Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sž/67/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci

navrhovateľky: M., s.r.o., B., zastúpená: Advokátska kancelária B. – Ď., s.r.o., R., proti

odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Kolárska č. 6, Bratislava, o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č. zo dňa 03.06.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

03.06.2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Odporkyňa vydala dňa 03.06.2008 rozhodnutie č. , ktorým uložila podľa § 64

ods. 1 písm. d/ o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len )

navrhovateľke sankciu – pokutu určenú podľa vo výške

100 000,-- Sk z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v

tým, že dňa 22.10.2007 o cca 22.43 hod. odvysielala v rámci programu Črepiny* príspevok

informujúci o erotickom klube v G. obsahujúci informácie, ktoré naplnili definíciu skrytej

reklamy podľa

Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplýva, že predmetný príspevok obsahoval

verbálne ako aj obrazové informácie o erotickom klub V. v G., pričom bol opakovane

prezentovaný názov (obchodné meno) klubu, informácia o službách uvedeného klubu, zábery

interiérov klubu, informácie o ponuke služieb a cenách. Program bol pripravovaný redakčne

dopredu, preto účastník konania mal možnosť ovplyvniť výber v ňom použitých záberov

a vyjadrení.

Keďže pojem reklamný účel nie je v zákone definovaný, platí zásada, že je vo výlučnej

kompetencii odporkyne v procese aplikácie, aby obsah tohto pojmu vymedzil. V tomto prípade

odporkyňa vychádzala zo svojho rozhodnutia č. zo dňa 16.12.2003,

v ktorom považovala reklamný účel za preukázaný, pretože komerčný charakter prezentovaných

informácií spočíval v kvalitatívnom hodnotení služieb a tovarov prezentovaných podnikateľských

subjektov, čím bol priamo podporovaný ich predmet podnikania. Odprezentované obrazové

a verbálne informácie o názve a službách erotického klubu V. v G. mohli podľa odporkyne

napomôcť ku zvýšeniu jeho návštevnosti. Reklamný účel v tomto prípade ustálila odporkyňa tak,

že v pozitívnom zmysle priamo príspevok propagoval uvedený erotický klub. K recipientovi tak

prenikli informácie o ponuke klubu, vyzdvihujúc pritom klub a jeho služby v pozitívnom svetle.

Odporkyňa rovnako zhodnotila, že aj kritérium zámernosti využívania informácií na reklamný

účel bol v tomto prípade naplnený, pretože prezentované informácie mali reklamný charakter

a ich zaradenie do vysielania bolo pripravené redakčne dopredu a bolo využívané zámerne.

Argument navrhovateľky, že zámerom odvysielania programu bolo „poskytnúť orientačnú

informáciu o erotickom salóne v Rakúsku“ posúdila odporkyňa ako čiastočne dôvodné, zároveň

však zastáva názor, že v príspevku odprezentované informácie erotický klub V. v G. propagovali

a má preto za to, že v prípade ak by chcela navrhovateľka skutočne poskytnúť len orientačnú

informáciu o predmetnom klube mohla tieto prispôsobením spracovania príspevku eliminovať.

Možnosť uvedenia diváka odprezentovaním skrytej reklamy do omylu, vidí odporkyňa

v samotnej podstate informácie využívanej na reklamný účel, predovšetkým predmetná

informácia sa vyskytla v rámci programu, o ktorom divák nemôže vedieť, že sa v ňom takéto

informácie budú nachádzať. Divák nemohol dôvodne očakávať, že v predmetnom programe

Črepiny* budú prezentované informácie priamo propagujúce erotický klub V. v G.. Odporkyňa

v danom rozhodnutí neprihliadla ani na argument navrhovateľky, že propagovaná firma sídli

v štáte, v ktorom nie je uvedené reklamné vysielanie dostupné, pretože bez ohľadu na reálnu

dostupnosť produktu recipientovi, v prípade, ak účastník konania chce len informovať o určitých

produktoch, službách, ako o zaujímavých, nezvyčajných a teda popiera zámernosť využívania

predmetných informácií na reklamné účely, má vždy možnosť eliminovať obsah

sprostredkovaných informácií tak, aby reklamný účel skutočne neplnili. Z uvedených dôvodov

Rada neprihliadla ani na skutočnosť, že v tomto prípade odvysielaný príspevok bol na základe

akvizičnej zmluvy odkúpený navrhovateľkou od spoločnosti R. T. G., pretože v tomto prípade

bola navrhovateľka s obsahom programu vopred oboznámená a prihliadnuc na objektívnu

zodpovednosť účastníka konania ako vysielateľa, za obsah ním vysielanej programovej služby,

dospela odporkyňa k záveru, že zakúpenie príspevku nemožno vyhodnotiť ako liberačný dôvod.

V závere odôvodnenia rozhodnutia odporkyňa uvádza dôvody pre udelenie sankcie pokuty vo

výške 100 000,-- Sk.

Proti rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka z nasledovných

dôvodov: správny orgán na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a záverom, ako aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci na základe, ktorých vydal

svoje nezákonné a vecne nesprávne rozhodnutie.

Podľa názoru navrhovateľky sa v konaní nepodarilo odporkyni preukázať zákonom

predpokladaný zámer vysielateľa využiť odvysielané informácie na reklamný účel. Dôkaz

v tomto prípade nahradila domnienkou, ktorú nemožno považovať za správnu úvahu. Na základe

uvedeného považuje výrokovú časť rozhodnutia Rady za nesprávnu, bez opory v zákone, hrubo

prekračujúcu rámec dovolenej správnej úvahy, ako aj v rozpore s akýmikoľvek pravidlami

logického myslenia.

Navrhovateľka k hlavným znakom skrytej reklamy upravených v § 32 ods. 13 citovaného

zákona uviedla, že odporkyňa sa nepokúsila existenciu zámeru, ktorý je zákonným predpokladom

naplnenia ustanovení o zákaze skrytej reklamy, dokázať. Argumentácia objektívnou zodpo-

vednosťou nie je podľa navrhovateľky v tomto prípade namieste, pretože zákon o vysielaní

a retransmisii v § 32 ods. 13, pri definícii skrytej reklamy vyžaduje, aby predmetnú informáciu

vysielateľ zámerne využíval na reklamné účely. Znenie zákona logicky nehovorí o objektívnej

zodpovednosti vysielateľa, ale hovorí o nutnosti existencie zámeru využiť informáciu

na reklamný účel. Navrhovateľka uviedla, že nehľadá spôsob ako sa liberovať z porušenia

povinnosti dodržiavať ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky, ale je názoru,

že k porušeniu právnej povinnosti v tomto prípade vôbec nedošlo a preto nie je možné,

ani potrebné hovoriť o liberácii.

Navrhovateľka v tomto prípade vidí najmä absenciu reklamného účelu, pretože k odvysie-

laniu predmetného príspevku došlo vysielateľom na území Slovenskej republiky, pričom objekt

reportáže sa nachádza a predáva svoje služby v Rakúsku. Argument Rady o irelevantnosti vyššie

uvedenej skutočnosti považuje za absurdný v rozpore s účelom právnej normy, ktorý vidí

v postihovaní prípadov propagácie položiek uvedených v § 32 ods. 13 cit.zák. v teritoriálne

vymedzenom priestore Slovenskej republiky za podmienok uvedených vo vyššie uvedenom

ustanovení tým, že verejným záujmom rozumie ochranu chráneného subjektu – občanov

Slovenskej republiky, cieľového recipienta skrytej reklamy. Aplikáciou ustanovení právnych

noriem bez vzťahu k skutkovým okolnostiam, za ktorých došlo ku konaniu, ktoré bolo označené

za rozporné so zákonom, naviac aplikáciou bez obstarania akéhokoľvek relevantného dôkazu

a za absencie zistenia skutočného stavu veci, podľa navrhovateľky postupoval správny orgán

nad rámec dovolenej správnej úvahy.

Navrhovateľka nesúhlasí s dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,

že diváci boli uvedení do omylu ohľadne propagácie penziónu v publicistickom programe

ako nepodložené a nepreukázané. Vysielateľ výlučne podal informáciu a nenaplnil reklamný

účel, pretože sa nejednalo o propagáciu a nemohlo preto dôjsť k uvedeniu diváka do omylu.

Ak by navrhovateľka prijala rozhodnutie odporkyne v podobe ako bolo vydané, akceptovala

by uloženie sankcie za podanie akejkoľvek informácie o akejkoľvek službe na celom svete.

Pretože potencionálne vždy reálne existuje recipient, ktorému bude ten, ktorý produkt dostupný,

aj keď v minimálnom rozsahu.

S poukazom na uvedené navrhovateľka žiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky,

aby zrušila rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 03.06.2008 a uložila odporkyni

nahradiť navrhovateľke všetky trovy súdneho konania.

K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila navrhovateľka uvádzajúc, že je názoru

že v tomto správnom konaní zistila skutkový stav spoľahlivo a presne, na tento stav aplikovala

relevantné ustanovenia , pričom podkladom pre rozhodnutie bol záznam

z predmetného programu, z ktorého vychádzal aj popis skutkového stavu. V rámci predmetného

príspevku boli odprezentované obrazové a verbálne informácie o názve a službách erotického

klubu V. v G., ktoré mohli napomôcť ku zvýšeniu jeho návštevnosti. Reklamný účel mali teda

z toho dôvod, že v pozitívnom zmysle priamo propagovali uvedený erotický klub. K recipientovi

tak prenikli informácie o ponuke klubu vyzdvihujúc pritom klub a jeho služby v pozitívnom

svetle. Keďže prezentované informácie mali reklamný charakter a ich zaradenie do vysielania

bolo pripravené redakčne dopredu odporkyňa má za to, že kritérium zámernosti využívania

informácie na reklamný účel bolo v prípade predmetného príspevku naplnené.

Odporkyňa uviedla, že v tomto prípade konštatovala naplnenie všetkých definičných

znakov skrytej reklamy v zmysle a v zmysle vyjadrenia

navrhovateľky v podanom opravnom prostriedku má za to, že naplnenie prvého z definičných

kritérií reklamy nie je v danom prípade sporné. Navrhovateľka poznala obsah dotknutého

príspevku vopred, mala možnosť náležite zhodnotiť jeho obsah a zvážiť jeho prípadné zaradenie

do vysielania, resp. jeho úpravu, ktorou by mohol sporný obsah príspevku eliminovaný. Napriek

uvedenému navrhovateľka príspevok do programu zaradila. Pokiaľ zmluva na základe,

ktorej získala práva na odvysielanie predmetného príspevku, nedovoľovala do príspevku

v akomkoľvek smere zasahovať a teda navrhovateľka nemala možnosť eliminovať propagačné

prvky v ňom obsiahnuté, mala možnosť príspevok do programu nezradiť, čo nevyužila.

Odporkyňa je názoru, že v napadnutom rozhodnutí bolo riadne preukázané naplnenie štvrtého

definičného kritéria skrytej reklamy, čo bolo aj v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnené.

Zároveň zdôraznila, že pokiaľ sa jedná o kritérium preukázania zámernosti využívania informácií

na reklamné účely a dostupnosť takejto informácie, vyhodnotila tak, že uvedené informácie

sú slovenskému recipientovi reálne dostupné. Rovnako zotrvala aj na svojej argumentácii

k možnosti uvedenia diváka do omylu odvysielaním skrytej reklamy, tak ako ich uviedla

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

S poukazom na uvedené navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 03.06.2008 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o opravnom

prostriedku podľa v spojení s

(ďalej len ) preskúmal vec v rozsahu dôvodov obsiahnutých

v podanom opravnom prostriedku, na pojednávaní v súlade s a dospel

k záveru, že dôvodom obsiahnutým v opravnom prostriedku nie je možné priznať úspech.

Z pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že

navrhovateľka dňa 22.10.2007 o cca 22.43 hod. odvysielala v rámci programu Črepiny*

príspevok informujúci o erotickom klube v G., obsahom ktorého bola obrazová exkurzia

erotického klubu V., ktorý sa nachádza v G., s opisom služieb, ktoré uvedený salón poskytuje, s

cenníkom týchto služieb a s obsahom jednotlivých služieb. Obsahom príspevku bol okrem iného

aj obrazový záber na logo erotického klubu, nachádzajúce sa na kapote osobného motorového

vozidla www.V.-ber.at. Exkurziou sprevádzal divákov majiteľ erotického salónu K. L..

Podľa , skrytá reklama a skrytý telenákup na účely

tohto zákona je slovná, alebo obrazová informácia o tovare, službe, obchodnom mene, ochrannej

známke, prípadne o činnostiach výrobcu tovarov alebo poskytovateľa služieb v programe,

ak vysielateľ túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na reklamné účely, čím môže

uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú

najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvysielaný príspevok mal

jednoznačne charakter obrazovej informácie, ktorej obsah tvorili reklamné informácie o činnosti

a službách, ktoré erotický salón v G. poskytuje, ako aj o cenách za poskytované služby.

Jednotlivé služby boli predstavované tak, že zároveň so slovnou informáciou boli prezentované

miestnosti alebo miesta v salóne, kde sa tieto služby poskytujú, v čom poskytnutie služby spočíva

a aj cena opisovanej služby.

Sporným medzi účastníkmi konania zostala otázka, či predmetný príspevok bol zámerne

využitý na reklamné účely.

Z § 32 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že reklama na účely tohto zákona je akékoľvek

verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej

propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane

nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy

alebo vysielateľom.

Z druhej vety ust. vyplýva, kedy je možné

odvysielanú informáciu považovať za zámernú.

V tomto prípade sa senát najvyššieho súdu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, pretože je názoru, že za inú protihodnotu v tomto prípade možno považovať

zvýšenú návštevnosť uvedeného erotického salónu recipientmi – divákmi uvedeného programu

odvysielaného navrhovateľkou. Nestotožnil sa s názorom, navrhovateľky, že v tomto prípade

odvysielanie príspevku nemožno považovať za skrytú reklamu, pretože odvysielanie príspevku

nemožno považovať za zámerné, keďže nebolo uskutočnené za žiadnu protihodnotu.

K otázke protihodnoty za odvysielanie príspevku senát súdu uvádza, že túto správne

a zákonne ustálila v preskúmavanom rozhodnutí Rada, ktorá argument navrhovateľky,

že odvysielaním príspevku nemohlo prísť k zvýšeniu návštevnosti salónu pretože uvedený salón

sa nenachádzal na území Slovenskej republiky, rovnako ako senát súdu, neakceptovala.

Podľa názoru senátu odvysielanie programu mohlo mať vplyv na návštevnosť erotického klubu

a to aj spomedzi divákov, ktorí predmetný program sledovali vo vysielaní navrhovateľky,

pričom nie je v tomto prípade rozhodujúce, že erotický salón sa nachádza na území iného štátu.

Mesto Graz nie je nedostupné pre slovenských divákov pre jeho vzdialenosť, nachádza

sa na území susedného Rakúska, mesto je ľahko dostupné diaľničnou sieťou a preto argument

navrhovateľky, že salón recipienti príspevku nemohli navštíviť, považuje senát najvyššieho súdu

za nedôvodný.

Zároveň senát konštatuje, že predmetný príspevok tým, že bol zakúpený navrhovateľkou

ako vysielateľkou programu od spoločnosti R. T. G., bol z hľadiska jeho obsahu vopred

navrhovateľke dostupný i známy, a teda navrhovateľka, keďže zostavuje skladbu odvysielaných

programov vopred, rovnako vyberá aj príspevky, ktoré zaradí do programu Črepiny*, ovplyvnila

samotným odvysielaním posudzovaného príspevku zámernosť využitia odvysielanej obrazovej

informácie na reklamný účel.

V tomto prípade boli splnené všetky znaky zákonnej definície skrytej reklamy obsiahnuté

v ust. a pretože vysielanie skrytej reklamy a skrytého

telenákupu je podľa § 32 ods. 12 citovaného zákona zakázané, považuje senát Najvyššieho súdu

SR napadnuté rozhodnutie odporkyne za zákonné, keďže navrhovateľke uložila pokutu

podľa , pretože v tomto prípade boli porušené

podmienky stanovené zákonom na vysielanie reklám a telenákupu.

V prípadoch porušenia podmienok vysielania reklám a telenákupu je možné vysielateľovi

televíznej programovej služby uložiť pokutu v rozpätí od 100 000,-- Sk do 5 000 000,-- Sk.

V tomto prípade bola navrhovateľke uložená pokuta na spodnej hranici zákonom stanoveného

rozpätia a z tohto dôvodu zastáva súd názor, že odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom

rozhodnutí o výške uloženej pokuty zodpovedá skutočnosti, že táto bola uložená na dolnej hranici

zákonného rozpätia.

V tejto veci odporkyňa postupovala na základe povolenej správnej úvahy a preto senát

najvyššieho súdu v súlade s potvrdil preskúmavané rozhodnutie,

keďže po preskúmaní rozhodnutia v rozsahu dôvodov obsiahnutých v opravnom prostriedku

nezistil jeho nezákonnosť.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s veta

prvá tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. novembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková