Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-76S/22/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: GENERAL TRUCKING a.s., so sídlom SNP č. 151, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 037 940, zast.: JUDr. Viera Nováková, advokátka, adresa na doručovanie: Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100209657/2022 zo dňa 1. februára 2022, takto

rozhodol:

rozhodol:

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica č. 100209657/2022 zo dňa 1. februára 2022 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101460538/2021 zo dňa 10. augusta 2021 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej len „správca dane“) vykonal u platiteľa dane (žalobcu) podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Dňa 10.10.2018 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 102020428/2018 (ďalej len „Protokol“). Rozhodnutím č. 100363339/2019 zo dňa 04.02.2019 (ďalej len „prvé rozhodnutie správcu dane“) správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 70 695,61 eura na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Na základe odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo SR Rozhodnutím č. 101208640/2019 zo dňa 21.05.2019 (ďalej len „prvé zrušujúce rozhodnutie“) prvé rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane vydal Rozhodnutie č. 100086844/2020 zo dňa 09.01.2020 (ďalej len „druhé rozhodnutie správcu dane“) a vyrubil žalobcovi rozdiel dane v

sume 70 695,61 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a Finančné riaditeľstvo SR Rozhodnutím č. 100887708/2020 zo dňa 13.05.2020 (ďalej len „druhé zrušujúce rozhodnutie“) druhé rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane vydal Rozhodnutie č. 101460538/2021 zo dňa 10.08.2021 (ďalej len „tretie rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) a vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie roka 2016 rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 70 695,61 eura.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal daňovému subjektu (žalobcovi) ako oprávnené daňové výdavky: (i) plnenie na základe faktúry č. 16/11/004 zo dňa 30.11.2016 v sume 51 343,66 eura vystavenej dodávateľom TEOTIHUACAN s.r.o., Farská 7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 47 762 900 (spoločnosť zrušená 12.07.2022 a ex offo vymazaná z obchodného registra k 29.10.2022, ďalej len „TEOTIHUACAN“) a (ii) plnenie na základe deviatich faktúr vystavených v priebehu roka 2016 v celkovej sume 270 000 eur spoločnosťou Active-Car, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 36 369 888 (spoločnosť zrušená 26.11.2020 a ex offo vymazaná z obchodného registra k 10.12.2020, ďalej len „Active-Car“). Išlo o nasledovné faktúry: č. 20160507 zo dňa 03.04.2016 na sumu 30 000,- Eur, č. 20160831 zo dňa 14.05.2016 na sumu 30 000,- Eur, č. 20160992 zo dňa 18.06.2016 na sumu 30 000,-Eur, č. 20161263 zo dňa 23.07.2016 na sumu 30 000,- Eur, č. 20161329 zo dňa 13.08.2016 na sumu 30 000,- Eur, č. 20161870 zo dňa 12.11.2016 na sumu 30 000,- Eur, č. 20161938 zo dňa 20.11.2016 na sumu 30 000,- Eur, č. 20162033 zo dňa 03.12.2016 na sumu 30 000,- Eur, č. 20162034 zo dňa 10.12.2016 na sumu 30 000,- Eur.

3. Pokiaľ ide o spoločnosť TEOTIHUACAN, predmetom fakturácie bola „technická kontrola priestorov proti rušeniu rádiového spektra v zmysle Zmluvy zo dňa 09.12.2015“. Správca dane preveroval, či bol výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov dosiahnutý pričinením dodávateľa TEOTIHUACAN a aká činnosť bola zo strany dodávateľa realizovaná. Zistil, že spoločnosť TEOTIHUACAN uzavrela 09.12.2015 so spoločnosťou PENET, s.r.o., IČO: 36 376 787 (ďalej len „PENET“) Zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bola kontrola počítačových, dátových a elektrických rozvodov, elektromagnetického vyžarovania zariadení a priestorov, odstraňovanie bezpečnostných dier v objekte – sídlo spoločnosti v Žiar nad Hronom, meranie rádiového spektra, nekoherentného rušenia a kontrola perimetra v objektoch stanovených objednávateľom, komplexná bezpečnostná prehliadka objektov a zariadení. Spoločnosť PENET bola ku dňu 14.06.2016 vymazaná z Obchodného registra. Ku dňu 17.06.2016 bola podpísaná Dohoda o postúpení práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o spolupráci medzi TEOTIHUACAN a PENET, kde postupcom je spoločnosť PENET a postupníkom spoločnosť System Technologies, spol. s r.o. (ďalej len „System Technologies“). Žalobca preukazoval dodanie fakturovaných služieb zmluvou, faktúrou, správami o výsledku kontroly a merania za jednotlivé dni. V spise daňovej kontroly DPH vykonávanej v spoločnosti TEOTIHUACAN sa nachádzali Servisné protokoly vystavené System Technologies, kde predmetom činnosti, ktorú System Technologies dodala spoločnosti TEOTIHUACAN a táto ju následne fakturovala žalobcovi, bola kontrola priestorov proti rušeniu rádiového spektra, kontrola priestorov proti penetrácii audio/video, kontrola priestorov proti odposluchom, detailná fyzická kontrola proti nežiaducim zariadeniam. Ako zistená závada sa v protokole uvádza rušenie na dvoch miestach, a to v kancelárii generálneho riaditeľa v oblasti pracovného stola (ktorý odporučili na výmenu) a v spoločnej kancelárii, kde bolo zistené rušenie v oblasti GSM vysielača (v tomto prípade bola odporúčaná dôkladná kontrola a meranie nad kazetovým stropom). Zamestnanci správcu dane uskutočnili dňa 17.07.2018 pracovné stretnutie s A. B. C. B., vedúcim oddelenia súkromných bezpečnostných služieb Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej aj „KR PZ v Banskej Bystrici“), s ktorým bola konzultovaná problematika činností vykonávaných podľa o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov (ďalej len „). Podľa uvedeného zákona detektívna služba predstavuje získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo. Podľa zistení správcu dane žalobca v roku 2015 dospel k záveru, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo v jeho spoločnosti k úniku informácií, o čom sa štatutárna zástupkyňa žalobcu (pani A.) zmienila priateľke a od nej dostala kontakt na D. A., konateľa spoločnosti TEOTIHUACAN. Pôvodný návrh TEOTIHUACAN bol taký, že okrem premeriavania administratívnych priestorov by bolo vhodné realizovať aj činnosť detektívnej kancelárie, čo ale pani A. odmietla, pretože v tom čase si bola istá, že žiaden zo zamestnancov by spoločnosti takýmto spôsobom nechcel uškodiť. Správca dane poukázal na to, že spoločnosť TEOTIHUACAN v roku 2016 nedisponovala žiadnym majetkom, prostredníctvom ktorého by mohla vykonávať fakturované činnosti pre žalobcu, predmet podnikania podľa účtovných závierok predstavoval

premietanie filmov, nie je zverejnená žiadna história tejto spoločnosti, služby preverovania priestorov boli v roku 2016 poskytované len žalobcovi. Pôvodne mala spomínané služby vykonať spoločnosť PENET, realizovala ich spoločnosť System Technologies, pri kontrole boli používané prístroje spoločnosti KREKA SK, s.r.o. (ďalej len „KREKA SK“). Správca dane konštatoval, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že spoločnosť TEOTIHUACAN nie je spôsobilá dodať mu služby podľa Zmluvy zo dňa 09.12.2015 (poznámka správneho súdu: z administratívneho spisu vyplýva, že správne malo byť uvedené podľa Zmluvy zo dňa 04.01.2016). Podľa správcu dane nie je mysliteľné, aby žalobca (spoločnosť s takým obratom) svojich prípadných obchodných partnerov nepreveroval a dal v obchodnej činnosti len na odporúčanie známych. Podľa správcu dane mala byť zo strany spoločnosti TEOTIHUACAN vykonávaná detektívna služba, na ktorú však táto spoločnosť nemala licenciu podľa , licenciu nemala ani spoločnosť System Technologies, ani KREKA SK. Vykonávanie služieb spoločnosťou System Technologies nie je možné preveriť, pretože spoločnosť bola ku dňu 15.11.2017 zrušená a ku dňu 19.12.2017 vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou ZELKOV-OC, s.r.o., ktorej konateľka je občianka Rumunska. Správca dane uzavrel, že TEOTIHUACAN zmluvne dohodnuté služby nedodala, nemala ani oprávnenie na ich výkon, a teda neexistuje žiaden dôvod na to, aby za ich dodávku vystavila faktúru. Daňový subjekt podľa správcu dane teda nepreukázal, že služby kontroly a merania priestorov boli v kontrolovanom období v roku 2016 uskutočnené dodávateľom TEOTIHUACAN, t.j. osobou uvedenou na faktúre. Správca dane po zrušení prvého rozhodnutia opätovne kontaktoval KR PZ v Banskej Bystrici, ktoré vo svojej odpovedi z 13.11.2019 uviedlo, že ak sa predmetnou činnosťou získavali údaje o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo mohlo by sa jednať o činnosť v zmysle , na ktorú je potrebné mať vydanú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Z predložených zmlúv o spolupráci však nie je zrejmé, že sa jednalo o činnosti podľa . Podľa správcu dane túto skutočnosť, t.j. získavanie údajov o protiprávnom konaní osôb ohrozujúcom obchodné tajomstvo, potvrdila správcovi dane aj splnomocnená zástupkyňa žalobcu - advokátka JUDr. Viera Nováková, a to v Zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 24.07.2018, kde uviedla, že pani A. sa snažila prostredníctvom firmy TEOTIHUACAN zistiť osoby, ktoré by mohli odpočúvať firmu. Na základe uvedeného správca dane považuje za preukázané, že v prípade služieb, ktoré mala dodať žalobcovi spoločnosť TEOTIHUACAN, sa bezpochyby jedná o činnosť, na ktorú je potrebné mať licenciu. Ak sa zisťuje, či nie sú vo firme nainštalované zariadenia, ktoré umožňujú odpočúvať rozhovory, vždy sa podľa názoru správcu dane jedná o pátranie po konkrétnych osobách, ktoré tieto zariadenia nainštalovali. Správca dane konštatoval, že počas dokazovania nepresunul dôkazné bremeno na kontrolovaný daňový subjekt, ale sám zistil a popísal všetky relevantné skutočnosti. Od daňového subjektu nič preukázať nepožadoval. Zároveň dodal, že nie je možné, a ani v čase výkonu kontroly nebolo možné, overiť reálnosť dodania služieb, pretože obchodné podiely všetkých dodávateľských spoločností už boli prevedené na cudzích štátnych príslušníkov alebo boli spoločnosti zrušené z titulu zlúčenia. To, že na jednej strane existujú doklady, no nie je možné ich overiť v účtovníctve protistrany (dodávateľa), nie je nedostatkom na strane správcu dane a správca dane toto ani nevyžaduje od kontrolovanej spoločnosti.

4. Pokiaľ ide o spoločnosť Active-Car, správca dane uviedol, že daňový subjekt (žalobca) zaúčtoval do daňových výdavkov (nákladov) faktúry vystavené touto spoločnosťou na základe Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 11.03.2016 na prenájom reklamnej plochy na produkčnom motorovom vozidle za účelom prezentácie obchodného mena a loga. Spolu išlo o deväť faktúr (špecifikovaných v bode 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia) vystavovaných priebežne od apríla do decembra roku 2016 celkovo na sumu 270 000,- eur bez DPH. K jednotlivým faktúram boli uzatvorené aj samostatné zmluvy o reklame. Správca dane preveroval, či bol výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov dosiahnutý pričinením dodávateľa Active-Car a aká činnosť bola zo strany dodávateľa realizovaná. Poukázal na to, že spoločnosť Active-Car ako svoju hlavnú činnosť deklarovala cestnú nákladnú dopravu. Až od roku 2015 mala v predmete činnosti aj reklamné a marketingové služby, t.j. nie je doložená žiadna dlhá história podnikania spoločnosti v tejto oblasti. Správca dane poukázal na to, že konateľ Active-Car D. E. pred kúpou spoločnosti nemal žiadnu živnosť, venoval sa futbalu, po predaji spoločnosti nepodnikal. S firmou začínal bez majetku, spoločnosť v kontrolovanom období v roku 2016 nemala zamestnancov. Obrat spoločnosti vykázaný za rok 2014 bol vo výške 1 000,- eur, v roku 2015 to bolo viac ako dva milióny eur, podobne v roku 2016. Konateľ v roku 2016 vykonával aj funkciu futbalového trénera, mal na starosti mládežnícky tím spoločnosti MESTSKÉ ŠPORTOVÉ KLUBY POVAŽSKÁ BYSTRICA, s.r.o., v ktorej bol zároveň aj zamestnaný ako správca futbalového štadióna na plný úväzok. Správca dane podrobne opísal práva a povinnosti zmluvných strán a konštatoval, že objednávateľ (žalobca) pri podpise zmluvy odovzdal dodávateľovi (spoločnosti Active-Car) v elektronickej podobe

logo a/alebo obchodné meno objednávateľa, verejnú prezentáciu ktorého/ktorých požaduje v rámci zabezpečenia a výkonu činnosti dodávateľa na podujatiach. Automobily, na ktorých mala byť spomínaná reklama nalepená, nie sú v žiadnej z predložených zmlúv identifikované. Správca dane vykonal výsluchy svedkov, a to konateľa spoločnosti Active-Car D. E., konateľa spoločnosti MACANO, s.r.o. (ďalej len „MACANO“) D. D., konateľa spoločnosti RUFA, s.r.o. (ďalej len „RUFA“) F. B. a grafika G. H.. Z výpovede D. E. vyplynulo, že čo sa týka reklamných služieb v rámci ralley športu, najväčším dodávateľom Active- Car bola spoločnosť MACANO a spoločnosť MACANO MEDIA. Ďalej správca dane opísal, ako začala a prebiehala obchodná spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou Active-Car, podrobne opísal činnosť, ktorú vykonávala pre Active-car spoločnosť MACANO, resp. MACANO MEDIA a MACANO MEDIA PLUS. Správca dane uviedol, že nespochybňuje, že žalobca mal v kontrolovanom období umiestnené svoje logo na pretekárskych automobiloch tak, ako to vyplýva z dodaného obrazového materiálu, zaplatil na základe faktúr vystavených spoločnosťou Active-Car z účtu spoločnosti fakturované sumy a faktúry má v účtovníctve riadne zaúčtované. Správca dane však spochybnil, že služby boli dodané spoločnosťou Active-Car. D. E. (konateľ Active-Car) jednal len s pani A. a pánom D., nevedel, kto vyrábal reklamy, kto ich umiestňoval na automobily, koľko ich bude, akej veľkosti budú. Nevedel uviesť, akým spôsobom bola stanovená cena za reklamu, tvrdil, že to bolo po vzájomnej dohode s pani A., čo však nijako neobstojí, lebo každá dohoda o cene je výsledkom rokovaní zmluvných strán. O odsúhlasovaní ceny nepredložil žiaden dôkaz. Správca dane poukázal na to, že podľa vyjadrenia žalobcu cena závisela od viacerých faktorov ako sú veľkosť loga, umiestnenie, či pôjde o reklamu na viacerých pretekoch a podobne, čiže tvrdenia strán sa rozchádzajú, z čoho správca dane usúdil, že Active-Car žiadnu cenu nedojednávala, a teda následne ani služby nedodávala. Ďalej správca dane konštatoval, že spochybňuje dodanie reklamných služieb spoločnosťou Active-Car vzhľadom na to, že táto spoločnosť je už nekontaktná. Ani výpovede svedkov nevyvrátili pochybnosti správcu dane o tom, že práve Active- Car bol dodávateľom fakturovaných reklamných služieb, resp., že tieto služby dodal subdodávateľsky. Pretože kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že fakturované služby mu boli dodané práve spoločnosťou Active-Car, položka v sume 270 000,- eur nespĺňa podmienku daňového výdavku – podmienku vecnosti, existencie a preukaznosti, a preto je položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. V súvislosti s dodávkou reklamných služieb sa správca dane osobitne venoval činnosti spoločnosti RUFA, ktorá taktiež poskytovala reklamné služby pre tretie strany formou polepov na pretekárskych vozidlách. Z účtovných dokladov tejto spoločnosti vyplýva, že spoločnosti RUFA boli fakturované služby od G. H. za zhotovenie dizajnu a reklamných polepov a aj aplikáciu týchto polepov na závodné automobily pre jednotlivé preteky ralley podľa objednávok. Na viacerých vizualizáciách pripojených k faktúram sa na kapote automobilu nachádza aj logo žalobcu, s ktorým však RUFA podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti nemala nič spoločné. Pri výsluchu G. H. poprel akúkoľvek spoluprácu so spoločnosťami MACANO, MACANO MEDIA alebo MACANO MEDIA PLUS. Potvrdil len spoluprácu so spoločnosťou RUFA. F. B. taktiež vypovedal, že so spoločnosťou Active-Car nemala spoločnosť RUFA obchodný vzťah, spolupracovala so subjektom MACANO - prenajímala si od tejto spoločnosti auto na preteky a zároveň aj časť reklamnej plochy. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia opísal ďalšie úkony vo vyrubovacom konaní po tom, čo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 13.05.2020 zrušilo rozhodnutie správcu dane zo dňa 09.01.2020 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie (po vydaní druhého zrušujúceho rozhodnutia). Uviedol, že dňa 08.10.2020 zaslal do Českej republiky žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“) s cieľom bližšie preveriť činnosť G. H.. V odpovedi mu boli zaslaný protokol o výsluchu svedka, evidencia označená ako „Vydané faktúry“, evidencia označená ako „Kniha záväzkov“ a päť strán vizualizácií automobilov s polepenými reklamami firiem. Svedok G. H. odpovedal na otázky správcu dane týkajúce sa vykonávania jeho činnosti v roku 2016. Uviedol, že spoločnosť RUFA mu dodala návrh rozmiestnenia polepov na celé auto s tým, že mu konkretizovala logá, ktoré má pre ňu vyrobiť. Správca dane skonštatoval, že skutočnosť, že svedkovi mali byť zo strany spoločnosti RUFA dodané vizualizácie konečného stavu auta po kompletnom polepení logami všetkých firiem, ktoré si reklamu objednali, by znamenala, že RUFA mala k dispozícii aj logá všetkých ostatných firiem, ktoré sa na vizualizácii automobilu majú vo finálnej podobe nachádzať, a že tvrdenie svedka, že logo žalobcu nevyrábal a neaplikoval, nie je pravdivá. Iba z vizualizácie sa polepy vyhotoviť nedajú, lebo spracovateľovi je potrebné dodať buď hotové logo, resp. potrebné údaje pre spracovanie v grafickom programe. Ak by bolo pravdivé tvrdenie svedka D. E. a D. D. o procese návrhu, výroby, odsúhlasovania a lepenia reklamných log na autá, nemal by F. B., konateľ spoločnosti RUFA, odkiaľ logo žalobcu mať, pretože so žalobcom, ani Active-Car nespolupracoval. Z výpovede svedka G. H. vyplýva, že neuskutočňoval polepy na celé autá. Od F. B. mal síce dostať kompletné vizualizácie, no pán B. mu určil, ktoré z polepov má vyhotoviť, logo žalobcu nerobil. Správca dane z konštatovania G. H., že reklamné polepy vyrábal pre spoločnosť RUFA priamo on a nezabezpečovala

ich návrhy a výrobu firma MACANO svojimi subdodávateľmi, uzavrel, že tým je preukázané, že výpoveď D. D. ako svedka v Zápisnici z ústneho pojednávania zo 04.09.2018 nie je pravdivá. Svedok správcu dane o preverovaných skutočnostiach vedome zavádzal. Správca dane zo skutočnosti, že vizualizácie predložené G. H. obsahujú aj logo spoločnosti žalobcu, dospel k záveru, že uvedené preukazuje, že aj tie svedok vyrábal a aplikoval na vozidlá. Správca dane konštatoval rozpor medzi výpoveďami svedkov G. H. a D. D., t.j. buď pre spoločnosť RUFA zabezpečoval výrobu polepov svedok H., ktorý svoje tvrdenia preukázal, alebo výrobu reklamných polepov zabezpečovala firma MACANO, ktorá však svoje tvrdenie o dodávkach predmetných služieb spoločnostiam RUFA a Active-Car doteraz nijakým spôsobom nepreukázala. Správca dane považoval za preukázané, že predmetné polepy vyrábal G. H. a nie prípadní neidentifikovaní subdodávatelia spoločnosti MACANO. Pretože spoločnosť RUFA so žalobcom a Active-Car v kontrolovanom období nespolupracovala, pán B. nemal mať odkiaľ vizualizácie áut s logom žalobcu. Ak ich reálne mal a predložil G. H. ako podkladový materiál k výrobe reklamných polepov, je jednoznačné, že nie MACANO, ale RUFA zabezpečovala výrobu všetkých reklamných polepov, disponovala všetkými potrebnými podkladmi a keďže ich nedostala od spoločnosti Active- Car, ani od spoločnosti MACANO, mohla ich mať len od jednotlivých konkrétnych subjektov, teda aj od žalobcu. Správca dane považoval za preukázané, že MACANO nemala s výrobou reklamných polepov pre subjekty RUFA a Active-Car nič spoločné. Tieto nedala nikomu navrhovať, ani ich vyrábať a aplikovať na autá, čo znamená, že Active-Car nemala ako dodať žiadne reklamné polepy a služby pre žalobcu a nemala na základe čoho vystaviť faktúry za ich dodávky. Správca dane vychádzal z toho, že MACANO doteraz nekonkretizovala osoby, ktoré mali podľa D. D. naliepať vyrobené reklamné polepy na pretekárske automobily, jedine G. H. uviedol, že lepil polepy na autá.

5. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v ďalšom konaní (t.j. po vydaní druhého zrušujúceho rozhodnutia) doplnil dôkazy tak, ako mu bolo uložené zo strany Finančného riaditeľstva SR, tieto vyhodnotil a preukázal, že ani spoločnosť Active-Car, ani spoločnosť TEOTIHUACAN neboli oprávnené vystavovať faktúry za služby, ktoré mali dodať a spoločnosť GENERAL TRUCKING (žalobca) ich nebola oprávnená zaúčtovať do svojho účtovníctva, preto správca dane trvá na svojom stanovisku uvedenom v Protokole zo dňa 10.10.2018. 6. O včas podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 100209657/2022 zo dňa 01.02.2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal priebeh administratívneho konania, obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (v poradí tretiemu rozhodnutiu správcu dane), postup prvostupňového orgánu v konaní (osobitne po vydaní druhého zrušujúceho rozhodnutia) a s poukazom na príslušnú právnu úpravu konštatoval, že vzhľadom na pochybnosti správcu dane o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, správca dane nevychádzal len z predložených faktúr, ale vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry od dodávateľov TEOTIHUACAN a Active-Car odrážajú skutočnosť a či majú reálny a pravdivý podklad a boli preukázané všetky zákonom stanovené podmienky pre ich uplatnenie do daňových výdavkov, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal služby fakturované uvedenými spoločnosťami. Žalovaný uviedol, že základným kritériom pre uznanie nákladov do daňových výdavkov sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to: podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania. Konštatoval, že správca dane oprávnene prijal záver, že v prípade faktúry od dodávateľa TEOTIHUACAN daňový subjekt nepreukázal, že predmet fakturácie tak, ako bol na faktúre uvedený, bol aj týmto dodávateľom dodaný. Prílohou faktúry je listina, na ktorej je uvedený zoznam piatich miestností s počtom meraní počas roka 2016, plocha miestností v metroch štvorcových, cena za 1 meter štvorcový a cena za rok spolu. V Zmluve o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a TEOTIHUACAN zo dňa 04.01.2016 bol konkretizovaný počet objektov na šesť. Žalobca predložil správcovi dane Správy o výsledku kontroly a merania priestorov s hlavičkou spoločnosti TEOTIHUACAN a s uvedením, že správu vypracoval E. D. A.. Z výpovede D. A. vyplynulo, že zo strany spoločnosti TEOTIHUACAN bola pre žalobcu dodávaná služba prostredníctvom zmluvného partnera - System Technologies, činnosti vykonával I. B., z výpovede ktorého vyplynulo, že prístrojmi od KREKA SK zisťovali nežiaduce zariadenia, ktoré by umožňovali únik informácií a obchodného tajomstva. Žalovaný poukázal na to, že poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti upravuje . KR PZ v Banskej Bystrici v odpovedi zo dňa 13.11.2019 na zaslanú žiadosť správcu dane konštatovalo, že zo správcom dane predložených zmlúv o spolupráci nie je zrejmé, že sa jednalo o činnosti podľa , avšak na základe jednotlivých Zápisníc o ústnom pojednávaní z 31.07.2018 a 24.07.2018 je možné konštatovať, že ak sa predmetnou činnosťou získavali údaje o protiprávnom konaní ohrozujúcom

obchodné tajomstvo, mohlo by sa jednať o činnosť podľa , na ktorú je potrebné mať vydanú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Takúto licenciu ani jedna zo spoločností, ktoré mali byť zapojené do poskytovania služieb žalobcovi, nemala. Spoločnosť KREKA SK mala len licenciu na prevádzkovanie technickej služby (projektovanie, montáž, údržba, revízia a oprava zabezpečovacích systémov a systémových zariadení umožňujúcich sledovanie pohybu a konania osôb v chránenom objekte, na chránenom mieste, alebo v okolí). Žalovaný konštatoval, že správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky služieb a bolo na daňovom subjekte (žalobcovi), aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že práce a služby, spôsob ich prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od obdobných obchodov s uvedeným typom služieb alebo jeho obchodných zvyklostí. Žalobca nepreveroval, či spoločnosť dodávateľa bude schopná služby poskytnúť sama, hoci išlo o interné a citlivé informácie. Nepreveroval, či spoločnosť vlastní alebo prenajíma zariadenia, ktorými bude činnosť vykonávať, hoci ju mala vykonávať sama a nepreveroval, kto bude vykonávať merania. Žalobca dostal protokoly o meraní a to mu stačilo. Takéto konanie však podľa žalovaného svedčí o nedostatočnej obozretnosti daňového subjektu. Žalovaný konštatoval, že po zrušení rozhodnutí správcu dane (prvého a druhého rozhodnutia správcu dane) správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré potvrdilo jeho predchádzajúce závery.

7. Vo vzťahu k službám dodaným spoločnosťou Active-Car daňový subjekt preukazoval dodanie reklamných služieb faktúrami, Rámcovou zmluvou o obchodnej spolupráci a samostatnými zmluvami o reklame na jednotlivé preteky. Žalovaný konštatoval, že správca dane sa neuspokojil len s predloženými dokladmi, ale logicky preveroval aj druhú stranu dohodnutého obchodného vzťahu – dodávateľa. Daňový subjekt, ktorý si uplatnil daňový výdavok, musí predložiť dôkaz o tom, že fakturované služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na preverovaných faktúrach. Iba formálne preukázanie nákladov nepostačuje pre uplatnenie daňového výdavku. Žalovaný z administratívneho spisu zistil, že u dodávateľa Active-Car došlo k prevodu obchodného podielu spoločníka a konateľa D. E. na nadobúdateľa I. J., bytom A., ktorému na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí účtovných dokladov D. E. odovzdal všetky účtovné a daňové doklady ku dňu spísania Protokolu (20.03.2017), teda listinnými dokladmi nebolo možné dodanie reklamných služieb preukázať. Spoločnosť Active-Car si neplnila povinnosti voči správcovi dane, pretože za rok 2016 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov, čiže nepriznala tržby z vystavených faktúr za reklamu pre daňový subjekt a účtovnú závierku nevložila do registra účtovných závierok. Obdobne spoločnosť nepodala za rok 2016 hlásenie o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti, z čoho vyplýva, že nemala zamestnancov. Správca dane vypočul bývalého konateľa Active-Car D. E., ktorý na otázky správcu dane odpovedal, že jeho dodávateľom reklamných služieb v oblasti ralley športu bol pán D. a jeho spoločnosti MACANO, MACANO MEDIA alebo MACANO MEDIA PLUS. Tento subdodávateľ zabezpečil výrobu reklamy, polep reklamy, jej umiestnenie na nosiče, prezentáciu, výrobu DVD. Daňový subjekt nemal o dodávateľovi žiadne referencie, nepreveroval si, či spoločnosť bude schopná reklamné služby vykonať sama, či má na to prostriedky a či má zamestnancov. Správca dane o spoločnosti MACANO zistil, že na adrese sídla uvedenom v obchodnom registri sa spoločnosť nenachádzala. V roku 2016 nemala zamestnancov, ktorí by práce v súvislosti s reklamou v zmysle uvedených zmlúv vykonali. Od 19.10.2016 sa jediným spoločníkom stal maďarský občan K. G. a dňa 07.12.2018 bola spoločnosť z Obchodného registra vymazaná. Obdobné závery sa týkajú aj spoločnosti MACANO MEDIA PLUS. Správca dane vypočul ako svedka D. D., ktorý potvrdil spoluprácu so spoločnosťou Active-Car v roku 2016. Podľa jeho vyjadrenia MACANO zabezpečovala pre Active-Car návrh reklamných polepov, banerov, a to tak, že dostala od nej v elektronickej podobe logá a podklady, ktoré poskytla následne svojim subdodávateľom. Tvrdenia pána D. neumožnila správcovi dane preveriť ani jedna z uvedených spoločností vo svojom účtovníctve, pretože tieto spoločnosti boli predané, novými spoločníkmi a konateľmi sa stali občania Maďarskej republiky. Všetky tvrdenia dodávateľa Active-Car a jeho subdodávateľov sú teda len v rovine slovných tvrdení bez jediného dôkazu o tom, kto skutočne reklamu realizoval. Žalovaný poukázal na to, že v daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Poukázal na potrebu skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Daňový subjekt síce k daňovej kontrole predložil faktúry a ďalšie doklady, ale ich preverením správca dane zistil, že údaje v nich nezodpovedali skutočnosti. Je vecou daňového subjektu, ako a či si preverí dôveryhodnosť svojich partnerov, ak ju však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z príjmu riziku, že nesplní zákonné podmienky uznania nákladov do daňových výdavkov. Už samotné zistenie, že dodávateľ Active-Car nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový, nemal personálne a materiálne možnosti na realizáciu služby, že nepodal priznanie k dani z príjmov, čiže nepriznal vykonávanie ekonomickej činnosti v roku 2016

a reklamné služby sa neodzrkadlili v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok služieb tak, ako to bolo uvedené na sporných dodávateľských faktúrach. S ohľadom na uvedené je podľa žalovaného zrejmá správnosť záveru správcu dane, že Active-Car nebol dodávateľom reklamných služieb. Daňový subjekt v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturované reklamné služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou Active-Car). Svedok D. D. neuviedol spoločnosti – subdodávateľov, ktorým dodal logá a podklady potrebné na výrobu reklamy na športové vozidlá, ktoré dostal v elektronickej podobe od Active-Car. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal rozpor vo výpovediach pána D. a pána E., ako aj rozpor medzi výpoveďami svedkov G. H. a D. D. v tom, že buď pre spoločnosť RUFA zabezpečoval výrobu polepov G. H., ktorý svoje tvrdenie oprel o relevantné dôkazy alebo výrobu reklamných polepov zabezpečovala spoločnosť MACANO, ktorá však svoje tvrdenia o dodávkach služieb spoločnostiam RUFA a Active-Car nijakým spôsobom nepreukázala. Žalovaný uviedol, že rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúrach, k čomu v posudzovanom prípade došlo, musí daňový subjekt preukázať, že k realizácii služby skutočne došlo tak, ako deklaruje, preto sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane ho nezákonne zaťažil dôkazným bremenom. Je len a len na daňovom subjekte, akými skutočnosťami preukáže reálnosť sporných obchodov. V posudzovaných prípadoch je podstatou sporu to, či predmetné obchody reálne prebehli tak, ako boli deklarované spornými faktúrami, teda, či daňový subjekt nadobudol služby od dodávateľov označených na sporných faktúrach. Miestne zisťovanie vykonané v subjekte MESTSKÉ ŠPORTOVÉ KLUBY POVAŽSKÁ BYSTRICA, s.r.o. dňa 18.12.2018 bolo zamerané len na prevzatie fotokópií dokumentov týkajúcich sa zamestnanca D. E., ako aj na predloženie a prevzatie fotokópií dokumentov súvisiacich s vykonávaním trénerskej licencie. Zamestnanci správcu dane z predložených dokumentov vypísali z nich vyplývajúce skutočnosti, o ktorých vypovedal D. E. ako svedok už predtým. V zmysle uvedeného miestne zisťovanie nie je možné chápať ako výpoveď svedka, a teda daňovému subjektu nebolo upreté jeho právo zúčastniť sa výpovede svedka a klásť mu otázky. K námietke nezákonnosti Protokolu ako podkladu rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri ústnom pojednávaní dňa 09.08.2018 bol daňový subjekt oboznámený so zisteniami správcu dane počas výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016. V uvedenej zápisnici sa na strane 5 a 6 uvádza, že správca dane vypočul svedka D. A. a I. B. a ich výpovede nepreukázali skutočnosti deklarované na faktúre od dodávateľa TEOTIHUACAN. Taktiež sa tam uvádza, že daňový subjekt počas daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť zaúčtovania nákladov do daňových výdavkov. Správca dane vždy vyhovel žiadosti splnomocnenej zástupkyni žalobcu a umožnil jej nahliadnuť do spisu daňovej kontroly. K námietke ohľadom toho, ako sa správca dane vysporiadal s dôkaznou hodnotou prehlásenia L. B. a návrhom na ďalší výsluch svedkov, žalovaný uviedol, že čestné vyhlásenia sú jednostranným tvrdením o určitej skutočnosti. Výsluch už vypočutých svedkov by nesmeroval k vyriešeniu spornej otázky, a to, či služby reálne dodali daňovému subjektu (žalobcovi) spoločnosti uvedené na faktúrach. Pre dôvodné pochybnosti na strane správcu dane sa podľa žalovaného nepotvrdilo reálne dodanie služieb v zmysle sporných faktúr dodávateľmi Active-Car a TEOTIHUACAN, a preto zvýšenie základu dane podľa ustanovenia o dani z príjmov v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2016 (ďalej aj „“) po daňovej kontrole považoval žalovaný za vecne správne.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade s poukazom na § 74 ods. 4 Daňového poriadku namietal nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho orgánu, ktorý vyslovilo Finančné riaditeľstvo SR v Rozhodnutí č. 100887708/2020 zo dňa 13.05.2020 (druhé zrušujúce rozhodnutie) a ktorým sa správca dane neriadil, tento nerešpektoval a následne ho nerešpektoval ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca citoval časti druhého zrušujúceho rozhodnutia a konštatoval, že v prípade služieb dodaných spoločnosťou TEOTIHUACAN zo strany prvostupňového orgánu nebol v rámci vyrubovacieho konania vyprodukovaný žiadny „nový a iný dôkaz“. Obdobne, ani v prípade služieb dodaných spoločnosťou Active-Car zo strany správcu dane nebol v rámci vyrubovacieho konania vyprodukovaný žiadny „nový“ dôkaz. Výsluch svedka G. H. nemožno považovať za nový a iný dôkaz, pretože G. H. bol v konaní vypočutý už dňa 18.10.2019 a pri neskoršom výsluchu dňa 21.06.2021 v plnom rozsahu potvrdil svoju predchádzajúcu výpoveď. Správca dane teda vychádzal opakovane len z dôkazov, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise už v čase rozhodovania odvolacieho orgánu. Nie je teda pravdivé konštatovanie žalovaného na strane

31 napadnutého rozhodnutia o tom, že správca dane doplnil dôkazy tak, ako mu to bolo uložené. Ďalšia žalobná námietka smerovala k nezákonnosti Protokolu ako podkladu rozhodnutia. Žalobca uviedol, že dňa 09.08.2018 sa konalo u správcu dane ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly. Toto pojednávanie sa konalo po tom, ako boli vo veci vypočutí svedkovia D. A. (konateľ spoločnosti TEOTIHUACAN vypočutý dňa 26.07.2018) a D. E. (konateľ spoločnosti Active Car vypočutý 31.07.2018). Až na tomto ústnom pojednávaní (teda po vypočutí svedkov) sa žalobca dozvedel, že správca dane má za to, že nebolo vierohodne a jednoznačne preukázané reálne uskutočnenie služieb od deklarovaných dodávateľov a až v Protokole uviedol správca dane aj iné pochybnosti, konkrétne, že v prípade dodávateľa Active-Car nebol preukázaný spôsob určenia ceny služieb, nebola predložená kalkulácia ceny, nebola predložená dokumentácia, ktorú mal D. E. k dispozícii pri prvom stretnutí so štatutárnym zástupcom žalobcu, nebol predložený doklad o tom, že M. A. A. sa zúčastnila pretekov alebo že si pozrela záznamy z pretekov, že správca dane nemá k dispozícii špecifikáciu závodných a produkčných automobilov, pretože tam nie je uvedené VIN číslo a číslo vozidla, a teda nemá možnosť preveriť, komu patria vozidla. Žalobca konštatoval, že podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku má daňový subjekt právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, pričom v tomto prípade daňový subjekt nebol pred vydaním Protokolu riadne oboznámený so všetkými zisteniami správcu dane a k týmto zisteniam nemal možnosť sa vyjadriť skôr ako po doručení Protokolu, a preto ani nemohol niektoré dôkazy navrhnúť skôr ako po jeho doručení. Je povinnosťou správcu dane oboznámiť daňový subjekt o svojich zisteniach pred vydaním Protokolu a nie až v Protokole, v čase vykonania výsluchu svedkov (štatutárnych zástupcov spoločnosti TEOTIHUACAN a Active-Car) žalobca nevedel, čo považuje správca dane za sporné. Tým, že správca dane vykonal výsluch svedkov skôr ako žalobcu oboznámil so svojimi zisteniami, odňal mu možnosť klásť týmto svedkom otázky a vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Pretože Protokol bol použitý ako podklad rozhodnutia, celé ďalšie konanie, t.j. vyrubovacie konanie, je zaťažené chybou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, je rovnako nezákonné. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď mu správca dane odmietol uznať daňové výdavky. ustanovuje dve formálne podmienky uznania výdavku, a to podmienku identifikácie - príslušnosti výdavku k daňovému subjektu a podmienku existencie vynaloženia výdavku, t.j. preukázanie samotného vynaloženia výdavku (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018 sp. zn.: ). Daňové výdavky pre daň z príjmu (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty) majú tzv. neosobný (vecný) charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia tohto výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovoprávnom (osobnom) vzťahu. Správca dane pri daňovej kontrole dane z príjmu nemôže vychádzať z postupov bežných pre daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, pretože táto podlieha inému právnemu režimu ako má daň z príjmu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.10.2008 sp. zn.: ). Žalobca tvrdil, že v daňovom konaní preukázal, že služby, ktoré boli predmetom zmluvného vzťahu so spoločnosťami Active-Car a TEOTIHUACAN boli aj reálne vykonané. V prípade zmluvného vzťahu so spoločnosťou TEOTIHUACAN žalobca predložil Protokoly o odovzdaní a prevzatí jednotlivých služieb podpísané zmluvnými stranami, dodanie služieb potvrdzujú aj svedecké výpovede daňového subjektu, svedka D. A. a I. B., pričom tieto dôkazy o vykonaní služieb podľa žalobcu považovalo za dostatočné aj Finančné riaditeľstvo SR vo svojom prvom ako aj druhom zrušujúcom rozhodnutí. V prípade spolupráce so spoločnosťou Active-Car žalobca predložil Záznamy z pretekov, novinové články, DVD nosiče preukazujúce priebeh pretekov. Samotný správca dane v Protokole a takisto aj v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že nepopiera dodanie služieb, ale má pochybnosť o tom, kto tieto služby reálne vykonal. K tomuto žalobca uviedol, že týmto vlastne správca dane uznal, že je splnená jedna zo zákonných podmienok uznania výdavku, a to materiálna existencia výdavku. S ohľadom na a s ohľadom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR mal správca dane ďalšie dokazovanie zamerať na to, či bol tento výdavok vynaložený na udržanie a dosiahnutie príjmu. Napriek tomu, že takéto dokazovanie zo strany správcu dane nebolo vykonané, kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) z vlastnej iniciatívy predložil doklady preukazujúce, že vynaložený výdavok mu zabezpečil uzavretie zmluvy s novým obchodným partnerom, a teda slúžil na dosiahnutie príjmu, čím žalobca jednoznačne preukázal splnenie druhej zákonnej podmienky. Žalobca v správnej žalobe namietal aj vady konania, a to nezákonnosť dôkazov, konkrétne dôkazov získaných pri miestnom zisťovaní, ktoré vykonal správca dane v rámci vyrubovacieho konania u subjektu MESTSKÉ ŠPORTOVÉ KLUBY POVAŽSKÁ BYSTRICA, s.r.o.. O termíne miestneho zisťovania žalobcu daňový orgán nijakým spôsobom neinformoval. Je pritom zrejmé, že pri miestnom zisťovaní musela byť vypočutá aj osoba, ktorá sa vyjadrovala k vzťahu D. E. k tejto spoločnosti, predkladala zmluvy týkajúce sa jeho činnosti. Aby správca dane mohol získať všetky potrebné podklady, ktoré uvádza v zápisnici, musel tejto osobe položiť otázky týkajúce sa vzájomného vzťahu spoločnosti a D. E.. Uvedená osoba musela na tieto otázky reagovať, teda sa vyjadrovala k

okolnostiam, ktoré sa týkajú aj žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, a preto mal žalobca za to, že mal byť prítomný pri jej výsluchu. Žalobca vyjadril presvedčenie, že pri miestnom zisťovaní nešlo len o predkladanie listín, ale aj o podanie vysvetlení, čo je už považované za výsluch. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Ostrave z 22.11.1999 sp. zn.: a . Podľa žalobcu je neprípustné, aby správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal výsluch svedka v rámci úkonu miestneho zisťovania a neupovedomil o tom daňový subjekt len preto, že miestne zisťovanie sa vykonáva u iného daňového subjektu. Správca dane musí zachovávať všetky procesné postupy a rešpektovať procesné práva daňových subjektov, ktoré sú stanovené zákonom. Žalobca v správnej žalobe taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalovaný konštatoval, že spoločnosť Active-Car, ani spoločnosť TEOTIHUACAN, neboli oprávnené vystavovať faktúry za služby, ktoré mali dodať žalobcovi. Žalovaný však v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol aké nové a iné dôkazy vyprodukoval správca dane po dátume 13.05.2020 (vydaní druhého zrušujúceho rozhodnutia vo veci) a akým spôsobom tieto dôkazy preukazujú závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. V dôsledku toho považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za nepresvedčivé, neobsahujúce dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2006 č. k. -34, podľa ktorého z ústavnoprávneho hľadiska z požiadaviek, ktoré vyplývajú z ochrany ústavnosti, rozsahu a spôsobu súdnej kontroly správnych aktov, treba venovať rozhodnutiu dostatočnú a výraznú pozornosť, rovnako ako je potrebné v dostatočnej miere a presvedčivým spôsobom ich odôvodniť. Žalobca v správnej žalobe navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že žalobné dôvody sú v podstate identické s námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný sa nimi dôsledne zaoberal, preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonom. Odkázal na to, že skutkový stav veci je podrobne opísaný v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namietal odklon od právneho názoru vysloveného v druhom zrušujúcom rozhodnutí (námietka nerešpektovania právneho názoru odvolacieho orgánu), žalovaný konštatoval, že sa od neho neodklonil, pretože aj v tomto rozhodnutí uviedol, že jedným z dôvodov, pre ktoré správca dane neuznal v daňových výdavkoch faktúru od dodávateľa TEOTIHUACAN, je skutočnosť, že ani dodávateľ, ani spoločnosť System Technologies (subdodávateľ) nemali licenciu na vykonávanie detektívnych služieb. Ak sa zisťuje, či nie sú v priestoroch nainštalované zariadenia, ktoré umožnili odpočúvať rozhovory, jedná sa o pátranie po osobách, ktoré tieto zariadenia nainštalovali. Získavali sa teda informácie o protiprávnom konaní konkrétnych osôb, a teda bola naplnená dikcia K žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonnosti Protokolu ako podkladu rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa k nej vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí a trvá na svojom vyjadrení. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal vykonanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach. Správca dane poukázal na rozpor vo výpovediach svedkov D. D. (MACANO, MACANO MEDIA, MACANO MEDIA PLUS) a D. E. (Active-Car), ďalej poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti RUFA a výpoveď G. H., ktorý realizoval polepy reklamných partnerov pre spoločnosť RUFA. Žalovaný konštatoval, že výdavky, ktoré si žalobca uplatnil v daňovom priznaní vo výške 270 000,- eur musia mať reálny základ v konkrétnom obchodnom vzťahu s osobou uvedenou na faktúre. Možnosť, aby výdavok ovplyvňoval základ dane z príjmov, je viazaná na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v ust. . Uvedený vzťah nevylučuje subdodávateľskú schému, avšak nemôže ísť o stav, ako bol zistený v daňovom a vyrubovacom konaní, kde s ohľadom na všetky okolnosti a zistenia vyplýva, že spoločnosť Active-Car nebola dodávateľom reklamných služieb. K žalobnej námietke nezákonnosti dôkazov (mieste zisťovanie) sa žalovaný vyjadril na strane 37 napadnutého rozhodnutia a trval na svojom vyjadrení. Replika 10. Žalobca v replike zotrval na tom, že žalovaný nerešpektoval právne záväzný názor uvedený v druhom zrušujúcom rozhodnutí (názor týkajúci sa uznania daňových výdavkov), čím porušil Daňového poriadku. Žalobca citoval príslušné časti druhého zrušujúceho rozhodnutia o tom, že doteraz získané dôkazy nepreukazujú, že by spoločnosť TEOTIHUACAN a Active-Car fakturované služby neposkytla a ak nebudú získané iné, nové dôkazy, správca dane má uznať príslušné daňové výdavky. Takýmto postupom bola porušená aj zásada tzv. jednotnosti konania. Dôsledkom odklonu od právne záväzného názoru je aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Duplika

11. Žalovaný v duplike uviedol, že správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, ktoré potvrdilo jeho predchádzajúce závery, posúdil a vyhodnotil všetky zistené skutočnosti. Poukázal na to, že žalobca podal podnet na preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom Ministerstvo financií SR preskúmalo toto rozhodnutie a dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným predpisom, a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s vyvodenými závermi správcu dane a žalovaného, sama o sebe nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K duplike žalovaný pripojil list Ministerstva financií SR zo dňa 02.09.2022, v ktorom ministerstvo uvádza, že preskúmalo Rozhodnutie žalovaného č. 100209657/2022 zo dňa 01.02.2022 (napadnuté rozhodnutie) mimo odvolacieho konania a dospelo k záveru, že nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 09.08.2022 č. k. -112 ako správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2022.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

13. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

14. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalovaného ( ), ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe ( ) správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

15. Zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese zotrvala v celom rozsahu na podanej správnej žalobe, zdôraznila a zopakovala jednotlivé žalobné námietky, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú zrušenie ako napadnutého tak aj prvostupňového rozhodnutia.

16. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa veta pred bodkočiarkou, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023.

18. Podľa , , a o dani z príjmov v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2016 (ďalej len „“) na účely tohto zákona sa rozumie a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa , i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,

j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

20. Podľa , daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

21. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku: (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

24. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

25. Podľa o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení účinnom pre obdobie roka 2016 detektívna služba je získavanie údajov o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane (v poraní tretie rozhodnutie správcu dane) o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 70 695,61 eura na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný a prvostupňový orgán za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

27. Z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že orgány finančnej správy (správca dane a žalovaný) svoje rozhodnutia založili na závere, že daňový subjekt (žalobca) nepreukázal, že: (i) predmet fakturácie uvedený na faktúre č. 16/11/004 zo dňa 30.11.2016 vystavenej spoločnosťou TEOTIHUACAN bol týmto dodávateľom aj dodaný a (ii) fakturované reklamné služby spoločnosťou Active-Car boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, teda nepotvrdilo

sa reálne dodanie služieb podľa sporných faktúr dodávateľmi Active-Car a TEOTIHUACAN. Podľa názoru správcu dane žalobcom uplatnená suma nespĺňala podmienku daňového výdavku - podmienku vecnosti, existencie a preukaznosti podľa , preto správca dane uvedenú sumu neuznal do daňových výdavkov a v súlade s písm. zvýšil základ dane o sumu 321 313,66 eura (51 346,66 eura + 270 000,- eur), t.j. žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 70 695,61 eura.

28. Vo všeobecnosti možno uviesť, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako daňový výdavok v zmysle , musí byť podľa citovaných zákonných ustanovení takýto výdavok dostatočne preukázaný. Ustanovenie Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v , , , pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na úpravu základu dane z príjmov jeho znížením o daňové výdavky preukazuje daňovník. Splnenie zákonných podmienok nie je, samozrejme, viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo zreteľne vyplýva z platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom na tento účel, zaúčtovaný v účtovníctve alebo evidencii daňovníka ( ). Daňovými výdavkami, naopak, nie sú výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané ( ). Aby mohol byť náklad uznaný za daňový výdavok, musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve aj podmienka preukázateľnosti stanovená v a v . Podmienkou uznania daňového výdavku je teda jeho (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie.

29. Pri podmienke vecnosti sa skúma, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov. Splnenie uvedenej podmienky v tomto prípade správca dane nespochybňoval. Pri podmienke zaúčtovania je potrebné skúmať, či bol výdavok aj riadne zaúčtovaný, čo tiež nebolo v tomto prípade ohľadom sporných výdavkov správcom dane spochybnené. Spochybnené nebolo ani vynaloženie výdavku, a to v prípade dodávateľa TEOTIHUACAN implicitne a v prípade dodávateľa Active-Car explicitne (správca dane na strane 31 prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že žalobca v kontrolovanom období roku 2016 mal umiestnené svoje logo na pretekárskych automobiloch tak, ako je to zrejmé z dodaného obrazového materiálu, zaplatil faktúry vystavené spoločnosťou Active-Car a faktúry má v účtovníctve riadne zaúčtované).

30. V prípade spoločnosti TEOTIHUACAN správca dane spochybnil, že plnenia dodal žalobcovi subjekt uvedený na faktúre, a to s odôvodnením, že išlo o detektívne služby, na výkon ktorých nemala ani spoločnosť TEOTIHUACAN, ani jej subdodávatelia príslušnú licenciu, teda služby nemohli žalobcovi dodať. Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetom Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou TEOTIHUACAN zo dňa 04.01.2016 je „kontrola počítačových, dátových a elektrických rozvodov, elektromagnetického vyžarovania zariadení a priestorov, odstraňovanie bezpečnostných dier, meranie rádiového spektra, nekoherentného rušenia a kontrola perimetrov v šiestich objektoch, komplexná pravidelná bezpečnostná prehliadka objektov a zariadení“. Termín plnenia bolo dohodnutý do 31.12.2016. Zhotoviteľ (spoločnosť TEOTIHUACAN) v článku 11.5 objednávateľovi (žalobcovi) deklaroval, že má oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť v rozsahu zmluvy. Spoločnosť TEOTIHUACAN si uvedené služby objednala u spoločnosti PENET (s ktorou mala uzavretú Zmluvu o spolupráci zo dňa 09.12.2015), následne na základe Dohody o postúpení práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 09.12.2015, do zmluvného vzťahu vstúpil postupník – spoločnosť System Technologies. Z predložených Servisných protokolov vyplýva, že v kancelárskych priestoroch žalobcu bola vykonaná: kontrola priestorov proti rušeniu rádiového spektra, proti penetrácii audio/video, proti odposluchom, detailná fyzická kontrola voči nežiaducim zariadeniam. Po vydaní prvého rozhodnutia správcu dane boli do spisu predložené aj Správy o výsledku kontroly a merania priestorov vypracované D. A., na ktorých sa nachádza odtlačok pečiatky žalobcu spolu s podpisom a dátumom (prevzaté v roku 2016). Práce vykonal I. B., osoba s odbornou spôsobilosťou v elektrotechnike. Zistenú závadu – intenzívne rušenie v oblasti pracovného stola generálneho riaditeľa, dodávateľ navrhol riešiť jeho výmenou, rušenie v oblasti „GSM vysielača“ navrhoval riešiť kontrolou a meraním nad kazetovým stropom. Zo Zápisnice z ústneho pojednávania z 24.07.2018 vyplynulo, že žalobca ponuku spoločnosti TEOTIHUACAN poskytnúť aj služby detektívnej kancelárie odmietol,

mal záujem len o premeriavanie priestorov. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 26.07.2018, na ktorom bol vypočutý svedok D. A. (konateľ spoločnosti TEOTIHUACAN) vyplýva, že dodané služby spočívali v tom, že sa vykonalo preskenovanie priestorov (za účelom nájdenia odpočúvacích zariadení). Z výpovede svedka I. B. (Zápisnica zo dňa 31.07.2018) vyplýva, že bol konateľom spoločnosti System Technologies, potvrdil vykonávanie služieb pre spoločnosť TEOTIHUACAN, ktorá mala dodať služby žalobcovi, na vykonávanie predmetných činností nebolo podľa svedka potrebné mať žiadne oprávnenie. Z odpovede KR PZ v Banskej Bystrici zo dňa 13.11.2019 na dožiadanie správcu dane vyplýva, že z predložených zmlúv o spolupráci medzi jednotlivými spoločnosťami, nie je zrejmé, že sa jednalo o činnosti podľa , avšak na základe Zápisníc o ústnom pojednávaní zo dňa 24.07.2018 a 31.07.2018 je možné konštatovať, že ak sa predmetnou činnosťou získavali údaje o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo, mohlo by sa jednať o činnosť podľa citovaného zákona. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že síce deklarovaným úmyslom žalobcu bolo získať údaje o protiprávnom konaní ohrozujúcom obchodné tajomstvo spoločnosti (čo predstavuje definíciu druhu detektívnej služby), no z predložených Servisných protokolov vyplýva, že v rámci zmluvného vzťahu bolo uskutočnené len premeranie priestorov, neboli vykonané žiadne ďalšie úkony, ktoré by vyústili do poskytovania detektívnych služieb (prípadné odpočúvacie zariadenia neboli demontované, nebolo vykonané žiadne ich skúmanie, zisťovanie údajov – pátranie po osobách). Dodávateľ po zistení závad (rušenia) navrhol uvedené riešiť výmenou stola, resp. ďalším premeraním. Ako konštatovalo KR PZ v Banskej Bystrici, z predložených Zmlúv o spolupráci medzi jednotlivými spoločnosťami nie je zrejmé, že sa jednalo o činnosti podľa Čo je však v tejto súvislosti podstatným, je skutočnosť, že ak by aj dodávateľ žalobcu nemal príslušné oprávnenie na vykonávanie určitej činnosti, ktorú fakturoval objednávateľovi, nie je to dôkazom o nevykonaní predmetnej činnosti. Takáto skutočnosť by mohla byť dôvodom pre následné sankcionovanie (postihnutie) dodávateľa z dôvodu poskytovania služieb bez príslušného oprávnenia (neoprávnené podnikanie), nie však „sankcionovanie“ odberateľa neuznaním daňového výdavku. Pokiaľ žalovaný odôvodňuje nepreukázanie podmienok uznania nákladov do daňových výdavkoch tým, že dodávateľ žalobcu nebol ekonomicky činný (čo v roku 2016 nezodpovedalo skutočnosti), že nepodal daňové priznanie za rok 2016 (čo žalobca ako objednávateľ služieb v roku 2016 nemohol predvídať, ani nijako ovplyvniť), neodôvodnene rozširuje zákonné podmienky pre uznanie daňových výdavkov. Ani skutočnosť, že spoločnosť TEOTIHUACAN kontrolu priestorov ako službu vykonala v roku 2016 len pre žalobcu, neumožňuje prijať žiadny záver ohľadom (ne)oprávnenosti daňového výdavku žalobcu za uvedené služby. V tejto súvislosti možno tiež zdôrazniť, že ak nebolo možné žalobcom preukazované skutočnosti preveriť z dôvodov na strane jeho dodávateľa (najmä z dôvodu neskoršieho zrušenia dodávateľskej, resp. subdodávateľskej spoločnosti), toto nie je možné vyhodnotiť na ťarchu žalobcu, ak tento doklady o dodaní služieb na svojej strane predložil.

31. V prípade spoločnosti Active-Car správca dane tvrdenia žalobcu spochybnil tým, že táto spoločnosť nebola schopná reklamné služby žalobcovi dodať. Uznal však, že reklamné služby podľa zmluvy s Active-Car boli žalobcovi dodané, žalobca za ne zaplatil a faktúry má v účtovníctve riadne zaúčtované. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že iba spochybnenie subjektu dodávateľa nie je pre účely právneho režimu dane z príjmov smerodajné a samo o sebe nie je dôvodom pre neuznanie deklarovaného výdavku (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 02.02.2022, sp. zn. , bod 45). 32. Žalobca v podanej správnej žalobe v prvom rade namietal, že v konaní nebol rešpektovaný právny názor odvolacieho orgánu týkajúci sa uznania daňových výdavkov, ktorý žalovaný vyslovil v Rozhodnutí č. 100887708/2020 zo dňa 13.05.2020 (v druhom zrušujúcom rozhodnutí), a to, že „zistenia získané správcom dane v kontrole a vo vyrubovacom konaní v súvislosti so službami - technická kontrola priestorov proti rušeniu rádiového spektra, nepreukazujú, že spoločnosť TEOTIHUACAN kontrolovanému daňovému subjektu predmetné služby neposkytla. Správca dane preto v ďalšom konaní získa nové, iné dôkazy. Ak takéto nové dôkazy nie je možné získať, správca dane uzná v daňových výdavkov náklady na služby kontroly priestorov v sume 51 343,66 eura od spoločnosti TEOTIHUACAN s.r.o.....pretože zistenia získané správcom dane v súvislosti s reklamnými službami fakturovanými spoločnosťou Active-Car nepreukazujú, že táto spoločnosť predmetné reklamné služby kontrolovanému daňovému subjektu neposkytla, správca dane v ďalšom konaní získa nové, iné dôkazy. Ak takéto nové, iné dôkazy nie je možné získať, správca dane uzná v daňových výdavkov náklady na reklamné služby.“

33. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom konštatoval, že správca dane dokazovanie doplnil. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že vzhľadom na obsah

administratívneho spisu v časti konania nasledujúceho po zrušení druhého rozhodnutia správcu dane, vo vzťahu k dodaniu služieb spoločnosťou TEOTIHUACAN dokazovanie nebolo doplnené, vo vzťahu k dodaniu služieb spoločnosťou Active-Car správca dane vykonal opakované dožiadanie (MVI) na vypočutie G. H. a do spisu doplnil doklady týkajúce sa daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty spoločnosti RUFA za jednotlivé mesiace roka 2016. Konkrétne z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane 08.10.2020 požiadal príslušný orgán Českej republiky o preverenie obchodnej spolupráce medzi G. H. a spoločnosťou RUFA so záverom, že je predpoklad, že služby pre spoločnosť GENERAL TRUCKING, a.s. (žalobcu) dodával G. H.. Prílohou odpovede na žiadosť o MVI bol Protokol o výsluchu svedka G. H. zo dňa 21.06.2021, z ktorého vyplynulo, že svedkovi F. B. (konateľ spoločnosti RUFA) dodal návrh rozmiestnenia polepov na celé auto (kompletnú vizualizáciu) s tým, že mu boli konkretizované logá, ktoré mal vyrobiť. Svedok vypovedal, že nerobil návrh a polep celého auta (t.j. vrátane loga „GENERAL TRUCKING“). K svojim faktúram prikladal len vizualizácie tých polepov, ktoré skutočne vytváral, kompletné vizualizácie s logom „GENERAL TRUCKING“ už boli na základnej vizualizácii, aby vedel, aké bude celkové rozmiestnenie reklamných polepov, teda aby vedel, kde bude lepiť logá, ktoré vyrábal on, logo „GENERAL TRUCKING“ ale nerobil (čo opakovane zdôraznil). Súčasne z výpovedí ostatných svedkov vyplynulo, že spoločnosť MACANO si prenajala celý automobil, časť jeho plochy predala spoločnosti Active-Car a časť spoločnosti RUFA (pomer 70:30). To znamená, že MACANO (ktoré malo od Active-Car) logo žalobcu, mohlo urobiť rozmiestnenie reklamných nápisov na celé auto (pôvodná vizualizácia), pričom časť reklamných polepov realizovalo MACANO (vrátane loga „GENERAL TRUCKING“) a časť spoločnosť RUFA, pre ktorú polepy vytváral G. H.. Na tomto mieste však správny súd zdôrazňuje pre toto konanie podstatnú skutočnosť, a to, že správca dane nespochybnil dodanie reklamných služieb žalobcovi (keď konštatoval, že na vozidlách sa nachádzali reklamné polepy žalobcu). Správca dane všetky zistenia smeroval k tomu, že polepy vytváral G. H., tento to však opakovane pri výsluchu poprel. Napriek tomu správca dane zotrval na svojom závere, že polepy vytvoril on. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.02.2015 sp. zn. ). Záver správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí (potvrdenom napadnutým rozhodnutím), že spoločnosť RUFA mala k dispozícii aj logá všetkých ostatných firiem, ktoré sa na vizualizácii automobilu majú vo finálnej podobe nachádzať, a teda je nepravdivé tvrdenie svedka G. H., že logo žalobcu nevyrábal, preto neobstojí. Ďalej správca dane po zrušení druhého rozhodnutia nahliadol do spisu z vykonanej daňovej kontroly na DPH spoločnosti RUFA za obdobie apríl, máj, jún, júl, august, september, október a november 2016 a do administratívneho spisu v tomto konaní zaradil rozhodnutia z týchto konaní (prvostupňové rozhodnutia), ako aj ďalšie dokumenty viažuce sa ku tejto daňovej kontrole (Protokol zo dňa 03.08.2018 o prevzatí písomností, Zápisnica z 27.09.2018 o prevzatí CD s údajmi). Uvedené zistenia sa však týkali spoločnosti RUFA, ktorá nebola zmluvným partnerom žalobcu, preto správny súd doplnenie dôkazov o tieto doklady nepovažuje za doplnenie dôkazov, ktoré mal na mysli žalovaný, keď v druhom zrušujúcom rozhodnutí zaviazal prvostupňový orgán na doplnenie dokazovania za účelom preukázania záverov správcu dane o nedodaní služieb žalobcovi. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (treťom rozhodnutí) tieto dôkazy opísal s tým, že príslušný správca dane (Daňový úrad Bratislava) po vykonaní kontroly na DPH konštatoval, že daňový subjekt RUFA nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach vystavených daňovým subjektom MACANO. Z toho správca dane usúdil, že D. D. ako vtedajší konateľ MACANO uviedol vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 04.09.2018 nepravdivé informácie, pretože žiadne dodávky služieb, návrhy reklamných nápisov pre spoločnosť RUFA, ani pre Active-Car, neboli počas výkonu daňovej kontroly zo strany MACANO preukázané. V tejto súvislosti správny súd predovšetkým uvádza, že správca dane vychádzal z prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu Bratislava bez uvedenia informácie, či išlo o právoplatné rozhodnutia a paušálne z nich vyvodil záver, že MACANO nepreukázalo dodanie služieb spoločnosti Active-Car, záver ktorý z doplnených dôkazov však nevyplýva. Podľa názoru správneho súdu tak po zrušení druhého rozhodnutia správcu dane došlo len k formálnemu „doplneniu“ dôkazov, ktoré však nijako nezmenili zistený skutkový stav veci.

34. Nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho orgánu možno subsumovať pod procesné pochybenie orgánu verejnej správy (v tomto prípade správcu dane) v priebehu daňového konania (za vadu konania). V zmysle dôvodom zrušenia žalobou napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy je len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V tomto prípade žalovaný ako odvolací orgán v druhom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil záver, že zistenia správcu dane nepreukazujú, že spoločnosť TEOTIHUACAN a Active-Car žalobcovi služby neposkytla (t.j. uznal, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno uniesol). Súčasne odvolací orgán konštatoval, že ak nebudú získané iné, nové dôkazy, správca dane uzná v daňových výdavkoch náklady na služby fakturované spoločnosťou TEOTIHUACAN a Active-Car. Skutočnosť, že by správca dane v rámci vyrubovacieho konania v súvislosti s dodaním služieb od spoločnosti TEOTIHUACAN dokazovanie nedoplnil, by nebolo možné samu o sebe považovať za vadu konania (podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy), za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (vadu konania) je však možné považovať to, že napriek nezmenenému skutkovému stavu (bez doplnenia dokazovania, ktoré by prinieslo zmenu skutkového stavu) urobil správca dane rovnaké právne posúdenie veci, t.j. postupoval v rozpore s § 74 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Hoci v súvislosti s dodaním služieb od spoločnosti Active-Car správca dane doplnil dokazovanie výsluchom G. H. v procesnom postavení svedka (v rámci MVI), jeho výpoveď taktiež nepriniesla nové (iné) zistenia, ktoré by akokoľvek menili skutkový stav ustálený už po jeho prvom vypočutí dňa 18.10.2019 (G. H. pri výsluchu len potvrdil už uvedené skutočnosti). To znamená, že aj v súvislosti s posúdením plnenia vynaloženého za služby fakturované spoločnosťou Active-Car doplnenie dokazovania neprinieslo zmenu zisteného skutkového stavu, ktorá by odôvodňovala také posúdenie, aké urobil prvostupňový orgán, ktorý napriek vyslovenému právnemu názoru odvolacieho orgánu vo vzťahu k skutkovej situácii, ktorá sa nezmenila, tento právny názor nerešpektoval. Správca dane teda nepostupoval podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku a pokiaľ žalovaný napriek tomu prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, takýto postup žalovaného je možné taktiež považovať za porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy podstatným spôsobom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy, pretože, ako bude vysvetlené nižšie, v dôsledku uvedeného prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Preto súd považuje námietku žalobcu týkajúcu sa nerešpektovania právneho názoru odvolacieho orgánu za dôvodnú.

35. V daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov (obdobne ako pri dani z pridanej hodnoty) dôkazné bremeno prioritne zaťažuje daňový subjekt. V tomto prípade žalobca do daňových výdavkov zahrnul výdavky (náklady) vynaložené za služby fakturované spoločnosťou TEOTIHUACAN a Active-Car, ktoré aj primerane preukázal. V dôsledku uvedeného prešlo dôkazné bremeno na správcu dane, ktorý mal (v zmysle druhého zrušujúceho rozhodnutia) vyvrátiť tvrdenia žalobcu o dôvodnosti uplatnených daňových výdavkov - mal preukázateľne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Len dôvodné spochybnenie vznesených tvrdení môže spôsobiť opätovný prenos dôkazného bremena na daňový subjekt. Dôvodnou pochybnosťou je len taká pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 03.09.2019 sp. zn. ). Ak správca dane pri preverovaní podkladov preukázateľne spochybnení vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dokladov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

36. Ako už bolo uvedené, podmienkou uznania daňového výdavku je jeho (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie. Tieto podmienky majú objektívny charakter - podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.09.2023 sp. zn. ). Súčasne sa vzťahujú na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom (daňovým subjektom). Dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybností správcu dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú objektívny charakter - nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu, či na jeho obozretnosť. Preto platí, že prípadné pochybnosti na strane subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo druhých a ďalších odberateľov nie sú bez ďalšieho pochybnosťami, ktoré by boli schopné spochybniť splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov. Jednoduché zistenia,

že subdodávateľ nedisponuje výrobnými kapacitami, personálnym substrátom alebo porušuje svoje daňové povinnosti bez ďalšieho neznamenajú, že tovar/služba neboli daňovému subjektu jeho priamym dodávateľom dodané a v tomto smere tiež neznamenajú, že daňové výdavky na časti reťazca dodávateľ a daňový subjekt nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, vecnosti a zaúčtovania (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.07.2023, sp. zn. , body 40 až 43). Daňové výdavky pre daň z príjmu (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty) majú tzv. neosobný (vecný) charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia tohto výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovoprávnom (osobnom) vzťahu. Správca dane pri daňovej kontrole dane z príjmu nemôže vychádzať z postupov bežných pre daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, pretože táto podlieha inému právnemu režimu ako má daň z príjmu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.10.2008 sp. zn.: ). Najvyšší súd SR ako aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutiach týkajúcich sa dane z príjmov zdôrazňujú, že podmienky pre uplatnenie daňového výdavku (nákladu) v oblasti dane z príjmu a podmienky pre uplatnenie práva na odpočet dane v oblasti dane z pridanej hodnoty sú odlišné. Daň z príjmov, na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, nie je na európskej úrovni plne harmonizovaná, preto rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ týkajúca sa Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty nie je uplatniteľná v oblasti rozhodovania o dani z príjmov. Z judikatúry vyplýva, že v prípade uplatnenia daňových výdavkov v tejto oblasti (poznámka správneho súdu: v oblasti dane z príjmov) nie je zákonnou povinnosťou daňového subjekt preukázanie identity či postavenia dodávateľa tovaru či služby, preto prípadné pochybnosti správcu dane vznesené len proti identite či postaveniu dodávateľa (v porovnaní s označením dodávateľa uvedeným na faktúre) nie sú samé o sebe spôsobilé odôvodniť nepriznanie daňových výdavkov v oblasti dane z príjmu (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.09.2023 sp. zn. , obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 02.02.2022 sp. zn. , body 44 až 46 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 22.02.2017 sp. zn. ).

37. V posudzovanom prípade dôvodom neuznania (opodstatnenosti) daňových výdavkov uplatnených žalobcom boli práve okolnosti na strane dodávateľov fakturovaných služieb - správca dane spochybnil dodanie služieb práve na faktúre/faktúrach deklarovaným dodávateľom (dodávateľmi). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie je úlohou finančných orgánov preukazovať, že údaje deklarované daňovým subjektom sú v rozpore so skutočnosťou, rozpor preukazujú, ak o tvrdeniach daňového subjektu existujú natoľko závažné pochybenia, ktoré ich robia nesprávnymi alebo neúplnými. Úlohou orgánov finančnej správy je v rámci (definície daňových výdavkov podľa v spojení s citovaného zákona) ustáliť a vyhodnotiť splnenie podmienok spočívajúcich v zistení realizácie spochybnených plnení, v zaplatení za deklarované plnenia a účelnosti preverovaných výdavkov. Iba toto sú podmienky, ktoré správca dane skúma a vyhodnocuje, ide pritom o podmienky objektívne, nezávislé od vôle daňového subjektu. Z napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane spochybnil príslušnosť výdavku k daňovému subjektu, preukázanie vynaloženia výdavku alebo jeho účelnosť (v tomto smere správca dane ani nevykonával dokazovanie). Z rozhodnutí orgánov finančnej správy vyplýva, že dôvodom neuznania daňových výdavkov bolo neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi služieb, správca dane ani žalovaný nespochybňovali samotnú realizáciu deklarovaných obchodov alebo skutočnosť, že objednané služby - výdavky mohli slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu. Dôvodom neuznania daňových výdavkov boli teda výlučne pochybnosti správcu dane a žalovaného vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi fakturovaného plnenia (že služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúre), čo však nemôže prejsť testom zákonnosti, ak takýto dôvod pre neuznanie daňových výdavkov neupravuje. Nemožno preto považovať za zákonné také rozhodnutie, ktoré navodzuje iný (nový) dôvod pre neuznanie daňového výdavku v porovnaní s dôvodmi upravenými zákonom. Pochybnosti správcu dane a žalovaného vznesené len proti identite a postaveniu dodávateľov žalobcu (spoločnosti TEOTIHUACAN a Active-Car) neboli v tomto prípade dôvodnými pochybnosťami, ktorými by správca dane, s ohľadom na zákonné podmienky neuznania daňových výdavkov, preukázateľne spochybnil tvrdenia žalobcu o daňových výdavkoch a následne ich mohol neuznať ako oprávnené daňové výdavky. Vzhľadom na uvedené žalobca dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie veci, v súvislosti s čím je dôvodná aj námietka existencie vady konania, keď po zrušení druhého rozhodnutia správcu dane, tento pri nezmenenom skutkovom stave zotrval na závere, že neboli splnené podmienky pre uznanie daňových výdavkov žalobcu napriek vyslovenému právnemu názoru odvolacieho orgánu (v druhom zrušujúcom rozhodnutí) o tom, že žalobca preukázal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie sporných daňových výdavkov.

38. Ďalšia žalobná námietka smerovala k nezákonnosti Protokolu z daňovej kontroly ako podkladu rozhodnutia. Žalobca uviedol, že dňa 09.08.2018 prebehlo v konaní ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly (oznámenie pochybností správcu dane). Toto pojednávanie sa konalo po tom, ako boli vo veci vypočutí svedkovia D. A. (konateľ spoločnosti TEOTIHUACAN vypočutý dňa 26.07.2018), I. B. (konateľ spoločnosti System Technologies vypočutý dňa 31.07.2018) a D. E. (konateľ spoločnosti Active-Car vypočutý 06.08.2018), v súvislosti s čím žalobca namietal, že došlo k odňatiu jeho práva vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. V nadväznosti na túto žalobnú námietku správny súd uvádza, že odňatie práva daňovému subjektu vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam samé o sebe nespôsobuje nezákonnosť Protokolu, vydaním ktorého sa končí daňová kontrola, ale je potenciálne vadou konania. Z obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.08.2018 vyplýva, že hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Z administratívneho spisu však vyplýva, že už z obsahu otázok kladených správcom dane žalobcovi v priebehu ústneho pojednávania dňa 28.06.2018 a dňa 02.07.2018 vo vzťahu k dodaniu služieb od spoločnosti TEOTIHUACAN a Active-Car a osobitne z priebehu a obsahu ústneho pojednávania zo dňa 24.07.2018 a 01.08.2018, ktorého sa za žalobcu zúčastnila splnomocnená zástupkyňa, bezpochyby vyplýva, že žalobca na základe uvedených skutočností správcu dane vedel (mohol vedieť), že správca dane spochybňuje žalobcom uplatnené daňové výdavky za služby poskytnuté spoločnosťami TEOTIHUACAN a Active-Car. Ústne pojednávanie ohľadom skutočností týkajúcich sa dodania služieb spoločnosťou Active-Car (01.08.2018) sa pritom uskutočnilo pred výsluchom svedka D. E. ako vtedajšieho konateľa Active-Car. Žalobca teda v čase výsluchu namietaných svedkov (minimálne svedka D. E.) vedel, že správca dane spochybňuje dodanie sporných služieb, preto sa voči uvedenému mohol brániť, resp. mohol následne v konaní požiadať o doplnenie dokazovania - navrhnúť opätovné vypočutie svedkov. Ďalej správny súd uvádza, že zo Zápisnice z 09.08.2018 vyplýva, že správca dane oboznámil zástupkyňu žalobcu o tom, že predložené a zistené skutočnosti (výpoveďou svedka D. E.) nepreukazujú skutočnosti deklarované na faktúrach od spoločnosti Active-Car, teda kontrolovaný subjekt (žalobca) nepreukázal oprávnenosť zaúčtovania týchto nákladov do daňových výdavkov. Obdobne správca dane oboznámil splnomocnenú zástupkyňu žalobcu, že má pochybnosť o vykonaní služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou TEOTIHUACAN (pochybnosť, že práce boli reálne uskutočnené týmto dodávateľom). Pokiaľ správca dane svoje pochybnosti v Protokole špecifikoval (očividne v nadväznosti na priebežne zisťované skutočnosti - napr. na vyjadrenie zástupkyne žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 01.08.2018, že pani A. bola prítomná na pretekoch, správca dane v Protokole reagoval, že nebol predložený dôkaz, že sa zúčastnila pretekov), neznamená to, že odňal daňovému subjektu právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, pretože žalobca mal právo vyjadriť sa k Protokolu vrátane možnosti navrhovania ďalších dôkazov. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR (napr. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 24.02.2022 sp. zn. , zverejnený v Zbierke rozhodnutí NSS SR pod číslom 18/2022) týkajúcu sa presunu dôkazného bremena v daňovom konaní, z ktorej vyplýva, že výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. V tomto prípade bol daňový subjekt pred vydaním Protokolu, a to ku dňu 09.08.2018, počas ústneho pojednávania o priebehu a obsahu ktorého bola spísaná zápisnica, oboznámený s tým, že správca dane má za to, že nebolo vierohodne a jednoznačne preukázané reálne uskutočnenie služieb zo strany TEOTIHUACAN a Active-Car. Žalobca teda mal v čase pred vydaním Protokolu preukázateľnú vedomosť o tom, že správca dane spochybnil oprávnenosť daňových výdavkov, aj konkrétne dôvody neuznania týchto výdavkov, teda mohol do skončenia daňovej kontroly, t.j. do vydania Protokolu, k zisteniam správcu dane zaujať stanovisko a predložiť všetky doklady, ktoré mal k dispozícii (čo sa aj stalo, ako to vyplýva z administratívneho spisu, keď žalobca podaním zo dňa 15.08.2018 predložil správcovi dane ďalšie vyjadrenia dôkazy). Z týchto dôvodov nepovažuje správny súd námietku o nezákonnosti Protokolu za dôvodnú.

39. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu týkajúcu sa získania dôkazu vo vzťahu k osobe D. E. pri miestnom zisťovaní, ktoré vykonal správca dane v rámci vyrubovacieho konania (dňa 18.12.2018) u subjektu MESTSKÉ ŠPORTOVÉ KLUBY POVAŽSKÁ BYSTRICA, s.r.o. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje

skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní (§ 37 ods. 2 Daňového poriadku). Z tohto (a ani iného ustanovenia Daňového poriadku) nevyplýva povinnosť správcu dane informovať daňový subjekt o miestnom zisťovaní ako úkone správcu dane v daňovom konaní. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že sa ho za uvedený subjekt zúčastnila E. N. A., pri miestnom zisťovaní boli odovzdané kópie listín pracovnoprávneho charakteru (týkajúce sa pracovného pomeru D. E. so športovým klubom), zmluvy o trénerskej činnosti a knihy dodávateľských faktúr od spoločnosti Active-Car ako dodávateľa. Išlo teda o zistenie objektívnych skutočností a vyhľadanie dôkazov, nie o výsluch svedka v daňovom konaní. Rozsudok Krajského súdu v Ostrave z 22.11.1999 sp. zn.: a , na ktorý v súvislosti s touto žalobnou námietkou žalobca poukázal, nie je záväzný pre správny súd, pretože ide o rozsudok súdu iného štátu. Navyše v tomto prípade podľa názoru správneho súdu nešlo o podanie vysvetlení, ale len o zabezpečenie listinných dôkazov. Žalobca zároveň v súvislosti s touto žalobnou námietkou ani nešpecifikoval, ako sa podľa neho tento nezákonne vykonaný dôkaz (miestne zisťovanie bez upovedomenia žalobcu), prejavil negatívne na jeho právach a povinnostiach a aký mal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

40. Správny súd za dôvodnú nepovažuje ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú žalobca odôvodnil záverom žalovaného, že bolo preukázané, že spoločnosti Active-Car a TEOTIHUACAN neboli oprávnené vystavovať faktúry za služby, ktoré mali dodať, no žalovaný neuviedol, aké nové dôkazy správca dane vyprodukoval po 13.05.2020 a akým spôsobom tieto dôkazy preukazujú závery v napadnutom rozhodnutí. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú zákonom požadované náležitosti (§ 63 Daňového poriadku), vrátane uvedenia dôvodov rozhodnutia tak, aby bolo možné preskúmať ich zákonnosť. Prípadné čiastkové nedostatky v odôvodnení nespôsobujú en bloc nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Možno však uznať, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil odklon od pôvodne vysloveného posúdenia dôvodnosti uplatnených daňových výdavkov (vysloveného v druhom zrušujúcom rozhodnutí), čo neprispieva k presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, osobitne v prípade, že z rozhodnutia nevyplýva taký posun v zistení skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval prijatý záver žalovaného.

41. Hoci správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, toto nebolo podľa názoru správneho súdu vedené účelne, hospodárne a efektívne na zistenie (ne)splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov. Žalovaný po druhom zrušujúcom rozhodnutí akoby rezignoval na postavenie odvolacieho orgánu, keď napriek skôr vysloveným (a jednoznačným) záverom o tom, že ak správca dane nedoplní dokazovanie a relevantne nespochybní dôkazy predložené žalobcom, má uznať žalobcom uplatnené daňové výdavky, potvrdil tretie rozhodnutie správcu dane napriek tomu, že podľa názoru správneho súdu následnými úkonmi správcu dane nebolo doplnené dokazovanie tak, aby z neho vyplývala zmena skutkového stavu. Okrem toho, že v dôsledku uvedeného sú rozhodnutia správcu dane a žalovaného postihnuté vadou konania, vychádzajú aj z nesprávneho právneho posúdenia – aplikácie zákonných podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov. Viaceré závery správcu dane (ktoré odobril žalovaný potvrdením prvostupňového rozhodnutia) nemajú oporu v skutkovom stave (záver, že v prípade služieb poskytovaných spoločnosťou TEOTIHUACAN bezpochyby išlo o detektívne služby) alebo sú zjavne v rozpore s výsledkami dokazovania (záver, že reklamné služby žalobcovi neposkytla spoločnosť Active-Car, reklamné polepy urobil G. H.).

42. Za situácie, že žalobca v konaní preukázal splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov, správca dane a žalovaný neoprávnene (v rozpore so zákonom) dospeli k uplatneniu , podľa ktorého sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že podaná správna žaloba odôvodňuje zrušenie rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane podľa a . Správny súd s poukazom na a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnený nárok na zahrnutie výdavkov za služby fakturované spoločnosťou TEOTIHUACAN a Active-Car do daňových výdavkov v zmysle v tomto rozhodnutí identifikovaných nedostatkov vo vzťahu

k posúdeniu uplatnených daňových výdavkov. V ďalšom konaní je správca dane viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ).

44. Správny súd pre úplnosť uvádza, že skutočnosť, že Ministerstvo financií SR dospelo na základe podnetu žalobcu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, nevylučuje súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnom konaní a ani jeho prípadne zrušenie zo zákonom ustanovených dôvodov uvedených v .

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa predchádzajúce vety neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.