Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/7/2011

Najvyšší súd -21

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra

Melichera v právnej veci navrhovateľa: M., so sídlom B. X., B., zastúpený AK B.-Ď., s.r.o.,

advokátska kancelária so sídlom B., D. X.,B., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a

retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, o opravnom

prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 25. januára 2011, č.

, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne číslo RP/07/2011 zo dňa

25. januára 2011, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne

č. zo dňa 25. januára 2011, ktorým za porušenie povinnosti ustanovenej v § 39

ods. 4 o vysielaní a retransmisii a o zmene

o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ) za to,

že dňa 26. augusta 2010 o cca 21:55 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby J.

program L., ktorý bol sponzorovaný spoločnosťou T., a.s. (ďalej len „T.“), za čo odporkyňa

uložila navrhovateľovi podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s ust. § 67 ods. 3 písm. d/ zákona

č. sankciu – pokutu vo výške 1000 € (slovom jedentisíc eur.).

2

Proti uvedenému rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“)

podal včas odvolanie – opravný prostriedok navrhovateľ, uvádzajúc, že konanie Rady, ktoré

predchádzalo vydaniu rozhodnutia trpí takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť

rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rada je ako

správny orgán povinná postupovať v konaní výhradne spôsobom upraveným právnym

predpisom. Tento príkaz je primárne upravený v článku 2 ods. 2 Slovenskej

republiky (ďalej len SR) a ďalej aj v ustanovení správneho poriadku ods. l.

Správne orgány sú oprávnené a povinné postupovať pri výkone svojej právomoci výlučne

v rámci hraníc stanoveným právnou úpravou.

Tento princíp sa uplatňuje všeobecne pri postupe správneho orgánu v správnom

konaní. Je preto potrebné aplikovať tento príkaz tiež pri zákonom upravenom postupe pre

určenie výšky pokuty udelenej Radou. Znenie zákona ukladá povinnosť „určiť“ pokutu a jej

výšku podľa zákonom stanovených kritérií. Zo zákonného znenia je preto daný postup

správneho orgánu pre posúdenie povinných kritérií pre určenie výšky pokuty. Správny orgán

nemôže pri rozhodovaní o výške pokuty postupovať inak, ako je uvedené v zákone, prípadne

niektoré z kritérií opomenúť.

Podľa navrhovateľa sa v napádanom rozhodnutí správny orgán nevysporiadal

s kritériom rozsah a dosah vysielania, nakoľko jeho vymedzenie Radou „účastník konania

je multiregionálnym vysielateľom“ nemožno považovať v zmysle platnej právnej úpravy

za určenie rozsahu a dosahu vysielania.

Rada pri rozhodovaní o uložení sankcie postupovala podľa § 64 ods. 2 zákona

č. , s odvolaním sa na sankciu uloženú za porušenie rovnakého ustanovenia

zákona o vysielaní rozhodnutím z 11.5.2010 v konaní ,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2010. Toto rozhodnutie bolo napadnuté správnou

žalobou podanou dňa 18.8.2010 na Krajský súd v Bratislave. Žalobou vysielateľ napadol

retroaktívne použitie právnej normy. Je predpoklad, že v zmienenom konaní by mohlo dôjsť

k zrušeniu predmetného rozhodnutia, práve z dôvodu retroaktívneho použitia právnej normy.

Výsledok konania na Krajskom súde v Bratislave môže byť rozhodujúci pre posúdenie tejto

veci. Preto v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku, v znení neskorších predpisov navrhovateľka návrh, aby súd do právoplatnosti

3

rozhodnutia o žalobe proti rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu č.

z 11.5.2010 konanie prerušil a v konaní pokračoval po právoplatnosti rozhodnutia vo vyššie

uvedenom konaní. Napadnuté rozhodnutie navrhla zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie

konanie.

K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa dňa 11. apríla 2011

uvádzajúc, že sa pri ukladaní pokuty riadila kritériami, ktoré v rozhodnutí aj uviedla.

S viacerými kritériami, ktoré odporkyňa uviedla na záver odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia sa obšírnejšie vysporiadala v iných častiach odôvodnenia rozhodnutia

(str. 19-20). Podľa jej názoru je zrejmé, že pomerne široký výpočet skutočností uvedených

v ustanovení je všeobecným výpočtom, ktorý platí pre

bližšie neurčený okruh prípadov porušení ustanovení Účelom tohto

ustanovenia je nepochybne zabezpečiť, aby sa správny orgán, teda odporkyňa, vysporiadal

s jednotlivými skutočnosťami a ich aplikovaním na konkrétny prípad. Je však logické,

že správny orgán sa môže vysporiadať iba s existujúcimi skutočnosťami a teda

skutočnosťami, ktoré reálne môžu mať vplyv na určenie výšky pokuty. Podľa odporkyne

definícia pojmu „multiregionálne vysielanie“ je ustanovená v § 3 písm. q/ zákona

č. a vyplýva z nej, že ide o vysielanie, ktoré pokrýva viac regiónov a ktoré

môže prijímať viac ako 30% a menej ako 80% obyvateľov a preto považuje túto námietku

navrhovateľa za neopodstatnenú., účelovú a nedôvodnú. V tejto súvislosti poukazuje aj na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , , ,

, , . Odporkyňa sa vysporiadala so všetkými

skutočnosťami, ktoré sú uvedené v V odôvodnení

rozhodnutia logicky uviedla iba tie skutočnosti, ktoré mali a mohli mať vplyv na určenie

výšky pokuty. Je presvedčená, že takýto postup je v úplnej zhode s úmyslom zákonodarcu

a neuvedenie skutočností, ktoré nemali a nemohli mať vplyv na určenie výšky pokuty preto

nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Odporkyňa uviedla, že Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa s obdobným argumentom ohľadom „neúplnosti“ odôvodnenia

rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky pokuty zaoberal aj v konaniach sp.zn. ,

, -25, -21, , a .

Prerušenie konania podľa je

rozhodnutím, ktoré je plne v réžii príslušného súdu. Z tohto dôvodu sa odporkyňa necíti

kompetentná komentovať vhodnosť alebo potrebnosť tohto úkonu. Odporkyňa k uvedeným

skutočnostiam iba uvádza, že v čase prijímania napadnutého rozhodnutia bola navrhovateľke

4

za porušenie ustanovenia uložená právoplatná sankcia

a odporkyňa preto v zmysle ustanovenia Z.z nemohla

postupovať iným spôsobom ako uložením pokuty.

Odporkyňa ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav

veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenie zákona. Ďalej má za to, že jej

rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v , nevykazuje

formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu

zisteného v zmysle ustanovení , a že navrhovateľka nebola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie

a postup je v súlade so zákonom a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade

s vydal rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

25.1.2011 potvrdí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal

napadnuté rozhodnutie postupom podľa

(ďalej len ) v spojení s a na pojednávaní súdu dňa

29.9.2011 z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi

vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného administra-

tívneho spisu č. 312-PLO/O-5148/2010, s obsahom rozhodnutia Rady č. zo dňa

25.1.2011, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci

bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 312-PLO/O-

-5148/2010 zo dňa 26.10.2010, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa

9.11.2010. V spise sa nachádza obrazovo-zvukový záznam predmetného programu

a opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní

č. zo dňa 9.11.2010, ktorá bolo doručená advokátovi navrhovateľa

dňa 26.8.2010. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že ďalšie listiny

okrem napadnutého rozhodnutia sa v ňom nenachádzajú.

Na podklade uvedeného, v rámci prípravy pojednávania po tom, ako sa senát

Najvyššieho súdu SR oboznámil s obsahom pripojeného obrazovo – zvukového záznamu

programu L., bolo súdom zistené, že navrhovateľ dňa 26.8.2010 so začiatkom

5

o cca. 21.55 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby J. politicko-publicistický

program L., ktorý bol sponzorovaný spoločnosťou T. Z obsahu rozhodnutia odporkyne,

ktorého súčasťou je aj slovný prepis programu, ako i z obrazovo – zvukového záznamu

programu vyplýva, že program bol odvysielaný ako sponzorovaný, pretože pred začiatkom a

po skončení programu bol odvysielaný sponzorský odkaz s verbálnou zložkou: „Reláciu L.

Vám prináša spoločnosť T., najväčší subjekt v cestovnom ruchu na Slovensku“, spolu s

obrazovou zložkou - na obrazovke je logo s nápisom : „T.“, pod týmto logom bolo uvedené:

„SPONZOR PROGRAMU“.

Podľa sponzorovanie spravodajských programov

a programov politickej publicistiky sa zakazuje. Výnimku tvoria programy, ktoré obsahujú

výhradne informácie o počasí, dopravnej situácii alebo o športe.

Podľa za porušenie povinnosti uloženej týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

a/ upozornenie na porušenie zákona,

b/ odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti

d/ pokutu,

e/ odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 64 ods. 2 citovaného zákona sankciu podľa ods. l písm. d/ Rada uloží,

ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej služby na požiadanie

alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému

upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez prechádzajúceho

upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez

prechádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/

a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. l a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2

ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. l písm. e/].

Podľa pokutu rada určí podľa závažnosti veci,

spôsobom, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na

rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie

a retransmisie, získané bezdôvodného obohatenie a sankciu, ktorú v prípade uložil

6

samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného

samoregulačného systému.

Podľa rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do

66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €, ak porušil

podmienky na vysielanie sponzorovaných programov a sponzorovanej programovej služby.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel v tomto prípade k záveru,

že zo strany vysielateľa televíznej programovej služby došlo k porušeniu povinnosti

upravenej v , keďže pred posudzovaným programom,

ktorý podľa názoru senátu, po oboznámení sa s jeho obsahom, možno jednoznačne

charakterizovať ako P. - P. program, bol odvysielaný sponzorovaný odkaz, čo je preukázané

obsahom predloženého obrazovo - zvukového záznamu programu. Táto skutočnosť nebola

medzi účastníkmi ani sporná. Súd z obsahu programu zistil, že hosťom celej diskusie bola

premiérka vlády Slovenskej republiky pani I. R..

V programe sa premiérka vlády SR. vyjadrovala k ekonomickým a politickým témam

v súvislosti s pôžičkou Grécku, spojených s návštevou v Nemecku u premiérky Merkelovej

a kritikou postoja Slovenska zo strany EÚ k neposkytnutiu pôžičky Grécku, vzťahom vo

vnútri SDKÚ, pomeroch v koalícii so stranou SaS, výsluhové dôchodky policajtov, príjmov

a výdavkov štátneho rozpočtu, korupcii na Ministerstve Obrany SR, Generálnej prokuratúre

SRa iných oblastí verejného života v SR. Dĺžka celého programu bola v trvaní cca l hodina

40 minút.

Podľa postačuje na uloženie sankcie – pokuty,

aby vysielateľ opakovane porušil povinnosť a zároveň zákon predpokladá existenciu

písomného upozornenia na porušenie zákona. Písomné upozornenie na porušenie zákona

bolo uložené navrhovateľke rozhodnutím rady č. zo dňa 11.5.2010. Pravdivé

je aj tvrdenie navrhovateľky, že uvedené rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu

zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. . Toto rozhodnutie nebolo zatiaľ súdom zrušené a je právoplatné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.zn.

rozsudkom z 10. marca 2011 uložil za rovnaké porušenie

7

sankciu – upozornenie a to podľa a zároveň

skúmal možnosť konať v plnej jurisdikcii a rozhodnúť o sankcii a nahradiť tak rozhodnutie

správneho orgánu ( ), pričom sa musel vysporiadať aj s tým, či sankcia

uložená Radou obstojí aj v prípade, ak by prišlo k zrušeniu rozhodnutia Rady č.:

zo dňa 11.5.2010 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave.

Podľa článku 152 ods. 4 výklad a uplatňovanie zákonov

musí byť v súlade s , v danom prípade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6.

Právna istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho štátu podľa názoru súdu

nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré by mohli byť

neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný

vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru

závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré

môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť

vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom

výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôležitým materiálnym znakom právneho

štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma

(cit. Drgonec: – Komentár, Heuréka 2004, str. 57 – 58).

Podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní

za akékoľvek trestné obvinenie (za ktoré sa považuje aj sankcionovanie v ktorejkoľvek

oblasti verejného práva), má súd konať v plnej jurisdikcii.

Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu považoval

skutkový stav za dostatočne zistený a samotné právne posúdenie veci čo do kvalifikácie

sankcionovaného konania bolo materiálne správne, nakoľko išlo o opakované porušenie § 39

ods. 4 0 Z.z.

Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, dospel súd k záveru, že v konaní bola

preukázaná dostatočne vysoká miera negatívnych dôsledkov opakovaného konania

navrhovateľky (závažnosť, dĺžka konania a následky) a ktorá jednoznačne vyplývala

z rozhodnutia odporkyne. Preto súd považoval uloženie sankcie – pokutu vo výške 1000 Eur

na porušenie zákona za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce

aj požiadavke generálnej prevencie, prihliadnuc aj na skutočnosť, že ide o opakované

porušenie uvedeného ustanovenia zákona.

8

Vzhľadom na uvedené skutočnosti prihliadnuc na obsah napadnutého rozhodnutia

dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, že rozhodnutie odporkyne

je potrebné potvrdiť podľa

Vzhľadom na neúspech navrhovateľa v konaní o opravnom prostriedku súd nepriznal

navrhovateľovi náhradu trov konania ( ods. l ), keďže nemal vo veci žiadny

úspech.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská