Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bd0/376691.92ae93.pdf
PDF · 106.34 KB
No categories available
6Obo/30/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Obo 30/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N., a.s., P., proti
žalovanému: M.P., a.s., B., o zaplatenie 543 417,35,-- Sk,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5.októbra 2006, č.k. 27 Cb
459/94-123, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, z 5. októbra 2006, č.k. 27 Cb
459/94-123 sa z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky 543 417,35,-- Sk. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal.
Rozhodol tak s odôvodnením, že z dôvodu nedostatku právomoci súdu nebol
do konania pripustený ako žalovaný M.P.P.Č. a v konaní súd pokračoval len so žalovaným
M.P.B.. Na pojednávaní konanom 5.októbra 2006 žalobca
na zmene žaloby z 1.júna 1994 netrval. Preto súd pokračoval v konaní o nezmenenom petite,
t.j. o zaplatenie sumy 543 417,35,-- Sk, ktorá suma vyplýva zo zmluvy o distribúcii a tisku zo
16.septembra 1991 a z 19.novembra 1991. Súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne
preukázal založenie právneho vzťahu so žalovaným v zmysle ust. § 153 Hospodárskeho
zákonníka, realizáciu dodávok výrobkov a z toho dôvodu právo na fakturovanie v zmysle
§ 376 Hospodárskeho zákonníka. Žalovaný záväzok na zaplatenie ceny výrobkov v lehote
splatnosti nesplnil, preto žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie poplatku z omeškania podľa
§ 378 Hospodárskeho zákonníka, ktoré si však neuplatnil. Žalovaný v priebehu konania
predložil súdu zmluvu o predaji časti podniku podľa § 476 Obchodného zákonníka, ktorou
osvedčil súdu, že predmetom predaja boli aj prevzaté či neprevzaté záväzky, resp. nezaplatené
faktúry za dodávky tovaru a povinným na zaplatenie faktúr, ktoré sú predmetom konania
sa stal kupujúci M.P.P.N.Č.. Ide o žalobcom navrhovaného žalovaného, ktorého vstup do
konania
súd nepripustil pre nedostatok právomoci súdu Slovenskej republiky. Z uvedených
skutočností, súd dospel k záveru, že voči žalovanému M.P.B. je nárok nedôvodný, preto
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Uviedol, že žalovaný zaplatil žalobcovi 23.februára
1994 sumu 313 647,60,-- Kč za tri žalované faktúry s tým, že vo svojom vyjadrení k žalobe
uviedol, že ostatné štyri dlžné faktúry nemá vo svojej evidencii a žiadal o ich doručenie
za účelom úhrady. Žalovaný vo svojom vyjadrení vôbec nespochybnil dodávky tovaru
a ospravedlnil sa za oneskorené úhrady spôsobené tým, že dodávky tovaru sa uskutočnili aj
pre pražskú pobočku žalovaného a čakanie na overovanie dodávok s pobočkou v Prahe viedlo
k zaradeniu medzi už zaplatené faktúry. Je toho názoru, že z obsahu vyjadrenia žalovaného
zo 16.februára 1994 vyplýva prejav konkludentného uznania záväzku žalovaného vo vzťahu
k žalobcovi. Túto skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy.
Ďalej zdôraznil, že žalovaný vo vyjadrení vôbec neuviedol, že došlo k uzavretiu zmluvy
o predaji podniku z 12.novembra 1992 a tým k prevodu práv a záväzkov na tento subjekt.
Ďalej poukázal na podanie z 1.júna 1994, ktorým zmenil žalobu tak, že v časti o zaplatenie
313 647,60,-- Kč vzal žalobu späť a rozšíril o ďalších šesť faktúr v celkovej sume
505 080,-- Kč. Po tejto zmene žaloby dlžná suma bola celkom 734 849,75,-- Kč, následne
žalobca zistil, že žalovaný už zaplatil časť, preto vystavil dobropis v sume 280,-- Kč a
konečná dlžná suma bola 682 749,75,-- Kč. Zdôraznil, že ani k tejto skutočnosti súd
neprihliadol. Odvolateľ popiera, žeby na pojednávaní 5.októbra 2006 vyhlásil, že netrvá na
návrhu z 1.júna 1994, ako je uvedené v rozsudku. Ďalej uviedol, že žalobca sa až na
pojednávaní 27.marca 2000, teda po šiestich rokoch po podaní žaloby, dozvedel, že žalovaný
predal 12.novembra 1992 časť podniku svojej pobočke v Prahe, ktorá sa stala 22.októbra
1992 samostatným právnym subjektom a ktorá podľa zmluvy prevzala záväzky existujúce
k 1. novembru 1992.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie podľa ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 214 ods.2 písm.c/ O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca žalobou podanou na súd 15.februára
1994, žiadal zaplatiť peňažnú pohľadávku 543 417,33,-- Kč z titulu ceny výrobkov,
dodaných v rokoch 1991 a 1992 na základe zmluvy o dodávke tlače žalovanému,
označenému v žalobe ako M.P.B.T.4, vo veci pražskej pobočky do 31.1.1992 N.. Ďalej
vyplýva, že žalobca podaním z 1.júna 1994 vzal žalobu čiastočne späť o sumu 313 647,60,--
Kč a rozšíril petit o sumu 505 080,-- Kč, spolu pohľadávka predstavovala sumu 734 849,75,--
Kč. O tomto návrhu súd prvého stupňa nerozhodol.
Následne bolo do spisu založené podanie žalobcu z 12.apríla 1994, adresované
v žalobe označenému žalovanému, ktorým bola žalovanému presne (označením faktúr a súm)
špecifikovaná suma vo výške 734 849,75,-- Kč, uplatnená na súde po zmene žaloby
(č.l. 37).
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 16.februára 1994 (č.l. 38) uviedol, že faktúry
č. 689, 729 a 744 neboli žalobcovi zaplatené a budú zaplatené najneskôr do 28.februára 1994.
Súčasne žiadal zaslať vo fotokópii ostatné štyri žalobcom uvádzané faktúry.
Ďalej súd prvého stupňa v zápisnici z pojednávania 14.februára 2001 (č.l. 62)
konštatoval, že zatiaľ nerozhodol o zmene petitu žaloby na základe dispozičného úkonu
žalobcu, ale pokračoval v konaní o zaplatenie 734 849,75,-- Kč, túto skutočnosť skonštatoval
za účasti zástupcov žalobcu a žalovaného.
Žalobca ďalším podaním, ktoré došlo súdu 26.februára 2001, žiadal o pristúpenie
spoločnosti M.P.P.N. v konaní o zaplatenie 682 749,75,-- Kč, k návrhu pripojil zoznam
nezaplatených faktúr, ktorými bola žalovanému vyfakturovaná cena výrobkov v celkovej
sume 682 749,75,-- Kč.
Žalobca následne vo všetkých podaniach, adresovaných súdu prvého stupňa, uvádzal
ako predmet sporu, zaplatenie sumy 682 749,75,-- Kč. Napriek tomu, že súd prvého stupňa
o zmene petitu nerozhodol, len na pojednávaní, konanom 14.februára 2001, konštatoval,
že bude v konaní pokračovať o zaplatenie sumy 734 849,75,-- Kč. Túto nezrovnalosť o časti
predmetu konania, súd prvého stupňa odstraňoval na pojednávaní, konanom 5.októbra 2006
(č.l. 119), kde právny zástupca žalobcu mal uviesť, že na zmene (rozšírení) žaloby , ktoré
podal súčasne s návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, doručeného súdu
26.februára 2001, netrvá. Súčasne však uviedol, že právny nárok osvedčuje listinnými
dôkazmi založenými na č.l. 3-18, 20-37. Súd prvého stupňa potom rozhodol o zaplatení
peňažnej pohľadávky v sume 543 417,35,-- Sk. Ušlo jeho pozornosti, že žalobca pred tým
trval na prerokovaní nároku v zmysle podaní na č.l. 20-37, medzi ktorými je aj podanie
na čl. 20 z 1.júna 1995, ktorým bol zmenený petit žaloby, ako je uvedené vyššie. Vzhľadom
na to, že žalobca v priebehu konania, ktoré prebiehalo viac rokov, robil viaceré zmeny petitu,
o ktorých súd prvého stupňa nerozhodoval. Konštatovanie v zápisnici z pojednávania
zo 6.októbra 2006 nie je dostatočné, presné, určité a jasné, preto odvolací súd aj vzhľadom
na odvolanie žalobcu, sa priklonil k tvrdeniu odvolateľa a dospel k záveru, že súd prvého
stupňa nerozhodol o celom predmete konania, čo je samo osebe dôvodom na zrušenie
rozhodnutia.
Ďalej je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvého stupňa vôbec nevyhodnotil
vyjadrenie žalovaného zo 16.februára 1994, teda takmer dva roky po predaji časti podniku
žalovaným spoločnosti M.P.P.,
kedy žalovaný už mal mať jasné, ktoré záväzky postúpil kupujúcemu, no napriek tomu časť
pohľadávky uznal a prisľúbil jej uhradenie do 28.februára 1994 a vôbec nenamietal
nedostatok pasívnej legitimácie. Je preto potrebné, na túto okolnosť vypočuť žalovaného
a prílohami k zmluve o predaji časti podniku, resp. inými dôkazmi preukázať, ktoré záväzky
a v akom rozsahu prešli zo žalovaného na kupujúceho.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
podľa § 221 ods.1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa po doplnení
dokazovania v naznačenom smere a upresnení výšky uplatnenej sumy, vo veci znovu
rozhodne. V novom konaní rozhodne aj o trovách celého konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 19. januára 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová