Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/9/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. M., advokáta

so sídlom v P., zastúpeného JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P., proti odporkyni M. Š.,

bývajúcej v P., o 2 560 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 23. októbra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. októbra 2005 č. k. – 82 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2 560 Sk a trovy konania 200 Sk k rukám

právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že

navrhovateľ si za zastupovanie odporkyne ako advokát na základe plnej moci z 26. 3. 1998

v konaní na Okresnom súde Prešov č. k. (t. č. ) vyúčtoval

odmenu za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, podanie odporu z 26. 3. 1998) po

1 180 Sk a režijný paušál 2 x 100 Sk, spolu 2 560 Sk v súlade s vyhláškou č.

o odmenách a náhradách advokátov. Napriek tomu, že vykonanie úkonov právnej pomoci

bolo spisom preukázané, odmenu odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila, čo

ani sporné nebolo. Odporkyňa namietala započítanie tejto pohľadávky navrhovateľa

s jej pohľadávkou vo výške 4 702 113,60 Sk, pretože finančné prostriedky v tejto sume jej

navrhovateľ nezaplatil a ponechal si ich na svojom účte. Túto námietku nezohľadnil

s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého možno započítať

pohľadávky len pokiaľ sa vzájomne kryjú a musí ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa započítať nemožno splatnú pohľadávku oproti

pohľadávke, ktorá nie je splatná. Bol toho, názoru, že pohľadávka odporkyne voči

navrhovateľovi je doposiaľ sporná, preto nie je možné ju v danom štádiu konania započítať.

O trovách konania rozhodol podľa a

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 23. októbra 2007 sp. zn. na odvolanie

odporkyne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol a účastníkom nepriznal

náhradu trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa

jednostranným prejavom započítala pohľadávku navrhovateľa, ktorá je dôvodnou

pohľadávkou a nie je sporná. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal

návratnosť namietaných neuhradených finančných prostriedkov odporkyni. Preto súd prvého

stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nesprávne rozhodol, keď odmietol

jednostranné započítanie pohľadávky odporkyne voči pohľadávke uplatnenej navrhovateľom.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Jeho prípustnosť vyvodil z § 237

písm. f/ , pretože postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom. Poukázal na zápisnicu o pojednávaní pred odvolacím súdom z 23. 10. 2007, z ktorej

vyplýva, že pojednával v neprítomnosti účastníkov (po vyhlásení uznesenia podľa § 101

ods. 2 ) a jeho právny zástupca ospravedlnil svoju neprítomnosť, ale nevyplýva z nej

jeho stanovisko, či súhlasí s konaním v ich neprítomnosti. Odvolací súd oboznámil priebeh

vykonaného dokazovania a napriek tomu, že sa oboznámil s rozsudkami odvolacích súdov,

ktoré v podobných skutkovo a právne porovnateľných veciach rozhodli tak, že potvrdili

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo jeho návrhu vyhovené, nepredvídateľne

v predmetnej veci rozhodol inak, ako rozhodoval iný senát odvolacieho súdu. Ak odvolací súd

na základe vykonaného dokazovania dospel k iným skutkovým zisteniam a vyvodil z nich

iný právny záver ako súd prvého stupňa s poukazom na ústavný princíp spravodlivého

konania mu mal umožniť reálne a efektívne uplatniť právo na vyjadrenie sa k uvažovaným

zmeneným skutkovým zisteniam a k zmene právneho hodnotenia posudzovaného nároku.

Teda ak odvolací súd uvažoval nad zmenou skutkových zistení ako aj právneho posúdenia

jeho nároku, bolo potrebné aby bol na túto skutočnosť výslovne upozornený a vyzvaný,

či nenavrhuje vykonať ďalšie dôkazy. Len po takomto náležitom poučení by bolo možné

konštatovať, že nevyužil práva a poučenia vyplývajúce mu zo zákona. Ak odvolací súd tak

nepostupoval, znemožnil mu reálne a efektívne využitie jeho procesných práv a vzhľadom

k tomu, ako aj na princíp predvídateľnosti a spravodlivého konania, prílišným formalistickým

postupom mu odňal možnosť konať pred súdom. Ak odvolací súd vyvodil záver, že v konaní

neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ nepreukázal návratnosť namietaných neuhradených

finančných prostriedkov tak aj týmto postupom mu odňal možnosť konať pred súdom

a porušil jeho základné právo na prezumciu neviny, čo malo za následok i nesprávnu

aplikáciu Postup odvolacieho súdu bol v rozpore s

a 120 ods. 1 tretia veta , pretože sa mal oboznámiť s uvedenou správou polície

a zadovážiť si spis Okresného súdu Prešov sp. zn. bez ohľadu, či to účastníci

navrhli. V trestnom konaní vedenom proti nemu sa obhajuje, že finančné prostriedky boli

odporkyni vrátené a v trestnom spise sa nachádza listina, z obsahu ktorej je zrejmé ich

vrátenie, čo odporkyňa potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Zásada prezumcie neviny

sa neobmedzuje len na trestné konanie, ale vzťahuje sa aj na súdy, ktoré v občianskom

súdnom konaní rozhodujú napr. o náhrade škody spôsobenej trestným činom, ktoré sú

viazané rozhodnutím príslušných orgánov, že bol spáchaný trestný čin ( ),

pričom konanie preruší, ak jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto

konaní riešiť ( ). Zdôraznil, že jednou zo základných zásad

občianskeho súdneho konania je zásada dvojinštančnosti konania. Odvolací súd preskúmava

správnosť skutkových zistení, vykonaných súdom prvého stupňa a právneho posúdenia veci,

ku ktorým tento súd na základe svojich skutkových zistení v rozhodnutí dospel ako

i správnosť konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak sú

k správnemu rozhodnutiu veci potrebné skutkové zistenia, ktoré nevykonal súd prvého stupňa,

ale vzhľadom k nesprávnemu právnemu názoru, na nich svoje rozhodnutie nezaložil, nie sú

podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd

preto rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ide o neočakávané

rozhodnutie, ktorým mu bola odňatá jedna inštancia. Účastníkovi konania, ktorý bol pre

nesprávny právny názor súdu ohľadne podstatnej skutočnosti dôležitej pre posúdenie veci

vylúčený z realizácie svojich procesných práv (navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k nim

a pod.) bola nesprávnym postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Je preto daný

dovolací dôvod podľa V konaní teda došlo k vadám v tomto ustanovení

uvedeným a zároveň k iným vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žiadal rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň mu

priznať náhradu trov vo výške 1 678 Sk.

Odporkyňa navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Podľa nej navrhovateľ skresľuje

celý prípad, keď sa dovoláva zaručených práv. Vôbec ho nemrzí, že jej stále

neodovzdal pre ňu prijaté plnenie vo výške 4 702 163 Sk, prečo bolo proti nemu začaté trestné

stíhanie, vedené na Okresnom súde Prešov, v ktorom si uplatnila nárok na náhradu škody

v uvedenej výške.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia platí,

že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,

ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, potvrdzujúci

rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238

ods. 3 ).

S poukazom na ustanovenie je dovolanie prípustné aj proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení

( ).

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Suma 2 560 Sk, na zaplatenie ktorej bola odporkyňa súdom prvého stupňa zaviazaná,

neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Dňa 13. 12. 2000, kedy bol podaný návrh na Okresný súd Prešov, bola minimálna mzda

podľa nariadenia vlády č. 4 400 Sk a jej trojnásobok tvoril sumu

13 200 Sk.

Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto uvedené ustanovenie

vylučuje.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku ( ), ale

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky

prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Vychádzajúc z obsahu dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na otázku splnenia

podmienok prípustnosti dovolania podľa

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov. To

znamená, že zo strany súdu musí ísť o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia voči

dotknutému účastníkovi, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti tomuto

účastníkovi konať pred súdom.

Podľa dovolacieho súdu vadou konania v zmysle ustanovenia nie je,

že odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa.

Podľa , v znení do 15. októbra 2008, ak tento zákon neustanovuje

inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak,

aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má

pojednávanie konať.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom

na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy.

Podľa prvá veta pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých

dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná a v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48

ods. 2 , nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať

a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi

uplatnenie tohto práva. Citované ustanovenie umožňuje vec prejednať

v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie,

ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z toho predpokladu vychádza aj

citované ustanovenie , v zmysle ktorého sa môže pojednávanie odročiť len

z dôležitých dôvodov.

Ako vyplýva z obsahu spisu, odvolací súd riadne predvolal účastníkov na pojednávanie

a zástupca odporcu predvolanie prevzal 18. 9. 2007 (čl. 146) a z obsahu zápisnice

o pojednávaní odvolacieho súdu z 23. 10. 2007 vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa

ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní

na okresnom súde. Nevyplýva z nej však, že by právny zástupca z tohto dôvodu požiadal

o odročenie pojednávania. Ak teda právny zástupca navrhovateľa nepožiadal o odročenie

pojednávania a odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti, neodňal tým účastníkovi

možnosť konať pred súdom podľa

Za opodstatnené nepovažoval dovolací súd námietky navrhovateľa spočívajúce

v porušení jeho práva na spravodlivý proces tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie nečakane

založil na iných skutkových a právnych záveroch než súd prvého stupňa a že nepredvídateľne

vo veci rozhodol inak ako iný senát odvolacieho súdu v skutkovo a právne porovnateľných

veciach.

Súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom

a nezohľadnil námietku započítania tejto pohľadávky s pohľadávkou odporkyne pre jej

spornosť. Odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len z hľadiska rozsahu

a dôvodov podaného odvolania ( ), t. j. dôvodnosti námietky započítania.

Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa považujúc za relevantné

splnenie poučovacej povinnosti v zmysle dospel k záveru o spôsobilosti

pohľadávok odporkyne a navrhovateľa na započítanie, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie návratnosti odporkyňou namietaných neuhradených finančných

prostriedkov. Prehodnotenie možnosti započítania pohľadávky odporkyne voči pohľadávke

navrhovateľa nemožno považovať za postup, ktorým by odvolací súd porušil právo

navrhovateľa na spravodlivý proces, pretože svoje rozhodnutie nečakane nezaložil na iných

skutkových a právnych záveroch o nároku uplatnenom navrhovateľom než súd prvého stupňa.

Odvolací súd nevyvodil svoj iný právny názor zo skutočností, ktoré by neboli namietané

v odvolaní a ktorými by sa súd prvého stupňa nezaoberal. Ani o nároku uplatnenom

navrhovateľom nerozhodol nepredvídateľne inak ako iné senáty odvolacieho súdu, ktoré

potvrdili rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo jeho návrhu vyhovené tým, že

prehodnotil spôsobilosť započítania pohľadávok účastníkov.

Obsahom poučenia účastníka súdom podľa ustanovenia , je poučenie

o procesných právach a procesných povinnostiach. Procesné práva a povinnosti sú obsahom

procesnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po začatí občianskeho súdneho konania,

výnimočne aj v konaní o činnosti súdu pred začatím konania podľa druhej časti Občianskeho

súdneho poriadku. Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké procesné

práva im priznávajú a aké procesné povinnosti im ukladajú procesnoprávne predpisy, ako

treba nimi urobené procesné úkony vykonať, aby vyvolali nimi sledované procesné účinky,

prípadne ako treba odstrániť vady už urobených právnych úkonov, aké právne následky

sú spojené s vykonávanými procesnými úkonmi, ako treba splniť procesnú povinnosť

vyplývajúcu zo zákona alebo rozhodnutia súdu a pod. O právach a povinnostiach, ktoré

vyplývajú pre účastníka z hmotného práva, súd nepoučuje. Spôsob plnenia poučovacej

povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti účastníkov konania, nestrannosť súdu

a (do účinnosti , t. j. do 15. 10. 2008) zákaz prejudikovania názoru súdu.

Z obsahu preskúmavaného spisu súdu prvého stupňa nevyplýva, že by súdy nižších

stupňov porušili svoju poučovaciu povinnosť.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nie je opodstatnená ani

námietka navrhovateľa, že súd mu odňal možnosť konať pred ním aj tým, že mu neposkytol

riadne právne poučenie pri uplatnení jeho práv.

Nemožno súhlasiť ani s námietkou navrhovateľa, že by záverom odvolacieho súdu

o spôsobilosti pohľadávok na započítanie došlo k porušeniu zásady prezumcie neviny.

Odvolací súd neriešil v konaní otázku, ktorú nebol oprávnený riešiť (spáchanie trestného

činu) predtým než o nej rozhodne súd v príslušnej trestnej veci, ktorým rozhodnutím by bol

viazaný ( ).

Dovolanie nie je ďalším odvolaním, ale mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných (, )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Prieskum dokazovania vykonaného

odvolacím súdom (z hľadiska dostatočne zisteného skutkového stavu) prichádza do úvahy

iba v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ( v znení od

15. 10. 2008). Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom,

samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Prípustnosť dovolania napokon nie je možné vyvodiť ani z inej vady (neuvedenej

v ). Pre iné než v ustanovení uvedené vady rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania, dovolanie nie je prípustné. Takáto vada môže byť právne

významná len pri inak prípustnom dovolaní. Dovolanie navrhovateľa ale nie je prípustné

podľa ustanovení upravujúcich prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku proti

rozsudku odvolacieho súdu, v akej procesnej forme bolo napadnuté rozhodnutie vo veci samej

vydané.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči

navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretože nepodala návrh na ich priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: