Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ea6/369525.d33540.pdf
PDF · 120.95 KB
No categories available
1Sdo/6/2008
Najvyšší súd 1 Sdo 6/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. F. S., a.s., zastúpeného
advokátom JUDr. M. H., , proti žalovanému Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.apríla 2004 sp. zn.
POZ 4228 OZ 151967 II/24-2004, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.decembra 2006 sp. zn. 3 Sž 125/2004, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnuté uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ako súdu prvostupňového zo dňa 7.decembra 2006 sp. zn.
3 Sž 125/2004 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutým uznesením zo dňa 7.decembra 2006
sp. zn. 3 Sž 125/2004 zastavil konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19.apríla
2004 sp. zn. POZ 4228 OZ 151967 II/24-2004 (ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu
a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 110/3072/95 zo dňa 3.apríla 1996
o nevyhovení protestu prokurátora) a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
Dôvodmi pre zastavenie konania boli ad 1) oneskorené podanie žaloby proti rozhodnutiu
žalovaného vo veci samej, ad 2) nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby
proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora, pretože jeho subjektívne práva neboli
v konaní o proteste prokurátora porušené (o právach žalobcu už totiž bolo právoplatne
rozhodnuté vo veci samej). Najvyšší súd uviedol, že ku skúmaniu porušenia hmotných práv
žalobcu rozhodnutím žalovaného vo veci samej mohol pristúpiť len na základe žaloby
podanej prokurátorom, ako oprávneným subjektom v prípade nevyhovenia protestu, nie však
na základe žaloby podanej žalobcom.
Proti tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal žalobca
odvolanie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie
najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 221
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca nepovažuje za významné, že prokurátor
nevyužil svoje právo na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu. Za podstatnú považuje otázku, či má účastník správneho konania právo podať žalobu
o preskúmanie rozhodnutia bez ohľadu na skutočnosť, či bolo správne konanie iniciované zo
strany prokurátora alebo nie. V prípade vyhovenia protestu by sa žalobca stal s najväčšou
pravdepodobnosťou účastníkom konania. Nesúhlasí s výkladom najvyššieho súdu
vysloveným v napadnutom uznesení ohľadom nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Poukázal
na článok 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, z ktorých vyplýva, že iba zákon môže vylúčiť právo
žalobcu na domáhanie sa súdnej ochrany na súde, a nie výklad zákona súdom. Žalobca pritom
poukázal na skutočnosť, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré najvyšší súd
v napadnutom rozhodnutí poukazuje, nevylučujú iný subjekt ako práve prokurátora
z možnosti podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia o proteste prokurátora. Práve naopak,
samotnému prokurátorovi stanovuje iba lehotu, v ktorej on sám môže využiť, nad rámec
všeobecnej úpravy, svoje zákonom dané oprávnenie podať žalobu (§ 250 ods. 2, § 250b
ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa názoru žalobcu ustanovenie § 250 ods. 6
Občianskeho súdneho poriadku chráni oprávnené záujmy účastníka správneho konania
v prípadoch, kedy sám nepodá žalobu o preskúmanie správneho rozhodnutia a takúto žalobu
podá iba prokurátor. V opravnom prostriedku vymedzil viacero porušení zákona v konaní
o samotnom proteste Generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 372k ods. 2 druhá veta, § 246c
v znení účinnom do 30.júna 2007 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 250ja ods. 3 v spojení s § 214
ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku).
Odvolanie v predmetnej právnej veci proti rozhodnutiu najvyššieho súdu ako súdu
prvostupňového je prípustné v zmysle ustanovenia § 372k ods. 2 druhá veta Občianskeho
súdneho poriadku.
Predmetom sporu je otázka včasnosti podania žaloby podľa piatej časti druhej hlavy
Občianskeho súdneho poriadku a aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby
o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.
V súvislosti s touto otázkou odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým ozrejmiť
vzťah žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a protestu
prokurátora. Podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len Správny poriadok) sa konanie o proteste prokurátora a preskúmavanie rozhodnutí
správnych orgánov súdom považujú za mimoriadne opravné prostriedky (spolu s obnovou
konania a preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré sú v predmetnej
právnej veci bez právneho významu). Ide teda o dva rovnocenné mimoriadne opravné
prostriedky, ktoré môžu smerovať proti tomu istému právoplatnému rozhodnutiu vydanému
správnym orgánom.
Protest prokurátora je upravený v ustanovení § 69 Správneho poriadku a v zákone
č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre),
konkrétne v ustanoveniach § 22 - § 27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Aj keď Správny
poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti
právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického
zaradenia tohto inštitútu v rámci Správneho poriadku a zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1
písm. e/ zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského
dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Charakteristickými
znakmi konania o proteste prokurátora sú nasledovné skutočnosti:
- prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej
správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým
boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických
osôb,
- nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej
dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania; preto môže
protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka,
- protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal,
- správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu úplne
vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho
stupňa, prípadne vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, výsledkom môže byť
vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora,
- proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo
podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,
- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku
1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na
preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
- vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá
uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti
nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním
protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste,
- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku
1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely
osobitného zákona 20) sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie
isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým
nebolo vyhovené protestu prokurátora.
Protest prokurátora je teda právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa
napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu
o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide
o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie
protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j.
rozhodnutia vo veci samej (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
PL. ÚS 17/1998 zo dňa 4.marca 1998).
Na druhej strane preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom ako
mimoriadny opravný prostriedok je upravený v ustanovení § 70 Správneho poriadku a druhej
hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Ide o návrhové konanie, ktoré je priamo
závislé od dispozičného práva žalobcu podať žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule
vyjadrenej v ustanovení článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 36 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však negatívnou enumeráciou
v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich
súdnemu prieskumu. Zároveň je potrebné mať pri preskúmavaní rozhodnutí na pamäti aj
charakteristiku rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom preskúmavania súdom,
vyjadrenú v ustanoveniach § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí
ísť o rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická
alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení
alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto
rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku).
Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je
rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo
právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností
nedotýka (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 72/2007
zo dňa 31.januára 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 95/03
zo dňa 30.októbra 2003). Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu
nevyhovel, nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu
vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné
rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie,
a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení
protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom
uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené
a sféra materiálnych práv a povinností žalobcu zostala nedotknutá.
Preto ustanovenie § 250b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku dáva prokurátorovi
v prípadoch negatívneho rozhodnutia o proteste prokurátora právo domôcť sa preskúmania
rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby pri splnení uvedenej podmienky a v určenej
lehote. Takéto rozhodnutie na základe žaloby fyzickej alebo právnickej osoby nepodlieha
súdnemu preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(napríklad Babiaková, E.: Protest prokurátora a správne súdnictvo. In Justičná revue č.
3/2006, s. 520-528).
Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovanie, že v tomto prípade je
potrebné žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu podať proti
rozhodnutiu vo veci samej, teda proti takému rozhodnutiu, ktoré zakladá, mení alebo ruší
oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo sú týmto rozhodnutím
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Tým bude splnená jedna zo základných podmienok na konanie podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorej absencia je neodstrániteľná. Od toho
sa odvíja aj lehota na podanie žaloby, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia
správneho orgánu vo veci samej a plynie dva mesiace; jej zmeškanie nemožno odpustiť
(§ 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnej právnej veci preto nebola
splnená podmienka včasnosti podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci
samej v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, následkom ktorej
bol postup podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a zastavenie
konania.
Naproti tomu Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250b ods. 5 poskytuje
prokurátorovi lehotu na podanie žaloby do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým nebolo vyhovené protestu. Pričom táto žaloba však musí smerovať proti
rozhodnutiu vo veci samej (stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. Snj 124/2000 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 70/2001). V prípade, žeby toto
právo mal aj žalobca alebo žalovaný, bolo by to v ustanovení § 250b ods. 5 výslovne uvedené.
Primárne to súvisí s lehotou na podanie žaloby, kým prokurátorovi začína lehota na podanie
žaloby plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora
(nejde o rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej), žalobcovi zostáva zachovaná lehota na
podanie žaloby podľa ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. dva
mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej. Z uvedeného je
potom možné prijať záver, že žalobca nemohol podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia
o nevyhovení protestu prokurátora, pretože je viazaný lehotou v zmysle § 250b ods. 1, ktorej
uplynutie je neodpustiteľné. V dôsledku toho nemôže podať žalobu o preskúmanie
rozhodnutia vo veci samej po negatívnom rozhodnutí správneho orgánu o proteste prokurátora
z dôvodu uplynutia lehoty na podanie žaloby. Preto odvolací súd dospel k záveru, že fyzické
a právnické osoby nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti
a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora.
Aktívna legitimácia na podanie žaloby v tomto prípade patrí iba prokurátorovi.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že „právo na súd“ ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu,
nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie
obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, žeby uvedené právo
bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods.
1 Dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú
legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom
(napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku, č.
51/1997/835/1041 zo dňa 29.júla 1998; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
II. ÚS 218/07-14 zo dňa 4.októbra 2007).
V predmetnej právnej veci je jednoznačné, že žalobca mal reálnu možnosť využiť
efektívny prostriedok nápravy – podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovaného vo veci samej,
t.j. rozhodnutiu, ktoré zakladalo, menilo alebo rušilo práva a povinnosti žalobcu, prípadne sa
dotýkalo jeho právom chránených záujmov, na základe druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. Toto svoje právo však nevyužil, čím zmeškal lehotu na podanie žaloby
v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom
súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom uznesení, preto napadnuté uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 125/2004 zo dňa 7.decembra 2006 ako
vecne správne potvrdil (§ 219 Občianskeho súdneho poriadku).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol na základe ustanovenia § 224 ods. 1
v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. októbra 2008
JUDr. Eva Babiaková, CSc.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Zuzana Katuščáková