Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/130/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., O., N., C. (predtým

S.H., s. r. o.), (predtým S.D., IČO: X., (predtým S.H., a. s. (predtým V., a. s., O., X., zast.

advokátkou JUDr. V.H., Advokátka kancelária, K., X., proti žalovanému: Á., R., M.,

evidovanému v obchodno-registračnej a informačnej službe M. pod číslom Cg. X, zast.

advokátom JUDr. Ľ.F., Advokátka kancelária, L., X., o určenie neexistencie zmluvných

sankcií, na základe zmluvy o kúpe akcií – privatizačnej zmluvy uzavretej 09. 01. 1998, na

odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -623 zo dňa

30. 04. 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-623 zo dňa 30. 04. 2008 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -623 zo dňa 30. 04. 2008

rozhodol tak, že konanie zastavil, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania

a na zaplatenie tlmočného štátu vo výške 5 072,– Sk

V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobou zo dňa 14. 11. 2003 žalobca žiadal určiť,

že právo žalovaného voči žalobcovi na peňažné plnenie podľa článku 5.1 a čl. 5.5 zmluvy

o kúpe akcií – privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998

označenej v maďarskom jazyku „Részveny adásvételi szerodés Privatizazációs szerodés“

neexistuje. Zo žaloby zistil, že žalobca vecnú príslušnosť súdu považoval za danú podľa § 9

ods. 3 písm. i/ , a že žalovaný pri prvom úkone vzniesol námietku v zmysle

ustanovenia , že vec sa má podľa dohody účastníkov prejednať

v rozhodcovskom konaní, preto je vylúčená právomoc slovenských súdov. Vzhľadom na to,

že žalovaný je maďarským subjektom, súd za prvoradú otázku považoval vyriešiť, či je daná

právomoc slovenských súdov na rozhodovanie v tejto veci. Citoval ustanovenie ,

zaoberal sa pojmom právomoc s poukazom na ustanovenia § 103, § 104 s tým, že nedostatok

právomoc predstavuje nedostatok podmienoky konania, ktorú nemožno odstrániť a súd je

povinný konanie zastaviť. Zároveň sa zaoberal pojmom príslušnosť a konštatoval, že pri

určení vecnej a miestnej príslušnosti súdu, platí zásada perpetuatio fori, v zmysle ktorej sa

vecná a miestna príslušnosť – ako podmienka konania – posudzujú podľa okolností, ktoré

existujú v čase začatia konania. S poukazom na zákon o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom (ZMPS), uviedol, že právomoc slovenských súdov v civilných

veciach s medzinárodným prvkom, upravuje tento zákon, pokiaľ neustanovuje niečo iné

medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný

na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Citoval ustanovenia § 37 ZMPS, § 37e ZMPS zákon č.

, s poukazom na ktoré konštatoval, že dohoda o založení príslušnosti

cudzozemského súdu podľa ZMPS, alebo podľa zákona o rozhodcovskom konaní, má

za následok vyňatie spornej majetkovej veci z príslušnosti a právomoci slovenských súdov,

zakladá tak neodstrániteľnú prekážku konania, spočívajúcu v nedostatku právomoci

slovenského súdu ( ). S poukazom na .1 privatizačnej zmluvy

konštatoval, že zmluvné strany bez akýchkoľvek pochybností prejavili vôľu riešiť spory,

ktoré zo zmluvy vzniknú, v konaní pred rozhodcami. Konajúci súd uviedol, že zmluvné

strany neprejavili vôľu dohodnúť právomoc niektorej zo zmluvných strán, tak ako to má

na mysli Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou

ľudovodemokratickou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov

v občianskych, rodinných a trestných veciach (vyhláška Federálneho ministerstva

zahraničných vecí č. ). S odkazom na uvedené vo vzťahu k námietke žalovaného

podľa , súd za potrebné považoval prejudiciálne riešiť platnosti

rozhodcovskej doložky v privatizačnej zmluve. Z textu rozhodcovskej doložky, ktorá

má v rámci Privatizačnej zmluvy procesný charakter, nesporne vyplýva, že pre riešenie

sporov, ktoré zo zmluvy vzniknú, je dohodnuté maďarské vecné právo a pre procesný postup

voleného súdu je záväzný rokovací poriadok, prijatý pri vzniku sporu. Uviedol, že ohľadom

rozhodcovskej doložky osobitná voľba práva neexistuje a keďže ide o rozhodcovskú doložku

z medzinárodného obchodného styku, treba ju posúdiť podľa ustanovení Európskeho

dohovoru o medzinárodnej obchodnej arbitráži, publikovaného vyhláškou ministra

zahraničných vecí č. , ktorý je v zmysle

o rozhodcovskom konaní platnom v čase dojednania rozhodcovskej doložky v Privatizačnej

zmluve (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) tou medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Citoval čl. 1, čl. IV. bod 2 Dohovoru, časť 5 zákona č. LXXI

1994 o arbitráži, platného v Maďarsku v rozhodnom čase, podľa ktorého rozhodcovskou

zmluvou je zmluva, ktorou sa strany zaväzujú predložiť svoj spor, ktorý medzi nimi vznikol,

alebo môže vzniknúť z určitého právneho vzťahu, či už zmluvného, alebo nezmluvného,

na rozhodcovské konanie, a že rozhodcovská zmluva musí byť uzavretá písomne. Uviedol, že

podľa prípustnosť rozhodcovskej zmluvy sa vždy

posudzuje podľa tohto zákona. Uviedol, že z obsahu Privatizačnej zmluvy je nesporné, že

spory, ktoré z nej vyplynú, môžu byť predmetom rozhodcovskej zmluvy a že ostatné

náležitosti rozhodcovskej zmluvy sa posudzujú podľa tohto zákona, ak si účastníci nezvolili

právny poriadok, podľa ktorého sa má rozhodcovská zmluva posudzovať. Citoval rozhodnutie

v dovolacom konaní sp. zn. Obdo V 73/2003, v ktorom bol ustálený právny záver, že

v rozhodcovskej zmluve, alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok

jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu, a že rozhodcovská zmluva, alebo

rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré

z rozhodcovského konania vzíde, obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou, alebo

doložkou sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez

toho, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený. Vzhľadom na uvedené konajúci súd

tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka, z dôvodu jej rozporu s ustanovením § 2 ods. 4

neakceptoval. Konajúci súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že

rozhodcovská doložka je neplatná z titulu rozporu s čl. II. Moskovského dohovoru o riešení

občianskoprávnych sporov vznikajúcich zo vzťahov hospodárskej a vedecko-technickej

spolupráce v rozhodcovskom konaní, publikovaný vyhláškou ministra zahraničných vecí

č. , keďže rozhodcovskou doložkou v .1 Privatizačnej zmluvy bolo

dojednané riešenie sporov pred Viedenským tribunálom z dôvodu, že žalobca, ani žalovaný

nie sú hospodárskymi organizáciami, a ani vzťahy medzi nimi nie sú v zmysle chápania

Dohovoru. Uviedol, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, nevykonalo

po svojom vzniku žiadny formálny úkon smerujúci k sukcesii do Moskovského dohovoru,

avšak ho ani nevypovedal. S poukazom na o zbierke

zákonov, že oznámením Ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky nebol zverejnený

zánik platnosti uvedenej medzinárodnej zmluvy, konajúci súd uviedol, že pre Slovenskú

republiku, táto je naďalej súčasťou slovenského právneho poriadku. Z dôvodu, že M., nie je

viazanou stranou Dohovoru, Moskovská konvencia stratila vo vzťahu k M. účinnosť dňa 20.

10. 1994. Podľa konajúceho súdu nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky

posudzovať zákonné akty suverénnej M., alebo ich rešpektovať. Vzhľadom k uvedeným

dôvodom prvostupňový súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi

žalobcom a žalovaným v čl. 11.1 Privatizačnej zmluvy, je platná, vec môže byť podľa

slovenského práva podrobená rozhodcovskej zmluve, a že jej prejednanie v konaní

rozhodcami, nepresahuje rámec právomoci priznanej im rozhodcovskou zmluvou (doložkou),

z čoho je jednoznačne zrejmé, že táto doložka vylučuje právomoc slovenských súdov na

konanie o návrhu žalobcu zo dňa 14. 11. 2003. Z uvedených dôvodov s poukazom na § 106

ods. 1 , konajúci súd konanie zastavil. S ohľadom na nedostatok právomoci, konajúci

súd neskúmal ďalšie podmienky konania, a ani sa nezaoberal skutkovými a právnymi

otázkami. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podaním doručeným súdu 07. 08. 2008

podal odvolanie žalobca a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové konania

súdu prvého stupňa. S názorom vysloveným v prvostupňovom rozhodnutí, že rozhodcovská

doložka dojednaná v čl. 11.1 Privatizačnej zmluvy, je platná sa žalobca nestotožnil a za ďalšiu

vadu napadnutého rozhodnutia, označil, že výrok rozhodnutia nie je dostatočne odôvodnený,

s odkazom na S názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky Obdo V 73/2003, sa nestotožnil a označil ho za také, ktoré nie je možné

v žiadnom prípade považovať za súčasť judikatúry k naznačenému problému. Uviedol, že

je na mieste proti tomuto rozhodnutiu protestovať, nakoľko dovolací súd znenie ustanovenia

považoval za nie celkom presné, i keď je zrejmé, že pri

jeho interpretácii niet žiadneho priestoru pre výklad. Za nesporné označil, že zákonodarca mal

totiž požiadavku prevzatia osobitného záväzku strán podrobiť sa budúcemu rozhodcovskému

rozhodnutiu na mysli inú ďalšiu obsahovú náležitosť rozhodcovskej doložky, lebo inak by

ju osobitne neupravil ako samostatnú obsahovú náležitosť. Rozhodcovia nie sú orgán verejnej

moci, ale súkromné osoby, a preto nie je nezvyčajné, že aby vážnosť záväzku bola potvrdená

osobitným vyhlásením. Z uvedeného dôvodu názor, že rozhodcovská doložka nie je v rozpore

s označil za nesprávny. Názor, že rozhodcovská doložka

nie je neplatná, ani pre jej rozpor s čl. II. Moskovského dohovoru, žalobca označil za taktiež

nesprávny. Podrobne rozpísal dôvody a uviedol, že zrušenie Hospodárskeho zákonníka

nenesie so sebou aj zánik hospodársko-právnych vzťahov. Podľa žalobcu vzťah medzi

maďarskou a československou osobou, by sa ani počas platnosti neaplikoval podľa

Hospodárskeho zákonníka, a preto zrušenie Hospodárskeho zákonníka, nemohlo mať

vo vzťahu k Moskovskému dohovoru tie následky, na ktoré sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rozhodnutí snaží poukázať. K otázke, že M.M. nie je zmluvnou

stranou dohovoru, keďže riadne vypovedala Moskovský dohovor, uviedol, že táto skutočnosť

nebola uvedená v Zbierke zákonov postupom podľa

a oznámená. K otázke, či Moskovský dohovor je súčasťou nášho poriadku, a či platí aj vo

vzťahu k Maďarskej republike, uviedol, že slovenské súdy nie sú oprávnené samostatne

hodnotiť medzinárodnoprávne účinky údajnej výpovede Maďarskej republiky a ich prípadný

vplyv na vnútroštátnu záväznosť takto údajne vypovedanej medzinárodnej zmluvy. Uviedol,

že Moskovský dohovor nezanikol, a ani v nadväznosti na zánik RVHP, a preto názor

prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka nie je v rozpore s čl. II Moskovského

dohovoru, podľa žalobcu právne neobstojí. Za nesprávnosť napadnutého rozhodnutia označil

opomenutie akéhokoľvek vyjadrenia sa k dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky pre

obchádzanie Devízového Bez uvedenia týchto

zdôvodnení, preto podľa žalobcu nie je možné pristúpiť k preskúmavaniu napadnutého

rozhodnutia, a teda ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré je potrebné zrušiť.

Podaním doručeným súdu 03. 07. 2009 žalovaný doložil dokumenty do spisu, ktoré sa

týkajú ďalších dvoch určovacích žalôb podaných žalobcom na súde v Slovenskej republike,

ktorých predmetom je spochybnenie platnosti privatizačnej zmluvy a taktiež rozhodcovskej

doložky, v ktorých konaniach Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval právny názor

relevantný pre konanie vedené pod č. k. . V prílohe č. 1 predložil uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. -438 zo dňa 30. 04. 2008, ktorým bolo vo veci

žalobcu S., predtým S., a. s. proti žalovanému Á.,R., út X, B. M. o určenie neplatnosti

Zmluvy o kúpe akcií privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01.

1998, konanie zastavené, s ohľadom na nedostatok právomoci súdu s poukazom na § 106 ods.

1 O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením -548 zo dňa 28. 10. 2008 tak, že prvostupňové rozhodnutie

potvrdil, ktoré odvolacie rozhodnutie tvorí prílohu č. 2. V prílohe č. 3 podania žalovaný

predložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 01.

2009, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu

Krajského súdu v Bratislave č. k. -483 zo dňa 07. 09. 2006, ktorým

prvostupňový súd rozhodol, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi žalobcom a žalovaným

dňa 09. 01. 1998 v rámci čl. 11.1 Zmluvy o kúpe akcií privatizačnej zmluvy je neplatná, tak

že toto rozhodnutie zrušil a konanie zastavil z dôvodu prekážky veci právoplatne rozsúdenej

v dôsledku zastavenia konania o neplatnosť privatizačnej zmluvy pre nedostatok právomoci

slovenských súdov rozhodovať o privatizačnej zmluve.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1

, bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že

odvolaniu, nemožno vyhovieť.

Predmetom odvolania je posúdiť správnosť uznesenia Krajského súdu v Bratislave

č. k. -623 zo dňa 30. 04. 2008, ktorým prvostupňový súd konanie o určenie

neexistencie práva na zmluvné sankcie z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom

a žalovaným dňa 09. 01. 1998, z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov, zastavil.

Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že prvostupňový súd ako prejudiciálnu otázku

v tomto konaní riešil platnosť rozhodcovskej doložky uzavretej medzi žalobcom a žalovaným

v čl. 11.1 privatizačnej zmluve o kúpe akcií uzavretej medzi žalobcom a žalovaným

09. 01. 1998. Z návrhu na začatie konania je zrejmé, že žalobca návrh na určenie neexistencii

práva na zmluvné sankcie z privatizačnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

09. 01. 1998, podal z dôvodu preukázaného naliehavého právneho záujmu, ktorý naliehavým

právnym záujmom bolo vyhovujúce rozhodnutie Viedenského krajinského súdu, ktorým S.H.,

a. s. (predtým S.D.) zaviazaný zaplatiť Á., R., út. 56 B., M., zmluvné akcie vyplývajúce

z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998. Viedenský

krajinský súd rozhodoval vo veci nároku na zmluvné sankcie z privatizačnej zmluvy uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998 s poukazom na dohodnutú rozhodcovskú

doložku v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 09. 01. 1998.

V predmetnom konaní žalobca, ktorý bol v konaní vedenom pred Viedenským krajinským

súdom v postavení žalovaného, podal návrh na určenie neexistencie práva na zmluvné sankcie

z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, na ktoré bol

už Viedenským krajinským súdom zaviazaný.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého uznesenia je, či

prvostupňový súd správne rozhodol, keď pre nedostatok právomoci slovenských súdov

s poukazom na konanie zastavil.

Fakt, že prvostupňový súd k záveru o nedostatku právomoci slovenských súdov,

dospel vykonaním dokazovania o platnosti rozhodcovskej doložky uzavretej v čl. 11.1

privatizačnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998. Skutočnosť, že

o platnosti rozhodcovskej doložky uzavretej v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy medzi žalobcom

a žalovaným dňa 09. 01. 1998, bolo rozhodované aj v inom konaní vedenom na Krajskom

súde v Bratislave č. k. -683 zo dňa 07. 09. 2006 sporná nie je, ktoré konanie

bolo odvolacím súdom uznesením č. k. s poukazom na

konanie zastavené a prvostupňový rozsudok, ktorým bola rozhodcovská doložka uzavretá

v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, určená

za neplatnú, zrušený s odkazom na písmeno d/ Aj z rozhodnutia

odvolacieho súdu č. k. -548 zo dňa 28. 10. 2008 je zrejmé, že bola potvrdená

správnosť rozhodnutia č. k. -438 zo dňa 30. 04. 2008, ktorým bolo konanie

o určenie neplatnosti privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

09. 01. 1998 z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov s poukazom na § 106 ods. 3

konanie zastavené. Otázka platnosti respektíve neplatnosti, bola posudzovaná

aj v dovolacom konaní, vedenom pod sp. zn. Obdo V 73/2003 zo záveru, z ktorého neplatnosť

rozhodcovskej doložky uzavretej v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy medzi žalobcom

a žalovaným dňa 09. 01. 1998 nevyplynula. Tvrdenie žalobcu v odvolaní tohto konania,

že právny názor dovolacieho súdu v rozhodnutí Obdo V 73/2003, nemožno považovať

za súčasť judikatúry v tomto konaní, odvolací súd označil za nerelevantné, nakoľko

ide o rozhodnutie dovolacieho súdu, týkajúce sa rozhodcovskej doložky uzavretej v čl. 11.1

privatizačnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, od určenia platnosti

respektíve neplatnosti, sa odvíja aj rozhodnutie vo veci o určení neexistencii práva

na zmluvné sankcie z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

09. 01. 1998, čo je predmetom tohto odvolacieho konania, ktoré je pre súdy nižšieho stupňa

tak aj pre účastníkov konania záväzné. Zo všetkých predložených rozhodnutí je zrejmé, že

otázka platnosti rozhodcovskej doložky v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, bola predmetom posúdenia v konaniach právoplatne

rozhodnutých. Posudzovanie správnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených

v odvolaní, to je skúmania otázky platnosti respektíve neplatnosti rozhodcovskej doložky v čl.

11.1 privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, z dôvodu

prekážky veci už právoplatne rozhodnutej v tomto štádiu konania už možné nie je, nakoľko

z právoplatne skončených rozhodnutí je zrejmé, že neplatnosť rozhodcovskej doložky v čl.

11.1 privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998

preukázaná nebola. Žalovaný v súlade s ustanovením vzniesol námietku,

že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, účastníci konania

zhodne nevyhlásili, že na zmluve, to je na dohode o rozhodcovskej doložke v čl. 11.1

privatizačnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, netrvajú, a ani

nebolo preukázané, že uznanie rozhodcovského orgánu bolo Slovenskou republikou odopreté.

Z uvedených dôvodov prvostupňový súd nepochybil, keď napadnutým uznesením rozhodol

tak, že z dôvodu nedostatku právomoci Slovenských súdov konanie zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) prvostupňové rozhodnutie

z jeho správnych dôvodov v zmysle ustanovenia , potvrdil. S poukazom

na vyššie uvedené, s dôvodmi uvedenými v odvolaní spochybňujúcimi správnosť

napadnutého rozhodnutia sa zaoberať nemohol, nakoľko otázka platnosti rozhodcovskej

doložky, bola už predmetom právoplatných rozhodnutí.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

že úspešnému žalovanému trovy v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková