Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5f6/373532.38d74e.pdf
PDF · 110.27 KB
No categories available
2Cdo/9/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 9/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. M., advokáta
so sídlom v P., zastúpeného JUDr. A. N., advokátom so sídlom v P., proti odporkyni M. Š.,
bývajúcej v P., o 2 560 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
16 C 103/2002, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 23. októbra 2007 sp. zn. 10 Co 38/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. októbra 2005 č. k. 16 C 103/2002 – 82 uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2 560 Sk a trovy konania 200 Sk k rukám
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že
navrhovateľ si za zastupovanie odporkyne ako advokát na základe plnej moci z 26. 3. 1998
v konaní na Okresnom súde Prešov č. k. 1 Rob 1851/97 (t. č. 18 Cb 326/1998) vyúčtoval
odmenu za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, podanie odporu z 26. 3. 1998) po
1 180 Sk a režijný paušál 2 x 100 Sk, spolu 2 560 Sk v súlade s vyhláškou č. 240/1990 Zb.
o odmenách a náhradách advokátov. Napriek tomu, že vykonanie úkonov právnej pomoci
bolo spisom 1 Rob 1851/97 preukázané, odmenu odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila, čo
ani sporné nebolo. Odporkyňa namietala započítanie tejto pohľadávky navrhovateľa
s jej pohľadávkou vo výške 4 702 113,60 Sk, pretože finančné prostriedky v tejto sume jej
navrhovateľ nezaplatil a ponechal si ich na svojom účte. Túto námietku nezohľadnil
s poukazom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno započítať
pohľadávky len pokiaľ sa vzájomne kryjú a musí ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítať nemožno splatnú pohľadávku oproti
pohľadávke, ktorá nie je splatná. Bol toho, názoru, že pohľadávka odporkyne voči
navrhovateľovi je doposiaľ sporná, preto nie je možné ju v danom štádiu konania započítať.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 23. októbra 2007 sp. zn. 10 Co 38/2006 na odvolanie
odporkyne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol a účastníkom nepriznal
náhradu trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa
jednostranným prejavom započítala pohľadávku navrhovateľa, ktorá je dôvodnou
pohľadávkou a nie je sporná. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal
návratnosť namietaných neuhradených finančných prostriedkov odporkyni. Preto súd prvého
stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nesprávne rozhodol, keď odmietol
jednostranné započítanie pohľadávky odporkyne voči pohľadávke uplatnenej navrhovateľom.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Jeho prípustnosť vyvodil z § 237
písm. f/ O. s. p., pretože postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Poukázal na zápisnicu o pojednávaní pred odvolacím súdom z 23. 10. 2007, z ktorej
vyplýva, že pojednával v neprítomnosti účastníkov (po vyhlásení uznesenia podľa § 101
ods. 2 O. s. p.) a jeho právny zástupca ospravedlnil svoju neprítomnosť, ale nevyplýva z nej
jeho stanovisko, či súhlasí s konaním v ich neprítomnosti. Odvolací súd oboznámil priebeh
vykonaného dokazovania a napriek tomu, že sa oboznámil s rozsudkami odvolacích súdov,
ktoré v podobných skutkovo a právne porovnateľných veciach rozhodli tak, že potvrdili
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo jeho návrhu vyhovené, nepredvídateľne
v predmetnej veci rozhodol inak, ako rozhodoval iný senát odvolacieho súdu. Ak odvolací súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k iným skutkovým zisteniam a vyvodil z nich
iný právny záver ako súd prvého stupňa s poukazom na ústavný princíp spravodlivého
konania mu mal umožniť reálne a efektívne uplatniť právo na vyjadrenie sa k uvažovaným
zmeneným skutkovým zisteniam a k zmene právneho hodnotenia posudzovaného nároku.
Teda ak odvolací súd uvažoval nad zmenou skutkových zistení ako aj právneho posúdenia
jeho nároku, bolo potrebné aby bol na túto skutočnosť výslovne upozornený a vyzvaný,
či nenavrhuje vykonať ďalšie dôkazy. Len po takomto náležitom poučení by bolo možné
konštatovať, že nevyužil práva a poučenia vyplývajúce mu zo zákona. Ak odvolací súd tak
nepostupoval, znemožnil mu reálne a efektívne využitie jeho procesných práv a vzhľadom
k tomu, ako aj na princíp predvídateľnosti a spravodlivého konania, prílišným formalistickým
postupom mu odňal možnosť konať pred súdom. Ak odvolací súd vyvodil záver, že v konaní
neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ nepreukázal návratnosť namietaných neuhradených
finančných prostriedkov tak aj týmto postupom mu odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho základné právo na prezumciu neviny, čo malo za následok i nesprávnu
aplikáciu § 120 ods. 4 O. s. p. Postup odvolacieho súdu bol v rozpore s § 213 ods. 4 O. s. p.
a 120 ods. 1 tretia veta O. s. p., pretože sa mal oboznámiť s uvedenou správou polície
a zadovážiť si spis Okresného súdu Prešov sp. zn. 1 T 60/06 bez ohľadu, či to účastníci
navrhli. V trestnom konaní vedenom proti nemu sa obhajuje, že finančné prostriedky boli
odporkyni vrátené a v trestnom spise sa nachádza listina, z obsahu ktorej je zrejmé ich
vrátenie, čo odporkyňa potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Zásada prezumcie neviny
sa neobmedzuje len na trestné konanie, ale vzťahuje sa aj na súdy, ktoré v občianskom
súdnom konaní rozhodujú napr. o náhrade škody spôsobenej trestným činom, ktoré sú
viazané rozhodnutím príslušných orgánov, že bol spáchaný trestný čin (§ 135 ods. 1 O. s. p.),
pričom konanie preruší, ak jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto
konaní riešiť (§ 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Zdôraznil, že jednou zo základných zásad
občianskeho súdneho konania je zásada dvojinštančnosti konania. Odvolací súd preskúmava
správnosť skutkových zistení, vykonaných súdom prvého stupňa a právneho posúdenia veci,
ku ktorým tento súd na základe svojich skutkových zistení v rozhodnutí dospel ako
i správnosť konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak sú
k správnemu rozhodnutiu veci potrebné skutkové zistenia, ktoré nevykonal súd prvého stupňa,
ale vzhľadom k nesprávnemu právnemu názoru, na nich svoje rozhodnutie nezaložil, nie sú
podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd
preto rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ide o neočakávané
rozhodnutie, ktorým mu bola odňatá jedna inštancia. Účastníkovi konania, ktorý bol pre
nesprávny právny názor súdu ohľadne podstatnej skutočnosti dôležitej pre posúdenie veci
vylúčený z realizácie svojich procesných práv (navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k nim
a pod.) bola nesprávnym postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Je preto daný
dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O. s. p. V konaní teda došlo k vadám v tomto ustanovení
uvedeným a zároveň k iným vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žiadal rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň mu
priznať náhradu trov vo výške 1 678 Sk.
Odporkyňa navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť. Podľa nej navrhovateľ skresľuje
celý prípad, keď sa dovoláva ústavou zaručených práv. Vôbec ho nemrzí, že jej stále
neodovzdal pre ňu prijaté plnenie vo výške 4 702 163 Sk, prečo bolo proti nemu začaté trestné
stíhanie, vedené na Okresnom súde Prešov, v ktorom si uplatnila nárok na náhradu škody
v uvedenej výške.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O. s. p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí,
že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,
ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci
rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je
dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238
ods. 3 O. s. p.).
S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné aj proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení
Podľa § 238 ods. 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada Ak je predmetom dovolacieho konania len
príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Suma 2 560 Sk, na zaplatenie ktorej bola odporkyňa súdom prvého stupňa zaviazaná,
neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Dňa 13. 12. 2000, kedy bol podaný návrh na Okresný súd Prešov, bola minimálna mzda
podľa § 1 písm. b/ nariadenia vlády č. 298/2000 Z.z. 4 400 Sk a jej trojnásobok tvoril sumu
13 200 Sk.
Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto uvedené ustanovenie § 238 ods. 5 O. s. p.
vylučuje.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238 O. s. p.), ale
zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky
prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Vychádzajúc z obsahu dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na otázku splnenia
podmienok prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov. To
znamená, že zo strany súdu musí ísť o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia voči
dotknutému účastníkovi, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti tomuto
účastníkovi konať pred súdom.
Podľa dovolacieho súdu vadou konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. nie je,
že odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 115 ods. 1, 2 O. s. p. v znení do 15. októbra 2008, ak tento zákon neustanovuje
inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov
a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak,
aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má
pojednávanie konať.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom
na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy.
Podľa § 119 ods. 1 prvá veta O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná a v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať
a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi
uplatnenie tohto práva. Citované ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. umožňuje vec prejednať
v neprítomnosti účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie,
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z toho predpokladu vychádza aj
citované ustanovenie § 119 O. s. p., v zmysle ktorého sa môže pojednávanie odročiť len
z dôležitých dôvodov.
Ako vyplýva z obsahu spisu, odvolací súd riadne predvolal účastníkov na pojednávanie
a zástupca odporcu predvolanie prevzal 18. 9. 2007 (čl. 146) a z obsahu zápisnice
o pojednávaní odvolacieho súdu z 23. 10. 2007 vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa
ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu kolízie súdnych pojednávaní
na okresnom súde. Nevyplýva z nej však, že by právny zástupca z tohto dôvodu požiadal
o odročenie pojednávania. Ak teda právny zástupca navrhovateľa nepožiadal o odročenie
pojednávania a odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti, neodňal tým účastníkovi
možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Za opodstatnené nepovažoval dovolací súd námietky navrhovateľa spočívajúce
v porušení jeho práva na spravodlivý proces tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie nečakane
založil na iných skutkových a právnych záveroch než súd prvého stupňa a že nepredvídateľne
vo veci rozhodol inak ako iný senát odvolacieho súdu v skutkovo a právne porovnateľných
veciach.
Súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom
a nezohľadnil námietku započítania tejto pohľadávky s pohľadávkou odporkyne pre jej
spornosť. Odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len z hľadiska rozsahu
a dôvodov podaného odvolania (§ 242 ods. 1 O.s.p.), t. j. dôvodnosti námietky započítania.
Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa považujúc za relevantné
splnenie poučovacej povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. dospel k záveru o spôsobilosti
pohľadávok odporkyne a navrhovateľa na započítanie, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie návratnosti odporkyňou namietaných neuhradených finančných
prostriedkov. Prehodnotenie možnosti započítania pohľadávky odporkyne voči pohľadávke
navrhovateľa nemožno považovať za postup, ktorým by odvolací súd porušil právo
navrhovateľa na spravodlivý proces, pretože svoje rozhodnutie nečakane nezaložil na iných
skutkových a právnych záveroch o nároku uplatnenom navrhovateľom než súd prvého stupňa.
Odvolací súd nevyvodil svoj iný právny názor zo skutočností, ktoré by neboli namietané
v odvolaní a ktorými by sa súd prvého stupňa nezaoberal. Ani o nároku uplatnenom
navrhovateľom nerozhodol nepredvídateľne inak ako iné senáty odvolacieho súdu, ktoré
potvrdili rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bolo jeho návrhu vyhovené tým, že
prehodnotil spôsobilosť započítania pohľadávok účastníkov.
Obsahom poučenia účastníka súdom podľa ustanovenia § 5 ods. 1 O. s. p., je poučenie
o procesných právach a procesných povinnostiach. Procesné práva a povinnosti sú obsahom
procesnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po začatí občianskeho súdneho konania,
výnimočne aj v konaní o činnosti súdu pred začatím konania podľa druhej časti Občianskeho
súdneho poriadku. Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké procesné
práva im priznávajú a aké procesné povinnosti im ukladajú procesnoprávne predpisy, ako
treba nimi urobené procesné úkony vykonať, aby vyvolali nimi sledované procesné účinky,
prípadne ako treba odstrániť vady už urobených právnych úkonov, aké právne následky
sú spojené s vykonávanými procesnými úkonmi, ako treba splniť procesnú povinnosť
vyplývajúcu zo zákona alebo rozhodnutia súdu a pod. O právach a povinnostiach, ktoré
vyplývajú pre účastníka z hmotného práva, súd nepoučuje. Spôsob plnenia poučovacej
povinnosti musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti účastníkov konania, nestrannosť súdu
a (do účinnosti zákona č. 384/2008, t. j. do 15. 10. 2008) zákaz prejudikovania názoru súdu.
Z obsahu preskúmavaného spisu súdu prvého stupňa nevyplýva, že by súdy nižších
stupňov porušili svoju poučovaciu povinnosť.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nie je opodstatnená ani
námietka navrhovateľa, že súd mu odňal možnosť konať pred ním aj tým, že mu neposkytol
riadne právne poučenie pri uplatnení jeho práv.
Nemožno súhlasiť ani s námietkou navrhovateľa, že by záverom odvolacieho súdu
o spôsobilosti pohľadávok na započítanie došlo k porušeniu zásady prezumcie neviny.
Odvolací súd neriešil v konaní otázku, ktorú nebol oprávnený riešiť (spáchanie trestného
činu) predtým než o nej rozhodne súd v príslušnej trestnej veci, ktorým rozhodnutím by bol
viazaný (§ 135 ods.1 O. s. p.).
Dovolanie nie je ďalším odvolaním, ale mimoriadnym opravným prostriedkom určeným
na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ O. s. p.)
a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) vád. Prieskum dokazovania vykonaného
odvolacím súdom (z hľadiska dostatočne zisteného skutkového stavu) prichádza do úvahy
iba v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243b ods. 2 O. s. p. v znení od
15. 10. 2008). Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom,
samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle
§ 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
Prípustnosť dovolania napokon nie je možné vyvodiť ani z inej vady (neuvedenej
v § 237 O.s.p.). Pre iné než v ustanovení § 237 O.s.p. uvedené vady rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania, dovolanie nie je prípustné. Takáto vada môže byť právne
významná len pri inak prípustnom dovolaní. Dovolanie navrhovateľa ale nie je prípustné
podľa ustanovení upravujúcich prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku proti
rozsudku odvolacieho súdu, v akej procesnej forme bolo napadnuté rozhodnutie vo veci samej
vydané.
Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie
je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 4 O. s. p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal.
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania voči
navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
pretože nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: