Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2b2/380704.bd3568.pdf
PDF · 178.36 KB
No categories available
8Sž/7/2011
Najvyšší súd 8Sž/7/2011-21
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra
Melichera v právnej veci navrhovateľa: M., so sídlom B. X., B., zastúpený AK B.-Ď., s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom B., D. X.,B., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a
retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, o opravnom
prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 25. januára 2011, č.
RP/07/2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne číslo RP/07/2011 zo dňa
25. januára 2011, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne
č. RP/07/2011 zo dňa 25. januára 2011, ktorým za porušenie povinnosti ustanovenej v § 39
ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z.
o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) za to,
že dňa 26. augusta 2010 o cca 21:55 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby J.
program L., ktorý bol sponzorovaný spoločnosťou T., a.s. (ďalej len „T.“), za čo odporkyňa
uložila navrhovateľovi podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s ust. § 67 ods. 3 písm. d/ zákona
č. 308/2000 Z.z. sankciu – pokutu vo výške 1000 € (slovom jedentisíc eur.).
Proti uvedenému rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“)
podal včas odvolanie – opravný prostriedok navrhovateľ, uvádzajúc, že konanie Rady, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodnutia trpí takými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a zároveň je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rada je ako
správny orgán povinná postupovať v konaní výhradne spôsobom upraveným právnym
predpisom. Tento príkaz je primárne upravený v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len Ústava SR) a ďalej aj v ustanovení správneho poriadku § 3 ods. l.
Správne orgány sú oprávnené a povinné postupovať pri výkone svojej právomoci výlučne
v rámci hraníc stanoveným právnou úpravou.
Tento princíp sa uplatňuje všeobecne pri postupe správneho orgánu v správnom
konaní. Je preto potrebné aplikovať tento príkaz tiež pri zákonom upravenom postupe pre
určenie výšky pokuty udelenej Radou. Znenie zákona ukladá povinnosť „určiť“ pokutu a jej
výšku podľa zákonom stanovených kritérií. Zo zákonného znenia je preto daný postup
správneho orgánu pre posúdenie povinných kritérií pre určenie výšky pokuty. Správny orgán
nemôže pri rozhodovaní o výške pokuty postupovať inak, ako je uvedené v zákone, prípadne
niektoré z kritérií opomenúť.
Podľa navrhovateľa sa v napádanom rozhodnutí správny orgán nevysporiadal
s kritériom rozsah a dosah vysielania, nakoľko jeho vymedzenie Radou „účastník konania
je multiregionálnym vysielateľom“ nemožno považovať v zmysle platnej právnej úpravy
za určenie rozsahu a dosahu vysielania.
Rada pri rozhodovaní o uložení sankcie postupovala podľa § 64 ods. 2 zákona
č. 308/2000 Z.z., s odvolaním sa na sankciu uloženú za porušenie rovnakého ustanovenia
zákona o vysielaní rozhodnutím RL/25/2010 z 11.5.2010 v konaní 33-PLP/O-759/2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2010. Toto rozhodnutie bolo napadnuté správnou
žalobou podanou dňa 18.8.2010 na Krajský súd v Bratislave. Žalobou vysielateľ napadol
retroaktívne použitie právnej normy. Je predpoklad, že v zmienenom konaní by mohlo dôjsť
k zrušeniu predmetného rozhodnutia, práve z dôvodu retroaktívneho použitia právnej normy.
Výsledok konania na Krajskom súde v Bratislave môže byť rozhodujúci pre posúdenie tejto
veci. Preto v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, v znení neskorších predpisov navrhovateľka návrh, aby súd do právoplatnosti
rozhodnutia o žalobe proti rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu č. RL/25/2010
z 11.5.2010 konanie prerušil a v konaní pokračoval po právoplatnosti rozhodnutia vo vyššie
uvedenom konaní. Napadnuté rozhodnutie navrhla zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie
konanie.
K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa dňa 11. apríla 2011
uvádzajúc, že sa pri ukladaní pokuty riadila kritériami, ktoré v rozhodnutí aj uviedla.
S viacerými kritériami, ktoré odporkyňa uviedla na záver odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia sa obšírnejšie vysporiadala v iných častiach odôvodnenia rozhodnutia
(str. 19-20). Podľa jej názoru je zrejmé, že pomerne široký výpočet skutočností uvedených
v ustanovení § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. je všeobecným výpočtom, ktorý platí pre
bližšie neurčený okruh prípadov porušení ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. Účelom tohto
ustanovenia je nepochybne zabezpečiť, aby sa správny orgán, teda odporkyňa, vysporiadal
s jednotlivými skutočnosťami a ich aplikovaním na konkrétny prípad. Je však logické,
že správny orgán sa môže vysporiadať iba s existujúcimi skutočnosťami a teda
skutočnosťami, ktoré reálne môžu mať vplyv na určenie výšky pokuty. Podľa odporkyne
definícia pojmu „multiregionálne vysielanie“ je ustanovená v § 3 písm. q/ zákona
č. 308/2000 Z.z. a vyplýva z nej, že ide o vysielanie, ktoré pokrýva viac regiónov a ktoré
môže prijímať viac ako 30% a menej ako 80% obyvateľov a preto považuje túto námietku
navrhovateľa za neopodstatnenú., účelovú a nedôvodnú. V tejto súvislosti poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sž/8/2010, 5Sž/94/2008, 3Sž/33/2009,
8Sž/4/2009, 3Sž/63/2008, 5Sž/7/2009. Odporkyňa sa vysporiadala so všetkými
skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. V odôvodnení
rozhodnutia logicky uviedla iba tie skutočnosti, ktoré mali a mohli mať vplyv na určenie
výšky pokuty. Je presvedčená, že takýto postup je v úplnej zhode s úmyslom zákonodarcu
a neuvedenie skutočností, ktoré nemali a nemohli mať vplyv na určenie výšky pokuty preto
nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Odporkyňa uviedla, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa s obdobným argumentom ohľadom „neúplnosti“ odôvodnenia
rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky pokuty zaoberal aj v konaniach sp.zn. 3Sž/67/2008,
5Sž/94/2008, 3Sž/33/2009-25, 8Sž/4/2009-21, 3Sž/63/2008, 5Sž/7/2009 a 3Sž/67/2008.
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. je
rozhodnutím, ktoré je plne v réžii príslušného súdu. Z tohto dôvodu sa odporkyňa necíti
kompetentná komentovať vhodnosť alebo potrebnosť tohto úkonu. Odporkyňa k uvedeným
skutočnostiam iba uvádza, že v čase prijímania napadnutého rozhodnutia bola navrhovateľke
za porušenie ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. uložená právoplatná sankcia
a odporkyňa preto v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z nemohla
postupovať iným spôsobom ako uložením pokuty.
Odporkyňa ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila skutkový stav
veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenie zákona. Ďalej má za to, že jej
rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb., nevykazuje
formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu
zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., a že navrhovateľka nebola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie
a postup je v súlade so zákonom a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade
s § 250q ods. 2 O.s.p. vydal rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne č. RP/07/2011 zo dňa
25.1.2011 potvrdí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal
napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa
29.9.2011 z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi
vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného administra-
tívneho spisu č. 312-PLO/O-5148/2010, s obsahom rozhodnutia Rady č. RL/07/2011 zo dňa
25.1.2011, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci
bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 312-PLO/O-
-5148/2010 zo dňa 26.10.2010, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa
9.11.2010. V spise sa nachádza obrazovo-zvukový záznam predmetného programu
a opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní
č. 304-PLO/O-4922/2010 zo dňa 9.11.2010, ktorá bolo doručená advokátovi navrhovateľa
dňa 26.8.2010. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že ďalšie listiny
okrem napadnutého rozhodnutia sa v ňom nenachádzajú.
Na podklade uvedeného, v rámci prípravy pojednávania po tom, ako sa senát
Najvyššieho súdu SR oboznámil s obsahom pripojeného obrazovo – zvukového záznamu
programu L., bolo súdom zistené, že navrhovateľ dňa 26.8.2010 so začiatkom
o cca. 21.55 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby J. politicko-publicistický
program L., ktorý bol sponzorovaný spoločnosťou T. Z obsahu rozhodnutia odporkyne,
ktorého súčasťou je aj slovný prepis programu, ako i z obrazovo – zvukového záznamu
programu vyplýva, že program bol odvysielaný ako sponzorovaný, pretože pred začiatkom a
po skončení programu bol odvysielaný sponzorský odkaz s verbálnou zložkou: „Reláciu L.
Vám prináša spoločnosť T., najväčší subjekt v cestovnom ruchu na Slovensku“, spolu s
obrazovou zložkou - na obrazovke je logo s nápisom : „T.“, pod týmto logom bolo uvedené:
„SPONZOR PROGRAMU“.
Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. sponzorovanie spravodajských programov
a programov politickej publicistiky sa zakazuje. Výnimku tvoria programy, ktoré obsahujú
výhradne informácie o počasí, dopravnej situácii alebo o športe.
Podľa § 64 ods. 10 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
a/ upozornenie na porušenie zákona,
b/ odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti
d/ pokutu,
e/ odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 64 ods. 2 citovaného zákona sankciu podľa ods. l písm. d/ Rada uloží,
ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej služby na požiadanie
alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému
upozorneniu Rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez prechádzajúceho
upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez
prechádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/
a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. l a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2
ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods. l písm. e/].
Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci,
spôsobom, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na
rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie
a retransmisie, získané bezdôvodného obohatenie a sankciu, ktorú v prípade uložil
samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného
samoregulačného systému.
Podľa § 67 ods. 3 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do
66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €, ak porušil
podmienky na vysielanie sponzorovaných programov a sponzorovanej programovej služby.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel v tomto prípade k záveru,
že zo strany vysielateľa televíznej programovej služby došlo k porušeniu povinnosti
upravenej v § 39 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., keďže pred posudzovaným programom,
ktorý podľa názoru senátu, po oboznámení sa s jeho obsahom, možno jednoznačne
charakterizovať ako P. - P. program, bol odvysielaný sponzorovaný odkaz, čo je preukázané
obsahom predloženého obrazovo - zvukového záznamu programu. Táto skutočnosť nebola
medzi účastníkmi ani sporná. Súd z obsahu programu zistil, že hosťom celej diskusie bola
premiérka vlády Slovenskej republiky pani I. R..
V programe sa premiérka vlády SR. vyjadrovala k ekonomickým a politickým témam
v súvislosti s pôžičkou Grécku, spojených s návštevou v Nemecku u premiérky Merkelovej
a kritikou postoja Slovenska zo strany EÚ k neposkytnutiu pôžičky Grécku, vzťahom vo
vnútri SDKÚ, pomeroch v koalícii so stranou SaS, výsluhové dôchodky policajtov, príjmov
a výdavkov štátneho rozpočtu, korupcii na Ministerstve Obrany SR, Generálnej prokuratúre
SRa iných oblastí verejného života v SR. Dĺžka celého programu bola v trvaní cca l hodina
40 minút.
Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. postačuje na uloženie sankcie – pokuty,
aby vysielateľ opakovane porušil povinnosť a zároveň zákon predpokladá existenciu
písomného upozornenia na porušenie zákona. Písomné upozornenie na porušenie zákona
bolo uložené navrhovateľke rozhodnutím rady č. RL/25/2010 zo dňa 11.5.2010. Pravdivé
je aj tvrdenie navrhovateľky, že uvedené rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 2S/284/2010. Toto rozhodnutie nebolo zatiaľ súdom zrušené a je právoplatné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.zn. 3Sž/4/2011
rozsudkom z 10. marca 2011 uložil za rovnaké porušenie § 39 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.
sankciu – upozornenie a to podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň
skúmal možnosť konať v plnej jurisdikcii a rozhodnúť o sankcii a nahradiť tak rozhodnutie
správneho orgánu (§ 250j ods. 5 O.s.p.), pričom sa musel vysporiadať aj s tým, či sankcia
uložená Radou obstojí aj v prípade, ak by prišlo k zrušeniu rozhodnutia Rady č.: RL/25/2010
zo dňa 11.5.2010 v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave.
Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie zákonov
musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6.
Právna istota a spravodlivosť, ako princípy materiálneho právneho štátu podľa názoru súdu
nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré by mohli byť
neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom. Súd je však pri ukladaní sankcie povinný
vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru
závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré
môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť
vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom
výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôležitým materiálnym znakom právneho
štátu je aj existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma
(cit. Drgonec: Ústava Slovenskej republiky – Komentár, Heuréka 2004, str. 57 – 58).
Podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní
za akékoľvek trestné obvinenie (za ktoré sa považuje aj sankcionovanie v ktorejkoľvek
oblasti verejného práva), má súd konať v plnej jurisdikcii.
Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu považoval
skutkový stav za dostatočne zistený a samotné právne posúdenie veci čo do kvalifikácie
sankcionovaného konania bolo materiálne správne, nakoľko išlo o opakované porušenie § 39
ods. 4 zákona č. 308/20040 Z.z.
Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, dospel súd k záveru, že v konaní bola
preukázaná dostatočne vysoká miera negatívnych dôsledkov opakovaného konania
navrhovateľky (závažnosť, dĺžka konania a následky) a ktorá jednoznačne vyplývala
z rozhodnutia odporkyne. Preto súd považoval uloženie sankcie – pokutu vo výške 1000 Eur
na porušenie zákona za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce
aj požiadavke generálnej prevencie, prihliadnuc aj na skutočnosť, že ide o opakované
porušenie uvedeného ustanovenia zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti prihliadnuc na obsah napadnutého rozhodnutia
dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, že rozhodnutie odporkyne
je potrebné potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom na neúspech navrhovateľa v konaní o opravnom prostriedku súd nepriznal
navrhovateľovi náhradu trov konania (§ 250k ods. l O.s.p.), keďže nemal vo veci žiadny
úspech.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská