Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obo/132/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., s.r.o., IČO: X.

/predtým S., a.s., predtým V., a.s., predtým S./ O., X. Bratislava, zastúpeného JUDr. V. H.,

advokátkou, AK K., X. Bratislava, proti žalovanému: Á. P., Budapest, Maďarská

republika, evidovaný v obchodno-registračnej a informačnej službe Ministerstva

spravodlivosti Maďarskej republiky pod číslom Cg. X., zastúpený JUDr. Ľ. F., advokátom,

AK L., X. Bratislava, o určenie neplatnosti Zmluvy o kúpe akcií – privatizačnej

zmluvy, uzavretej 09. 01. 1998 medzi žalobcom a žalovaným, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. apríla 2008 č. k. -438, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30. apríla 2008 č. k. -438 p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, uložil povinnosť

žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 4 102,--Sk a povinnosť zaplatiť na

účet súdu trovy tlmočenia 3 580,--Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 15. 12. 2003 sa žalobca

domáhal aby súd určil, že Zmluva o kúpe akcií – Privatizačná zmluva /v originálnom

maďarskom znení označená ako „Részvény adásvételi szerződés, Privatizációs szerződés/,

uzavretá dňa 09. 01. 1998 medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná. Žalovaný je

maďarskou právnickou osobu so špecifickým postavením v procese správy a privatizácie

štátneho majetku v Maďarskej republike, ktorý v roku 1997 vyhlásil verejnú súťaž na

predaj väčšinového podielu akcií spoločnosti D. Rt. /ďalej len D./. Žalobca ako víťaz tejto

súťaže uzavrel so žalovaným dňa 09. 01. 1998 zmluvu o kúpe a predaji akcií – privatizačnú

zmluvu. Zmluva bola uzavretá v maďarskom jazyku. V čl. 11.1. a 11.2. Privatizačnej

zmluvy sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej mali byť všetky

spory z nej vyplývajúce prejednávané a rozhodované v rozhodcovskom konaní pred stálym

rozhodcovským súdom obchodnej a priemyselnej komory /ďalej len Viedenský tribunál/.

Označený rozhodcovský súd je povinný spory rozhodovať na základe maďarského

hmotného práva s vylúčením maďarských kolíznych noriem. Pre riešenie otázok

neupravených Privatizačnou zmluvou si dohodli rozhodujúce ustanovenia maďarského

hmotného práva, teda a zákona č. VI. z roku 1988

o hospodárskych spoločnostiach, platné v čase uzatvárania zmluvy. Na základe

Privatizačnej zmluvy Arbitrážny súd rozsudkom zo 7. 10. 2004 zaviazal žalobcu v tomto

konaní na zaplatenie sumy 1 328 548 000 maďarských forintov s príslušenstvom z titulu

porušenia záväzkov z Privatizačnej zmluvy. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že dohoda

o založení príslušnosti cudzozemského súdu, alebo rozhodcovského súdu podľa ZMPS

alebo podľa zákona o rozhodcovskom konaní má za následok vyňatie spornej majetkovej

veci z príslušnosti a právomoci slovenských súdov; a zakladá tak neodstrániteľnú prekážku

konania spočívajúcu v nedostatku právomoci slovenského súdu / /.

Účastníci tohto konania sa v Privatizačnej zmluve – čl. 11.1. dohodli, že „prípadné spory,

súvisiace s touto zmluvou budú v prvom rade riešiť rokovaniami. V prípade neúspešnosti

sa zmluvné strany podriadia výlučnej rozhodovacej právomoci stáleho volebného súdu pri

Rakúskej Obchodnej a priemyselnej komore. Súd je povinný spor rozsúdiť na základe

maďarského vecného práva – nepočítajúc sem kolízne predpisy – a na postup voleného

súdu je záväzný rokovací poriadok, prijatý pri vzniku právneho sporu. Volený súd rokuje

v trojčlennom senáte, z ktorých sú oprávnení delegovať po jednom predávajúci a kupujúci,

a ktorí sa dohodnú na osobe predsedu. Členovia voleného súdu môžu byť iní štátni

príslušníci, ako sú kupujúci a predávajúci. Proces prebieha v anglickom jazyku. Podľa čl.

11.2. v súvislosti s otázkami neupravenými touto kúpnopredajnou zmluvou sú smerodajné

ustanovenia maďarského vecného práva platné pri uzatváraní zmluvy, teda Občiansky

zákonník, ako aj zákon č. VI. z roku 1988 o hospodárskych spoločnostiach.“ V citovanom

ustanovení Privatizačnej zmluvy zmluvné strany bez akýchkoľvek pochybností prejavili

vôľu riešiť spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, v konaní pred rozhodcami. Neprejavili teda

vôľu dohodnúť si právomoc súdu niektorej zo zmluvných strán tak, ako to má na mysli

Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou

republikou opravnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných

a trestných veciach /vyhl. Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. –

ďalej len zmluva o právnej pomoci/. Podľa čl. 38 ods. 3 citovanej zmluvy na konanie

o zmluvných záväzkových vzťahoch je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na ktorom sa

účastníci zmluvy písomne dohodli. Ak takejto dohody niet, právomoc je daná súdu

zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko (sídlo) odporca. Právomoc je daná aj súdu

zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko (sídlo) žalobca, ak je na tomto území

predmet sporu alebo majetok odporcu. Preto je zmluva o právnej pomoci pre toto konanie

irelevantná. Súd prvého stupňa preto musel v tomto konaní riešiť prejudiciálne otázku

platnosti rozhodcovskej doložky v Privatizačnej zmluve. V odôvodnení rozhodnutia ďalej

uviedol, že z textu rozhodcovskej doložky nesporne vyplýva, že pre riešenie sporov, ktoré

zo zmluvy vzniknú, je dohodnuté maďarské vecné právo a pre procesný postup voleného

súdu je záväzný rokovací poriadok prijatý pri vzniku sporu. Ohľadom rozhodcovskej

doložky však osobitná voľba práva neexistuje. Keďže ide o rozhodcovskú doložku

z medzinárodného obchodného styku, treba ju posúdiť podľa ustanovení Európskeho

dohovoru o medzinárodnej obchodnej arbitráži, publikovaného vyhláškou ministra

zahraničných vecí č. , ktorý je v zmysle ustanovenia

Z.z. o rozhodcovskom konaní /platnom v čase dojednania rozhodcovskej doložky

v Privatizačnej zmluve – ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní/ tou medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Podľa čl. I. tento Dohovor sa okrem

iného vzťahuje na rozhodcovské (arbitrážne) zmluvy uzavreté za účelom urovnania sporov,

ktoré vzišli alebo vzídu z vykonávania medzinárodného obchodu medzi fyzickými alebo

právnickými osobami, ktoré pri uzavieraní zmluvy mali svoj obvyklý pobyt alebo svoje

sídlo v rôznych zmluvných štátoch. Pre účely tohto Dohovoru označenie „rozhodcovská

(arbitrážna) zmluva“ znamená buď rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve alebo

zmluvu o rozhodcovi, pričom zmluva alebo zmluva o rozhodcovi sú podpísané stranami

alebo obsiahnuté vo výmene listov, telegramov alebo ďalekopisných oznámení, označenie

„arbitráž“ znamená nielen rozhodovanie sporov rozhodcami ustanovenými pre jednotlivo

určený prípad (arbitráž ad hoc), ale tiež rozhodovanie stálymi rozhodcovskými

inštitúciami; Podľa čl. VI. bod 2/ Dohovoru pri rozhodovaní o existencii alebo o platnosti

rozhodcovskej zmluvy súdy zmluvných štátov budú spôsobilosť strán posudzovať podľa

práva platného pre tieto strany. Podľa častí 5/ zákona č. LXXI 1994 o arbitráži, platného

v Maďarsku v rozhodnom čase: Rozhodcovskou zmluvou je zmluva, ktorou sa strany

zaväzujú predložiť svoj spor, ktorý medzi nimi vznikol alebo len môže vzniknúť z určitého

právneho vzťahu, či už zmluvného alebo nezmluvného, na rozhodcovské konanie.

Rozhodcovská zmluva musí byť uzavretá písomne. Podľa

Z.z. prípustnosť rozhodcovskej zmluvy sa vždy posudzuje podľa tohto zákona. Podľa § 2

ods. 1/ podnikatelia a iní účastníci obchodných vzťahov sa môžu dohodnúť

v rozhodcovskej zmluve alebo v doložke k zmluve, ktorou si upravujú vzájomné obchodné

vzťahy (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), že o majetkových sporoch, ktoré medzi nimi

vzniknú, rozhodnú jeden alebo viacerí nimi poverení rozhodcovia. Podľa odseku 2/

rozhodcovskú zmluvu možno uzavrieť len na rozhodovanie takých sporov, ktoré účastníci

môžu skončiť súdnym zmierom. Z obsahu Privatizačnej zmluvy mal súd prvého stupňa za

nesporné, že spory, ktoré z nej vyplynú, môžu byť predmetom rozhodcovskej zmluvy.

Ostatné náležitosti rozhodcovskej zmluvy sa posudzujú podľa tohto zákona, ak si účastníci

nezvolili právny poriadok, podľa ktorého sa má rozhodcovská zmluva posudzovať.

Najvyšší súd SR v dovolacom konaní, vedenom pod sp. zn. Obdo V 73/2003, ustálil

právny záver, že v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne

uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská

zmluva alebo rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia

rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Z odôvodnenia Najvyššieho súdu SR

vyplýva, že ustanovenie nepredpisuje obsahové

náležitosti rozhodcovskej zmluvy alebo doložky. Podľa jeho znenia záväzok zmluvných

strán, že sa podrobia rozhodcovskému rozhodnutiu, je súčasťou (ne má byť súčasťou)

rozhodcovskej zmluvy. Hoci uvedené ustanovenie nie je celkom presné, podľa názoru

dovolacieho súdu nepredpisuje obsah zmluvy, ale stanovuje obsah záväzku, ktorý vzniká

uzavretím zmluvy, ktorá má náležitosti predpísané v odseku 1. Znamená to, že

rozhodcovská zmluva alebo doložka zakladá okrem záväzku jej účastníkov, že sa podrobia

rozhodcovskému konaniu, ktorý musí byť výslovne v zmluve uvedený, aj záväzok, že sa

podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Obsahom vzťahu

založeného rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou sa uzavretím zmluvy stáva záväzok

podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez toho, aby musel byť výslovne v zmluve

uvedený. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodcovská doložka je neplatná

z titulu jej rozporu s čl. II. Moskovského dohovoru o riešení občianskoprávnych sporov

vznikajúcich zo vzťahov hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce v rozhodcovskom

konaní, publikovaný vyhláškou ministra zahraničných vecí č. , keďže

rozhodcovskou doložkou v čl. 11.1. Privatizačnej zmluvy bolo dojednané riešenie sporov

pred Viedenským tribunálom, a to z dôvodov ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu

SR Moskovský dohovor v čl. I. vymedzuje pojmy hospodárske

organizácie a hospodárske vzťahy, pričom je s ohľadom na historické obdobie, v ktorom

bol podpísaný, evidentné, že vychádza zo zásad plánovitého riadenia hospodárstva na báze

socialistického spoločenského vlastníctva. Pritom v prejednávanej veci žalobca /ani

žalovaný/, nie sú hospodárskymi organizáciami a ani vzťahy medzi nimi nie sú v zmysle

ich chápania Dohovorom. Hospodárske organizácie a hospodárske vzťahy boli definované

v československom právnom poriadku – v Hospodárskom ,

ktorý bol 31.12.1991 zrušený. Podľa stanoviska Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky, SR nevykonala po svojom vzniku žiadny formálny úkon smerujúci k sukcesii do

Moskovského dohovoru, avšak ho ani nevypovedala. Zánikom RVHP však došlo

k podstatnej zmene obsahu vzťahov medzi účastníkmi Dohovoru SR Dohovor vzhľadom

na jeho účel, ciele a obsah považuje za obsolétny. Maďarská republika nie je zmluvnou

stranou Dohovoru a nebola ňou ani v čase uzavretia Privatizačnej zmluvy, keďže ju

vypovedala v súlade s jej čl. X. a teda ňou nie je ani viazaná, čo bez akýchkoľvek

pochybností vyplýva z uznesenia Národnej rady Maďarskej republiky č. 75/1993 /1.X./ o

vypovedaní dohody o posudzovaní občiansko-právnych sporov rozhodcovským súdom,

pochádzajúcich z hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce, podpísanú v Moskve

26. 05. 1972, vyhlásenú zákonným nariadením č. 23 z roku 1973 a zákona č. XXXVI.

z roku 1995, v zmysle ktorého Moskovská konvencia stratila vo vzťahu k Maďarskej

republike účinnosť dňa 20. 10. 1994. Súd prvého stupňa na základe uvedeného dospel

k záveru, že rozhodcovská doložka, dojednaná medzi žalobcom a žalovaným v čl. 11.1.

Privatizačnej zmluvy, je platná. Táto dohoda účastníkov vylučuje právomoc slovenských

súdov na konanie o návrhu žalobcu zo dňa 15. 12. 2003. Keďže rozhodcovská doložka

zaväzuje účastníkov a žalovaný v prvom úkone, ktorý mu patril, namietal, že spor má byť

prejednaný v rozhodcovskom konaní, nie je daná právomoc súdu na jeho prejednanie

a preto súd prvého stupňa konanie podľa ods. zastavil.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2

tak, že uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a to

náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu trov vzniknuté tlmočením.

Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalobca a navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že sa súd 1. stupňa odvoláva na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 73/2003, ktoré je

ojedinelé a odvolateľ s týmto nesúhlasí, nakoľko má za to, že ust. § 2 ods. 4 zák. č.

je jednoznačné a pri jeho interpretácii niet žiadneho priestoru pre výklad, tak

ako to urobil v tomto konaní dovolací súd. Ak zákon stanoví ako osobitnú požiadavku, aby

sa strany výslovne v rozhodcovskej zmluve/doložke zaviazali, že sa podrobia

rozhodcovskému rozhodnutiu, znamená to, že zákonodarca mal na mysli ďalšiu

požiadavku, nad rámec bežného, „základného“ obsahu rozhodcovských dojednaní.

Zákonodarca chcel zrejme pridať vážnosť záväzku podrobiť určitý spor rozhodcovskej

právomoci a tým ho vyňať spod právomoci súdov tým, že strany sa rozhodcovskému

rozhodnutiu podrobia osobitným vyhlásením, čiže výslovne. Potom ale nepostačuje, aby sa

takéto vyhlásenie vyvodzovalo už zo samotného podrobenia sa strán právomoci

rozhodcov, keďže bez tohto „podrobenia sa“ by nebola rozhodcovská doložka vôbec platne

uzavretá. Zákonodarca mal totiž požiadavkou prevzatia osobitného záväzku strán podrobiť

sa budúcemu rozhodcovskému rozhodnutiu na mysli inú, ďalšiu obsahovú náležitosť

rozhodcovskej doložky. Inak by ju osobitne neupravil ako samostatnú obsahovú náležitosť

rozhodcovskej doložky popri samotnom podrobení sa právomoci rozhodcov. Ďalej

uviedol, že Moskovský dohovor upravuje obligatórne rozhodcovské konanie pre určité

civilno-právne spory hospodárskej povahy medzi vnútroštátnymi subjektmi občianskeho

práva jej signatárskych štátov. Na základe Privatizačnej zmluvy došlo ku kúpe akcií

a vzniku ďalších občianskoprávnych (v zmysle súkromnoprávnych) vzťahov hospodárskej

(obchodnej) povahy. Podľa názoru žalobcu je preto splnená aj požiadavka formulovaná

tak, že k vzniku predmetných právnych vzťahov má dochádzať v procese hospodárskej

spolupráce signatárskych štátov Moskovského dohovoru. Poukázal na to, že pojmu

„hospodárska organizácia“ nemožno priradiť ten zmysel, ktorý tomuto pojmu „dával“ už

zrušený Hospodársky zákonník. Ďalej poukázal na to, že jediným autentickým prameňom

pre zistenie súdu, či je Moskovský dohovor súčasťou nášho poriadku a či platí aj vo

vzťahu k Maďarskej republike je Slovenská (Česko-slovenská) zbierka zákonov. Zánik

platnosti vyhlásenej medzinárodnej zmluvy pre Slovenskú republiku oznámením v Zbierke

zákonov uverejnený nebol. Podľa názoru odvolateľa Maďarská republika riadne

Moskovský dohovor nevypovedala. Ako tretí dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky

odvolateľ uviedol obchádzanie devízového zákona, keď ako dôvod neplatnosti „hlavnej“

zmluvy (Privatizačnej zmluvy), ktorý má dosah aj na platnosť Rozhodcovskej doložky,

uplatnil odvolateľ porušenie devízovoprávnych obmedzení, pre ktoré Privatizačnú zmluvu

pokladá za absolútne neplatnú. Uzavretím Rozhodcovskej doložky s dojednaním miesta

konania vo Viedni došlo totiž k vytvoreniu právnej situácie, v ktorej cudzozemský

rozhodcovský súd v súlade s vlastnými kolíznymi ustanoveniami a kolíznou voľbou

maďarského hmotného práva mohol a musel aplikovať výlučne maďarské hmotné právo,

pričom nemusel prihliadať na slovenské imperatívne normy devízového práva. Ako

posledný dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolateľ uvádza obchádzanie zákona

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Z predmetu úpravy

Zb. (§ 1) totiž vyplýva, že aplikácia rozhodného práva v súlade s kolíznymi normami tohto

zákona nesmie prekročiť súkromnoprávny rámec, t.j. nesmie zasiahnuť do pôsobnosti

imperatívnych právnych noriem slovenského právneho poriadku – zmluvné strany vylúčili

aplikáciu slovenských imperatívnych (devízových) noriem v konaním pred rozhodcami.

Odvolateľ napadol odvolaním aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď

súd prvého stupňa riadne neodôvodnil prečo nepovažuje Maďarskú republiku za zmluvnú

stranu Moskovského dohovoru, prečo považuje Moskovský dohovor za obsolétny, prečo

nie je možné považovať žalobcu a žalovaného za hospodárske organizácie, prečo považuje

skutočnosť zrušenia Hospodárskeho zákonníka za relevantnú pre toto konanie.

Žalovaný navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, keď

sa stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa a uviedol, že vo svojich podaniach

v priebehu konania sa k námietkam žalobcu uvedeným aj v odvolaní podrobne zaoberal.

Ďalej poukázal na rozsudok Arbitrážneho súdu zo dňa 07. 10. 2004, ktorý nadobudol

právoplatnosť a zaoberal sa námietkou neplatnosti rozhodcovskej doložky, žalobca využil

aj možnosti a domáhal sa pred rakúskymi súdmi o vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej

doložky, ktorých opisy s predkladom predložil v prílohe súdu. Poukázal taktiež na obsah

rozhodcovského rozhodnutia, ktorý sa zaoberal výrazom hospodárska organizácia

v kontexte Moskovskej konvencie, podľa ktorého ide o výraz v úzkom význame a mala by

zahŕňať len organizácie existujúce už v roku 1972, nakoľko ide o hospodárske organizácie

plánovanej ekonomiky, o ktoré v danom prípade sa nekoná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací / / prejednal

vec v rozsahu podľa ust. a po prejednaní odvolania bez nariadenia

pojednávania podľa dospel k záveru, že odvolaniu nie je

možné vyhovieť.

Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pripadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu predloženého spisu odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým

a právnym stavom veci súdom prvého stupňa. V celom preskúmavanom rozsahu sa

odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, ktorého dôvody sú

správne a dostatočne rozvedené. Súd prvého stupňa dostatočne jasne, zrozumiteľne

a primerane obšírne podal postup, na základe ktorého dospel k správnemu záveru

nedostatku právomoci vnútroštátnych súdov. Každým žalobcom uvedeným dôvodom

neplatnosti Rozhodcovskej doložky sa súd prvého stupňa osobitne v odôvodnení

rozhodnutia zaoberal tak, že odvolací súd nepovažuje za potrebné toto doplniť, prípadne

opakovať uvedené dôvody rozhodnutia súdu.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust.

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods.

1 a § 142 ods. 1, keď úspešnému v konaní žalovanému trovy odvolacieho konania účelne

vynaložené na bránenie práva nevznikli a preto neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28.októbra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.

Právna argumentácia odvolateľa je v niektorých bodoch schizofrenická, keď na jednej

strane sa v odvolaní dovoláva výkladu medzinárodných zmlúv uzatváraných

viacerými zmluvnými stranami - štátmi vrátane Moskovského dohovoru nie podľa

vnútroštátneho poriadku jedného zmluvného štátu, ale podľa výkladových

pravidiel medzinárodného práva kodifikovaných Viedenským dohovorom

o zmluvnom práve a na druhej strane sa dovoláva potreby rozlíšenia medzi

vnútroštátnou a medzinárodnoprávnou rovinou posúdenia účinkov Moskovského

dohovoru.