Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/85/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu J. S., bytom v P., právne zastúpeného JUDr. E. K., advokátom so

sídlom v K., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom

v Banskej Bystrici, Nová č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č.I/225/8620-79637/2005/990705-r zo dňa 04.11.2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove, č.k. -57 zo dňa 25.06.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove,

č.k. -57 zo dňa 25.06.2007, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/225/8620-

79637/2005/990705-r zo dňa 04.11.2005 v spojení s dodatočným platobným výmerom

Daňového úradu Poprad č. /Han zo dňa 27.06.2005 podľa § 250j ods. 2

písm. a/, c/ z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 4 000,-- Sk, do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.I/225/8620-79637/2005/990705-r zo dňa 04.11.2005,

ktorým žalovaný podľa v znení neskorších predpisov zamietol

pre neodôvodnenosť odvolanie žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového

úradu Poprad č. /Han zo dňa 27.06.2005, ktorým bol žalobcovi vyrubený

rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 v sume 2 040 162,-- Sk

určený podľa pomôcok .

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri určovaní výšky dane dohodou

správca dane vychádzal z informácií získaných počas výkonu daňovej kontroly na dani

z pridanej hodnoty ku ktorej boli predložené doklady od firmy G., spol. s r.o., F. za požičanie

meracieho zariadenia na kontrolu rušivých vplyvov elektromagnetického vlnenia, za dodanie

tovaru v celkovej výške 6 981 480,-- Sk, bez DPH 5 676 000,-- Sk, ktoré boli zaúčtované

v daňových výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v zdaňovacom období rok 2002. Z

rozhodnutia Daňového úradu v Poprade, rozhodnutia žalovaného, zápisnice o dohode o výške

dane zo dňa 11.05.2005 aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že podmienky pre určenie

dane podľa pomôcok v preskúmavanej veci boli splnené.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Žalobca

okrem iných skutočností namietal, že z ustanovenia

automaticky nevyplýva, že vždy, keď daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných

povinností je správca dane oprávnený použiť pomôcky. Správca dane je v zmysle ustanovenia

oprávnený použiť pomôcky len vtedy, ak v dôsledku

nesplnenia zákonných povinností nie je možné daňovú povinnosť správne určiť. Správca dane

uvádza, že preverovaním daňových výdavkov vo výške bez DPH 5 567 555 Sk bolo zistené,

že boli uplatňované v rozpore s ustanovením o daniach

z príjmov tým, že neboli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov. Správca dane neuznal žalobcovi len výdavky z troch faktúr od spoločnosti G., s.r.o.,

ktoré spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi mal k dispozícii a výdavky z ostatných

dokladov žalobcovi uznal. Správca dane stanovil daňovú povinnosť tak, že výdavky vo výške

5 567 555,-- Sk, pri ktorých zistil, že boli uplatňované v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1

vylúčil z daňových výdavkov, tým zvýšil daňový základ a daňovú

povinnosť. Ako pomôcky v zmysle ustanovenia nie je

možné považovať konkrétne čiastky výdavkov, pri ktorých žalobca nepreukázal, že boli

vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Za uvedených okolností nie je

možné tvrdiť, že daňová povinnosť bola určená podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č.

na základe pomôcok. Zákonné podmienky pre postup podľa ustanovenia

ods. 6 neboli splnené, pretože správca dane aj napriek nesplneniu

zákonných povinností daňovú povinnosť žalobcu mohol dokazovaním správne určiť. Ak

správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uvádza, že daň zistil podľa pomôcok a súčasne

uvádza na základe akých dôkazov zistil daňovú povinnosť, potom takéto rozhodnutie je pre

žalovaného nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, či má povinnosť preskúmavať

rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní alebo má povinnosť skúmať len dodržanie

zákonných podmienok na použitie pomôcok pri určení dane. Z obsahu spisu je zrejmé, že

v skutočnosti správca dane daňovú povinnosť určil dokazovaním, aj napriek tomu, že postup

formálne označil, ako určenie dane podľa pomôcok. Deklarovaním toho, že daň bola určená

podľa pomôcok viedlo žalovaného k záveru, že námietky vecného charakteru uvedené

v odvolaní sú pre dané konanie nepodstatné (str. 5 rozhodnutia). Žalobca navrhoval, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak , že rozhodnutie žalovaného i správcu dane zruší.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.12.2007 navrhoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Všetky dôvody uvedené v odvolaní

považuje za neopodstatnené. Uviedol, že odvolateľ v odvolaní tvrdí, že správca dane je

oprávnený použiť pomôcky len vtedy, ak v dôsledku nesplnenia zákonných povinností nie je

možné daňovú povinnosť správne určiť. Z ustanovenia

však jednoznačne vyplýva, že dôsledkom – nemožnosťou daňovú povinnosť správne určiť je

nesplnenie zákonných povinností pri dokazovaní. Nesplnenie týchto povinností je preukázané.

Žalobca preukázateľne nesplnil povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 6 písm. d/ a § 29 ods. 8

Zb v znení neskorších predpisov. Ak teda za daných skutkových okolností

správca dane určil daň podľa pomôcok, konal tak v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 zákona

č. v znení neskorších predpisov. Keďže zákonodarca stanovil pre tento spôsob

určenia dane podmienky zákonné (nesplnenie zákonných povinností pri dokazovaní),

v dôsledku čoho nebolo možné daňovú povinnosť správne určiť, bol oprávnený určiť daň

podľa pomôcok. Odvolací orgán potom v intenciách

v znení neskorších predpisov prisvedčil postupu správcu dane a odvolanie zamietol

ako neodôvodnené. Potom požiadavka odvolateľa zdôvodňovať, prečo za daných okolností

išlo o také nesplnenie zákonných povinností žalobcom, že v dôsledku toho daňovú povinnosť

nemožno správne určiť, je neopodstatnená. Nemá oporu ani v právnej úprave (zdôvodnené

vyššie), ani nemá logické opodstatnenie. Rozsah skúmania rozhodnutia o určení dane

podľa pomôcok odvolacím orgánom je vymedzený presne – skúma iba dodržanie zákonných

podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. V danom prípade niet najmenších pochýb

o tom, že tieto zákonné podmienky splnené boli. A inak to ani v princípe nemôže byť,

pretože pre prípady, keď si daňový subjekt svoje zákonné povinnosti neplní, musí byť spôsob,

ako daň určiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

vec podľa , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ods. 3 , v spojení s zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/225/8620-

79637/2005/990705-r zo dňa 04.11.2005 v spojení s dodatočným platobným výmerom

Daňového úradu Poprad č. /Han zo dňa 27.06.2005 podľa § 250j ods. 2

písm. a/, c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd zistil, že podľa odôvodnenia dodatočného platobného výmeru

č. /Han zo dňa 27.06.2005 „správca dane pri určovaní dane pomôckami

použil v zmysle ustanovenia zákona všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti. Preverovaním daňových výdavkov vo výške 6 981 480,-- Sk,

bez DPH 5 567 555,-- Sk, bolo zistené, že boli uplatňované v rozpore s ustanovením § 24

ods. 1 o daniach z príjmov tým, že neboli preukázateľne vynaložené

na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov. Podľa miestneho zisťovania DÚ F. bolo

zistené, že v roku 2002 neboli uskutočnené obchodné vzťahy medzi obchodnou spoločnosťou

G. spol. s.r.o. F. a J. S., P.. Účtovné doklady uplatňované v daňových výdavkoch –

dodávateľské faktúry, príjmové pokladničné doklady vyhotovovala osoba, ktorá nemala

oprávnenie na zastupovanie obchodnej spoločnosti G., spol. s r.o., podpisy za zhotoviteľa boli

podľa ústnej výpovede konateľa spoločnosti G. spol. s r.o. F. V. M. sfalšované, nesúhlasili

s podpisovým vzorom ... Vo svedeckej výpovedi v zápisnici o výsluchu svedka Ing. M. K. č.

717/320/1422-12614/05/Fabi zo dňa 17.03.2005 bolo uvedené, že v roku 2002 s firmou J. S.

obchodoval, vystavoval faktúry a účtovné doklady za spoločnosť G. a ich aj podpísal. Podľa

zistení správcu dane však Ing. M. K. od 10.08.2000 nemohol tak urobiť, pretože už nebol

oprávnený zastupovať obchodnú spoločnosti G., spol. s r.o. F.. Správca dane na základe

týchto poznatkov znížil uplatnené daňové výdavky v podanom dodatočnom daňovom priznaní

na dani z príjmov fyzických osôb vo výške 5 676 000,-- Sk z dôvodu, že uvedené daňové

výdavky v zmysle ustanovenia o daniach z príjmov v znení

neskorších predpisov neboli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie udržanie

príjmov“.

Najvyšší súd považuje za nesprávny a predčasný právny záver správcu dane

i žalovaného ohľadne daňových výdavkov vo výške 6 981 480,-- Sk, bez DPH

5 567 555,-- Sk, kde bolo zistené, že boli uplatňované v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1

Podľa , prvá veta o daniach príjmov v znení

neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne

vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve

daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4.

Daňové výdavky pre daň z príjmov (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty) majú

tzv. neosobný (vecný) charakter v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia

tohto výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovo právnom (osobnom) vzťahu.

Z napadnutého dodatočného platobného výmeru je zrejmé, že správca dane urobil

záver, že tieto výdavky neboli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie príjmov, pretože Ing. M. K. už nebol oprávnený zastupovať obchodnú spoločnosť

G., s r.o.

Z takto urobeného záveru je zrejmé, že správca dane vyhodnotil, že výdavky neboli

preukázateľne vynaložené, pretože zistil právnu vadu v záväzkovom vzťahu, ktorý mala

nadviazať za G., s r.o. osoba, ktorá nebola konateľom. Vzhľadom na to materiálnu existenciu

výdavku ako nerelevantnú nezisťoval.

Vecný charakter daňových výdavkov je však daný materiálnou existenciou daňového

výdavku, u ktorého v zmysle je požiadavka iba na vecnú

súvislosť s príjmami daňového subjektu.

Správca dane i pri dani z príjmov vychádzal z poznatkov z kontroly na daň z pridanej

hodnoty, ktorá podlieha inému právnemu režimu ako daň z príjmov. Materiálnu existenciu

daňového výdavku pritom potvrdil svedok Ing. M. K. tým, že faktúry vystavoval a účtovné

doklady za spoločnosť G., s r.o. podpisoval. Najvyšší súd preto konštatuje, že bez ohľadu na

vady v osobnom záväzkovom vzťahu, v ktorom výdavok vznikol, musí byť daňovému

subjektu umožnené preukázať materiálnu existenciu daňového výdavku. Až následne možno

zisťovať vecnú súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Pokiaľ sú

doklady o takom výdavku použité ako pomôcka nemôžu byť vyradené iba z titulu právnych

vád týkajúcich záväzkového vzťahu subjektov, obsahom ktorého je výdavok ako plnenie

jednej zo strán, pokiaľ takéto plnenia neboli účastníkmi navzájom si vrátené ako bezdôvodné

obohatenie.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1, 2 v spojení

s a Žalobca mal vo veci úspech, preto mu vznikol nárok

na náhradu trov konania, ktoré mu odvolací súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa

priznal sčasti, a to v rozsahu náhrady súdnych poplatkov z podanej žaloby a z odvolania,

spolu 4000,-- Sk. Ďalšie náklady ako súčasť trov neboli žalobcovi priznané z dôvodov

hodných osobitného zreteľa , žalobca zavinil skutkový stav v dôsledku ktorého správca dane

pristúpil k vyrubeniu dane podľa pomôcok .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 23. októbra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková