Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sž/110/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany

Zemkovej, PhD. v právnej veci žalobcu B. D., o.c.p., a.s. so sídlom v K., právne zastúpeného

JUDr. M. V., advokátom v Z. proti žalovanému Národná banka Slovenska so sídlom

v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. OVS-2308/2007 zo dňa 28.08.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. OVS-2308/2007 zo dňa 28.08.2007 Banková rada

Národnej banky Slovenska podľa o dohľade

nad finančným trhom zmenila prvostupňové rozhodnutie NBS č. UBD-1685-4/2006

z 26. apríla 2007 tak, že podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 38 ods. 2 zákona

o dohľade nad finančným trhom sa spoločnosti B. D. o.c.p., a.s. ukladá poriadková pokuta vo

výške 250 000,-- Sk (dvestopäťdesiattisic slovenských korún), a to za porušenie ust. § 35 ods.

1 o dohľade nad finančným trhom a

o cenných papieroch tým, že spoločnosť B. D. o.c.p., a.s. neposkytla Národnej banke

Slovenska požadované doklady, čím sťažila výkon dohľadu na diaľku.

Žalobca sa včas podanou žalobou na najvyššom súde domáhal, aby súd rozsudkom

zrušil rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. OVS-2308/2007 zo dňa

28.08.2007 ako aj prvostupňové rozhodnutie NBS č. UBD-1685-4/2006 zo dňa

26. apríla 2007. V odôvodnení žaloby uviedol, že zo spisu a priloženej korešpondencie medzi

Národnou bankou Slovenska a žalobcom vyplýva rozdielne hodnotenie toho, čo zákon

o dohľade umožňuje požadovať a čo požadovala Národná banka Slovenska, a to najmä

v hodnotení toho, aký charakter má denník vedený podľa § 75 ods. 1 zákona o cenných

papieroch, a čo to vlastne je. List Národnej banky Slovenska č. UBD-144/1445/2006 zo dňa

4. septembra 2006 v označení veci uvádza „vyžiadanie dokladov“, v prvom odseku žiada

Národná banka Slovenska predloženie dvoch samostatných denníkov a v druhom odseku

žiada predloženie „uvedených informácií“. Je teda zrejmá nejednotnosť v označení toho,

čo vlastne Národná banka Slovenska žiada. Práve nesúlad medzi tým, čo zmieneným listom

žiadala Národná banka Slovenska a ustanovením § 35 zákona a tiež nesúlad s ust. § 75 zákona

o cenných papieroch, spôsobil problém, ktorý sa žalobca snažil vyriešiť komunikáciou

v listinnej i elektronickej podobe. Žalobca denník podľa ustanovenia § 75 zákona o cenných

papieroch viedol a bol vždy pripravený ho predložiť na základe korektnej požiadavky.

Ust. § 35 ods. 1, písm. a/ zákona o dohľade nad finančným trhom vyžaduje,

aby neposkytnutie dokladov alebo informácií sa udialo bez závažného dôvodu. Žalobca

však na neposkytnutie denníkov mal dôvod, keďže viedol s Národnou bankou Slovenska

dialóg o tom, čo vlastne Národná banka chce, najmä ale nielen, či ide o doklady, informácie

alebo niečo iné. Pritom status toho, čo má žalobca predložiť, bol a je relevantný nielen podľa

názoru žalobcu, ale aj podľa názoru zákonodarcu vyjadreného v dotknutých vyššie uvedených

ustanoveniach zákona o dohľade i ustanoveniach zákona o cenných papieroch. Za vadu,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, považuje žalobca účasť

Ing. M. H. a RNDr. P. F. v konaní o uložení pokuty. Žalobca listom zo dňa 23.10.2006

oznámil Národnej banke Slovenska námietku zaujatosti podľa § 14 Zákona o dohľade nad

finančným trhom. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný uložil žalobcovi neprimerane vysokú

pokutu, ktorá nezodpovedala odôvodneniu, ktoré žalovaný sám v napad-nutom rozhodnutí

uviedol. Podľa § 38 ods. 2 zákona o dohľade Národná banka Slovenska pri rozhodovaní

o výške poriadkovej pokuty prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho

konania, na rozsah jeho následkov, na prípadné opakované porušenie povinností alebo na

porušenie viacerých povinností. Poriadkovú pokutu možno uložiť až do 50 000,-- Sk, ak ide

o fyzickú osobu, a až do 500 000,-- Sk, ak ide o právnickú osobu. Žalovaný výšku pokuty

prakticky vôbec nezdôvodnil, a uložil ju v strede rozpätia. Za takéhoto stavu veci je výška

uloženej pokuty neprimeraná, neplní prevenčný, reparačný účel či iný účel sledovaný pri

ukladaní poriadkových pokút a predstavuje len trest vo forme peňažnej ujmy. Pri ukladaní

pokuty vôbec nebolo zohľadnené stanovisko a názor žalobcu a žalovaný sa pri ukladaní

pokuty s nimi vôbec nevysporiadal. Samotné uloženie pokuty ako aj ustálenie jej výšky je

podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné.

Žalobca doplnil žalobu podaním zo dňa 03.12.2008, doručeným najvyššiemu súdu

03.12.2008. Uviedol, že orgán verejnej moci si nemôže žiadnym rozširujúcim výkladom

vo svoj prospech vykladať rozsah, v akom môže konať. NBS mohla voči žalobcovi vydať

výhradne požiadavku, ktorá v plnom rozsahu korešponduje s ustanovením zákona a

ani zákon jej neumožňujú požadovať predloženie takých pokladov a dokladov, ktoré nie sú

upravené zákonom. Orgány verejnej správy sú povinné presne formulovať svoje požiadavky,

vždy však len v rozsahu určenom v zákone. Požiadavka na preloženie dokladov nemá oporu

v o cenných papieroch a investičných

službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pojem „doklad“ je uvádzaný najmä

v súvislosti s dokladmi totožnosti (občiansky preukaz, cestovný pas), dokladom o vzdelaní

a pod. v zmysle gramatického výkladu „Doklad“ môže byť najmä úradná listina,

ktorá niečo dokladá, dosvedčuje, dokazuje, prípadne priamo osvedčuje. Zákon o cenných

papieroch v § 75 pojem doklad neuvádza a je preto vyžadujúce striktne sa dodržiavať znenia

zákonného ustanovenia. Opačným prípad sú žiadostí podávané NBS, v prípade prekladania

výkazov, hlásení a pod. sa kontrolovaný subjekt nemôže odchýliť od pojmového vymedzenia

stanoveného zákonom, pripadne právnymi predpismi vydanými NBS na jeho základe,

inak zo strany NBS môže dôjsť k odmietnutiu podania. Z tohto dôvodu je potrebné

jednoznačne vždy vymedziť požiadavku kontrolného subjektu, aby kontrolovaný subjekt

nemal pochybnosti o tom, aké skutočnosti je povinný preukázať. Listom zo dňa 04.09.2008

bol vytvorený stav, že kontrolovaný subjekt mal dôvodnú pochybnosť o povinnosti,

ktorú by mal splniť. Denník vedený žalobcom podľa § 75 zákona o cenných papieroch

logicky nemôže byť považovaný za doklad, pretože je vedený výhradne v elektronickej

forme, nepripájajú sa k nemu žiadne podpisy, žiadne úradné pečiatky ani iné úradné

či neúradné overenia. Vo svojej podstate ani nie je možné predložiť originál denníka

ale len jeho elektronicky vyhotovenú kópiu na nosiči informácií.

Žalobca ďalej oproti žalobe rozšíril dôvody o tvrdenia, že originál by bolo možné

predložiť výhradne tým, že by bol predložený počítač, v ktorom sú dáta uchovávané. Práve

táto skutočnosť evokuje jedinú možnosť preveriť údaje v počítači týkajúce sa denníka

výhradne pri dohľade na mieste žalobcovi vznikla dôvodná pochybnosť, či je daná

právomoc žalovaného pri dohľade na diaľku požadovať túto dokumentáciu vo forme,

akou žalovaný uviedol svoju požiadavku.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.11.2007 k žalobe navrhoval, aby najvyšší súd žalobu

v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný zastáva stanovisko, že žalobný návrh

žalobcu nemá opodstatnenie ako z vecného hľadiska, tak ani z formálneho hľadiska.

Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie NBS boli vydané v súlade

so zákonom, a preto nie je žiadny dôvod na ich zrušenie. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu,

že NBS požadovala od neho niečo iné, ako vyžaduje zákon. NBS v rámci výkonu dohľadu

na diaľku si vyžiadala oprávnene a v súlade s § 35 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným

trhom denník o prijatých pokynoch klientov obchodoch uzavretých na základe

týchto pokynov a denník o kúpe a predaji investičných nástrojov uskutočnených na vlastný

účet bez pokynov klientov. Uvedená požiadavka bola naformulovaná a vychádzala

z ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch. To, že v predmetnej žiadosti NBS

bolo slovo „denník“ uvedené dva krát neznamená, že NBS žiadala o predloženie dvoch

denníkov, ale NBS žiadala o predloženie záznamov a údajov vedených podľa § 75 ods. 1 a 2

zákona o cenných papieroch. Ak žalobca viedol žiadané údaje v jednom denníku, mal

povinnosť predložiť NBS tento denník. V tejto súvislosti poukazuje na všeobecné výkladové

pravidlá pre právne úkony, ktoré obsahuje – Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať

nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon

urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Žiadosť o predloženie dokladu

zo dňa 04.09.2006 považuje za zrozumiteľnú a objektívne pochopiteľnú, na základe

ktorej mal žalobca predložiť NBS denník obchodníka s cennými papiermi podľa § 75

ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch a to v takej forme, v akej sa bežne vedie. Žalobca je

obchodníkom s cennými papiermi, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe povolenia

na poskytovanie investičných služieb, a preto akákoľvek polemika z jeho strany o tom,

„aký charakter má denník“ je celkom bezpredmetná. Žalobca na základe zákonnej požiadavky

žalovaného denník obchodníka s cennými papiermi nepredložil a uviedol v liste zo dňa

12.09.2006, že „denníky – doklady“ nemá k dispozícii. Žalobca namiesto splnenia si zákonnej

povinnosti začal rozsiahlu komunikáciu s NBS v listinnej i elektronickej podobe,

ktorú v prílohe tohto vyjadrenia zasiela Najvyššiemu súdu SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods.2

písm. a/ v spojení s ust. o dohľade nad finančným trhom

v znení neskorších zmien a doplnkov a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného,

v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia

a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j

ods. 1 zamietol.

Najvyšší súd preskúmal dôvody žalobcu iba v rozsahu pôvodne podanej žaloby (dňa

02.11.2007). Dôvody žalobcu uvedené až v podaní žalobcu zo dňa 03.12.2008 týkajúce

sa otázky, či bola daná právomoc žalovaného pri dohľade na diaľku žiadať predmetnú

dokumentáciu, najvyšší súd nepreskúmaval pretože v zmysle žaloba musí

obsahovať uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu

správneho orgánu a žaloba musí byť v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p podaná do dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Rozšíriť rozsah napadnutia

správneho rozhodnutia žalobca môže len v lehote podľa

Najvyšší súd zistil, že spor spočíva v tom, či výzva žalovaného č.

zo dňa 04. septembra 2006 bola dostatočne určitá, či žalobca na jej základe mal a mohol

vedieť akú dokumentáciu má žalovanému predložiť. Podľa výzvy Národná banka Slovenska

žiadala o predloženie denníka o prijatých pokynoch klientov a obchodoch uzavretých

na základe týchto pokynov a denníka o kúpe a predaji investičných nástrojov uskutočnených

na vlastný účet bez pokynov klientov zo obdobie od 01.01.2006 do dňa doručenia tohto listu.

Najvyšší súd konštatuje, že už táto výzva bola dostatočne určitá a zrozumiteľná.

Komunikácia medzi orgánom dohľadu nad finančným trhom a obchodníkom s cennými

papiermi sa neuskutočňuje v informačne izolovanom prostredí, bez informačného pozadia

(backgroundu), prostredia v ktorom sa tieto subjekty pohybujú. Žalobca je obchodník

s cennými papiermi u ktorého sa vyžaduje odborná spôsobilosť na finančnom trhu,

a preto vzhľadom na jeho odborné zázemie súd hodnotí, že výzve porozumel, ale žalovanému

listom zo dňa 12.09.2006 oznámil, že žiada o dva denníky, pričom on vedie iba jeden

obchodný denník.

Následnú výzvu žalovaného č. zo dňa 21.09.2006 súd hodnotí

ako bona fide pokus o odstránenie prípadných nedostatkov v komunikácii so žalobcom,

na ktorý žalovaný reagoval neprimerane odpoveďou zo dňa 02.10.2006, z ktorej možno

vyvodiť, že išlo „vedomé neporozumenie“ žalovaného, ktoré následne vyústilo do začatia

administratívneho konania voči žalobcovi a uloženia poriadkovej pokuty.

Najvyšší súd v rozsahu tvrdených dôvodov žalobcu nezistil porušenie zákona

žalovaným ani vybočenie z medzí primeranej aplikácie zákona v zmysle zásady

proporcionality.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa Žalobca nemal

vo veci úspech, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 04. decembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková