Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f3e/375810.c7afd2.pdf
PDF · 113.35 KB
No categories available
4Obo/130/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Obo/130/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., O., N., C. (predtým
S.H., s. r. o.), (predtým S.D., IČO: X., (predtým S.H., a. s. (predtým V., a. s., O., X., zast.
advokátkou JUDr. V.H., Advokátka kancelária, K., X., proti žalovanému: Á., R., M.,
evidovanému v obchodno-registračnej a informačnej službe M. pod číslom Cg. X, zast.
advokátom JUDr. Ľ.F., Advokátka kancelária, L., X., o určenie neexistencie zmluvných
sankcií, na základe zmluvy o kúpe akcií – privatizačnej zmluvy uzavretej 09. 01. 1998, na
odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 17 Cb 27/03-623 zo dňa
30. 04. 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
17 Cb 27/03-623 zo dňa 30. 04. 2008 p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 17 Cb 27/03-623 zo dňa 30. 04. 2008
rozhodol tak, že konanie zastavil, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
a na zaplatenie tlmočného štátu vo výške 5 072,– Sk
V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobou zo dňa 14. 11. 2003 žalobca žiadal určiť,
že právo žalovaného voči žalobcovi na peňažné plnenie podľa článku 5.1 a čl. 5.5 zmluvy
o kúpe akcií – privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998
označenej v maďarskom jazyku „Részveny adásvételi szerodés Privatizazációs szerodés“
neexistuje. Zo žaloby zistil, že žalobca vecnú príslušnosť súdu považoval za danú podľa § 9
ods. 3 písm. i/ O. s. p., a že žalovaný pri prvom úkone vzniesol námietku v zmysle
ustanovenia § 106 ods. 1 O. s. p., že vec sa má podľa dohody účastníkov prejednať
v rozhodcovskom konaní, preto je vylúčená právomoc slovenských súdov. Vzhľadom na to,
že žalovaný je maďarským subjektom, súd za prvoradú otázku považoval vyriešiť, či je daná
právomoc slovenských súdov na rozhodovanie v tejto veci. Citoval ustanovenie § 7 O. s. p.,
zaoberal sa pojmom právomoc s poukazom na ustanovenia § 103, § 104 s tým, že nedostatok
právomoc predstavuje nedostatok podmienoky konania, ktorú nemožno odstrániť a súd je
povinný konanie zastaviť. Zároveň sa zaoberal pojmom príslušnosť a konštatoval, že pri
určení vecnej a miestnej príslušnosti súdu, platí zásada perpetuatio fori, v zmysle ktorej sa
vecná a miestna príslušnosť – ako podmienka konania – posudzujú podľa okolností, ktoré
existujú v čase začatia konania. S poukazom na zákon 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom (ZMPS), uviedol, že právomoc slovenských súdov v civilných
veciach s medzinárodným prvkom, upravuje tento zákon, pokiaľ neustanovuje niečo iné
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný
na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Citoval ustanovenia § 37 ZMPS, § 37e ZMPS zákon č.
244/2002 Z.z., s poukazom na ktoré konštatoval, že dohoda o založení príslušnosti
cudzozemského súdu podľa ZMPS, alebo podľa zákona o rozhodcovskom konaní, má
za následok vyňatie spornej majetkovej veci z príslušnosti a právomoci slovenských súdov,
zakladá tak neodstrániteľnú prekážku konania, spočívajúcu v nedostatku právomoci
slovenského súdu (§ 104 ods. 1 O. s. p.). S poukazom na článok 11.1 privatizačnej zmluvy
konštatoval, že zmluvné strany bez akýchkoľvek pochybností prejavili vôľu riešiť spory,
ktoré zo zmluvy vzniknú, v konaní pred rozhodcami. Konajúci súd uviedol, že zmluvné
strany neprejavili vôľu dohodnúť právomoc niektorej zo zmluvných strán, tak ako to má
na mysli Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou
ľudovodemokratickou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov
v občianskych, rodinných a trestných veciach (vyhláška Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 63/1990 Zb.). S odkazom na uvedené vo vzťahu k námietke žalovaného
podľa § 106 ods. 1 O. s. p., súd za potrebné považoval prejudiciálne riešiť platnosti
rozhodcovskej doložky v privatizačnej zmluve. Z textu rozhodcovskej doložky, ktorá
má v rámci Privatizačnej zmluvy procesný charakter, nesporne vyplýva, že pre riešenie
sporov, ktoré zo zmluvy vzniknú, je dohodnuté maďarské vecné právo a pre procesný postup
voleného súdu je záväzný rokovací poriadok, prijatý pri vzniku sporu. Uviedol, že ohľadom
rozhodcovskej doložky osobitná voľba práva neexistuje a keďže ide o rozhodcovskú doložku
z medzinárodného obchodného styku, treba ju posúdiť podľa ustanovení Európskeho
dohovoru o medzinárodnej obchodnej arbitráži, publikovaného vyhláškou ministra
zahraničných vecí č. 176/1964 Z. z., ktorý je v zmysle § 41 zákona č. 218/1996 Z. z.
o rozhodcovskom konaní platnom v čase dojednania rozhodcovskej doložky v Privatizačnej
zmluve (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) tou medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Citoval čl. 1, čl. IV. bod 2 Dohovoru, časť 5 zákona č. LXXI
1994 o arbitráži, platného v Maďarsku v rozhodnom čase, podľa ktorého rozhodcovskou
zmluvou je zmluva, ktorou sa strany zaväzujú predložiť svoj spor, ktorý medzi nimi vznikol,
alebo môže vzniknúť z určitého právneho vzťahu, či už zmluvného, alebo nezmluvného,
na rozhodcovské konanie, a že rozhodcovská zmluva musí byť uzavretá písomne. Uviedol, že
podľa § 34 ods. 1 zákona č. 218/1996 Z. z. prípustnosť rozhodcovskej zmluvy sa vždy
posudzuje podľa tohto zákona. Uviedol, že z obsahu Privatizačnej zmluvy je nesporné, že
spory, ktoré z nej vyplynú, môžu byť predmetom rozhodcovskej zmluvy a že ostatné
náležitosti rozhodcovskej zmluvy sa posudzujú podľa tohto zákona, ak si účastníci nezvolili
právny poriadok, podľa ktorého sa má rozhodcovská zmluva posudzovať. Citoval rozhodnutie
v dovolacom konaní sp. zn. Obdo V 73/2003, v ktorom bol ustálený právny záver, že
v rozhodcovskej zmluve, alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok
jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu, a že rozhodcovská zmluva, alebo
rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré
z rozhodcovského konania vzíde, obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou, alebo
doložkou sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez
toho, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený. Vzhľadom na uvedené konajúci súd
tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka, z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 2 ods. 4
zákona č. 218/1996 Z. z. neakceptoval. Konajúci súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že
rozhodcovská doložka je neplatná z titulu rozporu s čl. II. Moskovského dohovoru o riešení
občianskoprávnych sporov vznikajúcich zo vzťahov hospodárskej a vedecko-technickej
spolupráce v rozhodcovskom konaní, publikovaný vyhláškou ministra zahraničných vecí
č. 115/1974 Zb., keďže rozhodcovskou doložkou v čl. 11.1 Privatizačnej zmluvy bolo
dojednané riešenie sporov pred Viedenským tribunálom z dôvodu, že žalobca, ani žalovaný
nie sú hospodárskymi organizáciami, a ani vzťahy medzi nimi nie sú v zmysle chápania
Dohovoru. Uviedol, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, nevykonalo
po svojom vzniku žiadny formálny úkon smerujúci k sukcesii do Moskovského dohovoru,
avšak ho ani nevypovedal. S poukazom na § 6 ods. 3 zákona č. 1/1993 Z. z. o zbierke
zákonov, že oznámením Ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky nebol zverejnený
zánik platnosti uvedenej medzinárodnej zmluvy, konajúci súd uviedol, že pre Slovenskú
republiku, táto je naďalej súčasťou slovenského právneho poriadku. Z dôvodu, že M., nie je
viazanou stranou Dohovoru, Moskovská konvencia stratila vo vzťahu k M. účinnosť dňa 20.
10. 1994. Podľa konajúceho súdu nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky
posudzovať zákonné akty suverénnej M., alebo ich rešpektovať. Vzhľadom k uvedeným
dôvodom prvostupňový súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi
žalobcom a žalovaným v čl. 11.1 Privatizačnej zmluvy, je platná, vec môže byť podľa
slovenského práva podrobená rozhodcovskej zmluve, a že jej prejednanie v konaní
rozhodcami, nepresahuje rámec právomoci priznanej im rozhodcovskou zmluvou (doložkou),
z čoho je jednoznačne zrejmé, že táto doložka vylučuje právomoc slovenských súdov na
konanie o návrhu žalobcu zo dňa 14. 11. 2003. Z uvedených dôvodov s poukazom na § 106
ods. 1 O. s. p., konajúci súd konanie zastavil. S ohľadom na nedostatok právomoci, konajúci
súd neskúmal ďalšie podmienky konania, a ani sa nezaoberal skutkovými a právnymi
otázkami. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podaním doručeným súdu 07. 08. 2008
podal odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové konania
súdu prvého stupňa. S názorom vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí, že rozhodcovská
doložka dojednaná v čl. 11.1 Privatizačnej zmluvy, je platná sa žalobca nestotožnil a za ďalšiu
vadu napadnutého rozhodnutia, označil, že výrok rozhodnutia nie je dostatočne odôvodnený,
s odkazom na § 157 ods. 2 O. s. p. S názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky Obdo V 73/2003, sa nestotožnil a označil ho za také, ktoré nie je možné
v žiadnom prípade považovať za súčasť judikatúry k naznačenému problému. Uviedol, že
je na mieste proti tomuto rozhodnutiu protestovať, nakoľko dovolací súd znenie ustanovenia
§ 2 ods. 4 zákona č. 218/1996 Z. z. považoval za nie celkom presné, i keď je zrejmé, že pri
jeho interpretácii niet žiadneho priestoru pre výklad. Za nesporné označil, že zákonodarca mal
totiž požiadavku prevzatia osobitného záväzku strán podrobiť sa budúcemu rozhodcovskému
rozhodnutiu na mysli inú ďalšiu obsahovú náležitosť rozhodcovskej doložky, lebo inak by
ju osobitne neupravil ako samostatnú obsahovú náležitosť. Rozhodcovia nie sú orgán verejnej
moci, ale súkromné osoby, a preto nie je nezvyčajné, že aby vážnosť záväzku bola potvrdená
osobitným vyhlásením. Z uvedeného dôvodu názor, že rozhodcovská doložka nie je v rozpore
s § 2 ods. 4 zákona č. 218/1996 Z. z. označil za nesprávny. Názor, že rozhodcovská doložka
nie je neplatná, ani pre jej rozpor s čl. II. Moskovského dohovoru, žalobca označil za taktiež
nesprávny. Podrobne rozpísal dôvody a uviedol, že zrušenie Hospodárskeho zákonníka
nenesie so sebou aj zánik hospodársko-právnych vzťahov. Podľa žalobcu vzťah medzi
maďarskou a československou osobou, by sa ani počas platnosti neaplikoval podľa
Hospodárskeho zákonníka, a preto zrušenie Hospodárskeho zákonníka, nemohlo mať
vo vzťahu k Moskovskému dohovoru tie následky, na ktoré sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí 1 Obo 221/2006 snaží poukázať. K otázke, že M.M. nie je zmluvnou
stranou dohovoru, keďže riadne vypovedala Moskovský dohovor, uviedol, že táto skutočnosť
nebola uvedená v Zbierke zákonov postupom podľa § 6 ods. 3 zákona č. 1/1993 Z. z.
a oznámená. K otázke, či Moskovský dohovor je súčasťou nášho poriadku, a či platí aj vo
vzťahu k Maďarskej republike, uviedol, že slovenské súdy nie sú oprávnené samostatne
hodnotiť medzinárodnoprávne účinky údajnej výpovede Maďarskej republiky a ich prípadný
vplyv na vnútroštátnu záväznosť takto údajne vypovedanej medzinárodnej zmluvy. Uviedol,
že Moskovský dohovor nezanikol, a ani v nadväznosti na zánik RVHP, a preto názor
prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka nie je v rozpore s čl. II Moskovského
dohovoru, podľa žalobcu právne neobstojí. Za nesprávnosť napadnutého rozhodnutia označil
opomenutie akéhokoľvek vyjadrenia sa k dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky pre
obchádzanie Devízového zákona a obchádzanie zákona č. 97/1963 Zb. Bez uvedenia týchto
zdôvodnení, preto podľa žalobcu nie je možné pristúpiť k preskúmavaniu napadnutého
rozhodnutia, a teda ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré je potrebné zrušiť.
Podaním doručeným súdu 03. 07. 2009 žalovaný doložil dokumenty do spisu, ktoré sa
týkajú ďalších dvoch určovacích žalôb podaných žalobcom na súde v Slovenskej republike,
ktorých predmetom je spochybnenie platnosti privatizačnej zmluvy a taktiež rozhodcovskej
doložky, v ktorých konaniach Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval právny názor
relevantný pre konanie vedené pod č. k. 4 Obo 130/2008. V prílohe č. 1 predložil uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 17 Cb 98/03-438 zo dňa 30. 04. 2008, ktorým bolo vo veci
žalobcu S., predtým S., a. s. proti žalovanému Á.,R., út X, B. M. o určenie neplatnosti
Zmluvy o kúpe akcií privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01.
1998, konanie zastavené, s ohľadom na nedostatok právomoci súdu s poukazom na § 106 ods.
1 O. s. p. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením 3 Obo 132/2008-548 zo dňa 28. 10. 2008 tak, že prvostupňové rozhodnutie
potvrdil, ktoré odvolacie rozhodnutie tvorí prílohu č. 2. V prílohe č. 3 podania žalovaný
predložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Obo 210/2006 zo dňa 30. 01.
2009, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Cbs 69/2003-483 zo dňa 07. 09. 2006, ktorým
prvostupňový súd rozhodol, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 09. 01. 1998 v rámci čl. 11.1 Zmluvy o kúpe akcií privatizačnej zmluvy je neplatná, tak
že toto rozhodnutie zrušil a konanie zastavil z dôvodu prekážky veci právoplatne rozsúdenej
v dôsledku zastavenia konania o neplatnosť privatizačnej zmluvy pre nedostatok právomoci
slovenských súdov rozhodovať o privatizačnej zmluve.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1
O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolaniu, nemožno vyhovieť.
Predmetom odvolania je posúdiť správnosť uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č. k. 17 Cb 27/03-623 zo dňa 30. 04. 2008, ktorým prvostupňový súd konanie o určenie
neexistencie práva na zmluvné sankcie z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 09. 01. 1998, z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov, zastavil.
Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že prvostupňový súd ako prejudiciálnu otázku
v tomto konaní riešil platnosť rozhodcovskej doložky uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
v čl. 11.1 privatizačnej zmluve o kúpe akcií uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
09. 01. 1998. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, že žalobca návrh na určenie neexistencii
práva na zmluvné sankcie z privatizačnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
09. 01. 1998, podal z dôvodu preukázaného naliehavého právneho záujmu, ktorý naliehavým
právnym záujmom bolo vyhovujúce rozhodnutie Viedenského krajinského súdu, ktorým S.H.,
a. s. (predtým S.D.) zaviazaný zaplatiť Á., R., út. 56 B., M., zmluvné akcie vyplývajúce
z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998. Viedenský
krajinský súd rozhodoval vo veci nároku na zmluvné sankcie z privatizačnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998 s poukazom na dohodnutú rozhodcovskú
doložku v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 09. 01. 1998.
V predmetnom konaní žalobca, ktorý bol v konaní vedenom pred Viedenským krajinským
súdom v postavení žalovaného, podal návrh na určenie neexistencie práva na zmluvné sankcie
z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, na ktoré bol
už Viedenským krajinským súdom zaviazaný.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého uznesenia je, či
prvostupňový súd správne rozhodol, keď pre nedostatok právomoci slovenských súdov
s poukazom na § 106 ods. 1 O. s. p. konanie zastavil.
Fakt, že prvostupňový súd k záveru o nedostatku právomoci slovenských súdov,
dospel vykonaním dokazovania o platnosti rozhodcovskej doložky uzavretej v čl. 11.1
privatizačnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998. Skutočnosť, že
o platnosti rozhodcovskej doložky uzavretej v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným dňa 09. 01. 1998, bolo rozhodované aj v inom konaní vedenom na Krajskom
súde v Bratislave č. k. 9 Cbs 69/2003-683 zo dňa 07. 09. 2006 sporná nie je, ktoré konanie
bolo odvolacím súdom uznesením č. k. 5 Obo 210/2006 s poukazom na § 104 ods. 1 O. s. p.
konanie zastavené a prvostupňový rozsudok, ktorým bola rozhodcovská doložka uzavretá
v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, určená
za neplatnú, zrušený s odkazom na § 221 ods. 1 písmeno d/ O. s. p. Aj z rozhodnutia
odvolacieho súdu č. k. 2 Obo 132/2008-548 zo dňa 28. 10. 2008 je zrejmé, že bola potvrdená
správnosť rozhodnutia č. k. 17 Cb 98/09-438 zo dňa 30. 04. 2008, ktorým bolo konanie
o určenie neplatnosti privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
09. 01. 1998 z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov s poukazom na § 106 ods. 3
O. s. p. konanie zastavené. Otázka platnosti respektíve neplatnosti, bola posudzovaná
aj v dovolacom konaní, vedenom pod sp. zn. Obdo V 73/2003 zo záveru, z ktorého neplatnosť
rozhodcovskej doložky uzavretej v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným dňa 09. 01. 1998 nevyplynula. Tvrdenie žalobcu v odvolaní tohto konania,
že právny názor dovolacieho súdu v rozhodnutí Obdo V 73/2003, nemožno považovať
za súčasť judikatúry v tomto konaní, odvolací súd označil za nerelevantné, nakoľko
ide o rozhodnutie dovolacieho súdu, týkajúce sa rozhodcovskej doložky uzavretej v čl. 11.1
privatizačnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, od určenia platnosti
respektíve neplatnosti, sa odvíja aj rozhodnutie vo veci o určení neexistencii práva
na zmluvné sankcie z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
09. 01. 1998, čo je predmetom tohto odvolacieho konania, ktoré je pre súdy nižšieho stupňa
tak aj pre účastníkov konania záväzné. Zo všetkých predložených rozhodnutí je zrejmé, že
otázka platnosti rozhodcovskej doložky v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, bola predmetom posúdenia v konaniach právoplatne
rozhodnutých. Posudzovanie správnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených
v odvolaní, to je skúmania otázky platnosti respektíve neplatnosti rozhodcovskej doložky v čl.
11.1 privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, z dôvodu
prekážky veci už právoplatne rozhodnutej v tomto štádiu konania už možné nie je, nakoľko
z právoplatne skončených rozhodnutí je zrejmé, že neplatnosť rozhodcovskej doložky v čl.
11.1 privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998
preukázaná nebola. Žalovaný v súlade s ustanovením § 106 ods. 1 O. s. p. vzniesol námietku,
že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, účastníci konania
zhodne nevyhlásili, že na zmluve, to je na dohode o rozhodcovskej doložke v čl. 11.1
privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, netrvajú, a ani
nebolo preukázané, že uznanie rozhodcovského orgánu bolo Slovenskou republikou odopreté.
Z uvedených dôvodov prvostupňový súd nepochybil, keď napadnutým uznesením rozhodol
tak, že z dôvodu nedostatku právomoci Slovenských súdov konanie zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prvostupňové rozhodnutie
z jeho správnych dôvodov v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. S poukazom
na vyššie uvedené, s dôvodmi uvedenými v odvolaní spochybňujúcimi správnosť
napadnutého rozhodnutia sa zaoberať nemohol, nakoľko otázka platnosti rozhodcovskej
doložky, bola už predmetom právoplatných rozhodnutí.
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
že úspešnému žalovanému trovy v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková