Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)6f4/372348.526c08.pdf
PDF · 124.54 KB
No categories available
4Cdo/146/2007
Najvyšší súd 4 Cdo 146/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. Š. H., bývajúceho
vo S., 2/ Ing. S. K., bývajúceho v T., 3/ Ing. J. H., bývajúcej vo S., 4/ A. K., bývajúcej v T.,
v dovolacom konaní zastúpených JUDr. P. D., advokátom, so sídlom v B., proti žalovaným
1/ Ing. I. K., bývajúcemu v B., 2/ Ing. V. K., bývajúcej v B., v dovolacom konaní
zastúpených JUDr. T. P., advokátom so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 20 C 38/2002,
o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. apríla
2007 sp.zn. 12 Co 80/2007, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. apríla 2007 sp.zn. 12 Co 80/2007
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 22. apríla 2004 č.k. 20 C 38/02-129 určil,
že žalobcovia 1/ a 3/ (v 1/3-ine) a žalobcovia 2/ a 4/ (tiež v 1/3-ine) sú ideálnymi
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej Katastrálnym úradom, Správou
katastra B., kat. územie R., na LV č. X. a to skladu súp. č. ., ktorý je postavený na parcele
č. KN X.. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ uzavreli so žalovaným 1/ 18. decembra 1997
zmluvu o združení podnikateľov v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ). Podľa článku I zmluvy účelom združenia malo byť spoločné vykonávanie
podnikateľskej činnosti na využívanie nehnuteľnosti – skladovej haly nachádzajúcej sa v B.,
kat. úz. R., parc. KN č. X., pričom účastníci zmluvy sa zaviazali vyhľadať vhodného
záujemcu na jej prenájom, resp. v termíne do 30 dní od uzavretia kúpnej zmluvy vypracovať
spoločný prevádzkový zámer jej využitia. Žalobca 2/ sa zaviazal na úhradu kúpnej ceny
skladovej haly poskytnúť peňažnú hotovosť v sume 1 750 000,-- Sk v termínoch
dohodnutých v kúpnej zmluve z 18. decembra 1997. Táto suma bola predávajúcemu D., š.p.
„v likvidácii“ v súlade s obsahom kúpnej zmluvy, ktorú štátny podnik uzavrel len
so žalovaným 1/ ako osobou, úspešne absolvujúcou výberové konanie, dňa 22. decembra
1997 riadne vyplatená (Ministerstvo pre správu a privatizáciu SR podľa zákona č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby udelilo 22. októbra 1997 štátnemu
podniku súhlas k priamemu predaju nehnuteľnosti pre kupujúceho Ing. I. K.). Na základe
vykonaného dokazovania a za pomoci výkladu jednotlivých na seba nadväzujúcich článkov
zmluvy o združení, dospel k záveru, že hoci v kúpnej zmluve na strane kupujúceho
vystupoval len žalovaný 1/, nehnuteľnosť bola získaná pri výkone spoločnej činnosti členov
združenia. V zmysle zmluvy o združení bolo totiž úmyslom všetkých účastníkov
združenia nehnuteľnosť najskôr nadobudnúť a následne ju využívať formou prenájmu tretím
osobám. Činnosť žalovaného 1/, pri ktorej uzavrel kúpnu zmluvu, považoval za činnosť
smerujúcu k splneniu účelu združenia. Takto sa podľa ustanovenia § 834 OZ priamo
zo zákona založil spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti medzi všetkými účastníkmi
združenia, bez ohľadu na to, že bola nadobudnutá na meno len jedného jeho účastníka.
Žalobe žalobcov o určenie, že sú spolu so žalobkyňami 3/ a 4/ ideálnymi podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý v jednej tretine, preto vyhovel.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. apríla 2007 sp.zn. 12 Co 80/2007
na odvolanie žalovaných rozsudok okresného súdu potvrdil, rozhodol o trovách odvolacieho
konania a vo výroku svojho rozsudku vyslovil, že je dovolanie prípustné. Zhodne so súdom
prvého stupňa za základ svojho rozhodnutia vzal zistenia, že žalobcovia 1/, 2/ uzavreli
so žalovaným 1/ 18. decembra 1997 zmluvu o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho
zákonníka, že žalobca 2/ poskytol peňažnú hotovosť v sume 1 750 000,-- Sk na zakúpenie
skladovej haly a že táto suma bola predávajúcemu D., š.p. „v likvidácii“ aj riadne vyplatená.
S prihliadnutím na skutočnosti, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o združení a za pomoci
jej výkladu dospel k záveru, že nehnuteľnosť – skladová hala – bola získaná pri spoločnej
činnosti účastníkov združenia. Vychádzal z úvahy, že k naplneniu cieľa združenia, t.j.
k prenajímaniu nehnuteľnosti vyplývajúcemu z článku 2 zmluvy, bolo potrebné urobiť
najskôr kroky za účelom jej získania, a to zabezpečiť uzavretie kúpnej zmluvy, zabezpečiť
finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny a tiež osobu, ktorá ich poskytne. Výsledkami
vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci zmluvy už od júla 1997 po určitej
vzájomnej dohode vyvíjali spoločnú činnosť (žalovaný 1/ zabezpečoval uzavretie kúpnej
zmluvy, žalobca 2/ poskytol finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a žalobca 1/ sa
podieľal na zabezpečení jeho účasti v združení), ktorá bola v súlade s uzavretou zmluvou
o združení. Z textu zmluvy o združení vyvodil skutkový záver, že účastníci združenia nemali
v čase jej uzavretia spornú nehnuteľnosť k dispozícii (táto sa podľa obsahu zmluvy mala len
kúpiť). Za spoločnú činnosť podľa tejto zmluvy považoval preto aj nadobudnutie spornej
haly. Keďže združenie uzavreté podľa § 829 OZ nemá právnu subjektivitu a zákon
neupravuje zvláštny režim pre nadobúdanie nehnuteľných či hnuteľných vecí, dospel zhodne
so súdom prvého stupňa k právnemu názoru, že k takto získanej nehnuteľnosti vznikol priamo
zo zákona spoluvlastnícky vzťah medzi všetkými účastníkmi združenia, hoci nehnuteľnosť
bola získaná len jedným z účastníkov združenia v procese podľa zákona č. 92/1991 Zb.
Okresný súd preto správne rozhodol, keď žalobe vyhovel a určil, že žalobcovia 1/ a 2/ spolu
so žalobkyňami 3/ a 4/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. K spornej
nehnuteľnosti sa podľa ustanovenia § 834 OZ priamo zo zákona založil spoluvlastnícky vzťah
žalobcov a žalovaného 1/. K vzťahu zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby k ustanoveniu § 834 OZ uviedol, že tento zákon nevylučuje uplatnenie
režimu nadobúdania privatizovaného majetku do spoluvlastníctva účastníkov zmluvy
o združení v zmysle kogentného ustanovenia § 834 OZ. Rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil. Vzhľadom na to, že sa v danej veci riešila právna otázka zásadného
významu, ktorou sa judikatúra doposiaľ nezaoberala, pripustil proti svojmu rozsudku
dovolanie. Za otázku zásadného právneho významu považoval výklad ustanovenia § 834 OZ.
V rámci neho zvlášť otázku, ktorú formuloval nasledovne : „ak sa osoby združené podľa
§ 829 OZ dohodnú, že spoločne nadobudnú nehnuteľnosť, či takto získaný majetok pri
výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov aj vtedy, ak
nehnuteľnosť bola získaná kúpnou zmluvou uzavretou len jedným z účastníkov združenia
podľa zákona č. 92/1991 Zb.“.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní. Navrhli
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedli, že odvolací súd aplikoval na daný prípad
ustanovenie § 834 OZ nesprávne. Poukázali na to, že žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo
k spornej nehnuteľnosti v rámci likvidácie majetku štátneho podniku. Pri predajoch štátneho
majetku zákonodarca stanovil prísne formálno-právne podmienky, aby bolo úplne jasné, kto
je účastníkom zmluvy a aby sa nemohli stať kupcami subjekty neželané, ktoré nefigurovali
v procese kúpy. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzal preto dlhodobý proces výberového
konania kupca, v ktorom uspel žalovaný 1/. Kupujúcim mohla byť len osoba, ktorá bola
schválená rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a ktorou bol
práve žalovaný 1/. Žalovaný 1/ v tomto procese a ani pri uzatváraní kúpnej zmluvy nekonal
za združenie a ani v jeho mene nevystupoval. Nebolo preto možné, aby účastníci zmluvy
o združení nadobudli k nehnuteľnosti spoluvlastníctvo priamo zo zákona podľa ustanovenia
§ 834 OZ. Okrem toho namietali, že odvolací súd (rovnako tiež súd prvého stupňa) nevenoval
náležitú pozornosť otázke časovej následnosti zmlúv, ktorú otázku považovali za závažnú.
Hoci kúpna zmluva i zmluva o združení formálne vykazujú ten istý dátum, boli uzatvárané
s odstupom času. Kúpna zmluva bola uzavretá 18. decembra 1997 a zmluva o združení až
vo februári 1998 (žalovaný 1/ podpísal takto antidatovanú zmluvu o združení až vo februári
1998). Táto časová postupnosť je evidentná aj z textu zmluvy o združení, v ktorom sa cituje
už existujúca kúpna zmluva z 18. decembra 1997. Keďže uzavretiu kúpnej zmluvy
nepredchádzalo uzavretie zmluvy o združení, žalovaný 1/ pri uzavretí kúpnej zmluvy ani
nemohol prejavovať vôľu ako člen združenia. Aj z tohto dôvodu nebolo možné na danú vec
vzťahovať ustanovenie § 834 OZ. Napokon, odvolací súd nesprávne dospel k záveru, že
žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný 1/ spornú nehnuteľnosť získali pri výkone spoločnej činnosti,
ako základného predpokladu nadobudnutia spoluvlastníctva v zmysle § 834 OZ. Účel
združenia a združená činnosť bola totiž jednoznačne vyjadrená v článku I zmluvy o združení,
podľa ktorého účelom bolo využívanie nehnuteľnosti, t.j. prenájom nehnuteľnosti.
Predchádzajúca kúpa nehnuteľnosti v zmysle textu zmluvy nebola ani účelom, ani činnosťou
združenia. Poukázali na to, že účel združenia dohodnutý v zmluve o združení nebolo možné
meniť, ani rozširovať výkladom, ak tento účel bol jednoznačne stanovený v článku I zmluvy,
ako to nesprávne urobil odvolací súd.
Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že sa plne stotožňujú s právnym
názorom vyjadreným v rozsudkoch prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré považujú
za vecne správne. Potvrdili síce, že zmluva o združení v článku I definovala účel združenia
ako spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti na využívanie nehnuteľnosti bez toho, aby
výslovne stanovila, že účelom združenia je aj kúpa nehnuteľnosti. Skutočný účel zmluvy však
bolo potrebné skúmať, vzhľadom na obsah ďalších ustanovení zmluvy, ako aj na skutočnosti,
ktoré predchádzali kúpe nehnuteľnosti a ktoré boli preukázané na základe vykonaných
dôkazov tak, ako to správne urobil odvolací a tiež okresný súd. Odvolací súd nepochybil ani
pri právnej kvalifikácii veci. Správne vychádzal z právneho názoru, že vlastníctvo, resp.
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti je možné nadobudnúť aj priamo zo zákona v zmysle § 834
OZ. Stačí, že majetok bol nadobudnutý pri výkone spoločnej činnosti, ktoréhokoľvek z členov
združenia. V tomto smere dávali do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 32 Odo 699/2001 uvedené v komentári k Občianskemu zákonníku vydanému
vo vydavateľstve C.H.BECK v Prahe v roku 2004. Navrhli dovolanie žalovaných zamietnuť
a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníkmi konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Odvolací súd pri vyslovení prípustnosti dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.) vymedzil aj
právnu otázku zásadného významu, pre riešenie ktorej pripustil dovolanie. Tým zásadne
indikoval, že dovolanie bolo možné proti nemu podať len z dôvodu, že jeho rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Aj dovolací súd bol zásadne oprávnený riešiť
len tú právnu otázku, ktorá spadá do rámca odvolacím súdom pripusteného dovolania.
Zásadnosť svojho rozhodnutia po právnej stránke odvolací súd videl v tom, že pre jeho
rozhodnutie o žalobe má hlavný význam výklad ustanovenia § 834 OZ. V jeho rámci
za významnú považoval otázku možnosti nadobudnutia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
účastníkmi združenia, ak nehnuteľnosť bola získaná kúpnou zmluvou uzavretou len jedným
z účastníkov združenia v procese podľa zákona č. 92/1991 Zb. Sám citované zákonné
ustanovenie vyložil tak, že členovia združenia môžu nehnuteľnosť nadobudnúť
do spoluvlastníctva priamo zo zákona podľa § 834 OZ aj v takomto prípade, ak sa na tom
dohodnú.
Podľa § 829 ods. 1 OZ niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili
o dosiahnutie dojednaného účelu.
Podľa § 829 ods. 2 OZ združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
Podľa § 834 OZ majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.
Zmluvu o združení uzatvárajú najmenej dve osoby alebo ju môže uzavrieť aj viacero
osôb. Vzniká len vtedy, ak s jej obsahom prejavia súhlas všetky osoby, ktoré majú byť
stranami zmluvy. K vzniku zmluvy sa obligatórne vyžaduje, aby v nej účastníci dohodli
spoločný účel, ku ktorému sa strany združujú a vymedzili v nej činnosť, ku ktorej sú strany
povinné. Zákon pre túto zmluvu (jej platnosť) nepredpisuje písomnú formu. Z praktického
hľadiska, jednoznačného stanovenia podmienok fungovania združenia, však možno
predpokladať, že písomná forma zmluvy bude pravidlom. Uzavretím zmluvy o združení
nevzniká nový subjekt. Združenie teda samo nemôže vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať
práva a mať záväzky. Subjektom právnych vzťahov, vznikajúcich v súvislosti s činnosťou
združenia, môžu byť len samotní účastníci združenia. Každý účastník združenia má povinnosť
vyvíjať činnosť k dosiahnutiu účelu združenia. Táto činnosť môže mať faktickú povahu, ale
môže spočívať aj v právnych úkonoch. Keďže združenie nie je právnickou osobou (nemá
právnu subjektivitu), nemôže byť zmluvnou stranou pri uzavieraní zmlúv a nemôže byť ani
vlastníkom. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti nadobúdajú priamo zo zákona
jednotliví účastníci združenia do spoluvlastníctva. Pritom spoluvlastnícky vzťah sa vytvára
zásadne medzi všetkými účastníkmi združenia, teda nielen medzi tými, ktorí sa o jeho
získanie pričinili svojou činnosťou. To platí aj vtedy, ak sa o získanie majetku pričinil hoci
len jeden z členov združenia. Keďže zákon neupravuje osobitný režim pre nadobúdanie
hnuteľných, či nehnuteľných vecí, treba ustanovenie § 834 OZ vykladať tak, že sa vzťahuje
na všetok majetok. To znamená, že spoluvlastnícky vzťah vzniká priamo zo zákona nielen
k veciam hnuteľným, ale aj k veciam nehnuteľným. Základným predpokladom vzniku
spoluvlastníckeho vzťahu všetkých členov združenia je, že majetok bol získaný pri výkone
ich spoločnej činnosti. Nie každá spoločná činnosť však zakladá vznik spoluvlastníckeho
vzťahu k majetku. Vždy musí ísť o majetok, ktorý je získaný v súvislosti s činnosťou
účastníkov združenia, smerujúcou k naplneniu vopred dohodnutého cieľa. Získaný majetok
musí byť teda výsledkom účastníkmi pre účely združenia realizovanej činnosti. Výkonom
spoločnej činnosti účastníkov združenia treba rozumieť nielen činnosť, pri ktorej účastníci
konali spoločne, ale aj individuálnu činnosť zameranú na dosiahnutie spoločného účelu
združenia. Keďže výkon spoločnej činnosti je viazaný na konanie účastníkov združenia,
právne významná je len tá činnosť, ktorá je vykonávaná po vzniku združenia. Treba
zdôrazniť, že pojem „výkon spoločnej činnosti“ uvedený v tomto zákonnom ustanovení, si nie
je možné zamieňať so samotným cieľom združenia. Uvedený zákonný predpoklad treba
považovať za splnený aj vtedy, ak hoci len jeden z účastníkov združenia urobí právny úkon
smerujúci k získaniu nehnuteľnosti a tým súčasne uskutočňuje účel združenia stanovený
vo forme dohody, podľa ktorej jej účastníci prejavili vôľu spoločne nadobudnúť nehnuteľnosť
a k tomuto cieľu spojili organizačnú činnosť a finančné prostriedky. To isté platí, ak
dohodnutým účelom združenia je prenájom alebo iné využitie nehnuteľnosti, a jej
nadobudnutie je výsledkom činnosti účastníkov združenia alebo niektorého z nich smerujúcej
k dosiahnutiu tohto cieľa. V takomto prípade je rozhodujúce to, či ten, kto robí právny úkon,
koná, t.j. prejavuje vôľu ako člen združenia. Ak vystupuje ako člen združenia, priamo
zo zákona sa vytvára spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti medzi všetkými účastníkmi
združenia.
V posudzovanej veci odvolací súd síce pripustil dovolanie na otázku výkladu
ustanovenia § 834 OZ a v rámci neho na riešenie konkrétneho problému, sám však ucelený
výklad tohto zákonného ustanovenia neurobil.
Odvolací súd správne uviedol, že spoluvlastnícky vzťah sa medzi účastníkmi
združenia môže v zmysle § 834 OZ vytvoriť aj vtedy, ak nehnuteľnosť bola získaná kúpnou
zmluvou len na meno jedného z účastníkov združenia. Za správne možno považovať aj jeho
konštatovanie, že zákon č. 92/1991 Zb. výslovne nevylučuje uplatnenie režimu nadobúdania
majetku do spoluvlastníctva účastníkov zmluvy o združení. Potiaľ možno s odvolacím súdom
súhlasiť.
Pre založenie spoluvlastníckeho vzťahu medzi účastníkmi združenia podľa § 834 OZ
je potrebné, aby nehnuteľnosť bola získaná pri výkone ich spoločnej činnosti. To znamená, že
účastník združenia, ktorý robí právny úkon smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti, musí
konať, t.j. prejavovať vôľu ako člen združenia. Záver odvolacieho súdu, že účastníci
združenia získali nehnuteľnosť pri výkone spoločnej činnosti, je však predčasný.
V danej veci predpoklad získania nehnuteľnosti pri výkone spoločnej činnosti mohol
byť splnený len za podmienky, že zmluva o združení bola uzavretá skôr, resp. že združenie
bolo vytvorené hoci i len na základe ústnej dohody skôr, než bol urobený právny úkon
smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti. Ak totiž žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaný 1/ neuzavreli
zmluvu o združení predtým, než žalovaný 1/ kúpnu zmluvu, nemohol žalovaný 1/ prejav vôle
smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti urobiť ako člen združenia. Treba preto prisvedčiť
dovolateľom v tom, že pre správne právne posúdenie veci malo rozhodujúci význam zistenie
časovej následnosti uzavretia týchto zmlúv.
Odvolací súd svoj záver o tom, že v čase vzniku zmluvy o združení datovanej
18. decembra 1997, kúpna zmluva uzavretá ešte nebola, oprel len o samotný text zmluvy
o združení, z ktorého vyvodil, že účastníci spornú nehnuteľnosť nemali k dispozícii a že táto
sa mala len kúpiť.
Dovolací súd uvedené zdôvodnenie urobené odvolacím súdom považuje
za úplne nepostačujúce pre ním vyslovený záver. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva,
že obe zmluvy (zmluva o združení a kúpna zmluva) boli datované rovnakým dňom a že
v zmluve o združení v jej článku 2 vete druhej sa spomína kúpna zmluva z 18. decembra
1997. Bez vykonania ďalšieho dokazovania, treba preto považovať skutkový záver týkajúci sa
uvedenej okolnosti za predčasný a teda nesprávny. Už z tohto dôvodu bolo nutné rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V súvislosti s konkrétne formulovanou otázkou, na ktorú odvolací súd pripustil
dovolanie treba uviesť, že žalovaný 1/ kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola sporná
nehnuteľnosť, uzatváral v procese likvidácie majetku štátneho podniku. Nastolenú právnu
otázku bolo preto potrebné riešiť nielen z pohľadu zákona č. 92/1991 Zb., ale aj zákona
č. 119/1990 Zb. o štátnom podniku. Odvolací súd sa obmedzil v odôvodnení rozsudku pri
riešení tejto právnej otázky len na konštatovanie, že zákon č. 92/1991 Zb. výslovne
nevylučuje uplatnenie režimu nadobúdania privatizovaného majetku do spoluvlastníctva
v zmysle kogentného ustanovenia § 834 OZ. Iné zdôvodnenie tejto právnej otázky odvolací
súd neurobil. Jeho rozhodnutie je preto v tejto časti pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné,
čo treba považovať za vadu konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., ku ktorej dovolací súd
musí vždy prihliadať (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová