Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sdo/6/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu K. F. S., a.s., zastúpeného

advokátom JUDr. M. H., , proti žalovanému Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.apríla 2004 sp. zn.

POZ 4228 151967 II/24-2004, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.decembra 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnuté uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky ako súdu prvostupňového zo dňa 7.decembra 2006 sp. zn.

p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutým uznesením zo dňa 7.decembra 2006

sp. zn. zastavil konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19.apríla

2004 sp. zn. POZ 4228 151967 II/24-2004 (ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu

a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 110/3072/95 zo dňa 3.apríla 1996

o nevyhovení protestu prokurátora) a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

Dôvodmi pre zastavenie konania boli ad 1) oneskorené podanie žaloby proti rozhodnutiu

žalovaného vo veci samej, ad 2) nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby

proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora, pretože jeho subjektívne práva neboli

v konaní o proteste prokurátora porušené (o právach žalobcu už totiž bolo právoplatne

rozhodnuté vo veci samej). Najvyšší súd uviedol, že ku skúmaniu porušenia hmotných práv

žalobcu rozhodnutím žalovaného vo veci samej mohol pristúpiť len na základe žaloby

podanej prokurátorom, ako oprávneným subjektom v prípade nevyhovenia protestu, nie však

na základe žaloby podanej žalobcom.

Proti tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal žalobca

odvolanie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie

najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 221

ods. 3 ). Žalobca nepovažuje za významné, že prokurátor

nevyužil svoje právo na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu. Za podstatnú považuje otázku, či má účastník správneho konania právo podať žalobu

o preskúmanie rozhodnutia bez ohľadu na skutočnosť, či bolo správne konanie iniciované zo

strany prokurátora alebo nie. V prípade vyhovenia protestu by sa žalobca stal s najväčšou

pravdepodobnosťou účastníkom konania. Nesúhlasí s výkladom najvyššieho súdu

vysloveným v napadnutom uznesení ohľadom nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Poukázal

na a ods. 2 SR, z ktorých vyplýva, že iba zákon môže vylúčiť právo

žalobcu na domáhanie sa súdnej ochrany na súde, a nie výklad zákona súdom. Žalobca pritom

poukázal na skutočnosť, že ustanovenia , na ktoré najvyšší súd

v napadnutom rozhodnutí poukazuje, nevylučujú iný subjekt ako práve prokurátora

z možnosti podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia o proteste prokurátora. Práve naopak,

samotnému prokurátorovi stanovuje iba lehotu, v ktorej on sám môže využiť, nad rámec

všeobecnej úpravy, svoje zákonom dané oprávnenie podať žalobu (§ 250 ods. 2, § 250b

ods. 5 ). Podľa názoru žalobcu ustanovenie

chráni oprávnené záujmy účastníka správneho konania

v prípadoch, kedy sám nepodá žalobu o preskúmanie správneho rozhodnutia a takúto žalobu

podá iba prokurátor. V opravnom prostriedku vymedzil viacero porušení zákona v konaní

o samotnom proteste Generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 372k ods. 2 druhá veta, § 246c

v znení účinnom do 30.júna 2007 ) preskúmal napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 250ja ods. 3 v spojení s § 214

ods. 2 písm. c/ ).

Odvolanie v predmetnej právnej veci proti rozhodnutiu najvyššieho súdu ako súdu

prvostupňového je prípustné v zmysle ustanovenia § 372k ods. 2 druhá veta Občianskeho

súdneho poriadku.

Predmetom sporu je otázka včasnosti podania žaloby podľa piatej časti druhej hlavy

a aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby

o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.

V súvislosti s touto otázkou odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým ozrejmiť

vzťah žaloby podľa druhej hlavy piatej časti a protestu

prokurátora. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej len Správny poriadok) sa konanie o proteste prokurátora a preskúmavanie rozhodnutí

správnych orgánov súdom považujú za mimoriadne opravné prostriedky (spolu s obnovou

konania a preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré sú v predmetnej

právnej veci bez právneho významu). Ide teda o dva rovnocenné mimoriadne opravné

prostriedky, ktoré môžu smerovať proti tomu istému právoplatnému rozhodnutiu vydanému

správnym orgánom.

Protest prokurátora je upravený v ustanovení § 69 Správneho poriadku a v zákone

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre),

konkrétne v ustanoveniach § 22 - § 27, ktoré sa prekrývajú a dopĺňajú. Aj keď Správny

poriadok expressis verbis neuvádza, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti

právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, je potrebné vychádzať zo systematického

zaradenia tohto inštitútu v rámci Správneho poriadku a zároveň z ustanovenia § 27 ods. 1

písm. e/ zákona o prokuratúre. Protest prokurátora je jedným z prostriedkov prokurátorského

dozoru, ktorý prokurátor vykonáva vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Charakteristickými

znakmi konania o proteste prokurátora sú nasledovné skutočnosti:

- prokurátor môže podať protest proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej

správy, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, a ktorým

boli založené, zmenené alebo zrušené práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických

osôb,

- nejde o návrhové konanie, t.j. prokurátor môže podať protest na základe vlastnej

dozorovej činnosti alebo na základe podnetu účastníkov správneho konania; preto môže

protest prokurátora smerovať aj proti vôli účastníka,

- protest prokurátora sa podáva na orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal,

- správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu úplne

vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho

stupňa, prípadne vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, výsledkom môže byť

vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora,

- proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo

podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,

- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku

1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na

preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon,

- vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá

uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti

nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním

protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste,

- ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku

1 písm. a) nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely

osobitného zákona 20) sa má za to, že protestu nevyhovel. Uvedená právna domnienka má tie

isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým

nebolo vyhovené protestu prokurátora.

Protest prokurátora je teda právnym aktom, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa

napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie tohto orgánu

o proteste prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Ide

o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie

protestu nemá vplyv na formálnoprávnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t.j.

rozhodnutia vo veci samej (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 4.marca 1998).

Na druhej strane preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom ako

mimoriadny opravný prostriedok je upravený v ustanovení § 70 Správneho poriadku a druhej

hlave piatej časti ako rozhodovanie o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Ide o návrhové konanie, ktoré je priamo

závislé od dispozičného práva žalobcu podať žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule

vyjadrenej v ustanovení článku 46 ods. 2 a v článku 36 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd; však negatívnou enumeráciou

v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich

súdnemu prieskumu. Zároveň je potrebné mať pri preskúmavaní rozhodnutí na pamäti aj

charakteristiku rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom preskúmavania súdom,

vyjadrenú v ustanoveniach a . Musí

ísť o rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie

rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických

alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická

alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení

alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto

rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku).

Rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je

rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností

nedotýka (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 31.januára 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 30.októbra 2003). Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu

nevyhovel, nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu

vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné

rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie,

a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení

protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom

uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené

a sféra materiálnych práv a povinností žalobcu zostala nedotknutá.

Preto ustanovenie dáva prokurátorovi

v prípadoch negatívneho rozhodnutia o proteste prokurátora právo domôcť sa preskúmania

rozhodnutia správneho orgánu podaním žaloby pri splnení uvedenej podmienky a v určenej

lehote. Takéto rozhodnutie na základe žaloby fyzickej alebo právnickej osoby nepodlieha

súdnemu preskúmaniu podľa druhej hlavy piatej časti

(napríklad Babiaková, E.: Protest prokurátora a správne súdnictvo. In Justičná revue č.

3/2006, s. 520-528).

Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovanie, že v tomto prípade je

potrebné žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu podať proti

rozhodnutiu vo veci samej, teda proti takému rozhodnutiu, ktoré zakladá, mení alebo ruší

oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo sú týmto rozhodnutím

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Tým bude splnená jedna zo základných podmienok na konanie podľa druhej

hlavy piatej časti , ktorej absencia je neodstrániteľná. Od toho

sa odvíja aj lehota na podanie žaloby, ktorá začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia

správneho orgánu vo veci samej a plynie dva mesiace; jej zmeškanie nemožno odpustiť

( ). V predmetnej právnej veci preto nebola

splnená podmienka včasnosti podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci

samej v zmysle ustanovenia , následkom ktorej

bol postup podľa ustanovenia a zastavenie

konania.

Naproti tomu v ustanovení poskytuje

prokurátorovi lehotu na podanie žaloby do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým nebolo vyhovené protestu. Pričom táto žaloba však musí smerovať proti

rozhodnutiu vo veci samej (stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. Snj 124/2000 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 70/2001). V prípade, žeby toto

právo mal aj žalobca alebo žalovaný, bolo by to v ustanovení § 250b ods. 5 výslovne uvedené.

Primárne to súvisí s lehotou na podanie žaloby, kým prokurátorovi začína lehota na podanie

žaloby plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora

(nejde o rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej), žalobcovi zostáva zachovaná lehota na

podanie žaloby podľa ustanovenia , t.j. dva

mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej. Z uvedeného je

potom možné prijať záver, že žalobca nemohol podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia

o nevyhovení protestu prokurátora, pretože je viazaný lehotou v zmysle § 250b ods. 1, ktorej

uplynutie je neodpustiteľné. V dôsledku toho nemôže podať žalobu o preskúmanie

rozhodnutia vo veci samej po negatívnom rozhodnutí správneho orgánu o proteste prokurátora

z dôvodu uplynutia lehoty na podanie žaloby. Preto odvolací súd dospel k záveru, že fyzické

a právnické osoby nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti

a postupu správneho orgánu v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora.

Aktívna legitimácia na podanie žaloby v tomto prípade patrí iba prokurátorovi.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že „právo na súd“ ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu,

nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, žeby uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods.

1 Dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú

legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom

(napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku, č.

51/1997/835/1041 zo dňa 29.júla 1998; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.

-14 zo dňa 4.októbra 2007).

V predmetnej právnej veci je jednoznačné, že žalobca mal reálnu možnosť využiť

efektívny prostriedok nápravy – podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovaného vo veci samej,

t.j. rozhodnutiu, ktoré zakladalo, menilo alebo rušilo práva a povinnosti žalobcu, prípadne sa

dotýkalo jeho právom chránených záujmov, na základe druhej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku. Toto svoje právo však nevyužil, čím zmeškal lehotu na podanie žaloby

v zmysle ustanovenia .

Vychádzajúc z uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom

súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom uznesení, preto napadnuté uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 7.decembra 2006 ako

vecne správne potvrdil ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol na základe ustanovenia § 224 ods. 1

v spojení s , keď neúspešnému žalobcovi ich

náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. októbra 2008

JUDr. Eva Babiaková, CSc.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Katuščáková