Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/146/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. Š. H., bývajúceho

vo S., 2/ Ing. S. K., bývajúceho v T., 3/ Ing. J. H., bývajúcej vo S., 4/ A. K., bývajúcej v T.,

v dovolacom konaní zastúpených JUDr. P. D., advokátom, so sídlom v B., proti žalovaným

1/ Ing. I. K., bývajúcemu v B., 2/ Ing. V. K., bývajúcej v B., v dovolacom konaní

zastúpených JUDr. T. P., advokátom so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. ,

o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. apríla

2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. apríla 2007 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 22. apríla 2004 č.k. -129 určil,

že žalobcovia 1/ a 3/ (v 1/3-ine) a žalobcovia 2/ a 4/ (tiež v 1/3-ine) sú ideálnymi

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej Katastrálnym úradom, Správou

katastra B., kat. územie R., na LV č. X. a to skladu súp. č. ., ktorý je postavený na parcele

č. KN X.. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ uzavreli so žalovaným 1/ 18. decembra 1997

zmluvu o združení podnikateľov v zmysle a nasl. (ďalej len

). Podľa článku I zmluvy účelom združenia malo byť spoločné vykonávanie

podnikateľskej činnosti na využívanie nehnuteľnosti – skladovej haly nachádzajúcej sa v B.,

kat. úz. R., parc. KN č. X., pričom účastníci zmluvy sa zaviazali vyhľadať vhodného

záujemcu na jej prenájom, resp. v termíne do 30 dní od uzavretia kúpnej zmluvy vypracovať

spoločný prevádzkový zámer jej využitia. Žalobca 2/ sa zaviazal na úhradu kúpnej ceny

skladovej haly poskytnúť peňažnú hotovosť v sume 1 750 000,-- Sk v termínoch

dohodnutých v kúpnej zmluve z 18. decembra 1997. Táto suma bola predávajúcemu D., š.p.

„v likvidácii“ v súlade s obsahom kúpnej zmluvy, ktorú štátny podnik uzavrel len

so žalovaným 1/ ako osobou, úspešne absolvujúcou výberové konanie, dňa 22. decembra

1997 riadne vyplatená (Ministerstvo pre správu a privatizáciu SR podľa

Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby udelilo 22. októbra 1997 štátnemu

podniku súhlas k priamemu predaju nehnuteľnosti pre kupujúceho Ing. I. K.). Na základe

vykonaného dokazovania a za pomoci výkladu jednotlivých na seba nadväzujúcich článkov

zmluvy o združení, dospel k záveru, že hoci v kúpnej zmluve na strane kupujúceho

vystupoval len žalovaný 1/, nehnuteľnosť bola získaná pri výkone spoločnej činnosti členov

združenia. V zmysle zmluvy o združení bolo totiž úmyslom všetkých účastníkov

združenia nehnuteľnosť najskôr nadobudnúť a následne ju využívať formou prenájmu tretím

osobám. Činnosť žalovaného 1/, pri ktorej uzavrel kúpnu zmluvu, považoval za činnosť

smerujúcu k splneniu účelu združenia. Takto sa podľa ustanovenia priamo

zo zákona založil spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti medzi všetkými účastníkmi

združenia, bez ohľadu na to, že bola nadobudnutá na meno len jedného jeho účastníka.

Žalobe žalobcov o určenie, že sú spolu so žalobkyňami 3/ a 4/ ideálnymi podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý v jednej tretine, preto vyhovel.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. apríla 2007 sp.zn.

na odvolanie žalovaných rozsudok okresného súdu potvrdil, rozhodol o trovách odvolacieho

konania a vo výroku svojho rozsudku vyslovil, že je dovolanie prípustné. Zhodne so súdom

prvého stupňa za základ svojho rozhodnutia vzal zistenia, že žalobcovia 1/, 2/ uzavreli

so žalovaným 1/ 18. decembra 1997 zmluvu o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho

zákonníka, že žalobca 2/ poskytol peňažnú hotovosť v sume 1 750 000,-- Sk na zakúpenie

skladovej haly a že táto suma bola predávajúcemu D., š.p. „v likvidácii“ aj riadne vyplatená.

S prihliadnutím na skutočnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o združení a za pomoci

jej výkladu dospel k záveru, že nehnuteľnosť – skladová hala – bola získaná pri spoločnej

činnosti účastníkov združenia. Vychádzal z úvahy, že k naplneniu cieľa združenia, t.j.

k prenajímaniu nehnuteľnosti vyplývajúcemu z článku 2 zmluvy, bolo potrebné urobiť

najskôr kroky za účelom jej získania, a to zabezpečiť uzavretie kúpnej zmluvy, zabezpečiť

finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny a tiež osobu, ktorá ich poskytne. Výsledkami

vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci zmluvy už od júla 1997 po určitej

vzájomnej dohode vyvíjali spoločnú činnosť (žalovaný 1/ zabezpečoval uzavretie kúpnej

zmluvy, žalobca 2/ poskytol finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a žalobca 1/ sa

podieľal na zabezpečení jeho účasti v združení), ktorá bola v súlade s uzavretou zmluvou

o združení. Z textu zmluvy o združení vyvodil skutkový záver, že účastníci združenia nemali

v čase jej uzavretia spornú nehnuteľnosť k dispozícii (táto sa podľa obsahu zmluvy mala len

kúpiť). Za spoločnú činnosť podľa tejto zmluvy považoval preto aj nadobudnutie spornej

haly. Keďže združenie uzavreté podľa nemá právnu subjektivitu a zákon

neupravuje zvláštny režim pre nadobúdanie nehnuteľných či hnuteľných vecí, dospel zhodne

so súdom prvého stupňa k právnemu názoru, že k takto získanej nehnuteľnosti vznikol priamo

zo zákona spoluvlastnícky vzťah medzi všetkými účastníkmi združenia, hoci nehnuteľnosť

bola získaná len jedným z účastníkov združenia v procese podľa

Okresný súd preto správne rozhodol, keď žalobe vyhovel a určil, že žalobcovia 1/ a 2/ spolu

so žalobkyňami 3/ a 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. K spornej

nehnuteľnosti sa podľa ustanovenia priamo zo zákona založil spoluvlastnícky vzťah

žalobcov a žalovaného 1/. K vzťahu o podmienkach prevodu majetku

štátu na iné osoby k ustanoveniu uviedol, že tento zákon nevylučuje uplatnenie

režimu nadobúdania privatizovaného majetku do spoluvlastníctva účastníkov zmluvy

o združení v zmysle kogentného ustanovenia . Rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil. Vzhľadom na to, že sa v danej veci riešila právna otázka zásadného

významu, ktorou sa judikatúra doposiaľ nezaoberala, pripustil proti svojmu rozsudku

dovolanie. Za otázku zásadného právneho významu považoval výklad ustanovenia .

V rámci neho zvlášť otázku, ktorú formuloval nasledovne : „ak sa osoby združené podľa

dohodnú, že spoločne nadobudnú nehnuteľnosť, či takto získaný majetok pri

výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov aj vtedy, ak

nehnuteľnosť bola získaná kúpnou zmluvou uzavretou len jedným z účastníkov združenia

podľa “.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní. Navrhli

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne

právne posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedli, že odvolací súd aplikoval na daný prípad

ustanovenie nesprávne. Poukázali na to, že žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo

k spornej nehnuteľnosti v rámci likvidácie majetku štátneho podniku. Pri predajoch štátneho

majetku zákonodarca stanovil prísne formálno-právne podmienky, aby bolo úplne jasné, kto

je účastníkom zmluvy a aby sa nemohli stať kupcami subjekty neželané, ktoré nefigurovali

v procese kúpy. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzal preto dlhodobý proces výberového

konania kupca, v ktorom uspel žalovaný 1/. Kupujúcim mohla byť len osoba, ktorá bola

schválená rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a ktorou bol

práve žalovaný 1/. Žalovaný 1/ v tomto procese a ani pri uzatváraní kúpnej zmluvy nekonal

za združenie a ani v jeho mene nevystupoval. Nebolo preto možné, aby účastníci zmluvy

o združení nadobudli k nehnuteľnosti spoluvlastníctvo priamo zo zákona podľa ustanovenia

. Okrem toho namietali, že odvolací súd (rovnako tiež súd prvého stupňa) nevenoval

náležitú pozornosť otázke časovej následnosti zmlúv, ktorú otázku považovali za závažnú.

Hoci kúpna zmluva i zmluva o združení formálne vykazujú ten istý dátum, boli uzatvárané

s odstupom času. Kúpna zmluva bola uzavretá 18. decembra 1997 a zmluva o združení až

vo februári 1998 (žalovaný 1/ podpísal takto antidatovanú zmluvu o združení až vo februári

1998). Táto časová postupnosť je evidentná aj z textu zmluvy o združení, v ktorom sa cituje

už existujúca kúpna zmluva z 18. decembra 1997. Keďže uzavretiu kúpnej zmluvy

nepredchádzalo uzavretie zmluvy o združení, žalovaný 1/ pri uzavretí kúpnej zmluvy ani

nemohol prejavovať vôľu ako člen združenia. Aj z tohto dôvodu nebolo možné na danú vec

vzťahovať ustanovenie . Napokon, odvolací súd nesprávne dospel k záveru, že

žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný 1/ spornú nehnuteľnosť získali pri výkone spoločnej činnosti,

ako základného predpokladu nadobudnutia spoluvlastníctva v zmysle . Účel

združenia a združená činnosť bola totiž jednoznačne vyjadrená v článku I zmluvy o združení,

podľa ktorého účelom bolo využívanie nehnuteľnosti, t.j. prenájom nehnuteľnosti.

Predchádzajúca kúpa nehnuteľnosti v zmysle textu zmluvy nebola ani účelom, ani činnosťou

združenia. Poukázali na to, že účel združenia dohodnutý v zmluve o združení nebolo možné

meniť, ani rozširovať výkladom, ak tento účel bol jednoznačne stanovený v článku I zmluvy,

ako to nesprávne urobil odvolací súd.

Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že sa plne stotožňujú s právnym

názorom vyjadreným v rozsudkoch prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré považujú

za vecne správne. Potvrdili síce, že zmluva o združení v článku I definovala účel združenia

ako spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti na využívanie nehnuteľnosti bez toho, aby

výslovne stanovila, že účelom združenia je aj kúpa nehnuteľnosti. Skutočný účel zmluvy však

bolo potrebné skúmať, vzhľadom na obsah ďalších ustanovení zmluvy, ako aj na skutočnosti,

ktoré predchádzali kúpe nehnuteľnosti a ktoré boli preukázané na základe vykonaných

dôkazov tak, ako to správne urobil odvolací a tiež okresný súd. Odvolací súd nepochybil ani

pri právnej kvalifikácii veci. Správne vychádzal z právneho názoru, že vlastníctvo, resp.

spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti je možné nadobudnúť aj priamo zo zákona v zmysle § 834

. Stačí, že majetok bol nadobudnutý pri výkone spoločnej činnosti, ktoréhokoľvek z členov

združenia. V tomto smere dávali do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky sp.zn. uvedené v komentári k vydanému

vo vydavateľstve C.H.BECK v Prahe v roku 2004. Navrhli dovolanie žalovaných zamietnuť

a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníkmi konania) v zákonnej lehote ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Odvolací súd pri vyslovení prípustnosti dovolania ( ) vymedzil aj

právnu otázku zásadného významu, pre riešenie ktorej pripustil dovolanie. Tým zásadne

indikoval, že dovolanie bolo možné proti nemu podať len z dôvodu, že jeho rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Aj dovolací súd bol zásadne oprávnený riešiť

len tú právnu otázku, ktorá spadá do rámca odvolacím súdom pripusteného dovolania.

Zásadnosť svojho rozhodnutia po právnej stránke odvolací súd videl v tom, že pre jeho

rozhodnutie o žalobe má hlavný význam výklad ustanovenia . V jeho rámci

za významnú považoval otázku možnosti nadobudnutia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti

účastníkmi združenia, ak nehnuteľnosť bola získaná kúpnou zmluvou uzavretou len jedným

z účastníkov združenia v procese podľa Sám citované zákonné

ustanovenie vyložil tak, že členovia združenia môžu nehnuteľnosť nadobudnúť

do spoluvlastníctva priamo zo zákona podľa aj v takomto prípade, ak sa na tom

dohodnú.

Podľa niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili

o dosiahnutie dojednaného účelu.

Podľa združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Podľa majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva

spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Zmluvu o združení uzatvárajú najmenej dve osoby alebo ju môže uzavrieť aj viacero

osôb. Vzniká len vtedy, ak s jej obsahom prejavia súhlas všetky osoby, ktoré majú byť

stranami zmluvy. K vzniku zmluvy sa obligatórne vyžaduje, aby v nej účastníci dohodli

spoločný účel, ku ktorému sa strany združujú a vymedzili v nej činnosť, ku ktorej sú strany

povinné. Zákon pre túto zmluvu (jej platnosť) nepredpisuje písomnú formu. Z praktického

hľadiska, jednoznačného stanovenia podmienok fungovania združenia, však možno

predpokladať, že písomná forma zmluvy bude pravidlom. Uzavretím zmluvy o združení

nevzniká nový subjekt. Združenie teda samo nemôže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať

práva a mať záväzky. Subjektom právnych vzťahov, vznikajúcich v súvislosti s činnosťou

združenia, môžu byť len samotní účastníci združenia. Každý účastník združenia má povinnosť

vyvíjať činnosť k dosiahnutiu účelu združenia. Táto činnosť môže mať faktickú povahu, ale

môže spočívať aj v právnych úkonoch. Keďže združenie nie je právnickou osobou (nemá

právnu subjektivitu), nemôže byť zmluvnou stranou pri uzavieraní zmlúv a nemôže byť ani

vlastníkom. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti nadobúdajú priamo zo zákona

jednotliví účastníci združenia do spoluvlastníctva. Pritom spoluvlastnícky vzťah sa vytvára

zásadne medzi všetkými účastníkmi združenia, teda nielen medzi tými, ktorí sa o jeho

získanie pričinili svojou činnosťou. To platí aj vtedy, ak sa o získanie majetku pričinil hoci

len jeden z členov združenia. Keďže zákon neupravuje osobitný režim pre nadobúdanie

hnuteľných, či nehnuteľných vecí, treba ustanovenie vykladať tak, že sa vzťahuje

na všetok majetok. To znamená, že spoluvlastnícky vzťah vzniká priamo zo zákona nielen

k veciam hnuteľným, ale aj k veciam nehnuteľným. Základným predpokladom vzniku

spoluvlastníckeho vzťahu všetkých členov združenia je, že majetok bol získaný pri výkone

ich spoločnej činnosti. Nie každá spoločná činnosť však zakladá vznik spoluvlastníckeho

vzťahu k majetku. Vždy musí ísť o majetok, ktorý je získaný v súvislosti s činnosťou

účastníkov združenia, smerujúcou k naplneniu vopred dohodnutého cieľa. Získaný majetok

musí byť teda výsledkom účastníkmi pre účely združenia realizovanej činnosti. Výkonom

spoločnej činnosti účastníkov združenia treba rozumieť nielen činnosť, pri ktorej účastníci

konali spoločne, ale aj individuálnu činnosť zameranú na dosiahnutie spoločného účelu

združenia. Keďže výkon spoločnej činnosti je viazaný na konanie účastníkov združenia,

právne významná je len tá činnosť, ktorá je vykonávaná po vzniku združenia. Treba

zdôrazniť, že pojem „výkon spoločnej činnosti“ uvedený v tomto zákonnom ustanovení, si nie

je možné zamieňať so samotným cieľom združenia. Uvedený zákonný predpoklad treba

považovať za splnený aj vtedy, ak hoci len jeden z účastníkov združenia urobí právny úkon

smerujúci k získaniu nehnuteľnosti a tým súčasne uskutočňuje účel združenia stanovený

vo forme dohody, podľa ktorej jej účastníci prejavili vôľu spoločne nadobudnúť nehnuteľnosť

a k tomuto cieľu spojili organizačnú činnosť a finančné prostriedky. To isté platí, ak

dohodnutým účelom združenia je prenájom alebo iné využitie nehnuteľnosti, a jej

nadobudnutie je výsledkom činnosti účastníkov združenia alebo niektorého z nich smerujúcej

k dosiahnutiu tohto cieľa. V takomto prípade je rozhodujúce to, či ten, kto robí právny úkon,

koná, t.j. prejavuje vôľu ako člen združenia. Ak vystupuje ako člen združenia, priamo

zo zákona sa vytvára spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti medzi všetkými účastníkmi

združenia.

V posudzovanej veci odvolací súd síce pripustil dovolanie na otázku výkladu

ustanovenia a v rámci neho na riešenie konkrétneho problému, sám však ucelený

výklad tohto zákonného ustanovenia neurobil.

Odvolací súd správne uviedol, že spoluvlastnícky vzťah sa medzi účastníkmi

združenia môže v zmysle vytvoriť aj vtedy, ak nehnuteľnosť bola získaná kúpnou

zmluvou len na meno jedného z účastníkov združenia. Za správne možno považovať aj jeho

konštatovanie, že výslovne nevylučuje uplatnenie režimu nadobúdania

majetku do spoluvlastníctva účastníkov zmluvy o združení. Potiaľ možno s odvolacím súdom

súhlasiť.

Pre založenie spoluvlastníckeho vzťahu medzi účastníkmi združenia podľa

je potrebné, aby nehnuteľnosť bola získaná pri výkone ich spoločnej činnosti. To znamená, že

účastník združenia, ktorý robí právny úkon smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti, musí

konať, t.j. prejavovať vôľu ako člen združenia. Záver odvolacieho súdu, že účastníci

združenia získali nehnuteľnosť pri výkone spoločnej činnosti, je však predčasný.

V danej veci predpoklad získania nehnuteľnosti pri výkone spoločnej činnosti mohol

byť splnený len za podmienky, že zmluva o združení bola uzavretá skôr, resp. že združenie

bolo vytvorené hoci i len na základe ústnej dohody skôr, než bol urobený právny úkon

smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti. Ak totiž žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný 1/ neuzavreli

zmluvu o združení predtým, než žalovaný 1/ kúpnu zmluvu, nemohol žalovaný 1/ prejav vôle

smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti urobiť ako člen združenia. Treba preto prisvedčiť

dovolateľom v tom, že pre správne právne posúdenie veci malo rozhodujúci význam zistenie

časovej následnosti uzavretia týchto zmlúv.

Odvolací súd svoj záver o tom, že v čase vzniku zmluvy o združení datovanej

18. decembra 1997, kúpna zmluva uzavretá ešte nebola, oprel len o samotný text zmluvy

o združení, z ktorého vyvodil, že účastníci spornú nehnuteľnosť nemali k dispozícii a že táto

sa mala len kúpiť.

Dovolací súd uvedené zdôvodnenie urobené odvolacím súdom považuje

za úplne nepostačujúce pre ním vyslovený záver. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva,

že obe zmluvy (zmluva o združení a kúpna zmluva) boli datované rovnakým dňom a že

v zmluve o združení v jej článku 2 vete druhej sa spomína kúpna zmluva z 18. decembra

1997. Bez vykonania ďalšieho dokazovania, treba preto považovať skutkový záver týkajúci sa

uvedenej okolnosti za predčasný a teda nesprávny. Už z tohto dôvodu bolo nutné rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V súvislosti s konkrétne formulovanou otázkou, na ktorú odvolací súd pripustil

dovolanie treba uviesť, že žalovaný 1/ kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola sporná

nehnuteľnosť, uzatváral v procese likvidácie majetku štátneho podniku. Nastolenú právnu

otázku bolo preto potrebné riešiť nielen z pohľadu , ale aj zákona

č. o štátnom podniku. Odvolací súd sa obmedzil v odôvodnení rozsudku pri

riešení tejto právnej otázky len na konštatovanie, že výslovne

nevylučuje uplatnenie režimu nadobúdania privatizovaného majetku do spoluvlastníctva

v zmysle kogentného ustanovenia . Iné zdôvodnenie tejto právnej otázky odvolací

súd neurobil. Jeho rozhodnutie je preto v tejto časti pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné,

čo treba považovať za vadu konania v zmysle , ku ktorej dovolací súd

musí vždy prihliadať ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová