Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/84/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej

v právnej veci žalobcu: R., N.W.S., zastúpeného advokátkou JUDr. D.V.Š. proti žalovanému:

1/ J.M., a.s., L.B., IČO: X., žalovanému 2/ Ing. B.P.B., obaja zastúpení advokátom JUDr.

A.M.B. a žalovanému 3/ Č., a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, M., IČO: X., zastúpeného

advokátom JUDr. A.J.B., o náhradu škody vo výške 13 167 116,-- Sk s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. novembra 2007, č.k. 3

Cbm 61/04-382 v znení opravného uznesenia z 25. februára 2008, č. k. -403,

takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. novembra 2007,

č.k. -382 v znení opravného uznesenia z 25. februára 2008,

č. k. -403, sa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho konania v sume

1 548,81 eur.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím zamietol návrh na začatie konania,

ktorým sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenie istiny 13 167 116,-- Sk

s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný 1/ ako správca

reštitučného otvoreného podielového fondu (ďalej ROPF) prostredníctvom žalovaného 2/

ako člena štatutárneho orgánu správcovskej spoločnosti 18. februára 2003 priamym predajom

vopred určenému záujemcovi cez B., a.s. B. odplatne previedol z majetku podielového fondu

odporcu 1/ do majetku P., a.s. B. a podielových fondov P.P., a.s. B. 179 889 ks akcií emitenta

S., a.s., B. (ďalej S. a.s.) v nominálnej hodnote 1 000,-- Sk/akcia, ISIN SK 1110001445, za

jedinú záujemcami ponúknutú cenu 1 700,-- Sk za akciu, teda celkom za cenu 305 811 300,--

Sk. Žalovaný 3/ vykonával v danom čase na základe zmluvy so žalovaným 1/ funkciu

depozitára a 18. februára 2003 dal súhlas žalovanému 1/ na predaj akcií.

Žalobca ako vlastník podielov ROPF mal za to, že uvedeným predajom akcií došlo

k porušeniu o kolektívnom investovaní. Porušenie vidí najmä v tom,

že E.W. (ďalej len E.) nadobudla podiel 87,18% na základnom imaní spoločnosti S., a.s.

v menovitej hodnote 5 556 896 000,-- Sk za kúpnu cenu 17 899 344 800,-- Sk. Z uvedeného

vyplýva, že E. v r. 2001 za jednu akciu S., a.s. v menovitej hodnote 1 000,-- Sk reálne

vyplatila čiastku 3 221,-- Sk. Dňa 22. septembra 2003 bol na B., a.s. uzatvorený priamy

obchod s akciami S. a.s. v počte 179 889 ks za cenu 3 250,-- Sk

za akciu. Podľa žalobcu sa jednalo o identické akcie, ktoré ROPF previedol na spoločnosť P.,

a.s. za cenu 1 700,-- Sk za akciu. Celkový rozdiel medzi kúpnou cenou,

za ktorú E. kúpila 179 889 ks akcií emitenta S., a.s. a za ktorú tieto akcie predal žalobca 1/

z majetku ROPF, je suma 278 827 950,-- Sk. Dňa 15. apríla 2004 nadobudla E. podpisom

zmluvy s Ministerstvom financií SR o kúpe akcií ďalších 10% základného imania S., a.s. za

cenu cca 2,9 mld. Sk, čo je cca 4 550,-- Sk za akciu. Z toho vyplýva, že majoritný akcionár S.,

a.s. spoločnosť E. nikdy nenakupovala akcie S., a.s. za cenu, ktorá by bola nižšia ako 3 221,--

Sk za akciu. Podľa obsahu podaní žalobcu žalovaní 1/ a 2/ boli povinní postupovať v súlade

s ustanoveniami zákona o kolektívnom investovaní v znení neskorších noviel. Keďže takto

nepostupovali, porušili svoje povinnosti vyplývajúce z uvedeného zákona, a to tým, že

nevykonali riadnu analýzu ekonomickej výhodnosti predaja uvedených akcií, nevykonali

riadne zistenia reálneho dopytu a najvýhodnejšej ceny akcií, akcie boli predané priamo už

vopred určenému záujemcovi a nesplnili si predtým povinnosť anonymnej ponuky týchto

cenných papierov na verejnom trhu cenných papierov, nesplnili povinnosť predať cenný

papier za najvýhodnejšiu cenu, neponúkli tieto cenné papiere na odpredaj majoritným

vlastníkom S., a.s. Pre tieto porušenia povinností vyplývajúce z cit. zákona Úrad pre finančný

trh rozhodnutím č. GRUFT 113/2004/SANE z 24. februára 2004 uložil žalovanému 1/

pokutu vo výške 2 000 000,-- Sk.

Krajský súd ďalej z obsahu spisu zistil, že ku dňu vzniku škodovej udalosti portfólio

ROPF tvorilo 713 852 347 ks podielových listov celkovej hodnote 1 160 723 917,-- Sk.

Čiže hodnota za 1 ks podielového listu bola 1 626,-- Sk. Ku dňu vzniku škodovej udalosti

žalobca vlastnil 13 532 000 ks podielových listov ROPF, čiže jeho podiel na portfóliu ROPF

v danom čase bol 1,89 %. Žalobca mal za to, že hrubým porušením príslušných ustanovení

cit. zákona v prípade priameho predaja 179 899 ks akcií S., a.s. za cenu 1 700,-- Sk

za akciu, dňa 18. februára 2003 mu bola ako podielnikovi ROPF spôsobená škoda vo výške

5 214 082,-- Sk. Tato škoda vznikla tým, že v prípade priameho predaja akcií S., a.s.

z majetku ROPF do majetku E. za cenu 3 250,-- Sk za akciu, by bol výnos vyšší o sumu

278 827 950,-- Sk. Vzhľadom na to, že v portfóliu ROPF v kritickom čase bol podiel žalobcu

1,89%, je 1,89 % z čiastky 278 827 950,-- Sk v sume 5 269 849,-- Sk, o ktorú čiastku by sa

zvýšila hodnota podielových listov žalobcu v ROPF. Toto je aj suma, ktorú žalobca uplatňuje

ako náhradu škody.

Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového

vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie

povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Podľa § 13 ods. 4 zákona o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť

je zodpovedná podielnikom, ktorých majetok v podielovom fonde spravuje, za všetky škody

vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností

vyplývajúcich zo zákona alebo zo štatútu podielového fondu.

Z vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal

zodpovednosť za škodu voči žalovanému 1/. Táto zodpovednosť žalovaného 1/ voči žalobcovi

ako podielnikovi bude daná, ak budú naplnené a žalobcom preukázané objektívne

predpoklady zodpovednosti za škodu, t j. existencia porušenia právnej povinnosti, vznik

škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Žalovaný 1/ sa nedopustil žiadneho porušenia

povinnosti, z ktorého by mohla žalobcovi vzniknúť nejaká škoda. Predmetné akcie boli

predané za najvýhodnejšiu cenu akú bolo možné dosiahnuť v danom čase a za daných

okolností, čo v spore bolo preukázané. Tvrdenie, že akcie boli predané po viac ako siedmich

mesiacoch za cenu 3 250,-- Sk za kus, nie je samo o sebe tvrdením, ktoré by poukazovalo

na to, že žalobcovi vznikla nejaká škoda. Škoda by mohla žalobcovi vzniknúť vtedy, ak by

v čase realizácie predaja akcií bolo možné tieto predať za vyššiu cenu. Nie je naplnený

ani predpoklad zodpovednosti za škodu, t.j. existencia príčinnej súvislosti medzi porušením

povinnosti a vznikom škody, nakoľko nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti a tým,

že nebola porušená povinnosť, nemohla škoda vzniknúť.

Žalobca sa proti žalovanému 2/ domáhal náhrady škody za porušenie povinností

pri výkone funkcie člena predstavenstva žalovaného 1/, ktorý zodpovedá podielnikom

za vzniknutú škodu (§ 57 prvá veta ZKI). Žalobca mal za to, že žalovaný 2/ tým, že dňa

18. februára 2003 zadal pokyn na predaj cenných papierov za cenu 1 700,-- Sk za kus nekonal

s náležitou starostlivosťou, lebo sa nezaoberal pri rozhodovaní a nezohľadnil všetky dostupné

informácie, týkajúce sa predaja akcií. Najmä mal vedieť, že analýza ekonomickej výhodnosti

predaja akcií S. za cenu 1 700,-- Sk je nesprávna a nepodložená. Krajský súd dospel k záveru,

že žalobca nepreukázal, v čom spočíva porušenie povinnosti člena predstavenstva pri výkone

jeho funkcie.

Krajský súd nezistil zodpovednosť za škodu ani u žalovaného 3/. Tento nemohol

spôsobiť bezprostredne škodu podielnikom ROPF. Udelenie súhlasu žalovaným 3/

ako depozitára smerovalo k odsúhlaseniu limitnej ceny, ktorá zodpovedala hodnote

predmetných cenných papierov majetku ROPF. Udelenie súhlasu neznamenalo povinnosť

žalovaného 1/ v postavení správcu ROPF akcie predať v limitnej cene a nemalo vplyv

na zákonné povinnosti iných subjektov podieľajúcich sa na predaji. Škoda podielnikom ROPF

nemohla vzniknúť, nakoľko aj pred predajom akcií S., a.s. bola hodnota týchto akcií

stanovená na 1 700,-- Sk a aj po ich predaji sa hodnota podielových listov nezmenila.

Ak by nejaká škoda aj vznikla, môže spočívať len v ušlom zisku pre nedosiahnutie

najvýhodnejšej ceny, ktorú bolo možné dosiahnuť v prospech otvoreného podielového fondu.

Za dosiahnutie najvýhodnejšej ceny pri predaji akcií, ktorú bolo možné dosiahnuť v prospech

ROPF, však nezodpovedá žalovaný 3/, nakoľko to nie je jeho zmluvná, ani zákonná

povinnosť. Medzi podielnikmi ROPF a depozitárom neexistoval žiadny záväzkovo-právny

vzťah, ktorý bol upravený v , a preto ani náhrada škody voči

žalovanému 3/ nemôže byť upravená . Súd neuznal zodpovednosť

žalovaného 3/ ani podľa 438 ods. 2 , lebo miera zavinenia žalovaného

3/ tu nie je.

O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa výsledku sporu

v súlade s Žalovaným 1/a 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko

si ich neuplatnili. Žalovanému 3/ priznal náhradu trov za právne zastupovanie advokátom

vo výške 361 698,60,-- Sk.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s poukazom na ustanovenia § 205

odsek 2 písm. a), c), d) a f) Namietal, že predložil v prvostupňovom konaní dôkazy,

z ktorých vyplýva, že v čase realizácie predmetného obchodu bolo možné predať akcie S. za

cenu 3 221,-- Sk za jeden kus majoritnému akcionárovi S. - E., ktorá mala o akcie záujem.

Pokiaľ by žalovaní svoje zákonné a zmluvné povinnosti splnili riadne, došlo by k predaju

akcií S., a.s. z majetku ROPF za cenu 3 221,-- Sk/kus, čo je o 1 521,-- Sk/kus viac oproti

kúpnej cene akcií v predmetnom obchode. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že

prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, a

to pripojenie trestných spisov vedených na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I, pripojenie

spisov Úradu pre finančných trh o výkone dohľadu nad činnosťou žalovaného 1/ a žalovaného

3/, uložiť žalovaným 1/ a 3/ predložiť súdu zmluvu o výkone činnosti depozitára, ktorá by

preukázala existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 3/, výsluch svedkyne

JUDr. D., odborníčky na oblasť kolektívneho investovania. Nakoľko súd nevykonal

navrhnuté dôkazy, neúplne zistil skutkový stav veci, a preto skutkové závery súdu prvého

stupňa uvedené v predmetnom rozsudku neobstoja.

Žalobca opäť poukázal na právoplatné rozhodnutie Úradu pre finančných trh

(ďalej len ÚFT) ako orgánu dohľadu, číslo GRUFT-113/2004/SANE z 24. februára 2004

a jeho odôvodnenie s tým, že po veľmi dôkladnom šetrení bola žalovanému 1/ uložená pokuta

v celkovej výške 2 000 000,-- Sk za porušenie § 35 ods. 1 a § 36 odsek 2 zákona

o kolektívnom investovaní. Poukázal tiež na právoplatné rozhodnutie UFT číslo GRUFT-

126/2004/SANE z 23. novembra 2004, v ktorom vyslovil porušenie ustanovenia § 20 odsek 1

druhá veta cit. zákona žalovaným 3/, za čo mu bola uložená pokuta v celkovej výške

250 000,-- Sk. Žalobca mal za to, uvedenými rozhodnutiami preukázal, že žalovaní 1/ a 3/

porušili svoje povinnosti. Žalobca v odvolaní ďalej vytýkal súdu prvého stupňa,

že nevychádzal z vyššie uvedených rozhodnutí ÚFT, ale rozhodol v priamom rozpore s týmito

rozhodnutiami. Pokiaľ by žalovaní plnili riadne svoje povinnosti a vykonali by voči E.

ponuku predaja predmetných akcií S., a.s. za cenu 3 221,-- Sk/akcia, za ktorú bola S., a.s.

privatizovaná, pričom táto cena bola verejne známa, E. by akcie S., a.s. kúpila za túto cenu

3 221,-- Sk/akcia. E. nemala vedomosť o predaji predmetných akcií S., a.s. vo februári 2003,

a teda nemala možnosť kúpiť tieto akcie. Napokon E. kúpila tieto akcie v septembri 2003 od

súkromnej cyperskej spoločnosti, ktorá tak z predaja predmetných akcií S., a.s. dosiahla zisk

vo výške 278 827 950,-- Sk. Žalobca niekoľkokrát opakovane v jeho písomných podaniach

akcentoval, že E. bola pripravená a interným rozhodnutím jej najvyšších orgánov aj zaviazaná

zaplatiť v prípade ponuky predaja predmetných akcií S., a.s. z majetku ROPF zo strany

žalovaného 1/, konajúceho žalovaným 2/, sumu 3 221,-- Sk za jednu akciu.

Žalobca ďalej v odvolaní uvádza, že na žalovaného 2/ zákon o kolektívnom

investovaní kladie vysoké nároky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti ako aj povinnosť

konať s náležitou starostlivosťou, ktorá v sebe zahŕňa aj povinnosť konať s odbornou

starostlivosťou. Žalovaný 2/ nekonal s náležitou starostlivosťou, nezaobstaral si a pri

rozhodovaní nezohľadnil všetky dostupné informácie, týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Pri

jeho odbornej spôsobilosti a náležitej starostlivosti mal vedieť, že analýza ekonomickej

výhodnosti predaja akcií S. za cenu 1 700,-- Sk je nesprávna a nepodložená. Žalovaný 2/

nekonal s odbornou, ani náležitou starostlivosťou, keď za žalovaného 1/ 18. februára 2003

zadal pokyn na predaj cenných papierov 179 889 kusov akcií S., a.s. za cenový limit 1 700,--

Sk. Úplne zrejmé pochybenie žalovaného 2/ spočíva v tom, že akcie S., a.s. neboli ponúknuté

na predaj majoritnému akcionárovi E. napriek tomu, že žalovaný 2/ verejne vyhlasoval a teda

vedel, že majoritný akcionár je najpravdepodobnejší záujemca o kúpu týchto akcií. Akcie S.,

a.s. neboli verejne ponúknuté dokonca vôbec nikomu. Aj z tohto dôvodu bola žalovanému 1/

a žalovanému 3/ uložená pokuta rozhodnutím UFT.

Žalobca ďalej odvolanie namietal, že žalovaný 3/ porušil právne povinnosti podľa

§ 20 odsek 1 druhá veta a § 23 odsek 1 písm. a) zákona o kolektívnom investovaní tým,

že sa uspokojil s informáciou od žalovaného 1/, konajúceho žalovaným 2/, že ponuky

od iných spoločností boli na nižšej cenovej úrovni bez toho, aby túto informáciu akokoľvek

preveril. Tým, že nepreveril výhodnosť predajnej ceny z hľadiska toho, či žalovaný 1/,

konajúci žalovaným 2/, vykonal všetky potrebné kroky na stanovenie najvýhodnejšej ceny

akcií S., a.s. aspoň výslovným dopytom na žalovaného 1/, aby tento preukázal, že aktívne

oslovil potenciálnych investorov, u ktorých bolo možné predpokladať, že by mohli mať

o kúpu akcií záujem. Žalovaný 3/ sa však pasívne uspokojil s informáciou od žalovaného 1/

o výhodnosti navrhovanej kúpnej ceny bez toho, aby táto informácia bola žalovaným 3/

aktívne preverená samostatným konaním s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami

podielnikov tak, ako to stanovuje cit. zákon. Nepovažoval za správny ani právny názor

prvostupňového súdu, že medzi podielnikom ROPF a depozitárom neexistoval žiadny

záväzkovo-právny vzťah, ktorý bol upravený v , a preto ani náhrada

škody voči žalovanému 3/ nemôže byť v upravená . Poukázal

na zmluvu o výkone činnosti depozitára uzavretú medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ s tým,

že ju možno považovať za zmluvu v prospech tretej osoby, nakoľko jej predmetnom

je odplatná správa cudzieho majetku, a to cenných papierov, patriacich podielnikom ROPF.

Žalobca odkazuje ďalej na svoje písomné podania zo 7. februára 2007, 20. júla 2007

a 26. októbra 2007.

Súčasne žalobca vytkol neurčitosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti výroku

o náhrade trov konania žalovanému 3/ vo výške 361 698,60,-- Sk, a to ohľadne špecifikácie

priznanej náhrady za osem úkonov právnej služby.

Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom

rozsahu vyhovel vrátane náhrady trov konania.

Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdiť ako vecne správne. Uviedli, že bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový

stav z dôkazov predložených počas konania. Ak žalobca namietal, že ním navrhované dôkazy

neboli súdom vykonané, tak mal súčasne preukázať, že ich nevykonaním nemohli byť zistené

rozhodujúce skutočnosti potrebné v posudzovanom prípade pre vydanie meritórneho

rozhodnutia súdu prvého stupňa a že teda tým pádom bolo neúplné Podľa názoru žalovaných

však žalobca nič také v doterajšom priebehu konania a ani v odvolaní samotnom nepreukázal

a dokonca ani netvrdil. Žalobca neuviedol jediný právne relevantný argument, s ktorým

by sa tak žalovaní, ako aj súd prvého stupňa neboli už v priebehu konania vysporiadali.

Zdôraznil, že rozhodnutím ÚFT č. GRUFT-113/2004/SANE z 24. februára 2004

bola žalovanému 1/ uložená pokuta výlučne za porušenie odbornej starostlivosti nevykonaním

krokov, ktoré by viedli k dosiahnutiu najvýhodnejšej ceny akcií. Rozhodnutie vôbec

nekonštatuje, že by po vykonaní týchto krokov bola dosiahnutá vyššia cena ako práve tá,

ktorá bola dosiahnutá. ÚFT, teda konštatoval pochybenia v procese predaja, nie v cene

predaja, pričom sa však ďalej v rozhodnutí vôbec nekonštatuje, že by predaj akcií

dňa 18. februára 2003 nezabezpečil dosiahnutie najvýhodnejšej ceny, akú bolo možné

v danom čase dosiahnuť. Bolo preukázané, že cena, ktorá bola dosiahnutá, bola cenou trhovou

(teda takou, ktorú bolo možné dosiahnuť v danom čase a na danom mieste). Zároveň bolo

dokázané, že E. rokovala s právnym predchodcom žalovaného 1/ R., a.s. (ďalej len „R.“ ), ale

na jeho ponuku na predaj nereagovala a ani svoj vlastný protinávrh nedala. Dôvodom bolo, že

v danom čase mala E. iné strategické záujmy. Kúpa akcií od žalovaného 1/ v danom čase bola

v rozpore s týmito strategickými záujmami. Neskôr došlo ku kúpe identického balíka akcií od

tretej osoby (o cca 7 mesiacov neskôr), avšak ako vyplýva zo znaleckého posudku, v tom čase

bola trhová situácia už iná, čo by viedlo aj k inej znalcom určenej cene (uvedené priamo

v znaleckom posudku). To znamená, že vyššia cena bola dosiahnutá vtedy, kedy bola

skutočne už vyššia všeobecná hodnota týchto akcií. Za takýchto okolností žalobca neuniesol

dôkazné bremeno o základných predpokladoch vzniku nároku na náhradu škody.

Žalovaní 1/ a 2/ ďalej uviedli, že žalobca len špekuloval a nepreukázal, že by

dňa 18. februára 2003 E. zaplatila za akcie cenu vo výške 3 221,-- Sk/ akcia,

teda cenu podstatne vyššiu ako bola ich hodnota, ak tak mohla učiniť už na jeseň v roku 2002

za cenu o cca 400,-- Sk na akcii nižšiu. E. reagovala na ponúkané ceny, nenavrhovala svoju

vlastnú cenovú požiadavku v rámci cenovej taktiky, nakoľko v tom čase musela kúpiť

2 väčšie balíky akcií. Z hľadiska dôležitosti jednotlivých balíkov akcií najskôr chcela E.

nadobudnúť späť 19,99% akcií S., a.s. od Európskej banky pre obnovu a rozvoj a 10% - ný

balík akcií S., a.s. od Ministerstva financií SR a nakoniec zostávajúci balík akcií S., a.s. v

objeme 2,82 % v tom čase v majetku R., a to v tomto poradí. Zaoberali sa otázkou pojmov

hodnoty a ceny akcie. Podľa odborného stanoviska Ing. D. zo dňa 3. novembra 2007

všeobecná hodnota akcie podľa vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty

majetku, je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny akcie ku dňu ohodnotenia

v danom mieste a čase, ktorá by sa mala dať dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,

pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou

i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Nemožno preto prisvedčiť záverom žalobcu, že všeobecná hodnota akcie, ktorá je hodnotou,

ktorá by sa mala dať dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, je značne, resp.

diametrálne odlišná od trhovej ceny, ktorej zohľadnenia sa domáha žalobca. Podľa názoru

žalovaných, medzi trhovou hodnotou a trhovou cenou totiž nie je buď žiadny rozdiel alebo ak

tak len celkom minimálny (v prípade výskytu určitej špecifickej okolnosti). Zo znaleckého

posudku spoločnosti Z., s.r.o. z 15. augusta 2007 vyplýva, že trhová hodnota akcií sa k 18.

februáru 2003 pohybovala v rozmedzí od 1 600,-- Sk/akcia (hodnota určená porovnávacou

metódou) do 2 006,-- Sk/akcia (hodnota určená podielom na vlastnom imaní S., a.s. k 31.

decembru 2002, tzv. vnútorná hodnota). Ak by chcel žalobca uspieť, musel by preukázať, že

v prípade, ak by žalovaný 1/ neporušil povinnosť, za ktorej porušenie mu bola uložená

pokuta, dosiahol by pri predaji cenu ešte vyššiu, ako bola v danom čase všeobecná hodnota

akcií, teda že by dosiahol cenu vyššiu, ako cenu trhovú. Nič také však žalobca nepreukázal.

Naopak zo znaleckého posudku vyplýva, že sa nedalo očakávať dosiahnutie vyššej ceny.

V znaleckom posudku spoločnosti Z., s.r.o. zo dňa 15. augusta 2007 sa okrem iného uvádza aj

to, že stanovenie trhovej hodnoty akcií metódou určenia ich tzv. vnútornej hodnoty (t.j.

určenia podielu na vlastnom imaní) sa bežne nepoužíva a že uvedená metóda má len

podporný charakter. Z toho teda vyplýva, že rozhodujúcou je porovnávacia metóda, v súlade

s ktorou bola trhová hodnota akcií určená sumou 1 600,-- Sk/akcia. Žalovaní sú presvedčení,

že práve cena vo výške 1 700,-- Sk/akcia zohľadnila okolnosti, na ktoré žalobca poukazuje

(nárast vnútornej hodnoty na jednu akciu, postavenie S., a.s. na trhu) ako aj okolnosti, ktoré k

18. februáru 2003 boli objektívne dané (problémy s likviditou akcií, nevhodná akcionárska

štruktúra S., a.s.). Nemožno teda nič namietať voči tomu, ak trhová cena (1 700,-- Sk/akcia)

bola o 100,-- Sk na akciu vyššia ako trhová hodnota akcie určená porovnávacou metódou

(1 600,-- Sk/akcia ). Žalovaní zastávajú názor, že pokiaľ mali dosiahnuť pri predaji akcií

najlepšiu možnú trhovú cenu, nie je možné očakávať, že by táto trhová cena akcií bola

podstatne vyššia ako ich trhová hodnota, a to predovšetkým v dôsledku okolností, na ktoré

už žalovaní v priebehu konania poukázali.

Žalovaní sú toho názoru, že v posudzovanom prípade nejde o vzťahy medzi

podnikateľmi, ani o vzťahy spadajúce pod tzv. absolútne obchody podľa § 261 ods. 1,

resp. . Právny vzťah podielnika (žalobcu) a správcovskej

spoločnosti (žalovaného 1/), resp. člena jeho štatutárneho orgánu (žalovaného 2/), ktorého

obsahom je zodpovednosť správcovskej spoločnosti za škodu spôsobenú porušením

povinností pri správe podielového fondu a zodpovednosť člena štatutárneho orgánu za škodu

spôsobenú porušením povinností člena štatutárneho orgánu pri výkone jeho funkcie,

sú vzťahmi občianskoprávnymi, ktoré okrem iného vyžadujú na vznik takejto zodpovednosti

aj preukázanie zavinenia na strane žalovaných. Žalobca v konaní nepreukázal vznik škody

(v nebolo v konaní preukázané, že by dňa 18. februára 2003 bolo možné pri akomkoľvek

postupe žalovaných dosiahnuť cenu vyššiu, ako bola cena, ktorá bola dosiahnutá

(1 700,-- Sk/akcia), potom nie je daná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody

a porušením povinnosti a ani zavinenie.

Ďalej žalovaný 2/ k odvolaniu žalobcu namietal, že žalovaný 2/ sa pri predaji akcií

žiadneho porušenia povinnosti v súvislosti s výkonom funkcie predsedu predstavenstva

správcovskej spoločnosti nedopustil. Rozhodne teda nemôže platiť tvrdenie žalobcu,

že rozhodnutie ÚFT má byť dôkazom porušenia povinnosti žalovaného 2/ pri výkone jeho

funkcie, nakoľko rozhodnutie sa povinnosťami predsedu predstavenstva správcovskej

spoločnosti pri výkone jeho funkcie vôbec nezaoberá a smeruje iba voči inému subjektu,

ktorým je žalovaný 2/. Ak žalobca uvádza, že na člena predstavenstva (žalovaného 2/)

sú kladené najvyššie požiadavky, nakoľko člen predstavenstva musí konať s náležitou

starostlivosťou, ktorá je širším pojmom ako odborná starostlivosť, má nepochybne pravdu,

avšak len potiaľ, pokiaľ sa takéto konanie bude posudzovať vo vzťahu k výkonu funkcie

člena predstavenstva. Nemožno totiž prisvedčiť záveru, že pojem náležitej starostlivosti

by mal znamenať to, že člen predstavenstva je povinný suplovať činnosť všetkého odborného

aparátu žalovaného 1/, nakoľko takáto konštrukcia by ani nemohla byť prakticky

realizovateľná. Je síce pravdou, že žalovaný 2/ ako člen predstavenstva má rozhodovaciu

právomoc, či obchod bude alebo nebude vykonaný, avšak z tejto jeho rozhodovacej

právomoci nemožno ešte vyvodzovať zodpovednosť za správnosť predmetnej analýzy.

Prijatie opačného záveru by muselo nevyhnutne znamenať, že žiadna spoločnosť

by nepotrebovala odborný aparát, pretože aj tak by duplicitne všetky úlohy riešil sám člen

predstavenstva, a to s plnou zodpovednosťou za dosiahnutý výsledok. Žalovaní preukázali

dôkazmi, že akcie boli E. ponúknuté na predaj, avšak táto o ne za cenu

asi o 400,-- Sk na akciu nižšiu ako bol v tom čase jej platný interný cenový limit

(3 221,-- Sk/akcia) neprejavila záujem. Navyše to, že akcie neboli nikomu verejne ponúknuté,

bolo dôsledkom stavu na trhu pred 18. februárom 2003, ako aj dňa 18. februára 2003,

kedy sa na trhu nenachádzal subjekt, ktorý by bol reálne ochotný zaplatiť za akcie cenu vyššiu

ako 1 700,-- Sk/akcia. Napokon žalovaný 2/ namietal premlčanie nároku žalobcu nad žalobou

uplatnenú sumu 5 269 849,-- Sk, ktorú na sumu 13 167 116,-- Sk rozšíril osobitným podaním

zo 17. februára 2006, keďže žalobca súdu prvého stupňa nepredložil žiadny dôkaz

na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie.

Žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny potvrdil.

Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť

ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci.

Namietal, že žalobca uplatňuje náhradu škody voči žalovanému 3/ z titulu porušenia jeho

povinností podľa zákona o kolektívnom investovaní (č. 594/2003). Na podanie takejto žaloby

nie je aktívne legitimovaný, lebo podľa cit. zákona v znení platnom do 1. januára 2005

depozitár za škody spôsobené porušením povinností podľa zákona a zmluvy na výkon

činnosti depozitára podielnikom ROPF nezodpovedá. Priamu zodpovednosť zakotvil až zák.

č. o kolektívnom investovaní vo svojom ustanovení ,

ktorý nadobudol účinnosť až 1. januára 2005. Až od účinnosti tohto zákona mohli podielnici

priamo vymáhať náhradu škody od depozitára na základe § 87 ods. 4 tohto zákona. Zdôraznil

ďalej, že žalovaný 3/ nikdy nevyslovil súhlas s predmetným obchodom. Schvaľoval

anonymný obchod prijímaním návrhov určených vopred neurčenému okruhu osôb na limitnú

cenu. Súhlasil s predajom akcií emitenta S., a. s. počte 179 889 kusov za cenový limit 1 700,--

Sk za akciu z ROPF a nie konkrétny obchod žalovaného 1/. Za neodôvodnené pokladal

žalobcom vytýkané pochybenie súdu o nevykonaní ďalších navrhovaných dôkazov, lebo išlo

o dôkazy nesporné (rozhodnutia ÚFT, existencia zmluvy o výkone činnosti depozitára medzi

žalovaným 1/ a žalovaným v 3/). Dôkazy, ktoré ešte žalobca navrhoval pôvodne vykonať,

avšak následne na ich vykonaní netrval, nemohli preukázať nové skutkové okolnosti vzťahu

k účasti žalovaného 3/ na skutkovom stave. Otázka posúdenia zodpovednosti, posúdenia

porušenia právnej povinnosti, je právnym posúdením veci. Zo žiadneho dôkazu predloženého

žalobcom nevyplýva, že by dňa 18. februára 2003, kedy došlo k predaju akcií S., a.s.

z majetku ROPF existoval subjekt, ktorý bol schopný a bez akýchkoľvek podmienok ochotný

zaplatiť za predávané akcie cenu vyššiu ako 1 700,-- Sk za akciu a akcie nemohol kúpiť

z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného 3/ (§ 20 ods. 1 ZKI). Z výpovede právneho

zástupcu E. a S., a.s. (Mgr. S.), na ktorú sa žalobca odvoláva, nevyplývajú skutočnosti, ktoré

z nich žalobca vyvodzuje. Z tohto dôkazu nevyplýva, že E. bola dňa 18. februára 2003

jednoznačne a bezpodmienečne rozhodnutá a pripravená za 2,82% akcií S., a.s. zaplatiť sumu

13,8 mil. eur (3 219,69,-- Sk/akcia pri kurze NBS platného 18. februára 2003, 1 euro =

41,970,-- Sk). Vyplýva z nej, že prioritou E. boli dva väčšie balíky akcií vlastnené

Slovenskou republikou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Rovnako z nej vyplýva, že

rokovania o kúpe akcií s R., a. s. ukončila v lete 2002 E. a v septembri 2003 kúpila predmetný

balík 2,82% akcií S., a.s. aj z dôvodu, že v tomto čase už boli známe podmienky na

nadobudnutie 10% akcií vo vlastníctve Slovenskej republiky. Tiež z nej nevyplýva tvrdenie

žalobcu, že z rozhodnutia predstavenstva a dozornej rady E. vyplýval záväzný pokyn, podľa

ktorého zástupca E. bol zaviazaný ponúknuť za predmetný balík akcií S., a.s. až cenu

v prepočte 3 220,-- Sk za akciu. Z výpovede vyplýva pravý opak, keď je v nej uvedené: „E.

reagovala na ponúkané ceny, nenavrhovala svoju vlastnú cenovú požiadavku v rámci cenovej

taktiky, nakoľko v tom čase musela kúpiť 2 väčšie balíky akcií.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v zmysle v celom rozsahu poukazuje na zistený

skutkový stav súdom prvého stupňa. Osvojuje si dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj

právne posúdenie. K námietkam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné

stanovisko.

Podľa obsahu spisu súd prvého stupňa na prejednanie veci samej nariadil viackrát

pojednávanie, na ktorých umožnil účastníkom konania, teda aj žalobcovi splniť zákonnú

povinnosť uloženú v , označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd však nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov. Je oprávnený posúdiť

a rozhodnúť o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Žalobca v odvolaní vytkol

krajskému súdu, že nevykonal navrhované dôkazy, ktorými by preukázal svoj uplatnený

nárok. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom navrhované dôkazy (vyžiadanie trestného

spisu, spisu z Úradu pre finančný trh, predloženie zmluvy o výkone depozitára

od žalovaných) by mali preukázať skutočnosti, ktoré jednak neboli v konaní sporné a jednak

nimi nemohli byť preukázané rozhodujúce skutočnosti pre priznanie práva na náhradu škody.

Nevykonanie navrhovaných dôkazov teda neznamená procesné pochybenie súdu s právnym

následkom odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 2 písm. f/

, na ktoré ustanovenie žalobca v odvolaní poukázal.

Krajský súd sa oboznámil s rozhodnutím Úradu pre finančný trh, Bratislava

z 24. februára 2004, č. GRUFT-113/2004/SANE, z ktorého zistil, že žalovaný 1/

pri nakladaní s 179 889 kusmi akcií emitenta S., a.s. B. dňa 18. februára 2003 ich predajom za

1 700,-- Sk/kus porušil povinnosť spravovať majetok podielového fondu s odbornou

starostlivosťou v zmysle zákona o kolektívnom investovaní. Z toho dôvodu mu bola uložená

pokuta.

Súd prvého stupňa sa tiež oboznámil s písomným odborným stanoviskom znalca

z odboru ekonómia a manažment, odvetvie financie, Ing. D. z 26. októbra 2007 predloženého

žalobcom (č.l. 311 spisu), s výpoveďami svedkov a s písomnými stanoviskami účastníkov

konania k prejednávanej veci.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca jednoznačne nepreukázal, že škoda, ktorú

žalobca vyčíslil sumou 13 167 116,-- Sk, mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením

povinnosti konať v zmysle zákona o kolektívnom investovaní žalovaným 1/. Nebolo

žalobcom preukázané a nevyplýva to ani z rozhodnutia Úradu pre finančný trh, že by

v danom čase žalovaný 1/ pri dodržaní všetkých podmienok a spôsobov podľa cit. zákona

dosiahol predajom akcií vyššiu trhovú cenu, než za ktorú akcie v skutočnosti predal. Tiež

nebolo jednoznačne žalobcom preukázané, že predmetné akcie by žalovaní za cenu

3 221,-- Sk/akcia mohli predať majoritnému akcionárovi E..

Vzhľadom na to, že na cenu akcií pôsobia rôzne okolností na kapitálovom trhu,

cena závisí od osobných pomerov predávajúceho alebo kupujúceho (viď znalecký posudok

Ing. D.), odvolací súd prisvedčil žalovaným 1/ a 2/, že žalobcom určená cena akcie 3 221,--

Sk za 1 kus v čase predaja akcií 18. februára 2003 sa bez ďalšieho javí ako špekulácia.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobca

v konaní nepreukázal existenciu škody, ani príčinnú súvislosť medzi porušením záväzku

žalovanými a vznikom škody. Pretože nezistil základné zákonné predpoklady pre priznanie

uplatneného práva na náhradu škody v zmysle

voči všetkým žalovaným, vecne správne žalobu zamietol.

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

vo veci samej podľa potvrdil.

Odvolací súd preskúmal aj výšku priznanej náhrady trov konania žalovanému 3/.

Zistil, že tieto boli priznané na základe jeho vyúčtovania z 20. novembra 2007 (č.l. 369).

Odvolací súd vyúčtované trovy pokladal za účelne vynaložené.

Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im podľa § 224 ods. 1 v spojení

s § 142 ods. 1 patrí náhrada trov odvolacieho konania. Žalovaným 1/ a 2/ v odvolacom konaní

trovy nevznikli, a preto odvolací súd im náhradu trov nepriznal. Žalovanému 3/ vznikli trovy

za právne zastupovanie advokátom, ktorému patrí odmena za jeden úkon právnej pomoci,

a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 39 050,-- Sk za úkon, 19% daň z pridanej hodnoty

7 419,50,-- Sk zo sumy 39 050,-- Sk a paušálnu náhradu 190,-- Sk. Spolu trovy odvolacieho

konania činia 46 659,50,-- Sk (v prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk/euro),

1 548,81 eur.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. februára 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.