Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/210/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., s.r.o., O., X. Bratislava

(predtým S.), zastúpený JUDr. V., advokátkou, K., X. Bratislava, proti žalovanému: Á.,

zastúpený JUDr. Ľ., advokátom, L.,

X. Bratislava, o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. septembra 2006 č. k. -683,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

7. septembra 2006 č. k. -683 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že rozhodcovská

doložka uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998 v rámci čl. 11.1 Zmluvy

o kúpe akcií – privatizačnej zmluvy (v originálnom maďarskom znení označenej ako

„Resvény adásvételi szerzodés, Privatizációs szerzödés“), je neplatná. Žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi 18 733 Sk náhrady trov konania na účet právneho zástupcu.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou došlou súdu 02. 06. 2003 sa žalobca

domáhal, aby súd určil, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa

09. 01. 1998 v rámci čl. 11.1 Zmluvy o kúpe akcií – privatizačnej zmluvy, je neplatná.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že v roku 1997 žalovaný vyhlásil verejnú súťaž na predaj

väčšinového podielu akcií spoločnosti D. D. R.., a žalobca ako úspešný víťaz tejto súťaže

uzavrel so žalovaným dňa 09. 01. 1998 Zmluvu o kúpe a predaji akcií – privatizačnú zmluvu.

V rámci obchodnej privatizačnej zmluvy sa strany dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa

ktorej mali byť všetky spory vyplývajúce z privatizačnej zmluvy prejednávané a rozhodované

v arbitrážnom konaní a príslušným na rozhodovanie má byť stály medzinárodný

rozhodcovský súd vo Viedni (Viedenský tribunál). Žalobca má za to, že nebol spôsobilý

podľa slovenského práva (Moskovská konvencia) rozhodcovskú doložku uzavrieť, čo

spôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky, a preto žiada, aby súd určil, že rozhodcovská

doložka zo dňa 09. 01. 1998 v rámci čl. 11.1 Zmluvy o predaji akcií – privatizačnej zmluvy,

je neplatná.

Súd mal v konaní za to, že právomoc slovenského súdu je daná, pretože sporná

pohľadávka žalovaného sa nachádza v Slovenskej republike, kde sídli jej údajný dlžník –

žalobca. Vecná príslušnosť krajského súdu je daná ustanovením

podľa ktorého spory o neplatnosť rozhodcovských zmlúv rozhoduje krajský súd. Miestna

príslušnosť konajúceho súdu je založená podľa , pretože sídlo žalobcu ako

dlžníka tvrdených pohľadávok sa nachádza v jeho územnom obvode.

V ďalšom sa súd zaoberal dôvodmi neplatnosti rozhodcovskej doložky; problematika

rozhodcovského konania, a teda aj rozhodcovskej doložky (zmluvy) je upravovaná

v ,

o rozhodcovskom konaní. V čase uzatvorenia rozhodcovskej doložky, a tiež v čase začatia

sporu pred Viedenským tribunálom bol účinný V zmysle

prechodných ustanovení a treba rozhodcovskú zmluvu,

jej náležitosti, posúdiť podľa doterajších predpisov.

V prejedávanej veci sa jedná o takúto situáciu a na daný prípad je použiteľný režim

Rozhodcovská doložka bola uzavretá dňa 09. 01. 1998

a rozhodcovské konanie začalo dňa 04. 04. 2002. Prednosť pred ustanoveniami zákona

má medzinárodná zmluva, ktorá prípadne určitú otázku upravuje odchylne. Podľa § 41 zákona

č. , ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je

Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Prednosť pri riešení otázok súvisiacich

s rozhodcovským konaním, a teda aj rozhodcovskou doložkou, budú mať pred ustanoveniami

ustanovenia medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná; v konkrétnom prípade nimi sú:

1) Zmluva o právnej pomoci;

2) Dohovor o riešení občianskoprávnych sporov vznikajúcich zo vzťahov

hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce v rozhodcovskom konaní (vyhláška ministra

zahraničných vecí č. - Moskovská konvencia),

3) Európsky dohovor o obchodnej arbitráži (vyhláška ministra zahraničných vecí

č. ). Všeobecná medzinárodná právna úprava, na ktorú odkazuje ustanovenie

, v otázke určenia pravidiel na posudzovanie rozhodcovskej

doložky je obsiahnutá v čl. IV ods. 2 Európskeho dohovoru.

K požiadavkám na náležitosti rozhodcovských zmlúv existuje aj ďalšia špeciálna

úprava, ktorá je použiteľná pred ustanoveniami Európskeho dohovoru podľa čl. X ods. 7

dohovoru. Túto úpravu predstavuje čl. 58 Zmluvy o právnej pomoci a Moskovská

konvencia, ktoré obe sú tiež súčasťou slovenského právneho poriadku. Slovenský právny

poriadok cestou Moskovskej konvencie vylučuje, aby bolo vo vzťahu k predmetu

rozhodcovskej doložky (sporom tam uvedeným) dojednané súdište tak, ako k tomu došlo.

V dôsledku Moskovskej konvencie si mohli strany v rozhodcovskej doložke dojednať

pre spory z privatizačnej zmluvy len arbitrážne konanie pred rozhodcovským súdom

zriadeným pri hospodárskej a priemyselnej komore v signatárskych štátoch Moskovskej

konvencie. Rakúska republika nie je stranou Moskovskej konvencie, preto dojednanie

rozhodcovského konania pred Viedenským tribunálom v rozhodcovskej doložke nebolo

slovenským právnym poriadkom dovolené. Preto je rozhodcovská doložka neplatná v zmysle

. Maďarská republika bola v čase dojednania rozhodcovskej doložky a naďalej

je zmluvnou stranou Moskovskej konvencie, Slovenská republika doposiaľ Moskovskú

konvenciu nevypovedala. Ak zmluvné strany do rozhodcovskej doložky zahrnuli veci, ktoré

tam Moskovská konvencia nedovoľovala, dostala sa rozhodcovská doložka do rozporu

so zákonom ( ), ktoré ukladá prednostné rešpektovanie obsahu

medzinárodných zmlúv, a preto je rozhodcovská doložka podľa neplatná.

K námietke žalovaného v zmysle súd neprihliadol z dôvodu,

že predmet konania, v ktorom boli vydané rozhodnutia rakúskych súdov, nie je totožný

s predmetom konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. , a vo vzťahu

k predmetnému konaniu nemôže ísť o prekážku veci rozhodnutej. Na základe zisteného

skutkového stavu a vykonaných dôkazov súd žalobe vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní poukazoval na skutočnosti

podľa ktorých:

a) neboli splnené podmienky konania, nedostatok právomoci súdu;

b) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia nedostatku naliehavého

právneho záujmu na určení, otázku právomoci súdu posudzoval podľa nesprávneho hmotného

práva, tvrdenie súdu o údajnom rozpore rozhodcovskej doložky s Moskovským dohovorom

je nielen nesprávne, ale hlavne na posúdenie sporov z privatizačnej zmluvy je tento dohovor

nepoužiteľný, bez ohľadu na skutočnosť, že Maďarská republika nie je jeho zmluvnou stranou;

c) nesystematičnosť odôvodnenia rozhodnutia a nedostatok dôvodov v ňom

nerezultujú záver o presvedčivosti odôvodnenia rozsudku, a teda správnosti a objektívnosti

rozhodnutia. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie

zastavil alebo, aby žalobu zamietol. V prípade potvrdzujúceho rozsudku žiada, aby odvolací

súd vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného právneho významu.

Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukazuje, že v konaní

argumentoval dôvodmi neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky. Ak súd považuje

rozhodcovskú doložku za neplatnú, nemôže ani podľa čl. 58 Zmluvy o právnej pomoci uznať

rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe. Žalobcovi úplne a účel rozhodnutia, ktorého

sa domáha, bude naplnený, ak toto rozhodnutie bude aplikovateľné iba na území Slovenskej

republiky. Odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, a preto navrhuje, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

ods. 2 , a dospel k nasledovným zisteniam:

Podľa , platného v čase začatia konania, v občianskom súdnom

konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných rodinných, družstevných, ako aj z obchodných vzťahov (včítane podnikateľských

a hospodárskych vzťahov), pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné

orgány.

V prípade, ak žalobca má sídlo v Slovenskej republike a žalovaný v Maďarskej

republike, je právomoc slovenských súdov v majetkových sporoch daná, ak je daná

príslušnosť podľa predpisov Slovenskej republiky alebo, ak bola založená písomným

dohovorom účastníkov konania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa žalobca voči

žalovanému domáhal žalobou zo dňa 02. 06. 2003 na súde (Krajský súd v Bratislave) určenia,

že rozhodcovská doložka uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998 v rámci

čl. 11.1 Zmluvy o kúpe akcií – privatizačnej zmluvy, je neplatná (konanie vedené pod sp. zn.

); v ďalšom texte „prvá žaloba“.

Ďalšou žalobou zo dňa 14. 11. 2003 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právo

žalovaného voči žalobcovi na peňažné plnenie podľa čl. 5.1. a čl. 5.5 Zmluvy o kúpe akcií –

privatizačnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09. 01. 1998, neexistuje

(konanie vedené pod sp. zn. ), v ďalšom texte „druhá žaloba“.

Ďalšou žalobou zo dňa 15. 12. 2003 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Zmluva

o kúpe akcií – privatizačná zmluva, uzavretá dňa 09. 01. 1998 medzi žalobcom a žalovaným,

je neplatná (konanie vedené pod sp. zn. ), v ďalšom texte „tretia žaloba“.

Vo všetkých troch žalobách sa jedná o totožnosť účastníkov konania, ich procesného

postavenia na strane žalobcu a žalovaného a vo všetkých troch žalobách žalobca uplatňuje,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je (§ 80 písm. c/

). Vo všetkých troch žalobách sa navrhované určenie právneho vzťahu týka tej istej

zmluvy, ktorou je Zmluva o kúpe akcií – privatizačná zmluva, uzavretá dňa 09. 01. 1998,

medzi žalobcom a žalovaným. V konaní vo veci sp. zn. rozhodol Krajský

súd v Bratislave rozsudkom č. k. -683 zo dňa 7. septembra 2006 tak,

že určil neplatnosť rozhodcovskej doložky uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa

09. 01. 1998 v rámci čl. 11.1 Zmluvy o kúpe akcií - privatizačnej zmluvy.

V konaní vo veci sp. zn. rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením

č. k. -623 zo dňa 30. apríla 2008 tak, že konanie zastavil. Rozhodnutie odôvodnil

tak, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi žalobcom a žalovaným v čl. 11.1 privatizačnej

zmluvy je platná, a teda vylučuje právomoc slovenských súdov na konanie o návrhu žalobcu

zo dňa 14. 11. 2003, preto podľa konanie zastavil. Vzhľadom

na nedostatok právomoci súdu ďalšie podmienky neskúmal.

V konaní vo veci sp. zn. rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením

č. k. -438 zo dňa 30. apríla 2008 tak, že konanie zastavil. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že rozhodcovská doložka dojednaná medzi žalobcom a žalovaným

v čl. 11.1 privatizačnej zmluvy je platná, a teda vylučuje právomoc slovenských súdov

na konanie o určenie neplatnosti privatizačnej zmluvy. Vzhľadom na nedostatok právomoci

súdu, splnenie ďalších podmienok konania neskúmal a nezaoberal sa skutkovými a právnymi

otázkami neplatnosti privatizačnej zmluvy. S poukazom na ustanovenie ,

konanie zastavil.

Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením

č. k. zo dňa 28. októbra 2008 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

30. apríla 2008 č. k. ako vecne správne potvrdil.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa veta pred bodkočiarkou , výrok právoplatného rozsudku

je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Konanie o určenie neplatnosti privatizačnej zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská

doložka, bolo súdom zastavené po zistení, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať

v rozhodcovskom konaní. V konaní mal za preukázané, že rozhodcovská doložka je platná

a konanie zastavil ( veta prvá pred bodkočiarkou ).

Uznesením o zastavení konania došlo tak k prekážke veci právoplatne rozsúdenej pre

žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v privatizačnej

zmluve, jedná sa o totožnosť účastníkov konania, ale aj o totožnosť predmetu konania,

teda určenia neplatnosti, či už časti privatizačnej zmluvy, alebo zmluvy ako takej.

V odvolacom konaní sp. zn. odvolací súd rozhoduje o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 07. 09. 2006 č. k. -683.

Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že rozhodcovská doložka

privatizačnej zmluvy je neplatná.

V priebehu odvolacieho konania vznikla prekážka veci právoplatne rozsúdenej

v dôsledku zastavenia konania o neplatnosť privatizačnej zmluvy pre nedostatok právomoci

slovenských súdov rozhodovať o privatizačnej zmluve (Uznesenie Krajského súdu

v Bratislava z 30. apríla 2008 č.k. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. októbra 2008 č. k. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania, keďže konanie bolo zastavené ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. januára 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.