Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-46-2020.pdf
PDF · 163.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C. D., E. XXXX/X, (podnikajúci pod obchodným menom Ján Molnár KREMATÓRIUM A POHREBNÍCTVO, IČO: 32 800 461, miesto podnikania 90 02 Nové Zámky, Slovenská 26), právne zastúpený: AS Legal s.r.o., so sídlom Hlučínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, proti žalovaným v rade: 1. A. B., nar. X.X.XXXX bytom XXX XX C. D., F. XXXX/X, 2. G. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C. D., F. XXXX/ X, / podnikajúci pod obchodným menom Róbert Molnár POHREBNÝ PODNIK Molnár, IČO: 32 798 512, miesto podnikania Dubová 6, 940 01 Nové Zámky/, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1 a 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, pre okres C. D., obec C. D., katastrálne územie C. D. na liste vlastníctva číslo XXXXX ako parcela registra "C" číslo XXXX/X o výmere 115 m2 – zastavaná plocha nádvorie a stavba rodinný dom na parcele registra ,,C“ číslo XXXX/X so súp.č. XXXX a v y p o r i a d a v a ho tak, že uvedené nehnuteľnosti v celosti (1/1) prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného v rade 2: G. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C. D., F. XXXX/X, štátna príslušnosť Slovenská republika.
II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania sumu 15.900,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalovanému v rade 1 titulom vyporiadania sumu 5.900,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1 a 2 v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou v tejto veci sa žalobca domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľností – pozemku parcela č. XXXX/X – zastavené plochy a nádvoria o výmere 115 m2 a k stavbe – rodinnému domu postavenému na parcele č. XXXX/X, súp.č. XXXX. Uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území C. D. a sú zapísané na LV č. XXXXX. Žalobca žalobcu odôvodnil tým, že s oboma žalovanými dňa 01.02.1999 uzatvoril zmluvu o združení a to podľa ustanovení § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na nižšie uvedené články zmluvy:
,,Podľa čl. I. zmluvy o združení bude združenie prevádzkovať činnosti pod obchodným názvom A. B. H. H. B. A.. Sídlom združenia je I. J. XX, C. D.. Podľa čl. IV. zmluvy o združení majetok získaný spoločnou činnosťou sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. Podiely na získanom majetku má každý v ?. Podľa čl. V. zmluvy o združení o bežných záležitostiach rozhoduje každý z účastníkov samostatne, každý však môže ktorúkoľvek bežnú záležitosť vyhradiť na spoločné rozhodnutie. O iných ako bežných záležitostiach rozhodujú účastníci združenia jednomyseľne. Podľa čl. VII. zmluvy o združení každý z účastníkov môže zo združenia vystúpiť. Oznámenie o vystúpení musí mať písomnú formu a musí v ňom byť uvedený dôvod. Lehota pre vystúpenie predstavuje 3 mesiace od doručenia rozhodnutia o vystúpení ostatným účastníkom. Podľa čl. VIII. zmluvy o združení vložený majetok a podiel na spoločnom majetku sa bývalému účastníkovi vyplatí v lehote 1 mesiaca odo dňa zániku účasti a to na základe stavu spoločného majetku k tomu dňu.“ Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že dňa 19.12.2007 žalovaný v rade 1 ako kupujúci a Slovenská republika – Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky ako predávajúci, uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti / zapísané na LV č. XXXXX/. Žalobca tvrdí, že uvedené nehnuteľnosti zakúpil síce žalovaný v rade 1, tento však vystupoval v mene združenia a podľa neho sa jedná o majetok získaný spoločnou činnosťou, podľa článku IV. zmluvy o združení a § 834 Občianskeho zákonníka a preto sa nehnuteľnosti stali spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia (v tom čase žalobca, žalovaný v rade 1 a žalovaný v rade 2), pričom podiely na získanom majetku boli vo výške 1/3 pre každého. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že z dôvodu zániku združenia, ku ktorému došlo ku dňu 28.04.2016 je potrebné, aby súd podielové spoluvlastníctvo bývalých účastníkov združenia ku vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zrušil a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal, nakoľko k dohode medzi spoluvlastníkmi nedošlo. Žalobca súčasne poukázal na to, že zmluvou zo dňa 26.04.2016 (t.j. deň, kedy malo dôjsť k zániku združenia) žalovaný v rade 1, na ktorého boli v katastri nehnuteľností tieto nehnuteľnosti zapísané, previedol spomínané nehnuteľnosti na žalovaného v rade 2 a to kúpnou zmluvou, ktorej platnosť však žalobca spochybňuje a tvrdí, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko predávajúci nebol vlastníkom celej prevádzanej nehnuteľnosti. Preto žalobca navrhol, aby súd ako prejudicionálnu otázku riešil otázku platnosti tejto kúpnej zmluvy. 2. K žalobe sa vyjadrili žalovaní v rade 1 a 2 v podaní zo dňa 17.02.2021 / č.l. 62 v spise/, ktorí súčasne navrhli, aby súd žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v celom rozsahu zamietol. Žalovaní tvrdili, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patria do výlučného vlastníctva žalovaného v rade 2, ako civilnej osoby- občana, nepodnikateľa a že tvrdenie žalobcu, že tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu je ničím nepodložené a mylné. V tejto súvislosti žalovaní poukázala na to, že združenie nemá právnu subjektivitu a že preto tieto nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v rade 1 od Slovenskej republiky – Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, zmluvou zo dňa 19.12.2007, do svojho výlučného vlastníctva. Žalovaný v rade 1 nemal žiadne plnomocenstvo od ostatných členov združenie, na základe ktorých by konal pri uzatváraní kúpnej zmluvy s nemocnicou aj v mene ostatných členov združenia / žalobcu a žalovaného 2/. Preto majú žalovaní za to, že sporné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný v rade 1 od SR do svojho výlučného vlastníctva. V tejto súvislosti žalovaní poukázali aj na komentár k príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je zjavné z právneho úkonu, či účastník navonok konal ako splnomocnenec, potom platí, že konal vo svojom mene a z právneho úkonu je zaviazaný sám. Súčasne žalovaní poukázali aj na to, že podľa § 834 Občianskeho zákonníka síce je možné nadobudnúť majetok aj do spoluvlastníctva účastníkov združenia a to majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti. Pokiaľ ale ide o zmluvné nadobúdanie nehnuteľností, platí tu osobitná právna úprava týkajúca sa katastrálneho konania a formálno- právnych náležitostí takejto zmluvy. Podľa všeobecnej právnej úprava musia byť účastníkmi takejto zmluvy všetci účastníci, ktorí chcú nehnuteľnosť buď kúpiť, alebo predať. A pokiaľ sa nemôžu z vážneho dôvodu právneho úkonu zúčastniť, môžu písomne splnomocniť inú osobu, aby ich pri uzatváraní zmluvy zastupovala. A takéto plnomocenstvo musí byť súčasťou prílohy k návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra. Takéto plnomocenstvo v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2007 neexistuje, preto podľa žalovaných touto kúpnou zmluvou nadobudol sporné nehnuteľnosti len žalovaný v rade 1 do svojho výlučného vlastníctva. Podľa žalovaných žalobca svoje tvrdenia o tom, že malo ísť o vznik spoluvlastníctva účastníkov združenia k týmto nehnuteľnostiam nepreukázal.
3. K tomuto vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.04.2021 / č.l. 86 v spise/. Žalobca poukázal na to, že vychádzajúc z vyjadrenia žalovaných, nie je medzi stranami sporu sporné to, že bola medzi sporovými stranami uzatvorená zmluva o združení a že táto bola ukončená. A sporná
nie je ani existencia kúpnej zmluvy k spornej nehnuteľnosti zo dňa 19.12.2007. Ostatné skutkové tvrdenia žalovaných a ich právnu argumentáciu však žalobca popiera, nakoľko tieto ich skutkové tvrdenia považuje za nepravdivé a účelové a právnu argumentáciu žalovaných za chybnú a odporujúcu ustálenej rozhodovacej praxi. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodovacia súdna prax a to na závery uvedené Najvyšším súdom SR v uznesení zn. 4 Cdo 146/2007, v ktorom súd vyslovil súhlas s názorom prvoinštančného a odvolacieho súdu v otázke nadobudnutia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti všetkými členmi združenia a to i napriek skutočnosti, že len jeden z členov združenia bol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy k spornej nehnuteľnosti a jediným zapísaným vlastníkom spornej nehnuteľnosti v katastrálnej evidencii, keď cit.: “Odvolací súd správne uviedol, že spoluvlastnícky vzťah sa medzi účastníkmi združenia môže v zmysle § 834 OZ vytvoriť aj vtedy, ak nehnuteľnosť bola získaná kúpnou zmluvou len na meno jedného z účastníkov združenia. Za správne možno považovať aj jeho konštatovanie, že zákon č. 92/1991 Zb. výslovne nevylučuje uplatnenie režimu nadobúdania majetku do spoluvlastníctva účastníkov zmluvy o združení. Potiaľ možno s odvolacím súdom súhlasiť. Pre založenie spoluvlastníckeho vzťahu medzi účastníkmi združenia podľa § 834 OZ je potrebné, aby nehnuteľnosť bola získaná pri výkone ich spoločnej činnosti. To znamená, že účastník združenia, ktorý robí právny úkon smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti, musí konať, t.j. prejavovať vôľu ako člen združenia.” (str. 7 uznesenia). Ďalej Najvyšší súd SR uvádza: ,,Subjektom právnych vzťahov, vznikajúcich v súvislosti s činnosťou združenia, môžu byť len samotní účastníci združenia. Každý účastník združenia má povinnosť vyvíjať činnosť k dosiahnutiu účelu združenia. Táto činnosť môže mať faktickú povahu, ale môže spočívať aj v právnych úkonoch. Keďže združenie nie je právnickou osobou (nemá právnu subjektivitu), nemôže byť zmluvnou stranou pri uzavieraní zmlúv a nemôže byť ani vlastníkom. Majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti nadobúdajú priamo zo zákona jednotliví účastníci združenia do spoluvlastníctva. Pritom spoluvlastnícky vzťah sa vytvára zásadne medzi všetkými účastníkmi združenia, teda nielen medzi tými, ktorí sa o jeho získanie pričinili svojou činnosťou. To platí aj vtedy, ak sa o získanie majetku pričinil hoci len jeden z členov združenia. Keďže zákon neupravuje osobitný režim pre nadobúdanie hnuteľných, či nehnuteľných vecí, treba ustanovenie § 834 OZ vykladať tak, že sa vzťahuje na všetok majetok. To znamená, že spoluvlastnícky vzťah vzniká priamo zo zákona nielen k veciam hnuteľným, ale aj k veciam nehnuteľným. Základným predpokladom vzniku spoluvlastníckeho vzťahu všetkých členov združenia je to, že majetok bol získaný pri výkone ich spoločnej činnosti. Nie každá spoločná činnosť však zakladá vznik spoluvlastníckeho vzťahu k majetku. Vždy musí ísť o majetok, ktorý je získaný v súvislosti s činnosťou účastníkov združenia, smerujúcou k naplneniu vopred dohodnutého cieľa. Získaný majetok musí byť teda výsledkom účastníkmi pre účely združenia realizovanej činnosti. Výkonom spoločnej činnosti účastníkov združenia treba rozumieť nielen činnosť, pri ktorej účastníci konali spoločne, ale aj individuálnu činnosť zameranú na dosiahnutie spoločného účelu združenia. Keďže výkon spoločnej činnosti je viazaný na konanie účastníkov združenia, právne významná je len tá činnosť, ktorá je vykonávaná po vzniku združenia. Pojem „výkon spoločnej činnosti“ uvedený v tomto zákonnom ustanovení, si nie je možné zamieňať so samotným cieľom združenia. Uvedený zákonný predpoklad treba považovať za splnený aj vtedy, ak hoci len jeden z účastníkov združenia urobí právny úkon smerujúci k získaniu nehnuteľnosti a tým súčasne uskutočňuje účel združenia stanovený vo forme dohody, podľa ktorej jej účastníci prejavili vôľu spoločne nadobudnúť nehnuteľnosť a k tomuto cieľu spojili organizačnú činnosť a finančné prostriedky. Žalobca ďalej uviedol, že to isté platí, ak dohodnutým účelom združenia je prenájom, alebo iné využitie nehnuteľnosti a jej nadobudnutie je výsledkom činnosti účastníkov združenia, alebo niektorého z nich, smerujúcej k dosiahnutiu tohto cieľa. V takomto prípade je rozhodujúce to, či ten, kto robí právny úkon, koná, t.j. prejavuje vôľu ako člen združenia. Ak vystupuje ako člen združenia, priamo zo zákona sa vytvára spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti medzi všetkými účastníkmi združenia.“ (str. 6 uznesenia). Žalobca ďalej uviedol, že obdobne rozhoduje i Najvyšší súd ČR, cit: ,, Sama skutečnost, že člen sdružení podle Občanského zákoníku získal nemovitost sám, jako fyzická osoba, není rozhodná, rozhodné je, zda tento člen sdružení jednal, t.j. projevoval vůli, jako člen sdružení. Pokud vystupoval jako člen sdružení, stali se podílovými spoluvlastníky nemovitosti i ostatní účastníci sdružení.“ (Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 32Odo 699/2001-151, ze dne 29.7.2003) a cit.: ,,Jestliže se ze skutkových zjištění (jež mají oporu i v textu smlouvy o sdružení; srov. čl. I smlouvy) podává, že sjednaný účel, kvůli jehož dosažení se žalobce a) a žalovaní 1/ a 2/ dne 3. 5. 1993 sdružili, krom společné obchodní činnosti zahrnoval i výstavbu provozního objektu v O. a k naplnění tohoto účelu žalovaný 1/ získal do vlastnictví pozemky a uzavřel smlouvu o dílo, podle které došlo ke zhotovení díla, jednal žalovaný 1/ jako člen sdružení a jím takto získaný majetek připadl do podílového spoluvlastnictví všech členů sdružení. Takový důsledek nastává i tehdy, jedná-li při nabývání majetku pouze jeden z účastníků sdružení, bez účasti ostatních.“ (Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky sp.zn. 28 Cdo 4942/2009 ze dne
09.03.2010). S poukazom na uvedenú rozhodovaciu činnosť mal žalobca za to, že pre posúdenie toho, či majetok nadobudnutý členom združenia je majetkom nadobudnutým do jeho výlučného vlastníctva, alebo majetkom nadobudnutým do podielového spoluvlastníctva jednotlivých členov združenia, je rozhodujúcim kritériom to , či tento člen združenia jednal ako člen združenia, za účelom naplnenia spoločnej činnosti a účelu združenia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na čl. I. zmluvy o združení uzatvorenej medzi sporovými stranami a založenej v súdnom spise, podľa ktorého bolo účelom združenia spoločné prevádzkovanie viacerých činností, medzi inými i prenájom nehnuteľností, vrátane poskytovania iných než základných služieb. Žalobca súčasne poukázal aj na to, že aj napriek tomu, že žalovaní v súčasnosti účelovo tvrdia, že sporné nehnuteľnosti neboli nadobudnuté do spoluvlastníctva členov združenia a v rámci činnosti združenia, príslušná účtovná evidencia k príjmom, nákladom, ako aj k odpisom predmetných nehnuteľností preukazuje opak a jasne potvrdzuje skutkové tvrdenia žalobcu. Sporové strany si rovnakým dielom a to na tretiny delili príjmy, náklady a aj odpisy zo sporných nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú na adrese I. J. XX, C. D., čo podľa žalobcu potvrdzuje jeho tvrdenie, že k nehnuteľnostiam vznikol spoluvlastnícky vzťah každého člena združenia na základe ich členstva v združení. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil aj zoznam faktúr za prenájom uvedených nehnuteľností za roky 2013 a 2014 a faktúry. Z predmetných zoznamov vyplýva, že v roku 2013 a 2014 bolo za prenájom týchto nehnuteľností fakturované nájomcovi spoločnosti WinArt s.r.o. ročné nájomné vo výške 3.984,- eur. Ďalej žalobca súdu predložil svoje daňové priznanie za rok 2013, z ktorého vyplývajú jeho príjmy v danom roku vo výške 53.611,- eur a za rok 2014, z ktorého vyplývajú jeho príjmy v danom roku vo výške 48.848,- eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, príjmy z nich a aj náklady na ne boli delené medzi sporové strany rovným dielom. Ak by však boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného v I. rade a neboli by majetkom v spoluvlastníctve sporových strán na základe činnosti združenia ako to predpokladá ust. § 834 Občianskeho zákonníka, žalovaný v I. rade by musel v daných rokoch 2013 a 2014 vykázať vyššie príjmy, nakoľko príjem z prenájmu by bol jeho výlučným príjmom. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní v I. rade a II. rade vykazujú vo svojich daňových priznaniach za rok 2013 a 2014 identické príjmy a náklady ako on a to preto, že príjem a aj náklady na sporné nehnuteľnosti sa medzi nich delili rovným dielom. Spôsob účtovania príjmov a nákladov súvisiacich so spornou nehnuteľnosťou bol od počiatku jej nadobudnutia v roku 2007 a to až do doby ukončenia združenia rovnaký, teda sporové strany si delili príjmy a náklady rovným dielom. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu preukázateľne vyplýva, že žalovaný v I. rade pri nadobudnutí sporných nehnuteľností konal ako člen združenia a v rámci činnosti a účelu združenia, ktorým bol aj prenájom nehnuteľností. Sporové strany od roku 2007 až do ukončenia združenia v roku 2016 účtovali o sporných nehnuteľnostiach ako o nehnuteľnostiach, ktoré boli v ich spoluvlastníctve. T.j. spoluvlastnícke právo žalobcu k nim vzniklo zo zákona a toto stále trvá. K žalovanými prezentovanému výkladu ustanovenia § 834 Občianskeho zákonníka, resp. komentáru k nemu, ktoré sa týkajú nadobúdania majetku získaného pri výkone spoločnej činnosti do spoluvlastníctva všetkých účastníkov žalobca uviedol, že žalovaný z príslušného komentára uviedli len časť a zvyšok je ich úvaha. Predmetný komentár totiž neuvádza, že v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti v rámci činnosti združenia musia byť zmluvnými stranami zmluvy, na základe ktorej sa nadobúda vlastníctvo k nehnuteľnosti všetci členovia združenia, alebo že by museli udeliť členovi združenia uvedenom na zmluve plnomocenstvo. Žalobca súčasne poukázal na to, že takéto závery sú v rozpore s ním uvádzanou judikatúrou. Žalobca ďalej uviedol, že argumentácia žalovaných aplikáciou zákonných ustanovení o excese z plnomocenstva podľa ust. §33 Občianskeho zákonníka je na daný prípad nepoužiteľná. Zo zákonných ustanovení je podľa neho zrejmé, že tieto slúžia na ochranu splnomocniteľa a nie splnomocnenca, tak ako sa domáhajú v tomto konaní žalovaní. A ak by aj keď značne násilne malo byť aplikované ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka na túto vec, je podľa žalobcu možné konštatovať, že žalobca ako splnomocniteľ nikdy nevyjadril nesúhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2007 bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia zo strany žalovaného v I. rade dozvedel a teda je týmto právnym úkonom viazaný a nadobudol spoluvlastnícky podiel. Čo sa týka následnej kúpnej zmluvy zo dňa 26.4.2016, ktorou mal sporné nehnuteľnosti žalovaný v rade 1 previesť na žalovaného v rade 2, žalobca má za to, že táto je absolútne neplatná a to z dôvodu, že došlo k porušeniu zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má). Žalovaní ako zmluvné strany kúpnej zmluvy zo dňa 26.4.2016 boli zmluvnými stranami zmluvy o združení uzatvorenej medzi sporovými stranami, čiže mali plnú vedomosť o nadobudnutí nehnuteľností za účelom výkonu činnosti združenia a aj vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve členov združenia a o tom, akým spôsobom sa o nich účtuje. Žalobca poukázal tiež na to, že k absolútnej neplatnosti je povinný súd prihliadať aj bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti, nakoľko táto pôsobí priamo zo zákona a od počiatku.
4. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v podaní zo dňa 10.5.2021 / č.l. 128 v spise/. Podľa žalovaných žalobca nekonkretizoval , prečo považuje ich skutkové tvrdenia v ich vyjadrení zo dňa 17.2.2021 za nepravdivé a účelové. Čo sa týka poukazovania žalobcu na právne závery, ktoré NR SR uviedol vo svojom rozhodnutí sp.zn. 4Cdo 146/2007, k tomu žalovaní uviedli, že žalobca vynechal fakt, že vo výrokovej vete uvedeného rozsudku súd neuvádza, že medzi účastníkmi združenia dochádza kogentne ku vzniku spoluvlastníckeho vzťahu a to aj vtedy, ak konkrétna nehnuteľnosť bola získaná kúpnou zmluvou len na meno jedného z účastníkov združenia, ale že takýto spoluvlastnícky vzťah medzi účastníkmi združenia môže vzniknúť. Podľa žalovaných to znamená, že je tam alternatíva, t.j. s prihliadnutím na spoločnú vôľu účastníkov združenia, takéto spoluvlastníctvo môže, ale nemusí vzniknúť zakaždým. Žalovaní majú za to, že aj z citácie rozhodnutia NS SR vyplýva gramatický výklad, že: „môže vytvoriť,,. To znamená, že aj Najvyšší súd uznáva, že medzi členmi združenia sa automaticky a zo zákona nevytvára spoluvlastnícky vzťah vždy vtedy, keď niektorý z členov združenia nadobudne nejakú nehnuteľnosť. Podľa žalovaných z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva, že je potrebné zakaždým skúmať všetky podmienky, za akých nadobudol člen združenia predmetnú nehnuteľnosť a najmä, jeho úmysel a vôľu, aby nehnuteľnosť tvorila spoluvlastníctvo aj ostatných členov združenia. Podľa žalovaných z uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že keď aj výlučný vlastník nehnuteľnosti vloží svoju nehnuteľnosť do spoločného podnikania tak, aby nehnuteľnosť bola využívaná všetkými členmi združenia za účelom ich spoločného podnikania, to ešte automaticky neznamená, že jeho vola smeruje k tomu, aby nehnuteľnosť tvorila podielové spoluvlastníctvo týchto členov združenia. Keď podielové spoluvlastníctvo účastníkov združenia nevyplýva priamo zo zmluvy a nie je takýmto spôsobom v katastri nehnuteľnosti zavkladované, potom dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý v konaní tvrdí, že spoluvlastníctvo vzniklo. Tento musí svoje tvrdenie preukázať dôkazmi a až po vykonaní takýchto dôkazov, ak vôbec existujú, môže súd zvažovať, aký bol pôvodný úmysel nadobúdateľa nehnuteľnosti a prečo neboli účastníkmi konania / zrejme mali na mysli ,,zmluvy,,/ aj ďalší účastníci združenia, ak mali úmysel vytvoriť medzi nimi podielové spoluvlastníctvo. Podľa žalovaných si žalobca účelovo a preto skreslene vykladá aj ďalšie ustanovenie týkajúce sa právnej úpravy zmluvy o združení v Občianskom zákonníku a to konkrétne ust. § 834. Podľa žalovaných podstata tohto ustanovenia spočíva v tom, že ten majetok, ktorý nadobudnú účastníci združenia pri výkone spoločnej činnosti, sa stáva podielovým spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. Zásadné je, že je vždy potrebné, aby táto vec bola získaná pri výkone nejakej ich spoločnej činnosti. Je nepochybné, že nehnuteľnosť na I. K. J. XX L. C. D. nebola získaná a ani nesúvisela s výkonom spoločnej činnosti členov združenia. V danom prípade neexistuje žiadny dôkaz, že by žalovaný v 1. rade konal, resp. prejavoval svoju vôľu kúpiť nehnuteľnosť ako člen združenia aj pre ďalších členov združenia. Žalovaní ďalej poukázali na to, že Najvyšší súd SR vychádza z premisy, že majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti nadobúdajú priamo zo zákona (§ 834 Občianskeho zákonníka ) jednotliví účastnici združenia do spoluvlastníctva a to platí aj vtedy, ak sa o získanie majetku pričinil hoc len jeden z členov združenia. Zásadným predpokladom pre takýto postup však je to, že majetok takto získal niektorý z členov združenia pri výkone spoločnej činnosti, ktorá vyplýva z predmetu podnikania združenia. Podľa žalovaných však tomu tak v tomto prípade nebolo, nakoľko žalovaný v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť nezískal pri výkone spoločnej činnosti združenia. Žalovaní v tej to súvislosti poukázali na vyššie cit. rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý udáva, že získaný majetok musí byť výsledkom účastníkmi pre účely združenia realizovanej činnosti. Pričom výkonom sa nerozumie len spoločná činnosť, ale aj individuálna činnosť jednotlivých aktérov združenia. Vždy však musí ísť o činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania združenia. Podľa žalovaných je rozhodujúce to, či ten, ktorý robí právny úkon, koná, t.j. prejavuje vôľu, ako člen združenia, pričom súčasne poukázali na to, že z uzavretej kúpnej zmluvy nevyplýva , že by žalovaný vystupoval pri kúpe nehnuteľnosti ako člen združenia. Uvedené nevyplýva zo zmluvy a to ani nepriamo a ani sprostredkovane. V podobnom duchu podľa žalovaných postupoval pri odôvodnení svojho rozsudku aj žalobcom citovaný Najvyšší súd ČR. Aj podľa tohto súdu je podľa žalovaných rozhodujúce to, či člen združenia konal, t.j. prejavoval svoju vôľu ako člen združenia a v súlade s týmto právnym názorom následne NS ČR uvádza aj konkrétny skutkový stav v prejednávanej veci ohľadne výstavby prevádzkového objektu, k výstavbe ktorého sú samozrejme potrebné aj príslušné pozemky. Ďalej žalovaní uviedli, že žalobca účelovo spojil fakt, že žalovaný v 1. rade poskytol nehnuteľnosť pre potreby združenia a že z hľadiska daňového sa výnosy, ale aj náklady, ktoré sa spájali s predmetnou nehnuteľnosťou, delili medzi účastníkmi združenia rovnakým dielom. Z tohto však podľa žalovaných nie je možné automaticky vyvodiť, ako to urobil žalobca, že to bolo vraj preto, že sporná nehnuteľnosť bola fakticky v podielovom spoluvlastníctve účastníkov združenia, ale že to vyplývala aj z toho, že ju žalovaný v 1. rade, ako člen združenia, poskytol pre potreby výkon
činnosti združenia. Preto podľa žalovaných argumentácia s daňovými priznaniami z roku 2013 a z r. 2014 a nesprávnym výkazom príjmov neobstojí. Žalovaní ďalej uviedli, že príjmy a výdavky boli účtované podľa ich účtovníčky, ktorá im uviedla, že ak žalovaný v 1. rade nehnuteľnosť vloží do združenia v prospech výkonu činnosti združenia, výnosy, ale aj náklady pri vykonáváni činnosti združenia ohľadne tejto nehnuteľnosti, môžu byť rozdelené rovnomerne. Žalovaní opäť poukázali na to, že žalobca neprodukoval dôkazy, ktoré by podporili právny názor konkrétne uvádzaných rozhodnuti NS SR a ČR a teda nebolo preukázané, že žalovaný v 1. rade pri nadobudnutí spornej nehnuteľnosti konal ako člen združenia, alebo ako poverený člen združenia (od ostatných členov združenia) a to v rámci činnosti a účelu združenia, s tým, že jednou z činnosti združenia prenájom nehnuteľnosti aj bol. Žalovaní mali teda za to, že uvedenú nehnuteľnosť nadobudol najskôr do svojho výlučného vlastníctva žalovaný v rade 1, ktorý s ňou mohol riadne disponovať a tento ju potom celú platne previedol na žalovaného v rade 2..
5. Ako bolo uvedené, predmetom tohto konania je žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie C. D., o ktorých žalobca tvrdí, že tvoria podielové spoluvlastníctvo bývalých účastníkov združenia / žalobcu a žalovaných v rade 1 a 2 /, ktoré spoluvlastníctvo vzniklo zo zákona podľa § 834 Občianskeho zákonníka.
6. Podľa § 829 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.
Podľa § 830 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu. Podľa § 831 Občianskeho zákonníka popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty. Podľa § 832 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Pokiaľ nie je poverený niektorý účastník správou vecí uvedených v odseku 1, nakladá s nimi za účelom dosiahnutia účelu zmluvy účastník, ktorý ich poskytol; je však povinný oddeliť ich od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným účastníkom zmluvy o združení. Podľa § 833 Občianskeho zákonníka poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých účastníkov. Podľa § 834 Občianskeho zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. Podľa § 835 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Podľa § 836 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne. Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielu nerozhoduje. Podľa § 837 Občianskeho zákonníka každý účastník, aj keď nevykonáva správu, má právo sa presvedčiť o hospodárskom stave združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné. Podľa § 838 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka každý účastník môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná lehota. Z vážnych dôvodov možno účastníka zo združenia vylúčiť, a to iba jednomyseľným uznesením ostatných účastníkov združenia, ak zmluva neurčuje inak. Podľa § 839 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch. Podľa § 840 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.
Podľa § 841 Občianskeho zákonníka pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.
Podľa § 136 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd. Podľa § 142 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.
Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. / katastrálny zákon/ údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z.z. / katastrálny zákona/ Kataster obsahuje tieto údaje: a)geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b)parcelné čísla, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,file_0.wmf
file_1.wmf
file_2.wmf
file_3.wmf
file_4.wmf
c)údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník“) a o iných osobách oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná oprávnená osoba“), ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,file_5.wmf
file_6.wmf
file_7.wmf
file_8.wmf
file_9.wmf
d)údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,file_10.wmf
file_11.wmf
file_12.wmf
file_13.wmf
file_14.wmf
file_15.wmf
file_16.wmf
e)sídelné a nesídelné geografické názvy.
7. Predmetom konania bola žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam , o ktorých žalobca tvrdí, že napriek tomu, že kúpnu zmluvu ako kupujúci uzatvoril len žalovaný v rade 1, zo zákona však k nim nadobudli v zmysle čl. 4 zmluvy o združení podielové spoluvlastníctvo všetci traja členovia združenia, t.j. žalobca a obaja žalovaní, každý v podiele 1/3 z celku, nakoľko tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté pri výkone ich spoločnej činnosti. Naopak žalovaní toto tvrdenie žalobcu popierali. Tvrdili, že u žalovaného v rade 1, ako kupujúceho, chýbala vôľa nadobudnúť nehnuteľnosti do spoluvlastníctva aj ostatných členov a to bez ohľadu na to, ako sa tieto nehnuteľnosti viedli z účtovného hľadiska. Tvrdili, že tieto nehnuteľnosti nadobudol od Slovenskej republiky len žalovaný v rade 1 a to do jeho výlučného vlastníctva a v čase keď bol on ich výlučným vlastníkom, boli zo strany žalovaného v rade 1 len vnesené do združenia za účelom, aby ich združenie využívalo na účely dosiahnutia zisku, čo však podľa žalovaných neznamená automaticky to, že sa tieto nehnuteľnosti stávajú spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia. V konaní bolo teda sporné, či vyššie uvedené nehnuteľnosti / ktoré sú predmetom tohto sporu/, kúpené v čase existencie združenia jedným z členov združenia, žalovaným v rade 1, sa stali spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia. Ďalej bolo sporné, či zmluva o prevode týchto nehnuteľností zo žalovaného v rade 1 na žalovaného v rade 2 bola uzavretá platne, kedy žalobca tvrdil, že nie a to z dôvodu, že v čase prevodu neboli vo výlučnom vlastníctve žalovaného v rade 1 ako predávajúceho, ale boli v spoluvlastníctve
žalobcu a žalovaných v rade 1 a 2. Sporné bolo teda to, či je daný nárok žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, ktoré spoluvlastníctvo, resp. jeho existenciu, žalovaní v konaní popierali. Účastníci tohto konania sú bývalí členovia združenia. A aj prevod uvedených nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu a o ktorých žalobca tvrdí, že sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, bol realizovaný medzi dvoma bývalými členmi združenia, a to medzi žalovaným v rade 1 a žalovaným v rade 2. Preto má súd za to, že okruh účastníkov konania, či už vo vzťahu k navrhovanému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je daný, a takisto je daný aj pre potreby vyhodnotenia vyššie uvedenej prejudiciálnej otázky týkajúcej sa práve platnosti prevodu sporných nehnuteľností zo žalovaného v rade 1 na žalovaného v rade 2. Súd za účelom zistenia skutkového stavu vykonal dôkazy navrhnuté stranami sporu a to listinné dôkazy, znalecké dokazovanie, výsluch strán, výsluch svedkyne, znalcov, pričom zistil nasledovné: Listinným dôkazom / písomnou zmluvu zo dňa 01.02.1999/ mal súd v konaní za preukázané a medzi stranami to nebolo ani sporné, že dňa 01.02.1999 uzavreli strany sporu, žalobca, žalovaný v rade 1 a žalovaný v rade 2, zmluvu o združení / v spise na č.l. 9/ a to podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z právnej úpravy, takéto združenie podľa uvedeného zákonného ustanovenia nemá právnu subjektivitu, možno ho charakterizovať ako zmluvný občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorého účelom je upraviť vnútorné vzťahy členov združenia. Podľa predloženej zmluvy o združení účastníkov, žalobcu a žalovaných v rade 1 a 2, túto zmluvu uzavreli zmluvné strany ako podnikatelia a z toho vyplýval aj účel združenia, ktorým bolo podľa čl. 1. zmluvy o združení prevádzkovanie činností: -kompletné pohrebné služby, -viazanie smútočných vencov. kytíc a stúh-maloobchod, -maloobchod mimo riadnej predajne( smútočné vence, kytice), -prenájom nehnuteľností, vrátane poskytovania iných než základných služieb. Zmluvné strany si v tejto zmluve dohodli, že v rámci združenia budú činnosť vykonávať pod názvom A. B.- pohrebný podnik B., so sídlom združenia I. J. XX, C. D.. Ďalej si v čl. 3. zmluvy dohodli, že peňažné prostriedky združenia sa budú sústreďovať na jedinom účte vedenom v I., M. č.ú. XXXXXXX-XXX/XXXX, vedený na A. B., F. X, C. D. a že prostredníctvom tohto účtu sa budú realizovať všetky bezhotovostné platby súvisiace so spoločnou činnosťou. Podľa článku 4. zmluvy o združení sa majetok získaný spoločnou činnosťou stáva spoluvlastníctvom všetkých, s tým, že každý člen nadobúda na získanom majetku vlastnícky podiel 1/3 z celku. Ďalej súd zistil, že dňa 19.12.2007 žalovaný v rade 1, ako samostatne zárobkovo činná osoba a zároveň kupujúci, uzatvoril so Slovenskou republikou –Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, ako predávajúcim Kúpnu zmluvu / v spise na č.l. 13/, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania ( nachádzajúce sa v katastrálnom území C. D., v tom čase zapísané na LV č. XXXX ako: parcela č. XXXX/X –zastavaná plocha nádvorie o výmere 115 m2 a dom na parcele č. XXXX/X, so súpisným číslom XXXX). Z vykonaného dokazovania / kúpnej zmluvy a zmluvy o združení/ vyplynulo, že kúpna zmluva bola uzavretá v čase trvania zmluvy o združení a že kupujúcim bol žalovaný v rade 1, ktorý bol v tom čase účastníkom združenia. Ďalej súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný v rade 1 a 2 písomne, listami zo dňa 14.01.2016 / v spise na č.l. 17,18/ oznámili tretiemu účastníkovi združenia a to žalobcovi, že vystupujú zo združenia, čím ich účasť v združení zanikne 3 mesiace od doručenia oznámenia o vystúpení / čl. 8 zmluvy o združení/. Medzi stranami nebolo sporné, že vystúpením žalovaných v rade 1 a 2 združenie zaniklo a to ku dňu 28.04.2016. Ani táto skutočnosť, t.j. zánik združenia ku dňu 28.04.2016 medzi stranami sporná nebola, žiadna zo strán uvedené nespochybnila. Ďalej súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný v rade 1 kúpnou zmluvou zo dňa 26.04.2016 / v spise na č.l. 335 / previedol sporné nehnuteľnosti, ktorých sa konanie týka, na žalovaného v rade 1. Práve platnosť tejto kúpnej zmluvy žalobca spochybňuje, nakoľko podľa neho žalovaný v rade 1 predal niečo, čo nebolo v jeho výlučnom vlastníctve. Ako bolo uvedené, žalovaný v rade 1 sa bráni tým, že on bol jediný zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v katastri, preto mohol neobmedzene s celými nehnuteľnosťami nakladať a teda ich aj ako celok previesť na žalovaného v rade 2.. Tento názor žalovaného v rade 1 však, ako bolo uvedené, spochybnil žalobca. V tejto súvislosti súd cituje aj z rozhodnutia KS Bratislava sp.zn. 6Cob/99/2023-545, ktoré: ,, ... poukazuje na ustanovenie § 70 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Z uvedeného vyplýva, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra), vyjadrená v § 70 katastrálneho zákona, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku. Výpis z listu vlastníctva je síce doklad popisujúci stav zápisov v evidencii nehnuteľností, resp. v katastri nehnuteľností, tento stav však nemusí zodpovedať reálne existujúcim právnym vzťahom, ak by sa preukázal opak. Rozhodnutie okresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako
predbežnú riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti, alebo sa odchýliť pri posúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. Súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností ( rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/67/2000 zo dňa 27.10.2000).“ A ako vyplýva z právnej úpravy združenia založeného podľa Občianskeho zákonníka, v zmysle § 834 Občianskeho zákonníka spoluvlastnícky vzťah účastníkov združenia k určitej veci možno vytvoriť aj vtedy, ak nehnuteľnosť bola získaná kúpnou zmluvou len na meno jedného člena združenia, potrebné je však to, aby nehnuteľnosť bola získaná pri výkone ich spoločnej činnosti a aby účastník združenia, ktorý robil právny úkon smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti, konal, t.j. prejavoval vôľu ako člen združenia / rozhodnutie NS SR č.k. 4Cdo 146/2007 zo dňa 22.10.2008/.
8. Právny zástupca žalovaných počas konania tvrdil, že je pre konanie nepodstatné, akým spôsobom účtovníčka sporné nehnuteľnosti ,,účtovala“ a na pojednávaní dňa 03.05.2022 tvrdil, že jeho klienti o tom , akým spôsobom postupovala účtovníčka pri odpisovaní sporných nehnuteľností vedomosť nemajú a opäť tvrdil, že žalovaný v rade 1 ich nadobudol do výlučného vlastníctva a že on ich len vniesol do združenia/ § 832 a § 833 Občianskeho zákonníka/ a spôsob odpisovania dával na zodpovednosť účtovníčke. Účtovníčka však bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, ktorá bola riadne poučená o trestnoprávnych dôsledkoch za krivú výpoveď a z jej výpovede súd mal preukázané, že pri ,,odpisovaní“ uvedených nehnuteľností postupovala na pokyn žalovaného v rade 1. Z výsluchu tejto svedkyne, p. A. L., mal teda súd za preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli obstarávané pre účely združenia a preto si či už príjmy, tak aj výdavky súvisiace s týmito nehnuteľnosťami delili všetci účastníci združenia, t.j. aj žalobca aj žalovaní v rade 1,2, rovným dielom. Z výpovede tejto svedkyne mal súd preukázané, že uvedené jej potvrdil aj sám žalovaný v rade 1, t.j. kupujúci podľa kúpnej zmluvy uzavretej zo Slovenskou republikou, resp., že účtovala podľa pokynov žalovaného v rade 1, t.j. na tretiny. Z jej výpovede mal súd preukázané aj to, že žalovaný v rade 1, nehnuteľnosti nekupoval ako tvrdil on, z vlastných peňazí, ale ich kupoval z peňazí združenia. Toto uviedla svedkyňa, p. L. vo svojej výpovedi. Žalovaní opak nepreukázali, resp. žalovaný v rade 1 nepreukázal, že nehnuteľnosti skutočne kupoval z vlastných prostriedkov, že nešlo o peniaze používané združením. Okrem uvedených zistených skutočností mal súd z vyjadrenia strán sporu, resp. ich právnych zástupcov za nesporné, že tieto nehnuteľnosti sa používali na prenájom, čo bola jedna z činností zduženia / čl. 1 zmluvy o združení/. Konanie žalovaného v rade 1 pri pôvodnom nadobúdaní uvedených nehnuteľností od Slovenskej republiky zmluvou zo dňa 19.12.2007 korešponduje s čl. 3. zmluvy o združení , podľa ktorej sa peňažné prostriedky združenia sústreďovali na jednom účte , prostredníctvom ktorého účtu sa realizovali platby súvisiace so spoločnou činnosťou a ako bolo preukázané aj výpoveďou svedkyne aj kúpa predmetných nehnuteľnosti, neskôr využívaných k naplneniu dohodnutého účelu združenia- prenájmu nehnuteľností, bola realizovaná z tohto účtu. A preto tak ako mali členovia dohodnuté v článku 4. zmluvy o združení, podľa ktorého sa majetok získaný spoločnou činnosťou stáva spoluvlastníctvom všetkých, s tým, že každý člen nadobúda na získanom majetku vlastnícky podiel 1/3 z celku, tak aj v prípade sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania došlo podľa súdu zo zákona k vzniku podielového spoluvlastníctva členov združenia k predmetným nehnuteľnostiam. Súd nárok žalobcu uplatnení žalobou v tejto veci právne posudzoval najmä podľa ustanovení § 829, § 830, § 834, § 835, § 838, § 839, § 841 Občianskeho zákonníka, upravujúcich zmluvu o združení, ďalej podľa ustanovení § 37, § 39, § 141 , § 142 Občianskeho zákonníka, podľa § 24 zákona o dani z príjmov, § 70 katastrálneho zákona. Ako bolo uvedené, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o združení zo dňa 01.02.1999 a počas jej činnosti žalovaný v rade 1, v tom čase súčasne samostatne zárobkovo činná osoba a aj účastník združenia, uzavrel so SR - Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania. Nebolo sporné, že uvedené nehnuteľnosti sa využívali v tom čase na prenájom, čo bola jedna z činností združenia. Žalovaný síce tvrdí, že tieto nehnuteľnosti len vložil do združenia v zmysle § 831 až § 833 Občianskeho zákonníka. Toto jeho tvrdenie však bolo vyvrátené jednaj výsluchom svedkyne p. L., a aj listinnými dôkazmi - daňovými priznaniami založenými v spise, z ktorých vyplynulo, že uvedené nehnuteľnosti boli členmi združenia odpisované spôsobom upraveným v ustanovení § 24 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t.j. boli odpisované ako majetok v spoluvlastníctve, a to každým zo spoluvlastníkov v pomere podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu. Týmito dôkazmi a to najmä výsluchom svedkyne- účtovníčky, mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli získané pri výkone spoločnej činnosti združenia, čo sa prejavilo najmä tým, že boli zakúpené zo spoločných peňazí účastníkov združenia / z účtu združenia a z pokladne združenia/, že boli používané
na prenájom, že náklady a zisky súvisiace s nehnuteľnosťami sa delili medzi členov združenia rovnakým dielom, že nehnuteľnosti boli odpisované spôsobom zodpovedajúcim pre spoluvlastníctvo podľa § 24 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov. Súd teda dospel k záveru, že nehnuteľnosti, napriek tomu, že po ich kúpe od SR v roku 2007 boli v katastri zapísané len do vlastníctva žalovaného v rade1, sú v skutočnosti v spoluvlastníctve strán sporu, t.j. účastníkov bývalého združenia / žalobcu a žalovaných v rade 1 a 2/, každý v podiele 1/3 z celku. Združenie zaniklo ku dňu 28.4.2016, čo tiež nebolo medzi stranami sporné. Po zániku združenie žalovaný v rade 1, na ktorého bola nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, ju previedol na žalovaného v rade 2. Aj s poukazom na ustanovenie § 70 katastrálneho zákona súd dospel k záveru, že bez ohľadu na skutočnosť, že v kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2007 je ako kupujúci uvedený žalovaný v rade 1, v skutočnosti pri tomto právnom úkone išlo o nadobudnutie majetku získaného pri výkone spoločnej činnosti podľa § 834 Občianskeho zákonníka a teda do spoluvlastníctva členov združenia, ktorými v tom čase boli žalobca a žalovaní v rade 1 a 2 a títo predmetné nehnuteľnosti nadobudli v zmysle čl.4 zmluvy o združení do spoluvlastníctva, každý v podiele 1/3 k celku. Toto spoluvlastníctvo vzniklo zo zákona / § 834 Občianskeho zákonníka/ a doposiaľ právne prípustným spôsobom nezaniklo. Keďže teda išlo o majetok v spoluvlastníctve , žalovaní v rade 1 nemohol na žalovaného v rade 2 previesť niečo, čo nebolo v jeho výlučnom vlastníctve, nemohol len sám / jeden z viacerých spoluvlastníkov/ právne disponovať, nakladať z nehnuteľnosťami ako celkom. Preto súd vyhodnotil kúpnu zmluvu zo dňa 26.04.2016, uzavretú medzi žalovaným v rade 1 ako predávajúcich a žalovaným v rade 2 ako kupujúcim a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, pre okres C. D., obec C. D., katastrálne územie C. D. na liste vlastníctva číslo XXXXX ako parcela registra "C" číslo XXXX/X o výmere 115 m2 – zastavaná plocha nádvorie a stavba rodinný dom na parcele registra ,,C“ číslo XXXX/X so súp.č. XXXX, ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom / § 39 Občianskeho zákonníka / , ale súčasne aj pre nemožnosť plnenia / § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka/, keďže žalovaný v rade 1 v čase jej uzavretia nebol vlastníkom celej nehnuteľnosti, nebol oprávnení s ňou disponovať, t.j. predávať ju ako celok. Na túto neplatnosť prihliadal súd z úradnej povinnosti a riešil ju ako predbežnú otázku. Súd mal teda zato, že nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve strán sporu, ku dňu podaniu žaloby spoluvlastníctvo nezaniklo, k dohode o vyporiadaní bývalých členom združenia ohľadom majetku získaného výkonom spoločnej činnosti združenia podľa § 841 taktiež nedošlo, preto je žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov, aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby podľa § 142 Občianskeho zákonníka o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči ostatným spoluvlastníkom. Súd po vykonanom dokazovaní, kedy ako bolo uvedené vyššie, dospel k záveru, že spoluvlastníctvo medzi stranami sporu vzniklo zo zákona a po zániku združenia nedošlo k jeho vyporiadaniu, žalobe vyhovel a toto spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal. K spôsobu vyporiadania súd uvádza, že strany sporu, t.j. spoluvlastníci zhodne uviedli, že rozdelenie nehnuteľností nie je technicky možné, t.j. toto sporné medzi stranami nebolo. Preto súd rozhodol tak, že nerozdelil nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov, ale pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania / § 142 Občianskeho zákonníka/ a prikázal ich za primeranú náhradu, do výlučného vlastníctva žalovaného v rade 2., ktorý ich sám má reálne v súčasnosti v držbe, on s nimi v súčasnosti nakladá, resp. ich využíva, má s nimi do budúcna rôzne plány, dokonca zakúpil pozemok nachádzajúci sa vzadu za uvedenými nehnuteľnosťami, ku ktorému je prístup práve cez predmetné nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd prikázal nehnuteľnosti v celosti do vlastníctva jedného spoluvlastníka, za náhradu, a to toho, ktorý ich jediný v súčasnosti užíva. Súčasne súd rozhodlo o finančnej náhrade za vyporiadavané spoluvlastnícke podiely a vychádzal pri tom zo znaleckého dokazovania. Je pravda, že v tomto konaní boli ako dôkaz použité dva znalecké posudky. Podľa znaleckého posudku Ing. Ferencza Ladislava / č.l. 565/ bola stanovená cena predmetných nehnuteľnosti sumou 57.000,- eur. Podľa znaleckého posudku Ing. Zuzany Vadkertiovej / č.l. 589/ bola stanovená sumou 38.400,- eur. Vzhľadom na rozdiel zistenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností boli v konaní vypočutí obaja znalci. Obaja znalci vedeli zdôvodniť akým spôsobom dospeli k výslednej sume, kedy v podstate nie je možné s určitosťou vyhodnotiť, že jeden zo znaleckých posudkov je nesprávny a ktorý z nich to je. Preto vzhľadom na hospodárnosť konania a aj so snahou o čo najspravodlivejšie usporiadanie vzájomných vzťahov, súd spriemeroval obe znalcami zistené všeobecné hodnoty nehnuteľností, t.j. 57.000,- a 38.400,- eur. Priemer predstavuje 47.700,- eur a z uvedenej sumy, ako všeobecnej hodnoty nehnuteľností, súd vychádzal pri určení finančného náhrady za vyporiadanie. Celková cena 47.700,- eur : 3 = 15.900,- eur. Táto suma 15.900,- eur predstavuje hodnotu tretinového spoluvlastníckeho podielu každého z troch spoluvlastníkov. Takže žalobcovi súd priznal sumu 15.900,- eur, žalovanému v rade 1 však len sumu 5.900,- eur. V prípade žalovaného v rade 1 totiž z hodnoty spoluvlastníckeho podielu 15.900,- odrátal súd sumu 10.000,-eur, ktorú už žalovaný v rade 2. uhradil žalovanému v rade 1. na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2016, aby nevzniklo na strane
žalovaného v rade 1 bezdôvodné obohatenie. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku, podielové spoluvlastníctvo zrušil, následne ho vyporiadal tak, že ako celok spoločnú vec prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného v rade 2 a jemu súčasne v II. a III. výroku uložil povinnosť titulom vyporiadania uhradiť žalobcovi sumu 15.900,- eur a žalovanému v rade1 sumu 5.900,- eur / krátenú o sumu 10.000,- eur, uhradených na základe vyššie uvedenej neplatnej kúpnej zmluvy/. Ako bolo uvedené vyššie, súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného v rade 2. Žalovaní v rade 1 a 2 sa síce počas konania odmietali vyjadrovať k možnému spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, nakoľko žalobu považovali za nedôvodnú, čo ale neznamená, že žalovaný v rade 1 o nehnuteľnosti záujem nemal. Naopak, aj s poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v tomto prípade je najvhodnejšie vyporiadanie tak, že sa nehnuteľnosti ako celok za náhradu prikážu do vlastníctva žalovaného rade 2. pretože on ich už roky užíva, stará sa o ne, súčasne už kúpil aj pozemok nachádzajúci sa za spornými nehnuteľnosťami.
9. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči neúspešným žalovaným v rade 1 a 2. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1, 2 C.s.p.) Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§ 369 ods. 3 C.s.p.) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369 ods. 4 C.s.p.)