Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/345/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. P., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému M., a.s., so sídlom v B.,

IČO: X., o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 1. júla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 19. novembra 2008 č.k. -191

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ňou

kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v katastrálnom území Š. a zapísanej na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo

výmere X. m² (ďalej len „nehnuteľnosť“), zamietol. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému

9 801,33 € (295 275 Sk). V odôvodnení uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by

pôvodní spoluvlastníci porušili predkupné právo žalobkyne na kúpu ich spoluvlastníckeho

podielu. Z toho dôvodu kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný odkúpil spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnosti považoval za platnú, a preto žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania

odôvodnil ustanovením

Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 1. júla 2009 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým

bola žaloba o nahradenie prejavu vôle zamietnutá, a zmenil vo výroku o náhrade trov konania

tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške

192,53 €. Súčasne žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 109,38 € trov odvolacieho

konania. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal

preukázané, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti od spoločnosti P.

na základe kúpnej zmluvy z 29. júna 2007 za kúpnu cenu 6 520 456,20 Sk (216 439,49 €),

ktorej vklad bol Správou katastra v Banskej Bystrici povolený 10. júla 2007 pod č. V., ktorá

neporušila predkupné právo žalobkyne, pretože ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy so

žalovaným ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobkyni ako podielovej

spoluvlastníčke za kúpnu cenu 4 860 704 Sk. Žalobkyňa túto ponuka prevzala 6. februára

2007, právne relevantným spôsobom ju neakceptovala, preto spoločnosť P. mohla previesť

svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného. Keďže neexistuje skutkový a právny dôvod

opodstatnenosti žalobkyňou uplatneného nároku, rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

považoval za vecne správny, a preto ho podľa potvrdil. Výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o náhrade trov konania zmenil z dôvodu, že súd prvého stupňa nepostupoval

správne pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia žalovaného. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa ods. l a

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom uviedla, že

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke

(ne)porušenia jej predkupného práva. Vytýkala odvolaciemu súdu, že sa nezaoberal súbehom

vecného a zmluvného predkupného práva a nevyporiadal sa s prioritou vecného predkupného

práva voči ostatným typom predkupného práva. Ďalej odvolaciemu súdu vytkla, že vo väčšej

časti odôvodnenia je jeho rozhodnutie „logicky a fakticky rozporuplné a sporné a zároveň sa

pohybuje mimo právnologickej a právnoaplikačnej konštrukcie zákonného predkupného

práva“, a preto navrhla, aby sa opätovne vykonalo celé dokazovanie. Tým, že sa odvolací súd

nevyporiadal so všetkým, čo vyšlo v konaní najavo a všetkými tvrdeniami účastníkov, porušil

jej právo na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov žiadala

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). Prípustnosť

dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý nie je

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ

nezaujal záväzný právny názor ( ) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku

odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle

So zreteľom na to by dovolanie žalobkyne mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je

inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobkyni realizáciu jej

procesných práv.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces. Podľa

Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý

súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich

diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani

právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu

základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Pokiaľ žalobkyňa namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho

konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne

konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

().

Vada konania uvedená v znamená porušenie

Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď

). To však neznačí, že by vždy zároveň platil aj opak. Slovenskej

republiky neupravuje, aké dôsledky majú prípady porušenia práva na súdnu ochranu

a jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje

predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného

práva na súdnu ochranu obsahuje , ktorý predpokladá aj možnosť

vzniku procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu,

význam a procesné dôsledky uvedených pochybení upravuje tento procesný kódex aj

podmienky, za ktorých možno procesné nesprávnosti napraviť v dovolacom konaní.

S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú

zmätočnosť, spája priamo prípustnosť dovolania (viď

); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom (

písm. a/ ). Aj niektorým ďalším vadám inej procesnej povahy majúcim za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky súdny

poriadok význam, avšak – na rozdiel od taxatívne vymenovaných procesných vád - (len)

v tom zmysle, že ich považuje za relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b/

), ktorý možno uplatniť iba v takom dovolaní, ktoré je procesne prípustné (vada takejto

povahy sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá).

Na posúdenie prípustnosti dovolania je zásadne príslušný dovolací súd (pre

porovnanie viď aj ). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 111/98 uverejnený rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v ktorom tento súd ako

súd dovolací vyslovil názor, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj

právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa

právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj

v prejednávanej veci.

V nadväznosti na dovolacie námietky a tiež so zreteľom na právne závery Ústavného

súdu Slovenskej republiky zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napríklad )

treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade, aké

dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým došlo v občianskom súdnom konaní

v postupe súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch opakovanie

zdôraznil, že v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v

Slovenskej republiky je súdnym orgánom ochrany ústavnosti a že táto právomoc mu

umožňuje preskúmať aj rozhodnutie všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či je alebo nie

je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v (viď

). Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým rozhoduje o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd v súdnom konaní, vyjadruje vždy záver tohto orgánu ochrany ústavnosti o porušení

základného práva alebo slobody v náleze konkretizovaným procesným postupom alebo

rozhodnutím všeobecného súdu v tej – ktorej individuálne určenej veci. Ak Ústavný súd

Slovenskej republiky sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda

a akým právoplatným rozhodnutím sa porušili (viď bližšie

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov); ak pri tom Ústavný súd Slovenskej republiky právoplatné rozhodnutie súdu zruší

a vec vráti na ďalšie konanie, je súd, ktorý vydal rozhodnutie, povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť s tým, že v tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu

Slovenskej republiky (viď bližšie o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).

Keďže dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno výnimočne (len

v osobitne zákonom stanovených prípadoch napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu – smeruje proti rozhodnutiu, ktoré už nadobudlo atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti

( ), dochádza v dovolacom konaní v istom zmysle k stretu dvoch

základných práv (resp. ústavných princípov). Ide jednak o právo na spravodlivý súdny proces

(tiež v nadväznosti na požiadavku odôvodnenia rozhodnutia súdu v súlade s § 157 ods. 1 a 2

), jednak o zásadu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa

Slovenskej republiky. Vzhľadom na princíp právnej istoty vyplývajúci z

Slovenskej republiky, ktorý do určitej miery obmedzuje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 4 , treba rozhodujúce otázky v dovolacom konaní

posúdiť aj z pohľadu vzájomného vzťahu oboch týchto ustanovení. Daná procesná situácia

musí byť totiž vyriešená z pohľadu oboch dotknutých ústavných článkov tak, aby boli

zachované označené ústavné práva (porovnaj ).

V prejednávanej veci preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol brať na zreteľ

len žalobkyňou zdôrazňované právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ale musel dbať o to,

aby zachoval ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a ústavným

princípom právnej istoty podľa , ktorý bol vyjadrený

právoplatnými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu. Dovolací súd pri riešení otázky

prípustnosti podaného dovolania nemohol nedať prednosť ústavnému princípu právnej istoty,

lebo dovolateľkou namietaný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského

súdu nevykazoval znaky odňatia možnosti žalobkyni konať pred súdom (§ 237 písm. f/

). Zo spisu totiž vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania

a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Právne závery vysvetlil (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu

nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky a že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok

spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva

zaručeného v v žiadnom prípade nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

Dovolateľka ďalej súdom nižších stupňov vytýka, že vykonané dôkazy nesprávne

vyhodnotili. Nesprávnym hodnotením dôkazov ale súd nezakladá procesnú vadu v zmysle

Obdobne pokiaľ dovolateľka namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali

z neúplných skutkových zistení, ide o námietku, ktorá ani len nepoukazuje na procesnú vadu

v zmysle ustanovenia Táto námietka by mohla byť zohľadnená, len ak by bolo jej

dovolanie procesne prípustné. K jej argumentom, ktoré by bolo možné podriadiť pod

námietku tzv. inej procesnej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

dovolací súd uvádza, že takáto vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným

dovolacím dôvodom ( ), sama osebe by ale nezakladala prípustnosť

dovolania v zmysle

K námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci

neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod,

ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď ),

zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ). I keby teda tvrdenia dovolateľky o založení

rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by

to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobkyne podľa Občianskeho súdneho

poriadku procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok žalobkyne podľa v spojení s

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať

vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. februára 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková