Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
464/372558.283b62.pdf
PDF · 108.92 KB
No categories available
3Sž/110/2007
Najvyšší súd 3 Sž 110/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany
Zemkovej, PhD. v právnej veci žalobcu B. D., o.c.p., a.s. so sídlom v K., právne zastúpeného
JUDr. M. V., advokátom v Z. proti žalovanému Národná banka Slovenska so sídlom
v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OVS-2308/2007 zo dňa 28.08.2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím č. OVS-2308/2007 zo dňa 28.08.2007 Banková rada
Národnej banky Slovenska podľa § 32 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom zmenila prvostupňové rozhodnutie NBS č. UBD-1685-4/2006
z 26. apríla 2007 tak, že podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 38 ods. 2 zákona
o dohľade nad finančným trhom sa spoločnosti B. D. o.c.p., a.s. ukladá poriadková pokuta vo
výške 250 000,-- Sk (dvestopäťdesiattisic slovenských korún), a to za porušenie ust. § 35 ods.
1 zák.č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a § 75 ods.3 zák.č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch tým, že spoločnosť B. D. o.c.p., a.s. neposkytla Národnej banke
Slovenska požadované doklady, čím sťažila výkon dohľadu na diaľku.
Žalobca sa včas podanou žalobou na najvyššom súde domáhal, aby súd rozsudkom
zrušil rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. OVS-2308/2007 zo dňa
28.08.2007 ako aj prvostupňové rozhodnutie NBS č. UBD-1685-4/2006 zo dňa
26. apríla 2007. V odôvodnení žaloby uviedol, že zo spisu a priloženej korešpondencie medzi
Národnou bankou Slovenska a žalobcom vyplýva rozdielne hodnotenie toho, čo zákon
o dohľade umožňuje požadovať a čo požadovala Národná banka Slovenska, a to najmä
v hodnotení toho, aký charakter má denník vedený podľa § 75 ods. 1 zákona o cenných
papieroch, a čo to vlastne je. List Národnej banky Slovenska č. UBD-144/1445/2006 zo dňa
4. septembra 2006 v označení veci uvádza „vyžiadanie dokladov“, v prvom odseku žiada
Národná banka Slovenska predloženie dvoch samostatných denníkov a v druhom odseku
žiada predloženie „uvedených informácií“. Je teda zrejmá nejednotnosť v označení toho,
čo vlastne Národná banka Slovenska žiada. Práve nesúlad medzi tým, čo zmieneným listom
žiadala Národná banka Slovenska a ustanovením § 35 zákona a tiež nesúlad s ust. § 75 zákona
o cenných papieroch, spôsobil problém, ktorý sa žalobca snažil vyriešiť komunikáciou
v listinnej i elektronickej podobe. Žalobca denník podľa ustanovenia § 75 zákona o cenných
papieroch viedol a bol vždy pripravený ho predložiť na základe korektnej požiadavky.
Ust. § 35 ods. 1, písm. a/ zákona o dohľade nad finančným trhom vyžaduje,
aby neposkytnutie dokladov alebo informácií sa udialo bez závažného dôvodu. Žalobca
však na neposkytnutie denníkov mal dôvod, keďže viedol s Národnou bankou Slovenska
dialóg o tom, čo vlastne Národná banka chce, najmä ale nielen, či ide o doklady, informácie
alebo niečo iné. Pritom status toho, čo má žalobca predložiť, bol a je relevantný nielen podľa
názoru žalobcu, ale aj podľa názoru zákonodarcu vyjadreného v dotknutých vyššie uvedených
ustanoveniach zákona o dohľade i ustanoveniach zákona o cenných papieroch. Za vadu,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, považuje žalobca účasť
Ing. M. H. a RNDr. P. F. v konaní o uložení pokuty. Žalobca listom zo dňa 23.10.2006
oznámil Národnej banke Slovenska námietku zaujatosti podľa § 14 Zákona o dohľade nad
finančným trhom. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný uložil žalobcovi neprimerane vysokú
pokutu, ktorá nezodpovedala odôvodneniu, ktoré žalovaný sám v napad-nutom rozhodnutí
uviedol. Podľa § 38 ods. 2 zákona o dohľade Národná banka Slovenska pri rozhodovaní
o výške poriadkovej pokuty prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho
konania, na rozsah jeho následkov, na prípadné opakované porušenie povinností alebo na
porušenie viacerých povinností. Poriadkovú pokutu možno uložiť až do 50 000,-- Sk, ak ide
o fyzickú osobu, a až do 500 000,-- Sk, ak ide o právnickú osobu. Žalovaný výšku pokuty
prakticky vôbec nezdôvodnil, a uložil ju v strede rozpätia. Za takéhoto stavu veci je výška
uloženej pokuty neprimeraná, neplní prevenčný, reparačný účel či iný účel sledovaný pri
ukladaní poriadkových pokút a predstavuje len trest vo forme peňažnej ujmy. Pri ukladaní
pokuty vôbec nebolo zohľadnené stanovisko a názor žalobcu a žalovaný sa pri ukladaní
pokuty s nimi vôbec nevysporiadal. Samotné uloženie pokuty ako aj ustálenie jej výšky je
podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné.
Žalobca doplnil žalobu podaním zo dňa 03.12.2008, doručeným najvyššiemu súdu
03.12.2008. Uviedol, že orgán verejnej moci si nemôže žiadnym rozširujúcim výkladom
vo svoj prospech vykladať rozsah, v akom môže konať. NBS mohla voči žalobcovi vydať
výhradne požiadavku, ktorá v plnom rozsahu korešponduje s ustanovením zákona a ústava
ani zákon jej neumožňujú požadovať predloženie takých pokladov a dokladov, ktoré nie sú
upravené zákonom. Orgány verejnej správy sú povinné presne formulovať svoje požiadavky,
vždy však len v rozsahu určenom v zákone. Požiadavka na preloženie dokladov nemá oporu
v zákone. Vychádzajúc zo znenia zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pojem „doklad“ je uvádzaný najmä
v súvislosti s dokladmi totožnosti (občiansky preukaz, cestovný pas), dokladom o vzdelaní
a pod. v zmysle gramatického výkladu „Doklad“ môže byť najmä úradná listina,
ktorá niečo dokladá, dosvedčuje, dokazuje, prípadne priamo osvedčuje. Zákon o cenných
papieroch v § 75 pojem doklad neuvádza a je preto vyžadujúce striktne sa dodržiavať znenia
zákonného ustanovenia. Opačným prípad sú žiadostí podávané NBS, v prípade prekladania
výkazov, hlásení a pod. sa kontrolovaný subjekt nemôže odchýliť od pojmového vymedzenia
stanoveného zákonom, pripadne právnymi predpismi vydanými NBS na jeho základe,
inak zo strany NBS môže dôjsť k odmietnutiu podania. Z tohto dôvodu je potrebné
jednoznačne vždy vymedziť požiadavku kontrolného subjektu, aby kontrolovaný subjekt
nemal pochybnosti o tom, aké skutočnosti je povinný preukázať. Listom zo dňa 04.09.2008
bol vytvorený stav, že kontrolovaný subjekt mal dôvodnú pochybnosť o povinnosti,
ktorú by mal splniť. Denník vedený žalobcom podľa § 75 zákona o cenných papieroch
logicky nemôže byť považovaný za doklad, pretože je vedený výhradne v elektronickej
forme, nepripájajú sa k nemu žiadne podpisy, žiadne úradné pečiatky ani iné úradné
či neúradné overenia. Vo svojej podstate ani nie je možné predložiť originál denníka
ale len jeho elektronicky vyhotovenú kópiu na nosiči informácií.
Žalobca ďalej oproti žalobe rozšíril dôvody o tvrdenia, že originál by bolo možné
predložiť výhradne tým, že by bol predložený počítač, v ktorom sú dáta uchovávané. Práve
táto skutočnosť evokuje jedinú možnosť preveriť údaje v počítači týkajúce sa denníka
výhradne pri dohľade na mieste žalobcovi vznikla dôvodná pochybnosť, či je daná
právomoc žalovaného pri dohľade na diaľku požadovať túto dokumentáciu vo forme,
akou žalovaný uviedol svoju požiadavku.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.11.2007 k žalobe navrhoval, aby najvyšší súd žalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný zastáva stanovisko, že žalobný návrh
žalobcu nemá opodstatnenie ako z vecného hľadiska, tak ani z formálneho hľadiska.
Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie NBS boli vydané v súlade
so zákonom, a preto nie je žiadny dôvod na ich zrušenie. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu,
že NBS požadovala od neho niečo iné, ako vyžaduje zákon. NBS v rámci výkonu dohľadu
na diaľku si vyžiadala oprávnene a v súlade s § 35 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným
trhom denník o prijatých pokynoch klientov obchodoch uzavretých na základe
týchto pokynov a denník o kúpe a predaji investičných nástrojov uskutočnených na vlastný
účet bez pokynov klientov. Uvedená požiadavka bola naformulovaná a vychádzala
z ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch. To, že v predmetnej žiadosti NBS
bolo slovo „denník“ uvedené dva krát neznamená, že NBS žiadala o predloženie dvoch
denníkov, ale NBS žiadala o predloženie záznamov a údajov vedených podľa § 75 ods. 1 a 2
zákona o cenných papieroch. Ak žalobca viedol žiadané údaje v jednom denníku, mal
povinnosť predložiť NBS tento denník. V tejto súvislosti poukazuje na všeobecné výkladové
pravidlá pre právne úkony, ktoré obsahuje § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. – Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon
urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Žiadosť o predloženie dokladu
zo dňa 04.09.2006 považuje za zrozumiteľnú a objektívne pochopiteľnú, na základe
ktorej mal žalobca predložiť NBS denník obchodníka s cennými papiermi podľa § 75
ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch a to v takej forme, v akej sa bežne vedie. Žalobca je
obchodníkom s cennými papiermi, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe povolenia
na poskytovanie investičných služieb, a preto akákoľvek polemika z jeho strany o tom,
„aký charakter má denník“ je celkom bezpredmetná. Žalobca na základe zákonnej požiadavky
žalovaného denník obchodníka s cennými papiermi nepredložil a uviedol v liste zo dňa
12.09.2006, že „denníky – doklady“ nemá k dispozícii. Žalobca namiesto splnenia si zákonnej
povinnosti začal rozsiahlu komunikáciu s NBS v listinnej i elektronickej podobe,
ktorú v prílohe tohto vyjadrenia zasiela Najvyššiemu súdu SR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods.2
písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 33 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
v znení neskorších zmien a doplnkov a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného,
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia
a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietol.
Najvyšší súd preskúmal dôvody žalobcu iba v rozsahu pôvodne podanej žaloby (dňa
02.11.2007). Dôvody žalobcu uvedené až v podaní žalobcu zo dňa 03.12.2008 týkajúce
sa otázky, či bola daná právomoc žalovaného pri dohľade na diaľku žiadať predmetnú
dokumentáciu, najvyšší súd nepreskúmaval pretože v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí
obsahovať uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu
správneho orgánu a žaloba musí byť v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p podaná do dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Rozšíriť rozsah napadnutia
správneho rozhodnutia žalobca môže len v lehote podľa § 250b O.s.p.
Najvyšší súd zistil, že spor spočíva v tom, či výzva žalovaného č. UBD-1445/2006
zo dňa 04. septembra 2006 bola dostatočne určitá, či žalobca na jej základe mal a mohol
vedieť akú dokumentáciu má žalovanému predložiť. Podľa výzvy Národná banka Slovenska
žiadala o predloženie denníka o prijatých pokynoch klientov a obchodoch uzavretých
na základe týchto pokynov a denníka o kúpe a predaji investičných nástrojov uskutočnených
na vlastný účet bez pokynov klientov zo obdobie od 01.01.2006 do dňa doručenia tohto listu.
Najvyšší súd konštatuje, že už táto výzva bola dostatočne určitá a zrozumiteľná.
Komunikácia medzi orgánom dohľadu nad finančným trhom a obchodníkom s cennými
papiermi sa neuskutočňuje v informačne izolovanom prostredí, bez informačného pozadia
(backgroundu), prostredia v ktorom sa tieto subjekty pohybujú. Žalobca je obchodník
s cennými papiermi u ktorého sa vyžaduje odborná spôsobilosť na finančnom trhu,
a preto vzhľadom na jeho odborné zázemie súd hodnotí, že výzve porozumel, ale žalovanému
listom zo dňa 12.09.2006 oznámil, že žiada o dva denníky, pričom on vedie iba jeden
obchodný denník.
Následnú výzvu žalovaného č. UBD-1445-1/2006 zo dňa 21.09.2006 súd hodnotí
ako bona fide pokus o odstránenie prípadných nedostatkov v komunikácii so žalobcom,
na ktorý žalovaný reagoval neprimerane odpoveďou zo dňa 02.10.2006, z ktorej možno
vyvodiť, že išlo „vedomé neporozumenie“ žalovaného, ktoré následne vyústilo do začatia
administratívneho konania voči žalobcovi a uloženia poriadkovej pokuty.
Najvyšší súd v rozsahu tvrdených dôvodov žalobcu nezistil porušenie zákona
žalovaným ani vybočenie z medzí primeranej aplikácie zákona v zmysle zásady
proporcionality.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal
vo veci úspech, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 04. decembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková