Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)683/371419.487688.pdf
PDF · 144.25 KB
No categories available
3Sžf/85/2007
Najvyšší súd 3 Sžf 85/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu J. S., bytom v P., právne zastúpeného JUDr. E. K., advokátom so
sídlom v K., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom
v Banskej Bystrici, Nová č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.I/225/8620-79637/2005/990705-r zo dňa 04.11.2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove, č.k. 1S 9/2006-57 zo dňa 25.06.2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove,
č.k. 1S 9/2006-57 zo dňa 25.06.2007, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/225/8620-
79637/2005/990705-r zo dňa 04.11.2005 v spojení s dodatočným platobným výmerom
Daňového úradu Poprad č. 717/230/37190/05/Han zo dňa 27.06.2005 podľa § 250j ods. 2
písm. a/, c/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 4 000,-- Sk, do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.I/225/8620-79637/2005/990705-r zo dňa 04.11.2005,
ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 4 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zamietol
pre neodôvodnenosť odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového
úradu Poprad č. 717/230/37190/05/Han zo dňa 27.06.2005, ktorým bol žalobcovi vyrubený
rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 v sume 2 040 162,-- Sk
určený podľa pomôcok .
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri určovaní výšky dane dohodou
správca dane vychádzal z informácií získaných počas výkonu daňovej kontroly na dani
z pridanej hodnoty ku ktorej boli predložené doklady od firmy G., spol. s r.o., F. za požičanie
meracieho zariadenia na kontrolu rušivých vplyvov elektromagnetického vlnenia, za dodanie
tovaru v celkovej výške 6 981 480,-- Sk, bez DPH 5 676 000,-- Sk, ktoré boli zaúčtované
v daňových výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v zdaňovacom období rok 2002. Z
rozhodnutia Daňového úradu v Poprade, rozhodnutia žalovaného, zápisnice o dohode o výške
dane zo dňa 11.05.2005 aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že podmienky pre určenie
dane podľa pomôcok v preskúmavanej veci boli splnené.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Žalobca
okrem iných skutočností namietal, že z ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.
automaticky nevyplýva, že vždy, keď daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných
povinností je správca dane oprávnený použiť pomôcky. Správca dane je v zmysle ustanovenia
§ 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnený použiť pomôcky len vtedy, ak v dôsledku
nesplnenia zákonných povinností nie je možné daňovú povinnosť správne určiť. Správca dane
uvádza, že preverovaním daňových výdavkov vo výške bez DPH 5 567 555 Sk bolo zistené,
že boli uplatňované v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach
z príjmov tým, že neboli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov. Správca dane neuznal žalobcovi len výdavky z troch faktúr od spoločnosti G., s.r.o.,
ktoré spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi mal k dispozícii a výdavky z ostatných
dokladov žalobcovi uznal. Správca dane stanovil daňovú povinnosť tak, že výdavky vo výške
5 567 555,-- Sk, pri ktorých zistil, že boli uplatňované v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1
zákona č. 366/1999 Z.z. vylúčil z daňových výdavkov, tým zvýšil daňový základ a daňovú
povinnosť. Ako pomôcky v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. nie je
možné považovať konkrétne čiastky výdavkov, pri ktorých žalobca nepreukázal, že boli
vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Za uvedených okolností nie je
možné tvrdiť, že daňová povinnosť bola určená podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č.
511/1992 Zb. na základe pomôcok. Zákonné podmienky pre postup podľa ustanovenia § 29
ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. neboli splnené, pretože správca dane aj napriek nesplneniu
zákonných povinností daňovú povinnosť žalobcu mohol dokazovaním správne určiť. Ak
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že daň zistil podľa pomôcok a súčasne
uvádza na základe akých dôkazov zistil daňovú povinnosť, potom takéto rozhodnutie je pre
žalovaného nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, či má povinnosť preskúmavať
rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní alebo má povinnosť skúmať len dodržanie
zákonných podmienok na použitie pomôcok pri určení dane. Z obsahu spisu je zrejmé, že
v skutočnosti správca dane daňovú povinnosť určil dokazovaním, aj napriek tomu, že postup
formálne označil, ako určenie dane podľa pomôcok. Deklarovaním toho, že daň bola určená
podľa pomôcok viedlo žalovaného k záveru, že námietky vecného charakteru uvedené
v odvolaní sú pre dané konanie nepodstatné (str. 5 rozhodnutia). Žalobca navrhoval, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak , že rozhodnutie žalovaného i správcu dane zruší.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.12.2007 navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Všetky dôvody uvedené v odvolaní
považuje za neopodstatnené. Uviedol, že odvolateľ v odvolaní tvrdí, že správca dane je
oprávnený použiť pomôcky len vtedy, ak v dôsledku nesplnenia zákonných povinností nie je
možné daňovú povinnosť správne určiť. Z ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.
však jednoznačne vyplýva, že dôsledkom – nemožnosťou daňovú povinnosť správne určiť je
nesplnenie zákonných povinností pri dokazovaní. Nesplnenie týchto povinností je preukázané.
Žalobca preukázateľne nesplnil povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 6 písm. d/ a § 29 ods. 8
zákona č. 511/1992 Zb v znení neskorších predpisov. Ak teda za daných skutkových okolností
správca dane určil daň podľa pomôcok, konal tak v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Keďže zákonodarca stanovil pre tento spôsob
určenia dane podmienky zákonné (nesplnenie zákonných povinností pri dokazovaní),
v dôsledku čoho nebolo možné daňovú povinnosť správne určiť, bol oprávnený určiť daň
podľa pomôcok. Odvolací orgán potom v intenciách § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov prisvedčil postupu správcu dane a odvolanie zamietol
ako neodôvodnené. Potom požiadavka odvolateľa zdôvodňovať, prečo za daných okolností
išlo o také nesplnenie zákonných povinností žalobcom, že v dôsledku toho daňovú povinnosť
nemožno správne určiť, je neopodstatnená. Nemá oporu ani v právnej úprave (zdôvodnené
vyššie), ani nemá logické opodstatnenie. Rozsah skúmania rozhodnutia o určení dane
podľa pomôcok odvolacím orgánom je vymedzený presne – skúma iba dodržanie zákonných
podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. V danom prípade niet najmenších pochýb
o tom, že tieto zákonné podmienky splnené boli. A inak to ani v princípe nemôže byť,
pretože pre prípady, keď si daňový subjekt svoje zákonné povinnosti neplní, musí byť spôsob,
ako daň určiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec podľa § 246c, § 214 ods. 1 O.s.p a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja
ods. 3 O.s.p., v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/225/8620-
79637/2005/990705-r zo dňa 04.11.2005 v spojení s dodatočným platobným výmerom
Daňového úradu Poprad č. 717/230/37190/05/Han zo dňa 27.06.2005 podľa § 250j ods. 2
písm. a/, c/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd zistil, že podľa odôvodnenia dodatočného platobného výmeru
č. 717/230/37190/05/Han zo dňa 27.06.2005 „správca dane pri určovaní dane pomôckami
použil v zmysle ustanovenia § 29 ods. 4 zákona 511/1992 Zb. všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti. Preverovaním daňových výdavkov vo výške 6 981 480,-- Sk,
bez DPH 5 567 555,-- Sk, bolo zistené, že boli uplatňované v rozpore s ustanovením § 24
ods. 1 zákona č. 366/1999Z.z. o daniach z príjmov tým, že neboli preukázateľne vynaložené
na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov. Podľa miestneho zisťovania DÚ F. bolo
zistené, že v roku 2002 neboli uskutočnené obchodné vzťahy medzi obchodnou spoločnosťou
G. spol. s.r.o. F. a J. S., P.. Účtovné doklady uplatňované v daňových výdavkoch –
dodávateľské faktúry, príjmové pokladničné doklady vyhotovovala osoba, ktorá nemala
oprávnenie na zastupovanie obchodnej spoločnosti G., spol. s r.o., podpisy za zhotoviteľa boli
podľa ústnej výpovede konateľa spoločnosti G. spol. s r.o. F. V. M. sfalšované, nesúhlasili
s podpisovým vzorom ... Vo svedeckej výpovedi v zápisnici o výsluchu svedka Ing. M. K. č.
717/320/1422-12614/05/Fabi zo dňa 17.03.2005 bolo uvedené, že v roku 2002 s firmou J. S.
obchodoval, vystavoval faktúry a účtovné doklady za spoločnosť G. a ich aj podpísal. Podľa
zistení správcu dane však Ing. M. K. od 10.08.2000 nemohol tak urobiť, pretože už nebol
oprávnený zastupovať obchodnú spoločnosti G., spol. s r.o. F.. Správca dane na základe
týchto poznatkov znížil uplatnené daňové výdavky v podanom dodatočnom daňovom priznaní
na dani z príjmov fyzických osôb vo výške 5 676 000,-- Sk z dôvodu, že uvedené daňové
výdavky v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpisov neboli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie udržanie
príjmov“.
Najvyšší súd považuje za nesprávny a predčasný právny záver správcu dane
i žalovaného ohľadne daňových výdavkov vo výške 6 981 480,-- Sk, bez DPH
5 567 555,-- Sk, kde bolo zistené, že boli uplatňované v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1
Podľa § 24 ods. 1, prvá veta zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení
neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne
vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve
daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4.
Daňové výdavky pre daň z príjmov (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty) majú
tzv. neosobný (vecný) charakter v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia
tohto výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovo právnom (osobnom) vzťahu.
Z napadnutého dodatočného platobného výmeru je zrejmé, že správca dane urobil
záver, že tieto výdavky neboli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov, pretože Ing. M. K. už nebol oprávnený zastupovať obchodnú spoločnosť
G., s r.o.
Z takto urobeného záveru je zrejmé, že správca dane vyhodnotil, že výdavky neboli
preukázateľne vynaložené, pretože zistil právnu vadu v záväzkovom vzťahu, ktorý mala
nadviazať za G., s r.o. osoba, ktorá nebola konateľom. Vzhľadom na to materiálnu existenciu
výdavku ako nerelevantnú nezisťoval.
Vecný charakter daňových výdavkov je však daný materiálnou existenciou daňového
výdavku, u ktorého v zmysle § 24 ods. 1 zák.č. 366/1999 Z.z. je požiadavka iba na vecnú
súvislosť s príjmami daňového subjektu.
Správca dane i pri dani z príjmov vychádzal z poznatkov z kontroly na daň z pridanej
hodnoty, ktorá podlieha inému právnemu režimu ako daň z príjmov. Materiálnu existenciu
daňového výdavku pritom potvrdil svedok Ing. M. K. tým, že faktúry vystavoval a účtovné
doklady za spoločnosť G., s r.o. podpisoval. Najvyšší súd preto konštatuje, že bez ohľadu na
vady v osobnom záväzkovom vzťahu, v ktorom výdavok vznikol, musí byť daňovému
subjektu umožnené preukázať materiálnu existenciu daňového výdavku. Až následne možno
zisťovať vecnú súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Pokiaľ sú
doklady o takom výdavku použité ako pomôcka nemôžu byť vyradené iba z titulu právnych
vád týkajúcich záväzkového vzťahu subjektov, obsahom ktorého je výdavok ako plnenie
jednej zo strán, pokiaľ takéto plnenia neboli účastníkmi navzájom si vrátené ako bezdôvodné
obohatenie.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca mal vo veci úspech, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov konania, ktoré mu odvolací súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa
priznal sčasti, a to v rozsahu náhrady súdnych poplatkov z podanej žaloby a z odvolania,
spolu 4000,-- Sk. Ďalšie náklady ako súčasť trov neboli žalobcovi priznané z dôvodov
hodných osobitného zreteľa , žalobca zavinil skutkový stav v dôsledku ktorého správca dane
pristúpil k vyrubeniu dane podľa pomôcok .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 23. októbra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková