal súd za preukázané, že boli splnené predpoklady vzniku

zodpovednosti za vzniknutú škodu, došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného,

k vzniku škody a to spolu vo vecnej súvislosti.

Protiprávnym konaním žalovaného bolo ukončenie zmluvy o dielo neplatným

odstúpením dňom 26.6.1995. Súd vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu

Košice II (-158) v nadväznosti na a

V spojitosti so záväznosťou právoplatného súdneho rozhodnutia sa hovorí

o objektívnom a subjektívnom dosahu právoplatnosti. Ak súd vec rozhodol, nemôže o nej

znovu konať a rozhodovať. Ak sa hovorí o subjektívnom dosahu právoplatnosti, rozsudok

prejavuje tieto účinky zásadne voči účastníkom konania a všetkým orgánom. Obsah

niektorých rozhodnutí je taký, že ich musí rešpektovať každý. Záujmy upevňovania

a dodržiavania právneho priadku si žiadajú, aby s právoplatnosťou súdnych rozhodnutí rátali

nielen súdne orgány a účastníci, ale aj všetky orgány.

Súd je tiež toho názoru, že žalovaný tiež porušil ustanovenie čl. VI. bod 6.2 zmluvy

tým, že nevytvoril technické, organizačné a kapacitné zabezpečenie pre splnenie úloh

vyplývajúcich z tejto zmluvy. Neumožnil tiež zhotoviteľovi plniť predmet zmluvy tým, že

nepredkladal písomné objednávky na zrealizovanie predmetu zmluvy v požadovanom

termíne. Žalovaný tiež zmluvu porušil v bode 11.1 t.j., že počas termínu plnenia bude zadávať

práce podľa zmluvy v nadväznosti na výšku rozpočtu žalovaného.

V konaní bolo preukázané, že porušením záväzku zo zmluvy žalovaným žalobcovi

škoda vznikla, pokiaľ ide o jej výšku, bude potrebné ešte vykonať dokazovanie.

Súd na základe uvedeného podľa rozhodol o základe nároku

žalobcu tak, že pre nárok na náhradu škody boli splnené predpoklady.

Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 5. apríla 2007 a navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť.

V odôvodnení odvolania uviedol, že ťažiskovým dôvodom na preskúmanie

napadnutého rozsudku je skutočnosť, že žalobca v čase uzatvárania zmluvy o dielo dňa

28.2.1994, nedisponoval podnikateľským oprávnením v predmete – zimná údržba

komunikácií a údržba komunikácií a dopravného značenia. Túto skutočnosť žalovaný

považuje za rozhodujúcu pre vyvodenie absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo. V tejto

súvislosti poukázal na teoreticko-právne koncepcie, ktoré majú oporu v súdnej praxi

(poukázal na rozhodnutia NS ČR a ÚS ČR) a právny názor JUDr. D.J., PhD. V tejto súvislosti

poukázal na to, že daný právny vzťah sa nemohol týkať podnikateľskej činnosti podnikateľa,

z dôvodu absencie podnikateľského oprávnenia na strane zhotoviteľa diela, takže nebola

možná ani aplikácia . Absenciou podnikateľského oprávnenia na

strane žalobcu došlo k nenaplneniu aj podmienky, určenie vecnej príslušnosti krajského súdu.

Podľa odvolateľa mal krajský súd vec postúpiť okresnému súdu ako súdu príslušnému. Súd

takto nepostupoval, čím bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom resp.

súd bol nesprávne obsadený, čím došlo k vadám konania a porušeniu SR,

podľa ktorého nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi.

Súd vo veci rozhodol podľa , s čím žalovaný nesúhlasí, pretože

nebol dôvod na vydanie rozsudku o základe veci. V odvolaní opätovne spochybnil aktívnu

legitimáciu žalobcu.

Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podrobne v písomnom vyhotovení vyjadrenia zo dňa

15. októbra 2007 a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods.2) podľa

§ 212 ods.1 a § 214 ods.1 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého

medzitýmneho rozsudku.

V prvostupňovom konaní bolo zistené, že medzi účastníkmi konania (resp.

predchodcom žalobcu a žalovaným) bola uzavretá zmluva o dielo dňa 28.2.1994

s dohodnutým predmetom, cenou ako i ďalšími právami a povinnosťami.

Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom o základe veci t.j. či vznikla škoda podľa

Medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o základe veci, pod čím je

potrebné rozumieť posúdenie otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, s výnimkou

okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku a vydáva ho súd po vlastnom uvážení. K námietke

odvolateľa o nesprávnosti rozhodnutia len o základe veci, teda odvolací súd dospel k názoru,

že je právne nedôvodná.

Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie žalobcu, odvolací súd prijal názor, že

taktiež nie je právne dôvodná, nakoľko z ust. § 526 ods. 1 Obč.Z. vyplýva, že pre dlžníka je

právne významná len skutočnosť, či mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky, a ak sa tak

stalo, je povinný svoj dlh nástupcovi pohľadávky plniť i v prípade, že by zmluva o postúpení

pohľadávky nebola platná Obč. Z. v § 525 taxatívne vymedzuje, ktoré pohľadávky nemožno

postúpiť. Napokon o právnom nástupcovi na strane žalobcu rozhodol súd prvého stupňa

uznesením zo dňa 3. mája 2006 (na l.č. 209).

Základnou námietkou vznesenou v odvolaní, je názor odvolateľa o absolútnej

neplatnosti zmluvy o dielo, nakoľko na strane zhotoviteľa zmluvu uzavrel subjekt bez

podnikateľského oprávnenia na práce, ktoré tvorili predmet zmluvy. Odvolací súd v tejto

otázke sa stotožnil s názorom, že nedostatok podnikateľského oprávnenia na dohodnutý

predmet zmluvy, nespôsobuje jej absolútnu neplatnosť, ani nespôsobilosť tohto subjektu na

uzatváranie príslušných zmlúv.

K námietke, že rozhodol vecne nepríslušný súd, odvolací súd vyslovil, že nie je

opodstatnená, pretože predmetom konania je nárok vzniknutý z obchodnej zmluvy, na obsahu

ktorej sa zmluvné strany dohodli, ako i na právnom režime platnom pre ich zmluvný vzťah.

S výrokom súdu, že nárok žalobcu na náhradu škody čo do právneho základu je

opodstatnený, sa odvolací súd stotožnil. Nesporne bola uzavretá zmluva o dielo, od ktorej

žalovaný odstúpil odstúpením doručeným žalobcovi 26.6.1994. Podľa právoplatného

rozsudku bolo odstúpenie neplatné, teda zmluva resp. práva a záväzky zo zmluvy

vyplývajúce, zotrvali v platnosti a účastníci zmluvného vzťahu sa ním mali riadiť. Odstúpenie

od zmluvy podaním zo dňa 23.6.1994 (doručeným žalobcovi 26.6.1994), je relevantným

predpokladom vzniku škody tak, ako vyslovil a podrobne zdôvodnil súd prvého stupňa. Teda

nárok na náhradu škody od odstúpenia od zmluvy s účinnosťou od 26.6.1994, je preukázaný,

pokiaľ však v ďalšom konaní bude preukázaná i výška vzniknutej škody, pričom súd sa bude

tiež musieť ešte vysporiadať i výpoveďou zo dňa 29.11.1995 (doručenou 1.12.21995)

v nadväznosti na uplatnený nárok a jej právnymi následkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 10. júna 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: